neprihlásený Pondelok, 25. novembra 2024, dnes má meniny Katarína
Intel bude vyrábať čipy Qualcommu a Amazonu

Značky: IntelčipyQualcomm

DSL.sk, 27.7.2021


Spoločnosť Intel, ktorá v novej stratégii bude vyrábať čipy aj pre iné spoločnosti navrhujúce čipy, aktuálne avizovala dvoch zaujímavých zákazníkov.

Podľa jej oznámenia budú jej zákazníkmi Qualcomm a AWS, Amazon Web Services.

Spoločnosť o tom informovala popri informáciách o plánoch s nasadzovaním nových výrobných procesov v najbližších rokoch, o ktorých sme detailne informovali v tomto článku.

Qualcomm je jedným z najvýznamnejších výrobcov ARM procesorov pre smartfóny, pričom má veľmi silné postavenie v Android smartfónoch najvyšších tried. Spoločnosť nemá vlastné továrne a čipy si v súčasnosti necháva vyrábať najmä v TSMC.

Intel v oznámení stručne avizuje partnerstvo so spoločnosťou Qualcomm pri výrobnom procese Intel 20A. Intel plánuje spustiť výrobu týmto procesom v roku 2024 a podľa spoločnosti bude používať dve inovácie, RibbonFET a PowerVia. RibbonFET je implementáciou tranzistorov typu gate-all-around, PowerVia je technológiou napájania zo zadnej strany čipov.

AWS bude podľa oznámenia prvým zákazníkom využívajúcim technológie Intelu pre prepojenie viacerých čipov v jednom puzdre. Intel má v súčasnosti k dispozícii dve takéto technológie EMIB a Foveros a pripravuje ďalšie, Foveros Omni a Foveros Direct.

Oznámenie neuvádza, ktoré technológie bude AWS využívať a pre aké čipy. AWS si ale vyvinula vlastný ARM procesor Graviton pre svoju serverovú cloudovú infraštruktúru, v súčasnosti využíva druhú generáciu Graviton2 so 64 jadrami.


      Zdieľaj na Twitteri



Najnovšie články:

Japonci uviedli ethernetový kábel s magnetickým konektorom
Starship by mohla za najbližšie štyri roky uskutočniť až 400 štartov
Protimonopolný úrad začal prešetrovať, prečo v SR nie sú skutoční virtuálni mobilní operátori
Nový trailer filmu Minecraft
Linux v ďalšej verzii vyradí súborový systém Reiser
Odštartovaná výroba flash pamäte s 321 vrstvami
Apple má prvýkrát použiť vlastný 5G modem v iPhone v marci
Linux dostáva podporu veľkokapacitných pamäťových SDUC kariet
USA požadujú, aby Google predal Chrome a potenciálne aj Android
ISS zvýšila orbitu, aby sa vyhla troskám zo satelitu


Diskusia:
                               
 

Keby sa tak Intel staral hlavne o seba...
Odpovedať Známka: 0.7 Hodnotiť:
 

Však sa stará. A popritom ešte aj o iné "žebroty"...
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

A čo má Intel s tým, že NSA potrebuje na boj s terorizmom zadné dvierka priekazne všade?
Odpovedať Známka: 2.9 Hodnotiť:
 

To bolo odjakživa. Nepriateľ v minulosti dešifroval dymové signály a počúval cez stenu s hrnčekom na uchu, teraz je to sofistikovanejšie.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Vývoj v Inteli sa zastavil niekde pri Tualatinovy ako u Nokie pri 5110 / 6110 potom sa už prebaľovalo co bolo a nalepovali sa nové štítky s akože novým modelom

Odpovedať Známka: -2.0 Hodnotiť:
 

neurazaj Tualatina, to bol vydareny krok ;)
Odpovedať Hodnotiť:
 

