Americká vesmírna agentúra NASA cez víkend úspešne otestovala novú technológiu pre pristávanie na Marse, ktorá umožní nechať na tejto planéte pristáť ťažšie lode ako doteraz.
Agentúra vyvíja novú technológiu pristávania pod označením Low-Density Supersonic Decelerator, LDSD. Na rozdiel od doterajších technológií spoliehajúcich sa pri spomalení na hranicu podzvukovej rýchlosti na tepelný štít nová technológia z nadzvukových rýchlostí brzdí pomocou padáku respektíve jeho obdôb.
Na rozdiel od Zeme je ale atmosféra Marsu výrazne redšia a pri povrchu má takú hustotu ako atmosféra Zeme vo výške rádovo 35 km. Pre rovnaký efekt brzdenia musia byť tak padáky výrazne väčšie ako na Zemi.
Konkrétne v prvej fáze nového brzdenia sa okolo lode nafúkne Supersonic Inflatable Aerodynamic Decelerator, SIAD, obdoba balónu v tvare dolky o priemere šesť alebo osem metrov, ktorý spomalí loď z rýchlosti Mach 3.5 na Mach 2. Následne sa otvorí padák s priemerom 30.5 metrov, ktorý loď spomalí na podzvukovú rýchlosť.
V sobotu NASA testovaciu loď vyniesla pomocou balónu do výšky viac ako 36 km a pustila ju nad Tichým oceánom. Test mal zatiaľ slúžiť na otestovanie letu s stability samotnej lode, úspešne bolo ale otestované aj spomalenie pomocou SIAD.
Prototyp lode vyťahovaný po pristátí z Tichého oceánu (foto: NASA)
Po úspešnom spomalení sa testovala aj fáza brdenia padákom, ten sa v prvom teste ale úspešne neotvoril. SIAD a padák sa podľa plánu majú testovať ale až v ďalších testoch, konkrétne padák sa má dostať do fázy úspešného testovania až skoro o rok.
Na Marse naposledy pristálo robotické vozidlo Curiosity v auguste 2012, ktoré brzdilo technológiou pomocou tepelného štítu, padáku a nakoniec aktívneho pohonu. Jeho hmotnosť dosahovala 900 kg.
Video popisujúce proces pristávania Curiosity (video: NASA)
Nová technológia umožní na Marse pristáť lodiam s hmotnosťou dve až tri tony, pričom zároveň zlepší presnosť pristátia z desať na tri kilometre a rozšíri veľkosť oblasti, z ktorej si bude možné vybrať miesto pristátia. Nová technológia by po otestovaní mohla byť použitá na pristátie na Marse už v roku 2020.
Re: no teda
Od reg.: roob_
|
Pridané:
1.7.2014 22:38
co si sisi? Na Pluto to svetlu zo Slnka trva 5,5 hodiny, Voyager1 (ktory je zhruba tam) bol vyslany v roku 1977 (pred 37 rokmi) a to je vo vesmirnom meritku asi taka vzdialenost ako ked mravec spravi 1 krok vs vzdiealenost zo Zeme na Mesiac. Ak sa nam podari dostat posadku na Mars, tak neviem co spravi Boh, ked Babyloncanom pomiesal jazyky, ked spravili malu vezu.
Re: no teda
Od: 4Maniak.
|
Pridané:
2.7.2014 13:31
Ja nie.
To by v tej riti museli byť ďaleko vzácnejšie prvky. Napríklad aspoň tony ľahko dostupného materiálu 100x pevnejšieiho ako pozemský grafén a podobne.
Ale prvky na liečbu raka, veľmi ťažkých infekčných chorôb a postihnutí a podobne.
Re: no teda
Od reg.: jupiii
|
Pridané:
3.7.2014 14:00
A si teraz predstav, co si budu na prechadzke rozpravat muchotravky v roku 7590.
"Aha, no to bolo davno asi okolo roku 2100, ked Boh Ludom zobral ropu, pretoze si koli nej zhodily dvojicky".
...spomalí loď z rýchlosti Mach 3.5 na Mach 2...
No jo, ale nemeli by nam k tomu vysvetlit kolik m/sec je Mach na Marsu?
Na Zemi je to asi 334m/sec pri hladine more, kolik to dela tam?