neprihlásený Pondelok, 25. novembra 2024, dnes má meniny Katarína
TSMC pracuje už na 1-nm výrobnom procese

Značky: čipy

DSL.sk, 21.5.2021


Najväčší nezávislý výrobca čipov TSMC už pracuje na vývoji technológie aj pre 1-nm výrobný proces.

Spoločnosť v spolupráci s výskumníkmi z National Taiwan University a MIT už našla vhodný materiál pre kontakty tranzistorov pre tento výrobný proces. Výskumníci o tom informovali v Nature, upozornil Tom's Hardware.

V súčasnosti TSMC používa volfrám, vhodným materiálom pre 1-nm proces s nízkym odporom má byť bizmut.

Najlepší výrobný proces TSMC je v súčasnosti 5-nm. V minulom roku spoločnosť spustila výrobu procesom N5, ktorý by mal intenzívne využívať EUV, Extreme UltraViolet, litografiu. Tento rok spoločnosť začína masovú výrobu aj vylepšeným N5P procesom, či už bola spustená nie je jasné.

V budúcom roku spoločnosť podľa svojich informácií spustí výrobu aj 4-nm a 3-nm procesom a v minulosti informovala aj o spustení vývoja 2-nm výrobného procesu.

4-nm proces N4 má ešte intenzívnejšie využívať EUV. TSMC v apríli avizovala spustenie masovej výroby týmto procesom v bližšie nešpecifikovanom termíne v budúcom roku.

Masová výroba 3-nm procesom N3 má podľa aprílových informácií odštartovať v druhej polovici budúceho roka. N3 podľa skorších informácií pri rovnakej spotrebe čipov umožní oproti N5 zvýšiť výkon o 10% až 15% a pri rovnakej rýchlosti umožní znížiť spotrebu o 25% až 30%.


      Zdieľaj na Twitteri



Najnovšie články:

O2 zvyšuje ceny programov Radosť
Raspberry Pi má nový model, Raspberry Pi Pico 2 W
Japonci uviedli ethernetový kábel s magnetickým konektorom
Starship by mohla za najbližšie štyri roky uskutočniť až 400 štartov
Protimonopolný úrad začal prešetrovať, prečo v SR nie sú skutoční virtuálni mobilní operátori
Nový trailer filmu Minecraft
Linux v ďalšej verzii vyradí súborový systém Reiser
Odštartovaná výroba flash pamäte s 321 vrstvami
Apple má prvýkrát použiť vlastný 5G modem v iPhone v marci
Linux dostáva podporu veľkokapacitných pamäťových SDUC kariet


Diskusia:
                               
 

Tak to čoskoro budú vyrábať piko :)
Odpovedať Známka: 7.2 Hodnotiť:
 

TESLA Stropkov dávno vyrába nulovým procesom
Odpovedať Známka: 9.6 Hodnotiť:
 

Balí sa to ťažko, ale na riešení sa pracuje.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Možno sa to bude uvádzať v angstromoch, teda skrátene - v anglických stromoch.
Odpovedať Známka: 6.2 Hodnotiť:
 

Za takéto notácie sa dáva po papuli. SI a hotovo.
Odpovedať Známka: 7.5 Hodnotiť:
 

A prečo len SI?? Ak sa to dá vyjadriť ako napríklad "inch" že je 25,4 mm tak s tým nikto nemá najmenší problém.
Odpovedať Známka: -5.0 Hodnotiť:
 

Ja s tým veru problém mám, aj keď celý ten ich lietajúci cirkus dokážem premieňať na ľudské jednotky z hlavy. Akurát kvôli konzistentnosti a jednoduchosti je dobré používať výlučne SI jednotky. Angstrom je úplne zbytočná komplikácia. O palcoch škoda hovoriť, to by sa malo plošne zakázať používať.
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