Pjetro De zas utre hubu, jak vždy.
Odpovedať Známka: 4.5 Hodnotiť:
 

presne! !!
presne toto!!!
..
https://www.birdz.sk/ kerrang/obrazok/ obraz-dnesnej-doby-ale -nemoze-byt-kazdy-iba -it-ckarom-/ 1084148-foto.html
..
presne, PRESNE TOTOk! !!!
..
veru, už mi to začíná íst na nervy,ten (henten) socio -ekonomický jav,
..aj vôbec všetjko, - celá tá moja ..situácia, issues..
😕
😞
..
..hehe, že začína íst 😀
..
hah, že "začína", "začína íst" - však už mi aj dávno ide, už asi ~~`15 ~ 20 rokov

Odpovedať Známka: -10.0 Hodnotiť:
 

Chod dopice.sk s takým linkom... Ešte tam aj medzeru upaše :(
Odpovedať Známka: 7.3 Hodnotiť:
 

Pjetro? To len tak necháš?
Odpovedať Známka: 4.0 Hodnotiť:
 

nekŕm trola
Odpovedať Známka: 4.0 Hodnotiť:
 

To je samé nekŕm,nekŕm, ale stačí založiť neziskovku Osamelá tlapka a hneď je doména zadarmo a v Teleráne skroluje účet, na ktorý ochotne a s láskou neprispeje len priekazne beštiálny odľud.
Odpovedať Známka: 7.8 Hodnotiť:
 

výnimočne vydarené
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

aj ty nepodporuj trola
Odpovedať Známka: 2.0 Hodnotiť:
 

Intel naberá razantne na sile. Nanovo definoval parametre produktov a nastavil filozofiu ako je nutné nazerať na výrobný proces. K tomu sa priklonili aj silní hráči na trhu. Amd musí urýchlene dorovnať, ak chce držať krok s najnovším štandardom.
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

Ja som absolútne za vyrovnanú konkurenciu a keď jeden rok má jeden niečo lepšie a druhý rok ten druhý dorovná a prekvapí s niečim.

Intel samozrejme dlhú dobu optimalizoval zisk a mal aj nešťastnú roku pri vývoji.

AMD má momentálne zopár tromfov, a ja im to prajem. Otázka je aký veľký je ten náskok ak budú obaja vyrábať na rovnakom procese.

V každom prípade sa teším, že polovodičová výroba ožíva v USA a potenciálne aj v Európe.

Pekne to posrali, že len Taiwan / Cína.


Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Tebe to musí dobré kúriť v gebuli! Čo tu trepeš o AMD? Dopiče, jebať nejaké AMD. ARM musí dohánať a udávať tón. No a potom aj Apple a Samsung. Netreba zabúdať ani na Teslu Stropkov!

Piči... AMD, to je debil :D
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

ano intel sa pomaly zviecha

definoval jedno nove velikanke hovno, iba sa prisposobil davu, aby nevyzerali ako kokoti ked ini uz maju 7-6-5 nm a intel je v procese rozbiehania konkurencie-schopneho 10 nm

davu (alebo skor technickym aspektom) sa technologicky lider prisposiobil aj tym, ze uz nebude vsetko jebat na monolity, ale uz bude aj mat intel aj svoje produkty ako "zlepence" (chiplety, EMIB ...), lebo to inak proste nejde https://bit.ly/3iVK9kC
Odpovedať Známka: -5.6 Hodnotiť:
 

jaj ty zaslepeny kokot

intel bude robit zlepence, lebo ostatni tak robia?
a co si ty myslis, ze to je jak recept na babovku? Lebo tvoja stara ma dobry recept tak aj moja to odpise od tvojej a je vybavene?

ty asi robis maximalne v sklade a nerozumies vyvoju.
to stoji extremne mnozstvo mozgovej cinnosti co ty jasne ze nechapes.

