Vypustenie veľkého Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba, ktorý má nahradiť Hubblov teleskop a bude najväčším vesmírnym teleskopom, sa bohužial opäť odkladá.
Len tri mesiace po oznámení odloženia o rok na máj 2020 aktuálne tento týždeň NASA oznámila ďalšie odloženie o takmer rok, s plánovaným štartom najskôr v marci 2021.
Keďže misia Hubblovho teleskopu bola o päť rokov predĺžená a s jeho využívaním sa teraz plánuje až do 2021, ľudstvo by malo mať vo vesmíre výkonný teleskop prakticky bez prestávky.
Dôvodom ďalšieho odloženia nového teleskopu sú technické problémy ale tiež ľudské chyby. Okrem iného bolo u výrobcu teleskopu pri použití ventilov pohonu použité nesprávne rozpúšťadlo a tieto museli byť vymenené.
Pri testoch bolo aplikované príliš veľké napätie na prevodníky a nedostatočne boli inštalované bližšie nešpecifikované spojky v ochrannom štíte. Pri teste simulujúcom štart sa následne viac ako desiatka uvoľnila a padla do teleskopu, pričom dve zatiaľ neboli nájdené.
Len tieto incidenty mali vo výsledku spôsobiť oddialenie o pol roka. Z technických problémov išlo napríklad o trhliny v štíte.
Okrem oneskorenia príde aj k predraženiu projektu a NASA potrebuje ďalších viac ako 800 miliónov dolárov, ktoré posunú náklady na dokončenie na 8.8 miliárd dolárov a celkové plánované náklady vrátane nákladov po vypustení na 9.66 miliárd dolárov.
Vesmírny teleskop Jamesa Webba v clean room NASA, kliknite pre zväčšenie (foto: NASA / Chris Gunn)
Teleskop Jamesa Webba má zrkadlo o priemere 6.5 metrov zostavené z osemnástich šesťuholníkových menších dielov o priemere 1.3 metra a bude najväčším vesmírnym teleskopom aký ľudstvo zatiaľ má. Zrkadlo a jeho jednotlivé diely musia byť pre správnu funkčnosť veľmi presne umiestnené, keď výchylka aj pri následných veľmi nízkych teplotách nemôže presiahnuť 38 nm.
Jednotlivé diely zrkadla majú len cca 40 kg a sú zhotovené z berýlia potiahnutého tenkou vrstvou zlata hrubou len tisíc atómov, pre jej schopnosť odrážať infračervené svetlo.
Úlohou Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba, spoločného projektu NASA, ESA a CSA, bude zachytávať žiarenie najmä v infračervenej oblasti ale tiež viditeľné svetlo. To umožní analyzovať svetlo najstarších galaxií a pomáhať študovať vznik a evolúciu galaxií, pričom teleskop bude mať výrazne lepšiu citlivosť a rozlíšenie ako súčasný Hubblov teleskop.
Predstavenie teleskopu (video: NASA)
Kým Hubblov vesmírny teleskop obieha Zem na orbite 559 km, nový teleskop sa bude nachádzať v tzv. Lagrangeovom bode L2 sústavy Slnka a Zeme. L2 sa nachádza na spojnici Slnka a Zeme za Zemou vo vzdialenosti 1.5 milióna km, kde vďaka pôsobiacim gravitačným silám môže teleskop obiehať Slnko spolu so Zemou a v statickej pozícii voči Zemi.
Teleskop pochopiteľne nebude vynesený s roztvoreným zrkadlom, jeho zloženie z viacerých dielov ho umožní zložiť a po vynesení následne rozložiť. Zaujímavým komponentom teleskopu je ochranný štít pred slnečným žiarením, za účelom zachovania teploty teleskopu pod 50 K. Takáto teplota je potrebná pre možnosť zachytávať infračervené žiarenie, inak by merania ovplyvnilo žiarenie vyžarované samotným teplejším teleskopom. Štít sa rovnako vynesie zložený a následne sa rozloží na veľkosť 18 m x 12.2 m.
Odporní imperialisti z kapitaľistickej Ameriky sa iba hrajú za naše sľušné, poctivé, mierotvorné financie. K ničom to nevedie. Keby radšej dali dobrovoľne takto vyhodené doláče do luftu boľševickej mafii do papŕč a viac sa o ne nestarali. Maľi by eštébáci zase byty zadarmo, jachty, tryskové lietadlá, SUV 12Vbitturbá, Harleje, sem tam prímorské vily v Kalifornii, logicky, všetko poctivo, šikovnou prácou nahonobené zadarmo. Možno mľiečko aj chľebík by boľ v dostať lacných obchodoch pre lúzu voličov komunistickej mafie, či uvalená záporná daň z obratu na vybranú žranicu.
ja viem, jeden panko tvrdil, ze 100 krat opakovana loz sa stava pravdou, ale to nemeni nic na tom, ze len blbec bude vyzadovat od ludi, aby umyselne pisali nespisovne
navyse, aby som dodal - ak aj BOLO, to nie je dolezite, pretoze to nemeni nic na tom, ze je to aktualne nespisovne. a vraciam sa k tomu, ze vyzadovat od ludi, aby pisali nespisovne, moze len blbec
skor akykolvek servisny zasah v takej dialke bude nemozny (hubble ich mal niekolko), bud to teda bude fungovat na prvy krat alebo to bude 10 miliardovy srot
Alebo len nechcu priznat, ze su neschopni to spravit. Tak po vzore Musky to budu natahovat dokym sa da, a potom sa ako spravni Sovieti vyhovoria na imperialistickych saboterov.
Dovolim si tvrdit, ze sa jedna o jeden z top projektov v historii nasho ludstva. Technologie pri tom pouzite su az neuveritelne. Hlavne teda v oblasti elektrotechnologie, elektroniky a mechatroniky. Radsej nech sa na toto vyhodi takmer 10 miliard ako na nove slovenske stihacky v hodnote 1,5 miliardy. Hlavne si treba uvedomit, ze to financuje niekolko desiatok statov a nie iba jeden stat. Samozrejme USA (NASA) ma asi najvacsi podiel
OK, pre tych co im to dopina pomalsie - 800 milionov dolarov, cize 10% celkoveho rozpoctu navyse, za opravu zopar spojok a vymenu rozpustadla? Nie mojko, to s odbornostou sudruhov v NASA ci narocnostou testov nema nic spolocne. To je typicka diera na peniaze.
neprihlásený 
