Moorov zákon má dnes 50 rokov

Značky: Intelčipy

DSL.sk, 19.4.2015

Presne pred 50 rokmi, 19. apríla 1965, publikoval Gordon Moore v Electronics Magazine článok, v ktorom okrem iného odhadoval vývoj integrovaných obvodov respektíve čipov v ďalších desiatich rokoch.

Moore konkrétne predpokladal, že počet prvkov na jednom čipe sa bude s vývojom nových technológií každoročne zdvojnásobovať.

Moore tak spravil najmä na základe vývoja v predchádzajúcich niekoľkých rokoch v začiatkoch čipov, kedy sa počet prvkov postupne každoročne zdvojnásoboval na aktuálnych 16 až 60 v tom čase.

Následne v roku 1975 Moore, spoluzakladateľ Intelu, na ďalšie obdobie zrevidoval svoju predpoveď na zdvojnásobovanie prvkov na čipe každé dva roky.

Moorova predpoveď sa ukázala ako pomerne presná a takmer presne takéto tempo vývoja sa skutočne v ďalších rokoch výrobcom darilo udržiavať až dodnes, keď sa na najpokrokovejších čipoch nachádzajú miliardy tranzistorov.

Už desaťročia sa tak Moorova predpoveď označuje ako tzv. Moorov zákon, nepovažuje sa len za pozorovanie ale za vyjadrenie reálnej najvyššej miery inovácie vo výrobe čipov a jednotliví výrobcovia sa snažia túto rýchlosť inovácie dosahovať.

So zvyšovaním počtu prvkov na čipoch sa samozrejme zvyšuje aj ich výkon. Ten ale typicky rastie ešte rýchlejšie vďaka zrýchľovaniu čipov respektíve ďalším inováciám a na popis vývoja výkonu čipov sa používa obmena Moorovho zákona, zdvojnásobenie výkonu za každých cca 18 mesiacov.

Komentár Gordona Moorea k Moorovmu zákonu (video: Intel)

Podobným exponenciálnym tempom ako počet tranzistorov na najlepších čipoch sa zlepšujú aj niektoré ďalšie parametre v polovodičovom priemysle, napríklad sa zvyšuje hustota ukladania informácií na pevných diskoch alebo počet pixelov fotosenzorov.

Dokedy bude inovácia čipov pokračovať rýchlosťou predpovedanou Moorovým zákonom je ale otázne. U samotných procesorových čipov, ktoré sú dlhodobo založené na rovnakej základnej kremíkovej technológii, sa totiž výrobcovia už v neďalekej budúcnosti dostanú k fyzikálnym limitom minimálnej veľkosti kremíkových tranzistorov. Samozrejme ale nie je vylúčené, že pri dosiahnutí tohto limitu už budú mať k dispozícii použiteľné alternatívne technológie.




Najnovšie články:



Diskusia:

prihlásený užívateľ. Od: prihlásený užívateľ. | Pridané: 19.4.2015 12:27 Ja si myslím, že bude platiť aj naďalej, napriek limitom kremíka. Určite príde alternatíva. Odpovedať Známka: 1.1 Hodnotiť:

Re: prihlásený užívateľ. Od: vyhovorky | Pridané: 19.4.2015 16:20 Keby so as neflakal talk by neplatilo a bolo by prekonane. Neflakaj as Intel. Odpovedať Známka: -8.8 Hodnotiť:

Re: prihlásený užívateľ. Od: Déjà vu | Pridané: 19.4.2015 20:17 germanium ;) Odpovedať Známka: 5.6 Hodnotiť:

Re: prihlásený užívateľ. Od: bigpenis | Pridané: 19.4.2015 20:36 a namiesto obdlznikov sa budu nove chipy stavat do tvaru hakenkreuzov :D Odpovedať Známka: 8.5 Hodnotiť:

Re: prihlásený užívateľ. Od: Jozzzzko | Pridané: 20.4.2015 9:23 Slovakium Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:

Re: prihlásený užívateľ. Od: pepe_zbe | Pridané: 20.4.2015 7:25 Škoda že to neplatí na môj plat :-) Odpovedať Známka: 9.3 Hodnotiť:

vdhvret Od: bhedrvt | Pridané: 19.4.2015 12:47 Myslim si, ze vyrobcovia CPU maju daleko vykonnejsie produkty, nez uvadzaju na trh a tento zakon je uz skor marketingovou zalezitostou. Odpovedať Známka: -1.2 Hodnotiť:

Re: vdhvret Od: maxos | Pridané: 19.4.2015 14:34 Mal by si prestat citat slobodny vysierac bo ako ocividne ti to skodi. Odpovedať Známka: 5.6 Hodnotiť:

Re: vdhvret Od reg.: Neviem | Pridané: 19.4.2015 18:26 Bo ako očividne? Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:

Re: vdhvret Od: slobodny vysierac | Pridané: 19.4.2015 21:06 Moore = Intel corporation Fakty sú fakty to ako si to vysvetlíš je na tebe. Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:

Re: vdhvret Od: fsfsggfgfg | Pridané: 20.4.2015 8:51 Na Vysieraci hlasili, ze vsetko s "corporation" v nazve je ciste zlo a proti tomuto zlu mozu bojovat len kolchozy. Odpovedať Známka: -6.0 Hodnotiť:

Re: vdhvret Od: prddd | Pridané: 21.4.2015 10:47 Očividne si im to zožral, a láskavo si nám to oznámil. Odpovedať Hodnotiť:

vyvoj procesorov Od: ementaal | Pridané: 19.4.2015 12:56 Bude pokracovat minimálne dalsich 200 rokov Odpovedať Známka: -5.4 Hodnotiť:

Re: vyvoj procesorov Od reg.: Pjetro de | Pridané: 19.4.2015 17:07 co 200, 20 000 a pokorime moznosti tohoto vesmiru Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

kvety Od: lololol | Pridané: 19.4.2015 13:53 Tieto temy na DSL.sk mam rad. Prajem Moorovmu zakonu vsetko najlepsie, este mnoho zdravia, stastia a vnucka posiela velku pusu. Ja posielam kvety Odpovedať Známka: 9.4 Hodnotiť:

Re: kvety Od: kraken00001 | Pridané: 19.4.2015 15:01 Daj mu zahrat na senzi Odpovedať Známka: 9.3 Hodnotiť:

Re: kvety Od: posielam kvety | Pridané: 19.4.2015 21:07 Teším sa že Intel dodržuje toto marketingové heslo. Odpovedať Známka: 4.3 Hodnotiť:

Moore2 Od: Moore | Pridané: 19.4.2015 14:22 Len 50 rokov? Tak ten co poznam ja, je iny. "Moore, vsetko co ukradnes, je tvoje." Ten plati podstatne viac, ako 50 rokov a este dlho sa na nom nebude nic menit. Odpovedať Známka: 2.6 Hodnotiť:

zahrajte mi túto Od: trololo | Pridané: 19.4.2015 15:48 http://dopice.sk/d8e Odpovedať Známka: 2.5 Hodnotiť:

zakon Od reg.: Pjetro de | Pridané: 19.4.2015 17:22 Zakon platil vo svojej povodnej podobe asi len prve dve dekady aj to necelé. Neviem presne ci prvotna formulacie hovorila o 12 mesiacoch a az neskor bola zmenena na 18 mesiacov, alebo sa hned hovorilo o 18 mesiacoch. Ale zrejme prvotna formulacia hovorila o 12 mesiacoch a 18 mesiacov prislo neskor. Potom sa zbadalo ze nestaci uz ani 18 mesiacov preslo sa na 24 mesiacov. Posl. roky nestaci uz ani 24 mesiacov a v podstate dnes sme na 30 mesiacoch. Za rok-dva sa zisti, ze 10 nm je tazky kaliber (tazky kaliber je uz 14 nm, ktory v tejto chvili meska rok v porovnani s rokom 2010 a 2 roky v porovnani s rozpravkovymi roadmapami z roku 2007) a Mohrov zakon bude v roku 2018 existovat so zakladom 36 mesiacov, nakolko realita o 10 nm bude vtedy meskat minimalne 2 roky oproti rozpravkam z roku 2010 a minimalne 3 roky oproti rozpravkam z roku 2010. Odpovedať Známka: 0.5 Hodnotiť:

Re: zakon Od: tamtung | Pridané: 19.4.2015 19:02 no ale pride nieco prevratne a dobehneme to, nepozastavoval by som sa nad tym, ze to nekopiruje 100% nacas, konieckoncov aj tak znicime Zem a skoncime v singularite Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:

zakon2 Od reg.: Pjetro de | Pridané: 19.4.2015 17:22 Rozpravkova strategia tick-tock vznikla v roku 2007. Podla uplne prvej-povodnej prognozy tu 14 nm pre desktop malo byt uz pred 2 rokmi !!!!!!!!! Teda myslim nieco na sposob 3/4-hektowattovych desktop CPU, akysi Ci7 5770K a 6770K a 10 nm tu malo byt prave fcul, akysi Ci7 7770K a 8770K. Takze tak. Odpovedať Známka: 8.6 Hodnotiť:

zakon3 Od reg.: Pjetro de | Pridané: 19.4.2015 17:23 Miesaju sa tu dve veci: hustota tranzistorov na jednotku plochy a vykon cipu na jednotku plochy. Hustota tranzistorov na jednotku plochy vs. vykon cipu na jednotku plochy je samostatna kapitoila sama o sebe, kedze tieto dve veci nezavisia linearne. Neplati totiz vseobecne, ze zvysenie poctu tranzistorov na X-nasobok, zvysi aj vykon cipu X-nasobne. Vztah je cca odmocninovy, da sa o tom najst clanok. Teda zvysenie poctu tranzistorov 2-nasobne, zvysi vykon cipu cca sqrt(2)=1,414-nasobne. Takze zamienat v Mohrovom zakone veci ako hustota (pocet) tranzistorov na jednotku plochy a vykon cipu sa jednoducho nemoze. Pocty tranzistorov v historii rastli rychlejsie ako vykon: Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:

zakon4 Od reg.: Pjetro de | Pridané: 19.4.2015 17:23 80286 (6-25 MHz) - 134000 tranzistorov Prvucicke vadne Pentium P5 (66 a 66.6 MHz) - 3,1 miliona tranzistorov A teraz: ak by pracovali NA ROVNAKYCH FREKVENCIACH (pretoze o to ide), bolo by to Pentium 3.1/0.134, teda 23-nasobne rychlejsie pri vyuzivani svojich zakladnych instrukcii? Az do roku 2004 ci 2006 nezanedbatelny podiel na zvysovani vykonu malo zvysovanie frekvencie cipov. Odkedy sme sa na kremiku dostali do okolia 4 GHz, odvtedy je šmitec. Ziadne 500 GHz, 250 GHz (tam uz by sme dnes mali byt keby sa rast frekvencii v 2004 nezastavil v okoli 4 GHz), 100 GHz a dokonca ani len 10 GHz CPU ako bolo planovane s P4. Odpovedať Známka: 7.8 Hodnotiť:

Re: zakon4 Od reg.: jasomtu | Pridané: 19.4.2015 18:27 zistilo sa ze frekvencia nie je vsetko Odpovedať Známka: 4.3 Hodnotiť:

Re: zakon4 Od reg.: Pjetro de | Pridané: 20.4.2015 14:41 Frekvencia je (resp. aspon bola) vsetko, bohuzial fyzika je svina a nedovolila nam vyrabat 100,200,300,400,500 GHz CPU. Keby to fyzika dovolila a kremikove CPU by mali 500 GHz pri izbovej teplote a spotrebu par desiatok wattov, vyrabali by sa, na to vem jed. CPU zacinali v 70. rokoch (cca v 1971 az 1974) na radovo desiatkach mozno ani nie stovkach kHz. Radovo 1 MHz (teda do 10 MHz) boli az za vyse dekadu az po 80286tku a radovo desiatky MHz boli az od 80286 (od 1982), najma 80386 a 80486 v 80. rokoch. Potom prisla dalsia dekada (1993-2004) a frekvencie opat a raz a zasa stupli 1000-nasobne na niekolko GHz, ale uz tam bol badatelny pokles, kedze to uz na konci tejto ery (v 2004) malo byt niekolko desiatok GHz. Dnes by sme mali byt prinajmensom na 1 THz CPU. Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

Re: zakon4 Od: 4Maniak. | Pridané: 20.4.2015 14:48 Aj tak ten čip vnútri nepracuje na 3 GHz!!! Veď si pozri satelitnú, mikrovlnnú techniku. To je jednoducho nemožné. Nejak inak sa počíta pracovná frekvencia zo skutočnej - tá je oveľa nižšia. Ťažko veriť aj 100-200 MHz, ale povedzme. Odpovedať Známka: -5.0 Hodnotiť:

Re: zakon4 Od reg.: Pjetro de | Pridané: 20.4.2015 20:16 To je zakladny (generujuci takt, dakedy zbarnica): 66.6, 100, 133.3, 166.6 alebo 200 MHz. Naco je asi v CPU specializovany obvod (nasobic), ktory tuto frekvencu mnohonasobne zvysi? Co je na tom divne ked sa tranzistor prepne vediem/nevediem/vediem /nevediem /vediem /nevediem /vediem /nevediem /vediem /nevediem /vediem /nevediem /vediem /nevediem /vediem /nevediem /vediem /nevediem /vediem /nevediem /vediem /nevediem /vediem /nevediem /vediem /nevediem /vediem /nevediem /vediem /nevediem prud ......... 3 miliardy krat za sekundu? Jak by si chcel dokazat to co dnes dokazu CPU na 10 MHz? Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

Zákony Od: 4Maniak. | Pridané: 21.4.2015 8:43 Divný nie je 1 tranzistor na 10 GHz, divný je celý miliónový čip na 1 GHz!!!(inak CPU majú celkovo až miliardu tranzistorov - myslím čip kde je aj RAM a podporné obvody) Takže násobič je síce pekná vec, ale ten násobí zo 14.3 MHz na onú zbernicovú (FSB), vieš? V každej dnešnej základovke je totiž kryštál s veľmi nízkou frekvenciou... Odpovedať Známka: -5.0 Hodnotiť:

Re: Zákony Od: Houston | Pridané: 21.4.2015 11:58 Maniak, Maniak. Stale za blbeho? Vies si predstavit motor a z neho trci tycka s malym kolieskom co sa toci dokola fakt rychlo, povedzme 1GHz? Odpovedať Hodnotiť:

Re: Zákony Od: 4Maniak. | Pridané: 21.4.2015 12:08 Keď elektronike a polovodičom nerozumieš, tak to neprirovnávaj k nejakej debyline... Odpovedať Hodnotiť:

Re: Zákony Od reg.: Pjetro de | Pridané: 21.4.2015 17:42 Ja som myslel nasobic v CPU. Ten nasobi frekvenciu FSB az na vyslednu frekvenciu CPU, napr. 200 MHz x 16,5 = 3,3 GHz u Phenom II X6 1100T. Aj to je mozno marketingovy oblb a spravnejsie by malo byt 100 MHz x 33, mozno. Aj ked na druhej strane 14,3 MHz x 7 = cca 100 MHz ale tazko si predstavit, ze realne to je ako 14,3 MHz x 231 = 3300 MHz. Preco by potom v BIOSe bolo 200x16,5 ? Necital som to cele, ale 14,3 MHz asi nie je konecna: http://en.wikipedia.org/wiki/Crystal_oscillator http://en.wikipedia.org/wiki/Clock_signal http://en.wikipedia.org/wiki/Clock_generator Proste zrejme existuju generatory, ktore roznym sposobom generuju frekvencie az do 200 MHz. Intel ma dnes so vsetkymi tymi Core i3/i5/i7 zaklad tusim na 133,3 MHz. Odpovedať Hodnotiť:

Re: Zákony Od: 4Maniak. | Pridané: 21.4.2015 18:15 Neviem čomu a akej činnosti hovoria v CPU násobič. To fakt ani len netuším. Ty možno tušíš. Ale toto nie je armádny vysielač aby tu niekto násobil nejaký stabilný normál niečim naladeným na výslednú frekvenciu... Ono tam nič nebeží(podľa mňa) na tých x GHz, ale nejak to zrátali, že akokeby... A tú fintu nevieme. Ako by ten násobič mohol fungovať, čo to robí? Dnes nie je problém vyrobiť 1 GHz kryštál - či taký oscilátor, ale nevyrobia, lebo to na tak vysokev frekvencií jednoducho nepracuje. Odpovedať Hodnotiť:

Re: zakon4 Od reg.: Pjetro de | Pridané: 20.4.2015 20:23 Este doplnim: ALU jednotka v Peniach 4 pracovala na 2x frekvencii ako zvysok CPU jadra. Teda ked si mal 3 GHz Pentium 4, tak exsitovala malilinkata cast, ktora pracovala na 6 GHz !!! Osobne som tento poznatok mal, keby nie, na nete som to nasiel za 4-5 sekund: http://goo.gl/H2Gk4O str.8 druhy stlpec: Low Latency Integer ALU: ...ALU operations at twice the main clock rate... Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