Intel este stale robi spickove R&D. Ak budu mat zlepence, tak preto ze zvladli milion veci ako to robit. AMD len si da piect upiect co chce do TSMC. Intel si pecie co chce u seba. Ano ma horsi proces ale nikde neni napisane ze o 5 rokov TSMC slapne do hovna a intel ich dobehne.

prestan s tymi tvojimi proti-intel picovinami. ocividne nemas intelektualne velmi narocnu pracu ked nevies ocenit ze sa lady u intelu pohli. Ale aby sa pohli a aby sme to videli to trva tak 5 rokov. tak uz drz picu.


Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

lol Intel je lacnou sluzkou Qualcommu a Amazonu, lacnou defkou zatial co AMD je nezavisle, samostatne a nikoho nepotrebuje
Odpovedať Známka: -5.0 Hodnotiť:
 

to skor Intel vyhral pretoze mu budu tiect prachy a AMD zasa utre nos a zbankrotuje ved kto by uz len chcel aby AMD vyrabalo cipy sak tie hned zhoria ako vsetko co AMD vyrobi neschopaci
Odpovedať Známka: -7.1 Hodnotiť:
 

ale AMD hreje a hodne...
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

Snad AMD hrialo kedysi, aktualne pre desktop:

AMD Ryzen 7 5700GE/5750GE = 8C/16T, 3.2-4.6GHz, Radeon 8CU, AM4 ma TDP 35W pri Passmark 22.566
AMD Ryzen 7 5700G/Pro 5750G = 8C/16T, 3.8-4.6GHz, Radeon 8CU, AM4 ma TDP 65W pri Passmark 23.709

Intel Core i9-11900T = 8C/16T, 1.5-4.9GHz, UHD750 32EU, LGA1200 ma TDP 35W pri Passmark 21.553
Intel Core i9-11900 = 8C/16T, 2.5GHz-5.2GHz, UHD750 32EU, LGA1200 ma TPD 65W pro Passmark 23.310

Amd Ryzen 7 5700G stoji cca 380 Eur.
Intel Core i9-11900 stoji cca 450 Eur.
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

Nemôžeš porovnávať.

Intel TDP=UxI, kde TDP je bin, pod ktorý spadá procesor, a ktorý za definovaných podmienok (stock) neprekročí.

AMD TDP je (Tcase-Tambient)/HSF. Tcase je teplota, Tambient je vonkajšia teplota v bedni, a HSF je schopnosť chladiča chladiť.
To znamená, že ak to veľa žerie, dáme tomu lepší chladič a máme menšie TDP. Alebo uzavriem bedňu.
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

V pripade AMD to dava zmysel. TDP je max tepelna energia ktoru je procesor schopny odovzdat okoliu (v jouloch, alebo W). To nie je konstanta, ale zavisi od roznych parametrov, napr. vonkajsej teploty. Vnutorne parametre su pracovna teplota procesora, a tepelny odpor prechodov cip -> IHS -> chladic -> vzduch.

Cize TDP = rozdiel teplot/tepelny odpor

Toto nie je nic noveho, pred tym nez zaviedli TDP sme takto pocitali potrebny vykon chladica.

Kdezto u intelu je to nepresny odhad tepelneho vykonu (UxI = prikon, nie vykon, obzvlast u procesorov postavenych na FET technologii tranzistorov ktore maju vysoku kapacitnu zlozku). A este do toho navyse nezaratavaju turbo a podobne.
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

Ty si z toho tež dobrý šuplikant!
Odpovedať Známka: -6.7 Hodnotiť:
 

Netrep kokotiny, maniak.
Odpovedať Známka: 7.5 Hodnotiť:
 

Nie tak celkom.

CPU je teleso topné, kde sa 0.000000000xxx% energie použije na flipovanie bitov, zvyšok sa vyžiari do priestoru. A keďže máš uzavretú sústavu, kde jediný zdroj energie je elektrika, čo ide dnu, tak (temer) to isté ide von vo forme tepla. Teda UxI je presnejšie. Plus je to hard cap.