Ty si zakazuj čo chceš, ale jednotná sústava niečoho nikdy nebude fungovať poriadne a obzvlášť nie na základe nejakého "diktátu"!
Odpovedať Hodnotiť:
 

nema?.. preto motory vyrabane v inchoch tecu ... lebo ludsky sa to neda spasovat ...
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ty tu o čom píšeš??
Odpovedať Hodnotiť:
 

jedno 64 jadrove pikolo prosim
Odpovedať Známka: 2.0 Hodnotiť:
 

Dubravka Dubravka
Odpovedať Známka: -7.1 Hodnotiť:
 

Veľkosť jedného atómu kremíka je 0,111 nm
Odpovedať Známka: 4.3 Hodnotiť:
 

Tak ho prekroja na polovicu
Odpovedať Známka: 9.1 Hodnotiť:
 

to už nebude polovodič ale priekazne štvrťvodič
Odpovedať Známka: 7.6 Hodnotiť:
 

za to "priekazne" si dostal minus
Odpovedať Hodnotiť:
 

No po vydeleni, 1/0.11 to vychadza na par atomov. Je to ambiciozna technologia, avsak vyrabane v USA bude znamenat aj poriadne drahu vyrobu.
Odpovedať Známka: 5.6 Hodnotiť:
 

ale prdlajs makovy

nanometrove hausnumera znamenaju asi tak tretinu sirku jednej brany alebo finu medzi drain/source, neviem presne

v tych tranzitoroch sirka jednej tej uvazovanej casti je teda asi tak 10-20 mn a kedze jeden tranzistor tvori viac finov (prechodov medzi drain/source, napr. 3-4-5), tak jeden tranzistor zabera plochu cca RADOVO 100 nm x 100 nm ....

ZAVER: proste ziadne 7 nm x 7 nm tranzistory dnes neexistuju a zrejme tak skoro existovat ani nebudu, mozno tie 1 nm sa k tomu priblizia v roku pana 2037

https://bit.ly/34j4RnL
Odpovedať Známka: -8.0 Hodnotiť:
 

no dobre, tak ale preco je 14nm lepsi ako 22nm a 7nm ma podstatne mansiu spotrebu (menej) tepla pri rovnakom alebo vyssom vykone?
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

A) nie je az takou vynimkou (hlavne u intelu) ze v prvopociatkoch je proces (X+1)generacie horsi ako predchodca X-tej generacie a (X+1) generacia sa dostane na uroven X-tej generacia az po rokoch ... (ze predpokladu ze nedojde k vyraznej zmene technologickeho-fyzikalneho konceptu samotneho tranzstora: planar, FinFET, GAA ...)


takze prve 14 nm neboli ziadne zazraky v porovnani s 22 nm a porodne bolesti 14 nm boli velke, trvali asi rok a pol, ved preto prakticky 5. gen. kóóre v dektope neexistovala (boli iba dva modely s lepseu igpiu castou a oproti 22 nm podtaktovanou cpu castou), proste po poslednom 22 nm kóre 4XXX prislo az druho-pokusove 14 nm kóre 6XXX, lebo prvy 14 nm pokus kóre 5XXX intelu nevysiel
Odpovedať Známka: -4.5 Hodnotiť:
 

B) novy vyrobny proces (opat bez uvazovanie o zmene fyzikalnej realizacie tranzistorv) prinasa kombinaciu vylepseni, napr.:

bud o 30% nizsia spotreba na rovnakej frekv.
bud o 15% vyssie frekv. pri rovnekj spotrebe

tieto krajne moznosti vyrobca vacsonou skombinuje do takeho mixoveho koktailu, napr. o 6% vyssie frekv. a o 17% nizsia spotreba

opat o ohladom na to ze (a to plati najme pre intel) to nemusi platit hned pri prvej iteracii (X+1) procesu, ale napr, az pri druhej ci tretej ireracii ma (X+1) proces celkovo lepsie prevadzkove vlastnosti ako proces X-tej generacie (opat sa to tyka najme intelu za posl. 9 rokov odkedy presli na FinFET a teda bez uvazovanie o zmene fyzikalnej realizacie tranzistorv)
Odpovedať Známka: -4.5 Hodnotiť:
 

