O necelých päť hodín bude pristávať na Marse sonda InSight americkej vesmírnej agentúry NASA, ktorá bude v prípade úspešného pristátia jedinou misiou za viac ako osem rokov ktorá úspešne pristála na Marse.
NASA bude informovať v reálnom čase o pristávaní na svojej NASA TV, pričom prenos je možné sledovať aj vo videu vloženom nižšie v článku.
Podľa posledného oznámenia inžinieri spravili ešte v noci na dnes posledné korekcie v trajektórii. Zmena by zrejme by už nemala byť dosť významná na to, aby výraznejšie zmenila časť pristátia a k tomu zrejme stále príde o 20:47 nášho času. Prenos NASA na NASA TV začína o 20:00.
Naposledy sa ľudstvu podarilo pristáť úspešne na Marse v auguste 2012, išlo o robotické vozidlo Curiosity. V okne v 2014 neletela na Mars žiadna misia s cieľom pristáť a v 2016 skončilo pristávanie Schiaparelli európskej agentúry ESA neúspechom. V aktuálnom okne letí na Mars celkovo iba jedna misia, v okne v 2020 má podľa plánov letieť viacero misií aj s cieľom pristáť.
Cieľom misie InSight, Interior Exploration using Seismic Investigations, Geodesy and Heat Transport, bude geofyzikálny výskum Marsu, zistenie typu a veľkosti jadra, kôry, jeho seizmickej aktivity a ďalších geofyzikálnych vlastností.
Priamy prenos z pristávania InSight na Marse (video: NASA)
InSight, ktorú sme predstavili v tomto článku, bude po pristátí umiestnená stacionárne na pozícii, pričom robotické rameno umiestni do jej blízkosti seizmometer SEIS a sondu HP3. Tá sa zavŕta približne tri až päť metrov pod povrch a bude analyzovať prúdenie tepla telom planéty. Prístroj RISE bude presne merať Dopplerov jav, posun frekvencií pri komunikácii so Zemou, a na jeho základe určovať aj minimálne pohyby a výkyvy planéty umožňujúce pomôcť pri odvodzovaní jej internej štruktúry.
Prvý signál potvrdzujúci pristávanie môžeme vzhľadom na dobu letu signálu dostať po 20:54. Celé pristávanie trvá približne sedem minút. Proces pristávania sme už popisovali v tomto článku, pričom NASA zároveň zverejnila aj aktuálne predprogramovaný kompletný harmonogram jednotlivých krokov.
Vysvetlenie procesu pristávania InSight na Marse (video: NASA)
Do atmosféry vo výške 125 km nad povrchom vletí po uhlom 12 stupňov rýchlosťou 19.8 tisíc km/h, po 218 sekundách ju atmosféra vďaka štítu zbrzdí na 2 tisíc km/h a bude vo výške 11.2 km. Vtedy sa otvorí padák, o ďalších 15 sekúnd sa odstrelí tepelný štít a loď bude mať rýchlosť už iba 422 km/h.
InSight a jej ilustrácia po rozložení, kliknite pre zväčšenie (foto: NASA)
O desať sekúnd loď vysunie pristávacie nohy, o 33 sekúnd respektíve dve minúty pred pristátím aktivuje radar a približne minútu pred pristátím by radar mal prvýkrát zistiť výšku lode nad povrchom.
20 sekúnd na to sa oddelí vo výške cca kilometra a pri rýchlosti 217 km/h už iba samotná sonda, ktorá pomocou tryskových motorov spomalí a pristane. Najviac 15 minút by malo trvať usadenie prípadného rozvíreného prachu a 32 minút po pristátí InSight roztvorí svoje solárne panely.
Akou komunikáciou bude InSight informovať o procese pristávania a ako bude posielaná a prijímaná sme informovali v tomto článku. Oproti predchádzajúcim misiám je zmenou okrem štandardných spôsobov komunikácie navyše použitie dvoch CubeSat satelitov MarCO sprevádzajúcich loď, ktoré preletia blízko popri Marse a mali by ak sa nevyskytnú problémy preposielať dáta vysielané z InSight počas pristávania na Zem. Preposielanie bude realizované takmer v reálnom čase, keď MarCO dáta po prijatí a spracovaní bude vysielať s niekoľkosekundovým oneskorením.
InSight bude tiež posielať pri pristávaní jednoduchý signál priamo na Zem a ďalšie dáta na dve sondy MRO a Mars Odyssey, ktoré dáta na Zem odošlú neskôr.
Od posledneho uspesneho pristatia preslo 6 rokov aj dake tri mesiace. Ako autor clanku prisiel na posledne pristatie za 8 rokov? Bud uvadzate nespravne august 2012 alebo dnesne pristatie prebehne az o dva roky, dako to nesedi.
To som zvedavy ci to dovoli cierny ritier.
Od: Isaac
|
Pridané:
26.11.2018 17:58
Ako vsetci vieme, na obeznej drahe sa pohybuje uz okolo 20 tisic rokov (+- podla roznych odbornikov na radikarbon) teleso Cierny ritier. Pripisuju sa mu v poslednom case mnohe neuspechy v kozmologii. Dufam, ze nebude sabotovat tuto misiu z nejakych dovodov. To by sme museli aktivovat nase vesmirne stredisko v Cukarskej Pake a urbobit tomu raznu prietrz.
Re: Ano. Dame mu
Od: Isaac
|
Pridané:
26.11.2018 18:23
Ano. Na to je vyborny nastroj System explorer, ktory ma sekciu rozsirenie jadra. Daju sa tym sledovat polozky, ktore si rozne programy tretich stran svojvolne rozsiruju jadro, co by sa pri dobre napisanom programe nemalo stavat. Preto sa odporuca pouzivat, tam kde to ma zmysel, portable programy. Ale aj tie su true a take, co si predsa len niekde urobia zapis v registry, alebo aspon individualnu polozku v app data a pod.
Problematiku mozme uzavriet tym, ze Kernelovi posleme kvety a budeme drzat pomyselnemu Exploreru palce na jeho misii.
zabery zo stabu NASA sa mi zdali malo inkluzivne, iba bieli a azijati, chybala tomu diverzita, ako by povedal Michal Havran, bolo to take zaprdene a provincne.
Re: sadasdsad
Od: Google CEO
|
Pridané:
27.11.2018 5:23
Your logical thinking mesmerized all senior developers and AI think trust of scientists, please apply immediately for position of Head of our AI department.
neprihlásený 