U AMD máš 3 veličiny, ktoré si volíš sám. Chladič ma isté výrobné tolerancie (napr. 20% na rpm ventilátora, uloženie), teploty sú fair game.
To jest, ak nastavím cpu pracovnú teplotu 65oC, v labáku mám 20oC, a chladič ma koeficient 0.3xx, znamená to TDP 135. zavriem bedňu, ta sa vykuri na 45oC, a mám TDP 60W.
Frekvenciu uvediem v ideálnych podmienkach "up to" a TDP poviem, že nezáleží od príkonu.
A keďže AMD CPU sa správajú ako GPU, a žerú vsetko, čo môžu, často aj pri likvidačných úrovniach napätí, je toto TDP dosť nepresné.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

By som to napisal ako u*i z pedagogickych dovodou a nie ako U*I aj ked pri kvazi jednosmernom napati sa zda ze to nedava zmysel. Spravne by to bol pekny integralik.
Odpovedať Hodnotiť:
 

načo?
Stačí P==U*I alebo P=freq*C*V^2
(prípadne, úplne dokonale P==a*f*C*V^2; kde a je konštanta).
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Praveze nestaci. Gonga, TEP.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Nie tak celkom. :-)

Tie % co pises su vyrazne podhodnotene. Tranzistory fungujuce v spinanom rezime maju velmi maly tepelny vykon, vecsina prudu je generovana parazitnymi kapacitami. V pripade FET, kde sa dokonca nejedna o PN priechod polovodica s urcitym odporom, ale iba o zablokovanie prudu elektrickym polom je to este menej.

Prejavi sa to tak ze CPU generuje aj jalovy prud, ktory ale neprispieva k tepelnemu vykonu _vnutri_CPU_, ale zatazuje vonkajsi system, predovsetkym zdroj (preto VRM tak kuria a musia byt chladene).

Samozrejme, toto nie je konstanta, pretoze prechod nie je okamzity, a tak cim mas vyssiu frekvenciu, tym viac energie sa strati na rezistivnej zlozke kapacita sa prejavi menej.

By ma fakt zaujmalo ake su tie % naozaj, namerane.
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

Vyssia f tak sa snad c prejavi viac... Daco nemas dobre.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Hej, ale to je vplyv pri nizsich frekvenciach.
Predstav si to tak ze sa tym c je r, ktoreho vplyv prudko stupa nad urcitu frekvenciu.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ja ti neviem.r sa meni od frekvencie? c sa meni od frekvencie? Nejak zasadne...
Odpovedať Hodnotiť:
 

R ma stale rovnaky efekt.
C ma rezistenciu ktora klesa s frekvenciou.

I = U/R, kde R je celkova rezistencia, v serii zapojeny C a R sa scitaju (ale ako komplexne cisla).

Cize, pri nizkej frekvencii vecsinu rezistencie tvori C, a to obmedzuje prud, a taka je aj charakteristika toho prudu - je jalovy (imaginarna zlozka prevlada).

Ale pri vysokej frekvencii sa rezistencia C znizi, a teda prud je urceny prevazne R, a aj jeho charakteristika - je sfazovany s U cize vykon je skoro cely realny, a teda sa meni na teplo.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Pojmy z sinusoveho sveta. Tu plati skor I*t=C*U kde sa to musi pisat ako integral lebo prechodovy jav. Takto to vidim ja.

Odpovedať Hodnotiť:
 

No a isty pan Fourier to vidi tak, ze nesinusovy signal sa da rozlozit na vazeny sucet sinusovych. A v pripade periodickeho signalu, najsilnejsia sinusoida je prave zakladna frekvencia.

A kedze ostatne frekvencie su vyssie, tak pri par GHz tam tie javy co som popisal vyssie priekazne platia.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Snad tam periodicky signal maju len hodiny, vsetko ostatne su prechodove neperodicke priebehy. Je mozne ze aj to sa da previest na fouriera, ale asi to nie je to prave makove a riesi sa to integralom.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Dôvod, prečo Ti AMD dáva zmysel, je, že poznáš chladenie. Tam to tak funguje - máš výkon, máš teplotu na topnej doske a teplotu na chladiči. Podľa toho vyratávaš, čo potrebuješ.