C) za predpokladu ze nedojde k vyraznej zmene technologickeho-fyzikalneho konceptu samotneho tranzstora: planar, FinFET, GAA ... prizvukujem preto, lebo takyto prechod je tak zasadny a prevratny, ze aj pionierska prvotina (X+1) generacia je vtedy hned na prvy krat lepsia ako proces X+tej generacie na starsom technologicko-fyzikalnom koncepte, preto napr. hned prvy pioniersky FinFET 22 nm pokus bol lepsi ako posledny do dokonalosti vypilovany 32 nm proces

dodatok k A) 14 nm je lepsi ako 22 nm, ale napletilo to hned, museli sme si pockat na druhy 14 nm pokus
Odpovedať Známka: -6.0 Hodnotiť:
 

Ale treba zdôrazniť, že okrem toho jedného sú všetky priekazne väčšie.
Odpovedať Známka: 2.9 Hodnotiť:
 

Väčšie ako ?
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Priekazne je väčšie ako všetko.
Odpovedať Známka: 2.5 Hodnotiť:
 

Limitne k nekonecnu zprava ci zlava?
Odpovedať Známka: -5.0 Hodnotiť:
 

To je k nule sprava a zlava ;)
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

To je jedno. Priekazne nemá ani limitne.
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Myslíš jeho atómový polomer ?
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

Keď vymyslali MLC, tak vymyslia aj MTA (multi transistor atom)
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Ivane Pavloviči, a není to málo?
Odpovedať Známka: 3.7 Hodnotiť:
 

Antone Pavloviči, Antone!!!
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

Ivane jdi domú
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

Net, Pope Popiči
Odpovedať Známka: 2.5 Hodnotiť:
 

Dufam, ze tranzistory pri 1nm budu skutocne uz mensie, nie ako pri 14nm vs 7nm http://tiny.cc/lvtxtz
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

Toto je proces, nemiešaj s produktami.

To, že Ti Up vyliezol z rovnakej fabriky, z ktorej vie vyliezť aj Urus, ešte z neho ešte Lambo nerobí :D
Odpovedať Známka: 5.4 Hodnotiť:
 

Chlapci, doba porovnavania NM je od dob, kedy tranzistory nie su planarne ale aj vselijake 3D, davno prec. Dnes je zaujimavy parameter pocet tranzistorov na plochu (udava sa v milionoch na mm stvorcovy).

Aktualny stav:
INTEL - 22nm=16.50, 14nm=44.67, 10nm=100.76
SAMSUNG - 14nm=33.32, 10nm=51.82, 7nm=95.08
TSMC - 14nm=28.88, 10nm=52.51, 7nm=91.20, 5nm=171.30

Planovany stav (odhadom):
INTEL - 7nm=237.18
TSMC - 3nm=292.21
IBM - 2nm=333.33 (uz maju vyrobene funkcne vzorky)

Odpovedať Známka: 2.7 Hodnotiť:
 

Ten odhad je pekna blbost. Vobec nezohladnujes cas. U 10nm sa intel dostal blizko svojho ciela az po +++-++ vylepseniach 14nm procesu (pan pozitivny mal pocas spanku priekazne jednu negativnu nocnu moru).

Intel nebude mat u 7nm procesu 237 mil. tranzistorov skor ako TSMC vytvori stvrtovodice rozdelenim multi tranzistoroveho atomu na polovicu.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Blbosť.
Intel predáva procesory nie čas na linke.
Keď Intel predáva 10nm procák, znamená to, že tranzistor (špička po špičku) má istú veľkosť. Co je špecifikované medzinárodnou roadmapou pre polovodiče. Samozrejme proces výroby musí byť rádovo lepší ako produkt.