Zákony Od: 4Maniak. | Pridané: 21.4.2015 8:48 Určite nie. Tu sa podľa mňa mýliš, aj keď viem že si teoreticky veľmi chytrý človek. Ale tomuto normálne neverím... Totiž tá ALJ(sme predsa na Slovensku)je dosť zložitá a komplikovaná, aby mala iba niekoľko tranzistorov. No a to je celý problém. Tie milióny tranzistorov jednoducho na tých xyz GHz nepôjdu... Preto sa Teba, ako múdrej hlavy pýtam už x krát, ako asi to môže byť poriešené. Akými fintami. Ty si matematik, teoretik. Ja praktik a viem čo sa od čoho dá čakať... Ale tu nejak je hlboká priepasť a jednoducho neverím, že by ju preklenuli milión prvkovými čipmi na takej obrovskej frekvencií... Odpovedať Známka: -6.7 Hodnotiť:

Re: Zákony Od: Houston | Pridané: 21.4.2015 12:00 Ak by boli vsetci ludia taki praktici ako ty, mozno (vravim MOZNO!) by sme tu mali okrem ohna uz aj koleso. To sa od toho da cakat. Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

Re: Zákony Od: 4Maniak. | Pridané: 21.4.2015 12:09 Hej? A koľko si v žitvote Ty toho urobil? Ozaj, a vyrobil si si niečo aj sám, vlastnými rukami? Alebo len pokazil... Odpovedať Hodnotiť:

Re: Zákony Od: Houston | Pridané: 22.4.2015 18:22 V zitvote asi nic. Ale v zivote som uz naozaj nieco vyrobil, nieco naprogramoval a veci opravujem kazdy den. Odpovedať Hodnotiť:

Re: Zákony Od: 4Maniak. | Pridané: 23.4.2015 8:04 Napríklad aké veci vyrábaš, opravuješ? Odpovedať Hodnotiť:

Re: Zákony Od reg.: Pjetro de | Pridané: 21.4.2015 17:44 Je to jednoducho poriesene tak, ze ALU (cca 5% plochy celeho die cipu v Pentiach 4) pracovala na 2x frekvecnii ako cely zbytok cipu. Ci uz ta ALU isla na 20 MHz alebo 6 GHz. To ze to bol 2-nasobok nemoze spochybnit nikto. Odpovedať Hodnotiť:

Re: zakon4 Od reg.: Pjetro de | Pridané: 20.4.2015 20:27 Pri RAMkach a VRAM je to ine, tam sa udava efektivna frekvencia, pricom fyzicka frekvencia DRAM cipov je niekolko-nasobne nizsia (pri DDR tusim 4-nasobne alebo najnovsie mozno aj 8-nasobne). Odpovedať Hodnotiť:

Re: zakon4 Od reg.: Pjetro de | Pridané: 21.4.2015 18:03 To som este povedal malo: http://goo.gl/YSZTqw Teda - DDR SDRAM doubled bandwidth vs regular SDRAM by transferring data on both ends of the clock signal. DDR2 SDRAM (GDDR3) doubled bandwidth vs DDR SDRAM by halving the memory's frequency compared to the bus frequency, effectively allowing the bus frequency to double while the memory has the same internal frequency. DDR3 SDRAM (GDDR5) doubled bandwidth vs DDR2 SDRAM by doubling up the data connections, widening the pipeline. So a GGDR5 memory chip running at 1Ghz would have an "effective" frequency of 8Ghz compared to a regular SDRAM chip operating at the same frequency. The fastest official SDRAM frequency was 133Mhz. The fastest official DDR3 frequency is only twice that, 266Mhz, yet offers 16 times the bandwidth in single channel, 32 times the bandwidth in dual channel, and 48 times the bandwidth in triple channel at each's fastest rated official frequency... Odpovedať Hodnotiť:

Re: zakon4 Od reg.: Pjetro de | Pridané: 21.4.2015 18:03 Takze: - pri SDRAM to je fyzicka frekv. zhodna s marketingovou, predavanou - pri DDR1 je marketingova frekvencia 2-nasobok realnej frekv. na ktorej pracuju cipy - pri DDR2 (resp. GDDR3) je to 2x viac ako pri DDR1 a teda marketingova frekvencia je 4-nasobok realnej frekv. na ktorej pracuju cipy - pri DDR3 (resp. GDDR5) je to 2x viac ako pri DDR2 (resp. GDDR3) a teda marketingova frekvencia je 8-nasobok realnej frekv. na ktorej pracuju cipy V case pisania toho prispevku platilo: najrychlejsie DDR3 cipy pracuju FYZICKY/REALNE na 266.6 MHz, co su 2133 "MHz" DDR3. Dnes mame DDR3 aj na 2400/2666.6/2800/3000 MHz, cim sa dostavame az na 300 MHz FYZICKY/REALNEJ frekvencia DRAM cipov. Odpovedať Hodnotiť:

Re: zakon4 Od reg.: Pjetro de | Pridané: 21.4.2015 18:12 DDR1 sme mali efektivne/marketingove frekvencie: 266.6- 333.3- 400- 333.3- 466.6- 500- 533.3 a dokonca extravagancie 550- 566.6- 600 MHz, ciom sa dostavame na REALNU/FYZICKU frekvenciu DRAM cipov na 300 MHz (koeficient 2x). DDR2 sme mali efektivne/marketingove frekvencie: 533.3- 666.6- 800- 1066.6 a dokonca extravagancie 1200 MHz, cim sa dostavame na REALNU/FYZICKU frekvenciu DRAM cipov na 300 MHz (koeficient 4x). DDR2 sme mali efektivne/marketingove frekvencie: 1066.6- 1333.3- 1600- 1833.3- 2000- 2133.3- 2400- 2666.6- 2800 a dokonca extravagancie 3000-3200-3300 MHz, cim sa dostavame na REALNU/FYZICKU frekvenciu DRAM cipov okolo 300 MHz (koeficient 8x). Odpovedať Hodnotiť:

Re: zakon4 Od reg.: Pjetro de | Pridané: 21.4.2015 18:12 - pri DDR1 transfer signalu na zostupnej/vzostupnej hrane - pri DDR2 zdvojnasobeny bandwidth vs DDR1 by halving the memory's frequency compared to the bus frequency, effectively allowing the bus frequency to double while the memory has the same internal frequency - pri DDR3 zdvojnasobeny bandwidth vs DDR2 SDRAM by doubling up the data connections, widening the pipeline Takze to sedi. REALNA/FYZICKA frekvecnia DRAM cipov je prakticky stale MAXIMALNE okolo 300 MHz a tie marketingove oblbovacske "MHz" v skutocnosti nie su ziadne realne MHz, ale iba akesi vyjadrenie priepustnosti. Ako som pisal uuuuuuuplne v prvom prispevku. ---------------- ---------------- ---------------- Ale nechce sa mi verit, ze to je tak isto aj pri CPU, toho si nie som vedomy. ---------------- ---------------- ---------------- Odpovedať Hodnotiť:

Zákonitosti Od: 4Maniak. | Pridané: 21.4.2015 18:31 A ako si myslíš že by to bolo...? Ja stavím krk, že CPU na 3 GHz nebeží... S tými RAMkami si sa k tomu vysvetleniu aj celkom priblížil... Odpovedať Hodnotiť:

Také čosi Od: 4Maniak. | Pridané: 21.4.2015 19:30 Pozri si napríklad procesor Intel 8080. Mal 18.432 MHz kryštál k sebe a ten samotný CPU pracoval vraj na nejakých 2 MHz ale potreboval pritom až 9-fázové "hodiny"... Už dlho má kryštál od ktorého sa odvodzuje frekvencia procesora podstatne nižšiu frekvenciu, ale niečo tam možno z minulosti obdobné mohlo zostať. Nerozumiem čo by malo byť v logických obvodoch násobič frekvencie. Predstavujem si to takto: Mám urobiť klasické dvojkové sčítanie. Potrebujem na to napríklad inštrukciu so 4-mi taktami... teraz mnohé neviem... A tie dnešné finty to urobia nejakým spôsobom tak, akokeby tá rýchlosť hodín bola možno nie FSB ale tých Tvojich x GHz. Ale veľa toho neviem, preto len veľmi laicky do toho píšem. Odpovedať Hodnotiť:

Domotané Od: 4Maniak. | Pridané: 22.4.2015 7:10 Upresním. Hodinový obvod i8224 delil 9 a vyrábal 2-fázové "hodiny" pre CPU 8080A. Kryštál bol tých 18.432 MHz a výstupná frekvencia do CPU išla 2048 KHz. Odpovedať Hodnotiť:

Re: zakon4 Od reg.: Neviem | Pridané: 19.4.2015 19:48 Možno je to trochu odveci, čo tu teraz budem splietať ale vynorila sa mi taká asociácia. Kedysi dávno sa vyhodnocovala nameraná hodnota snímačov v digitálnych meračoch tak, že sa prevodníkom nasnímala nejaká pomocná fyzikálna veličina, povedzme napätie na odpore, v skutočnosti sa merala napríklad teplota a to sa nejakým výpočtom podľa známej funcie previedlo na konečnú hodnotu teploty. Ak bola funkcia nelineárna, tak sa všelijako aproximovalo, linearizovalo a podobne aby výpočet netrval večne. Matematici si prišli na svoje, Newtonova interpolácia bola na výslní. A čo sa stalo, keď prišla doba lacných pamätí? Celá krása matematiky išla do riti. Do pamäte sa nasúkala megatabuľka hodnoty teploty adresovaná hodnotou napätia, všetko v intervaloch menších ako garantovaná presnosť daného prístroja a HOTOVO. Prevodník zmeria, výstup je adresa v tabuľke kam si už prídete pre hotový papier, teda teplotu. Za zlomok času. Hrubá sila. Možno raz budú všetky inštrukcie v procesore natvrdo zadrátované. Odpovedať Známka: 8.0 Hodnotiť:

Zákony Od: 4Maniak. | Pridané: 21.4.2015 8:50 Možno raz? Však práve tie inštrukcie boli od prvých CPU natvrdo zadrátované a vývoj presne opačný. "Odrátovať ich..." Odpovedať Hodnotiť:

Re: zakon4 Od: Houston | Pridané: 21.4.2015 12:05 Naozaj v skutocnosti boli vsetky instrukcie zadratovane napevno. Aj v dnesnych procesoroch su jednoduche instrukcie stale dratovane napevno. Komplikovanejsie instrukcie (napriklad SIN) sa vnutorne prekladaju do sledu jednoduchsich instrukcii mikrokodom, ktory je mimochodom (ak ma BIOS novsiu verziu) pri zapnuti pocitaca vzdy aktualizovany. Odpovedať Hodnotiť:

Kone... zákone... Od: 4Maniak. | Pridané: 21.4.2015 19:50 Boli a tak to bolo spoľahlivé. Kedysi boli prvé BIOSy v pamäti PROM, neskôr v EPROM. Procesor mal inštrukcie na spôsob ROM. To až dnes sa všade a furt a dookola iba vymýšľa, že trab furt a donekonečna niečo stále mneiť. Aj firmware, aj BIOS aj neviem čo... Odpovedať Hodnotiť:

Re: Kone... zákone... Od: Houston | Pridané: 22.4.2015 18:27 Vsak vyrobit procesor s par instrukciami, easy. Bolo par pokusov a ver mi, ze aj par neuspesnych. Ked to konecne islo, zacalo sa to masovo vyrabat. Ani dnes nie je problem vyrobit procesor s pevnymi instrukciami a dlhym testovacim obdobim. Problem je, ze konkurencia to vyrobi skor a lacnejsie. Budes cakat na toho poctivsieho alebo kupis co je uz na trhu. A co zvysok naroda? Odpovedať Hodnotiť:

Re: Kone... zákone... Od: 4Maniak. | Pridané: 23.4.2015 8:10 Aká konkurencia? Čo ma po konkurencií. Ak si kupujem výrobky zásadne Intel, nebudem pozerať po nejakých VIA procesoroch, a už vôbec nie po AMD a podobne. Keď to konečne šlo... Čo si tým myslel? Lebo napevno ištrukcie vyrobil Intel v CPU už v roku 1971. Skôr je problém s tými "premenlivými", nie s tými pevnými... Budem čakať. Nie som za tzv. "hurá systém..." Odpovedať Hodnotiť:

Re: zakon4 Od: ujo Tomas | Pridané: 19.4.2015 20:01 prestan s tym, co beries.. uz ti to skodi.. Odpovedať Známka: -8.8 Hodnotiť:

Re: zakon4 Od: -0- | Pridané: 19.4.2015 21:41 nech sa o to so mnou podeli Odpovedať Známka: -5.0 Hodnotiť:

Pridať komentár