V tomto prípade ale, podľa info AMD, vyžarované teplo ale nezáleží na tom, koľko W do procesora natlačíš (a co ide skoro 1:1 von), čo je divné.

Celé to, pre mňa, pôsobí dojmom, ako si zdôvodniť funkčnosť pribaleného chladiča (ktorá je imho mrte tragická) a nie charakteristiky zariadenia, CPU, na ktorom je uvedená. Čomu nepomáha(l) fakt, že nepoužité chladiča z QVL (AMD stock) je(bol) dôvod, na zrušenie záruky.
Odpovedať Známka: 7.5 Hodnotiť:
 

A kto to takto komplikovane robí? Mám súčiastku s celkovým vyžiareným výkonom. A keď viem, že mi bude napr. 35 W vyrábať teplo tak na to zrátam chladič. Stačí. Jasné, ak idem do detailov, nesmiem prekročiť teplotu čipu generujúci tých 35 W. Ale prečo by som nepoužil svoj či iný chladič?
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

Áno, otázka ale znie, ako sa k tým 35W dopracuješ?
P=U.I?
P=C.V^2.f?
P=(Tc-Ta)/HSF?
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Prvé.
Ostatné sú nezrozumiteľné "veci"
Odpovedať Známka: -10.0 Hodnotiť:
 

Nikdy nie je neskoro sa skusit naucit nieco nove.
Inak by boli vsetky veci stale nezrozumitelne.

dopice.sk/PCV2f
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Dík za link.
Ale, začnem od začiatku:
P = C * V^2 * (a * f)

Čo znamenajú - presne - tie písmenká?
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

Hovorí, že
Watty == Farrady x Volty x Volty x (Číslo x Hertze)
Odpovedať Hodnotiť:
 

Výkon čoho? Kapacita čoho? Volty na čom, aké? "číslo" je čo vlastne, nejaká bulharská konštanta? Frekvencia čoho?
Odpovedať Hodnotiť:
 

áno.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Človek sa tu všeličo dozvie.
normálne som sa opýtal, ako tomu nezmyselného vzorčeku mám porozumieť. Po anglicky moc dobre neviem a isto to majú niektorí už naštudované
Odpovedať Hodnotiť:
 

Máš nejaký tranzistor. Ktorý robí funky veci, a to kokotsky rýchlo. Keď chceš vedieť, čo vlastne žerie (P, príkon tranzistora, Watty), tak Ťa zaujimajú nasledovné veci:

V, napätie (Volty) na bráne,
C, elektrická kapacita, (Farady),
f, frekvencia (Hertze), koľkokrát ho zopne za sekundu.

A keďže CPU je zložené z pokokot tranzistorov, tak f je o nich všetkých. A to, koľko z nich, a akých, sa za každej situácii prepne, je to a (konštanta).

Tento vzorec je dobrý pri pretaktovaní, nakoľko sa snažíš držať cpu istej, zdravej teplote. Tým pádom a a C zanedbáš a riešiš hlavne zdvihnutie V a freq.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Kapacita čoho? Hradlo - Emitor? Lebo v obrázku myslia nejakú inú...
Odpovedať Hodnotiť:
 

Dava to zmysel.

Parazitna kapacita x napetie x frekvencia = parazitny prud
parazitny prud x napetie x parazitny odpor = parazitny tepelny vykon.