TSMC predáva čas a linke.
Keď TSMC alebo GF predáva svoju linku, znamená to, že najmenšia súčiastka, tranzistor, ktorý sú schopní vyrobiť má veľkosť (špička po špičku). Toto je priamo porovnateľné s intel procesom (ktorým sa intel nechváli), lebo obom linky vyrába rovnaká firma.
Odpovedať Známka: 2.0 Hodnotiť:
 

A teraz si to precitaj znova a oprav sa, pretoze pises z cesty.

Povodne sa tu pisalo o mnozstve tranzistorov na plochu.
"aktualny stav INTEL - 22nm=16.50, 14nm=44.67, 10nm=100.76"

Na 10nm procese tuto hodnotu dosiahol az po mnohych rokoch a aj to len u mobilnych procesoroch. Serverove boli o rok neskor a velmi malo druhov.

Preto ten cas, lebo intel na 7nm procese s hodnotou 237 tr. na plochu dosiahne az tak o 10 rokov.
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

Bavíš sa o produkte. A to je rozdiel. 7nm čip, ktorý máš v roke má reálne 237 MTr/mm2. Ale. Tých intel 16.5, 44.67, 100.76, 237 MTr/mm2 musíš niečím vyrobiť. A o tom o je process. To je to druhé.

To znamená, že sa ti môže stať, že máš linku, ktorá je síce schopná vyplakať 100.76 MTr/mm2, ale budeš na nej vyrábať produkty s hustotou 44.67 MTr/mm2, lebo takto máš vatu na chyby a/alebo Tvoj produkt je navrhnutý dosť na kokot, a pri menšej veľkosti tranzistorov by proste nefungoval správne.

Zadrheľ je, keď firmy predávajúce produkt, označujú svoj produkt parametrami linky, čím prinajlepšom mätú ľudí a skrývajú reálne parametre: "vyrobené 7 nm procesom" alebo, v horšom prípade, bohapusto luhajú, ba i priamo klamú: "prvý 7nm procesor".
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

Stale je to klamstvo a hlupost. Intelova linka s procesom 10nm a hustotou nech 100, nikdy nevyrobila celu procesorovu radu ani na 60% jej kapacity. Jednotlive modely, ktore sa im podarili vyzbierat v tonach odpadu nepocitam. Ten ich papierovy udaj je mimo reality a nie je o vate.

Proces vyroby s velkymi ocami nastavovali s prilis velkym skokom a narazali na jednotlive problemy ktore rokmi len prerabali.

To uz viac uverim slovenskej Tesle s 0nm procesom, kde sa im podarilo dat par tranzistorov tak blizko u seba, ze fosiahli najvacsiu hustotu hlupakov na km2.

Jedna vec je papierovy proces, ktory s problemami vypluje produkt podobny s vytunenym 14nm 5x+ len je mensi. Taketo halucinacie ma uz len nasa vlada.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Lol, linka 100-vka nikdy nebude robiť 100-vkové diely. Lebo, akonáhle sa sekne čo i len o puntik, tak sa zo 100 stane 99 alebo 101 a to je na kokot.
Samozrejme, keď dáš linku 1000-ku, 99.5-100.4 je stále po zaokrúhlení 100.

Otázka znie - kto okrem intelu vyrába 100-vky a kto len 60-tky ale chváli sa 237-čkami? Od kedy intel dodáva 100-vky?
Odpovedať Hodnotiť:
 

A od kedy neexistuje nic medzi 60 a 100? Prekrucas? Intel na 10nm este nema ani polovicu portfolia procesorov, cize ta skryplena hustota je len u specifickych kusov za cemu velkeho odpadu.

Tsmc mala na 12nm mensiu predpokladanu maximalnu hustotu nez intel a aj tak v kratsom case dosiahla vzhladom na jej proces vyssiu hustotu aj ked 95% maxima nedosiahla.
Tsmc na 7nm procese mala predpokladanu nizsiu maximalnu hustotu ako intel na 10nm a aj tak v kratsom case dosahovala lepsiu percentualnu hustotu nez intel po 5 rokoch tunenia.

