neprihlásený Utorok, 26. novembra 2024, dnes má meniny Kornel
NASA otestovala novú technológiu pristátia na Marse

Značky: NASAvesmírMarsnové technológie

DSL.sk, 30.6.2014


Americká vesmírna agentúra NASA cez víkend úspešne otestovala novú technológiu pre pristávanie na Marse, ktorá umožní nechať na tejto planéte pristáť ťažšie lode ako doteraz.

NASA to oznámila v nedeľu.

Agentúra vyvíja novú technológiu pristávania pod označením Low-Density Supersonic Decelerator, LDSD. Na rozdiel od doterajších technológií spoliehajúcich sa pri spomalení na hranicu podzvukovej rýchlosti na tepelný štít nová technológia z nadzvukových rýchlostí brzdí pomocou padáku respektíve jeho obdôb.

Na rozdiel od Zeme je ale atmosféra Marsu výrazne redšia a pri povrchu má takú hustotu ako atmosféra Zeme vo výške rádovo 35 km. Pre rovnaký efekt brzdenia musia byť tak padáky výrazne väčšie ako na Zemi.

Konkrétne v prvej fáze nového brzdenia sa okolo lode nafúkne Supersonic Inflatable Aerodynamic Decelerator, SIAD, obdoba balónu v tvare dolky o priemere šesť alebo osem metrov, ktorý spomalí loď z rýchlosti Mach 3.5 na Mach 2. Následne sa otvorí padák s priemerom 30.5 metrov, ktorý loď spomalí na podzvukovú rýchlosť.

V sobotu NASA testovaciu loď vyniesla pomocou balónu do výšky viac ako 36 km a pustila ju nad Tichým oceánom. Test mal zatiaľ slúžiť na otestovanie letu s stability samotnej lode, úspešne bolo ale otestované aj spomalenie pomocou SIAD.


Prototyp lode vyťahovaný po pristátí z Tichého oceánu (foto: NASA)



Po úspešnom spomalení sa testovala aj fáza brdenia padákom, ten sa v prvom teste ale úspešne neotvoril. SIAD a padák sa podľa plánu majú testovať ale až v ďalších testoch, konkrétne padák sa má dostať do fázy úspešného testovania až skoro o rok.

Na Marse naposledy pristálo robotické vozidlo Curiosity v auguste 2012, ktoré brzdilo technológiou pomocou tepelného štítu, padáku a nakoniec aktívneho pohonu. Jeho hmotnosť dosahovala 900 kg.


Video popisujúce proces pristávania Curiosity (video: NASA)



Nová technológia umožní na Marse pristáť lodiam s hmotnosťou dve až tri tony, pričom zároveň zlepší presnosť pristátia z desať na tri kilometre a rozšíri veľkosť oblasti, z ktorej si bude možné vybrať miesto pristátia. Nová technológia by po otestovaní mohla byť použitá na pristátie na Marse už v roku 2020.


      Zdieľaj na Twitteri



Najnovšie články:

Notebookov s novým Snapdragonom sa malo predať iba 720-tisíc
Ceny RAM by v 2025 mohli klesnúť, odhadujú analytici
Štátna zaručená konverzia dokumentov má zase výpadok
O2 zvyšuje ceny programov Radosť - aktualizácia 1
Raspberry Pi má nový model, Raspberry Pi Pico 2 W
Japonci uviedli ethernetový kábel s magnetickým konektorom
Starship by mohla za najbližšie štyri roky uskutočniť až 400 štartov
Protimonopolný úrad začal prešetrovať, prečo v SR nie sú skutoční virtuálni mobilní operátori
Nový trailer filmu Minecraft
Linux v ďalšej verzii vyradí súborový systém Reiser


Diskusia:
                               
 

NASA nevynašla padák a Einstein je plagiátor.
Odpovedať Známka: -2.7 Hodnotiť:
 

jasne, co nejaky einstein, take teorie dava dnes kazdy druhy fyzik alebo mrdka sediaca za wikimrdkou
Odpovedať Známka: 5.4 Hodnotiť:
 

padak vymyslel slovak ked dostal v praci padaka.
Odpovedať Známka: 8.0 Hodnotiť:
 

Zlatý padák sa neráta.
Odpovedať Známka: 8.8 Hodnotiť:
 

Po úspešnom spomalení sa testovala aj fáza brdenia padákom
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

tak, tak, aj ja som si to vsimol.
Namiesto b malo byt p
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

tiez ... otestovanie letu s stability ...
Odpovedať Hodnotiť:
 

Mnam dolky, dal by som si.
Odpovedať Známka: 7.5 Hodnotiť:
 

..nerob chute, :d
nj, také dolky, so škoricou, :p
a jahodový (tuhý' džem
;P
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Nie je gravitacne zrychlenie na marse len nieco vyse tretiny gravitacneho zrychlenia zeme?
Odpovedať Hodnotiť:
 

A pointa?
Odpovedať Hodnotiť:
 

No, že prečo potom maju aj chlapi bradavky?
Odpovedať Známka: 8.6 Hodnotiť:
 

Ako doplnok, imidž
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

No pointa, ze ci aj napriek tomu treba tak vyrazne vcsie padaky...uz si nepamatam celkom tie prepocty zo zakladnej skoly
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

treba, lebo nejde len o spomalenie koli gravitacnemu zrychleniu ale aj o spomalenie z rychlosti aby sa ta "lod" udrzala na obeznej drahe...
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

martin dano doda kvalitny kamerovy system
Odpovedať Známka: 4.3 Hodnotiť:
 

uz by mohli letiet aj inde ako na ten mars.Lebo to je furt ten nudny stereo = typ
Odpovedať Hodnotiť:
 

Poletia kem len chceš, len nech to daňoví poplatníci zaplatia a pozrú si nejaké fake video o malom kroku pre človeka a veľkom pre ľudstvo.
Odpovedať Hodnotiť:
 

co si sisi? Na Pluto to svetlu zo Slnka trva 5,5 hodiny, Voyager1 (ktory je zhruba tam) bol vyslany v roku 1977 (pred 37 rokmi) a to je vo vesmirnom meritku asi taka vzdialenost ako ked mravec spravi 1 krok vs vzdiealenost zo Zeme na Mesiac. Ak sa nam podari dostat posadku na Mars, tak neviem co spravi Boh, ked Babyloncanom pomiesal jazyky, ked spravili malu vezu.
Odpovedať Hodnotiť:
 

keby tam bola ropa alebo zlato pochopim tie najazdy...
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ja nie.
To by v tej riti museli byť ďaleko vzácnejšie prvky. Napríklad aspoň tony ľahko dostupného materiálu 100x pevnejšieiho ako pozemský grafén a podobne.
Ale prvky na liečbu raka, veľmi ťažkých infekčných chorôb a postihnutí a podobne.
Odpovedať Hodnotiť:
 

A si teraz predstav, co si budu na prechadzke rozpravat muchotravky v roku 7590.
"Aha, no to bolo davno asi okolo roku 2100, ked Boh Ludom zobral ropu, pretoze si koli nej zhodily dvojicky".
Odpovedať Hodnotiť:
 

*zhodili
Odpovedať Hodnotiť:
 

Put your D in LSD, LDSD ! yay
Odpovedať Hodnotiť:
 

...spomalí loď z rýchlosti Mach 3.5 na Mach 2...
No jo, ale nemeli by nam k tomu vysvetlit kolik m/sec je Mach na Marsu?
Na Zemi je to asi 334m/sec pri hladine more, kolik to dela tam?
Odpovedať Hodnotiť:

Pridať komentár