Relevantny odsek: 'To get this, we need to look more closely at what a gate looks like in an analog sense. A reverse biased transistor is basically a capacitor, that is, two plates separated by an insulator / dielectric. From the figure above, it’s CL. A forward biased transistor is a short. These plates charge and discharge like a capacitor because of the design of a gate. In the one state, one transistor is “open” and the other is the acting capacitor. In the other state, the roles reverse and other transistor is the acting capacitor. What I’m trying to say is that even though the circuit is essentially open, current still flows from one transistor / capacitor to the other. This current flow is going to cause resistive heating, and so consume power.'
Odpovedať Hodnotiť:
 

Aby to bolo presne, nie parazitny odpor, ale ake % z napetia si zoberie parazitny odpor. Teda aka cast prikonu (prud x napetie) sa vyziari ako teplo. To je ta bulharska konstanta.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Dovod preco mi to u AMD dava zmysel je prave ze je to vzorec standardneho chladenia. Fixuju v nom niektore hodnoty:

Teplota procesora je definovana tym ze zacne nad nou skrtit vykon. Tepelny odpor cip -> IHS je (mala) vnutorna konstanta (u intelu velka lebo lepidlo). Premenne su uz iba odpor IHS -> chladic -> vzduch, a vonkajsia teplota.

AMD interpretacia je: deklarovane TDP je minimalny standard na ktory mas dimenzovat system, nie tvrdy strop. Ked spravis lepsi, bude to vyuzite a TDP bude vyssie, ako za starych cias.

Kdezto Intel sa schovava za (nadhodnotene) UxI, da na to tvrdy strop aby to ludia nepretaktovavali, pouzije lepidlo medzi cipom a IHS, a potom to bezi na brutalne vysokych teplotach: throttling bol tusim od 95 stupnov pri Inteli, kdezto u AMD uz od 65 stupnov. A nic s tym nemozes robit, lebo lepsi chladic ti nepomoze.
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

A to je problém: chladenie (použitý chladič) nie je výkon (zariadenia).

Kým zariadenie produkuje X Wattov tepla (U.I),
na chladič sa dostane len to teplo, ktoré je vyžarované správnou stranou a následne prejde cez teplovodivú pastu, vrstvu niklu, medenú platničku, vrstvu niklu, ďalšiu teplovodivú pastu, tretiu vrstvu niklu, medený blok, pár trubiek a následne na nejaké platničky. A tieto sú (zvyčajne) chladené ventilátormi (s výrobnou toleranciou +/- 20%).
A toto je ten rozdiel, prečo sa Ti zdá U.I nadhodnotené.
(co je pre užívateľa lepšie, lebo skôr sa ti dá ubrať, ak máš viac, ako pridať, keď Ti chýba)
Odpovedať Hodnotiť:
 

A čo keď majú "vysokú kapacitnú zložku"???
Ide tu niekde snáď o sínusový signál aby sme na to trochu prihliadali?
Ešte tu začni spletať jalovinu a sme niekde úplne inde, niekde pri ATX zdroji - ak, tak o5 len minimálne.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Mozno si to nepostrehol, ale procesory pracuju na nejakej frekvencii. To je frekvencia cyklov prechodov.

Sice nejde o sinusoidu, a rozhodne nie je centrovana na 0, ale ten striedavy komponent prudu tam je, superponovany na jednosmernom.

Pointa je ze UxI (prikon) je nadhodnotene. Ako velmi, to by bolo treba zmerat. Ono to sice asi nebude vela, ale len tak technicky aby ludia nepovazovali vzorec prud x napetie za svaty.
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

Odpoveď Ti dá von Neumannova entropia.
Flipovanie 1.000.000 bytov ~ 1.10^(-13) J/K.
100W ~ 0.3 J/K
uprav podľa seba, povedz, koľko % príkonu vyšlo na hlavnú činnosť (kúrenie) a koľko išlo na vedľajšiu činnosť (počítanie)...
Odpovedať Hodnotiť:
 

Toto mi moc nedava zmysel.

Energia flipovania predsa zavisi na implementacii obvodu, a aky typ tranzistorov to robi, to sa neda takto cucat z prstu.

Ci to je nejaka informacne teoreticka minimalna energia?
Odpovedať Hodnotiť:
 

Je to teoreticky vyrátaná hodnota. Experimentálne nemáš šancu zistiť, nakoľko nemáš k dispozícii dostatočne presné zariadenie.