7nm a 230 hustota je hlupy vtip. V skutocnosti budu radi ak dosiahnu 110 skutocnu hustotu. To uz mohli povedat, ze s novym sposobom Full 3D kompresie dosiahnu teoreticky 300 hustotu, rovnako odrbavaju ako s ich spotrebov.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Lol, o čo sa pokúšaš?

10 nm mať alebo nemať je binárna záležitosť, 8121u tu už nejaké tri roky je. Co je stále najpokročilejší x86 čip.

Hlúpe vtipy boli aj v minulosti, keď sme si nevedeli predstaviť GB dát, a hľa, teraz majú hry bežné 50GB plus.
14 nm boli v tedy v ríši sci-fi, a teraz standard...
Odpovedať Hodnotiť:
 

A ty nevies citat. Ved som pisal, ze na tom nevie po 4 rokoch vyrobit polovicu svojich produktov. Vie vyrobit par druhov za cenu obrovskeho odpadu. Taky shit sa nemoze zrovnavat.
Odpovedať Hodnotiť:
 

A? Od kedy je polovička produktov nejakým relevantným kritériom? Najmä pri tak diverzifikovanom portfóliu ako má intel...
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

Nikdy, pretoze intelov 10nm proces patri do muzea najhorsie implementovanych procesov.
Odpovedať Hodnotiť:
 

NO TAKTO:

Intel 14 nm: 43 ci 44 MTr/mm^2 mal prvucicky 14 nm z roku pana 2013, potom to tunili a tunili a sponovali a o takych 10% im to kleslo, sveobecne sa o tom nehovori, ale je to pokladane za fakt, takze dnes ma Intel pri svojich 14 nm+++ asi tak 39-40 MTr/mm^2

Intel 10 nm: o poklese sa hovorilo aj tu, ponivac 100,8 MTr/mm^2 mal nepodarok CannonLake v roku pana 2018 a myslelo sa ze vylepseny 10 nm+ proces pre IceLake 2019 ma mensiu hustotu tranzistorov, podobne sa to myslelo aj pre Tiger Lake 2020, ale tam uz marketingovo uviedli SuperFIN (v podstate 10 nm++) a vseobecne sa stale hovori o 100,8

Intel 7 nm: pra-vlhke plany boli 242 MTr/mm^2, avsak Intel uz davno priznal ze sledovanie koeficientu 2,4 je sialene a zbesile (40/16,5 alebo 100,8/40 alebo 242/100,8) a pre 7 nm si dali realistickejsi koeficient MAX. 2,0, takze tam to bude 189-200 MTr/mm^2




Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

TSMC 7 nm: 92 MTr/mm^2 je len pri SoC, pri high-performance cipoch (CPU/GPU a teda grafiky ci Zen2/3 procaky) ma 7 nm TSMC "iba" 67 MTr/mm^2

TSMC 5 nm: 171 MTr/mm^2 je opat len pri SoC a pre high-performance cipy to bude "len" okolo 120 MTr/mm^2, ked predpokladame +80% zvysenie oproti 7 nm TSMC
------------------ ------------------
a este nakoniec nehovoriac o tom ze hustota tranzistorov je iba jedna z desiatich veci co zaruci dobry produkt, pretoze su na prd take "huste" tranziostory, ked sa frekvencie musia znizit o 1 GHz ci o 25% kvoli teplu, ruseniu, stabilite ... a svetlo sveta uzrie nieco ako nepodarok CannonLake 2018 alebo este stale na 14 nm+++ nedorovnane IceLake 2019 ... Intel mal 10 nm v poriadnom stave az v 2020 pri Tiger Lake a ohlaseni SuperFIN ... proste do tretice vsetko dobre :)))
------------------ ------------------
Odpovedať Známka: -2.0 Hodnotiť:
 

konecne niekto aj k veci +1
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ja chcem mobil s jadrovym pohonom ktory sa nikdy nevybije
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