Ak si chceš prepočet uľahčiť, berieš ako dôležité počet bitov na výstupe. Ak chceš byť za mrte experta, povieš si, že sú dôležité aj medzi-kroky, lebo výstup jedného obvodu je dôležitým vstupom do ďalšieho (čo je imho pičovina, lebo ty potrebuješ finálny výsledok a nie medzikroky). Toto Ti posunie výsledok o cca 3-4 rády. Ale bude rovnako na hovno, keďže pri tomto použití, a touto požadovanou presnosťou, hocičo za 5tym miestom za čiarkou je zbytočné.

Preto P=U.I môžeš, v tomto prípade, považovať za smerodatné pri určení nominálneho a aktuálneho príkonu(~výkonu) topného telesa; P=a.C.f.V^2 pri prepočte, koľko príkonu(~výkonu) bude mať topné teleso po pretaktovaní; a P=(Tc-Ta)/HSF pri výbere adekvátneho chladenia.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Ale teoreticky vyratana minimalna hodnota by musela platit aj pre kvantovy superpocitac buducnosti, a tak daleko urcite nie sme. Sucasne tranzistory este minimalne par atomov maju.

A to ze sa to neda namerat je blbost, ved staci zmerat napetie, prud, vyzarovanu tepelnu energiu a proste to odcitat. O tom sa tu predsa bavime, ze ci medzi tymi vzorcami je rozdiel. Tak ten rozdiel musi byt v principe meratelny.
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

To prvé nemusíš do 2050 riešiť, a pre tento prípad dupľom nie, to druhé nie je čím. (pre ilustráciu: veľkosť tranzistoru vyrobeneho 7nm procesom za použitia zollstocku presne nezmeriaš)
Odpovedať Hodnotiť:
 

A čo to celé zmenilo na Ampérmetri a Voltmetri? Však odmeriam spotrebu celku, načo mi je špekulovať, či jeden nanotranzistor niekde "minie" 1 alebo 1,00001 uW??
Odpovedať Hodnotiť:
 

Nič. Prečo nie.

Tu ide o to, či môžeš spoľahlivo použiť P==U.I.
A v tomto prípade môžeš, lebo hlavná činnosť zariadenia (produkuje teplo, ktoré vyžaruje do priestoru) je tak účinná (99.999999xxx%), že vedľajšie činnosti (napr. výpočtový výkon) sú plne zanedbateľné.

Kdežto metóda určenia energie vyžarovanej do priestoru rozdielom teplôt prídavného zariadenia a jeho fyzikálno-materiálovými vlastnosťami presnou nie je (variácia v otáčkach ventilátoru 20%, preskupy tepla, nezohladnené vyzarovanie tepla do strán alebo cez zadnú stranu MB...).
Odpovedať Hodnotiť:
 

To prve som myslel tak ze tie tvoje % su podhodnotene, lebo pocitaju teoreticke minimum ako keby bolo platne pre sucasne technologie. To mi pride nepodstatnene bez dokazu.

Velkost tranzistora merat ani nemusim. Zmerat napetie a prud s dostatocnou presnostou vieme. A zmerat tepelnu energiu vieme tiez (pri ~100W urcite). Takze ten rozdiel sa da dostatocne presne zmerat a spocitat.

Nemusime sa preto spoliehat na cudne informacno-teoreticke minma.
Odpovedať Hodnotiť:
 

V tom Ti nikto nebráni, rad si prečítam, čo a ako si nameral.
Odpovedať Hodnotiť:
 

A čo keď je INTEL drahší? Kedy to už kto pochopí? Ak chcem INTEL, kúpim si INTEL.
Odpovedať Hodnotiť:
 

ked nebudes pocuvat qualkomovy terminator v mobájle ti ožári vajcá
Odpovedať Hodnotiť:

Pridať komentár