Ja chcem technológiu k tomu pohonu, potom ti produkt predám ;)
Odpovedať Hodnotiť:
 

nám niekedy dávno stačili hodinky s vodotryskom!
Odpovedať Hodnotiť:
 

Mali by sa sustredit ako vyrobit tych cipov viac uz teraz, nie mensie do 3 vlny.
Odpovedať Hodnotiť:
 

To sa tie zelené chúdence budú na tých vodičoch strkať a tlačiť ako Amíci pri výpredajoch vo Walmarte.
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

Reakcia Intelu: "Don't @ me"
Odpovedať Známka: -10.0 Hodnotiť:
 

Tanzaistor o velkosti 1m sa vam zmesti do injekcii. Ano preto mame covid a vakcini. Vsetko pekne do seba zapada. Otvortie oci,poznajdte pravdy!
Odpovedať Známka: 2.9 Hodnotiť:
 

mas puaudu
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

Okamžite to zmaž!
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

Miuko tak hovorí!...nezmaž!!!
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ja si pockam na 0-nm vyrobny proces.
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

To dokáže len Pán Boh.
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

Volal ma niekto?
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

Dobrý deň. Rád by som Vám touto cestou položil niekoľko otázok. Boli by ste ochotný odpovedať ? Pokúšal som sa klásť otázky aj v minulosti a nikdy som nedostal odpoveď, teraz prvý krát prostredníctvom DSL.SK. Ďakujem za odpoveď!
Odpovedať Známka: -5.0 Hodnotiť:
 

Boh to dal bez pomoci, takže za každú nápovedu priekazne level dole.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

ak vykáš, tak "boli by ste ochotní"...neblamuj sa!
Odpovedať Známka: -2.0 Hodnotiť:
 

Nemáš pravdu: https://jazykovaporadna.sme.sk/q/2749/
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

a Gordon E. Moore sa v hrobe obráti o 0 nm...hi hi
Odpovedať Hodnotiť:
 

A co pride nabuduce? -1nm? -5nm?
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

Presne tak, podobne ako s urokami.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Cca 900pm priekazne™
Odpovedať Hodnotiť:
 

Vo vysledku -1nm procesu na kazdy nenajdeny tranzistor je potrebne dosiahnut 42 priekazne nim vyhodnotenych operacii.

U -5nm je problematika este jednoduchsia, pretoze uz ta priekazne neseru chybajuce tranzistory, ale prave viac ako 5 nasobok nevyhodnotenych operacii.
Odpovedať Hodnotiť:
 

piko bol vyrobca elektrickych vlacikov. vzdty tym spravim detom radost, ked sa s tym pohrame. kolajnicky, vyhybky, masinky, vagoniky.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Nebolo to drahe?
Odpovedať Hodnotiť:
 

V tých časoch ani nie, ale roky po 89-om už aj celkom dosť.
Aj keď aj autodráha bolo pre mnohé rodiny priveľa peňazí, toto v jednoduchšej podobe stálo podstatne menej.
Odpovedať Hodnotiť:
 

A komu tym prospejete? Pocul som ze 14nm staci na vsetko :D
Odpovedať Známka: -10.0 Hodnotiť:
 

To je! ale blbosť!
Odpovedať Hodnotiť:
 

Na vsetko nie, ale maximalne na dve veci.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Často aj na tri veci. Prvé dve sú určite rovnaké. :-)
Odpovedať Hodnotiť:
 

1nm je stale 1000pm. A to je dost, ale fakt ze dost vela...
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Zaujimalo by ma, ako vyriesili kvantove tunelovanie...
Cital som, ze uz pri 5nm to zacina byt problem, ze by klamali fyziku?
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ono mozne to zrejme je, len to bude zrejme aj poriadne drahe.
Odpovedať Hodnotiť:
 

"Najväčší nezávislý výrobca čipov TSMC" - blbost ako traky uz v prvej vete. Nezavisli od nezavislosti ak tak.
Odpovedať Hodnotiť:

Pridať komentár