neprihlásený Sobota, 28. decembra 2024, dnes má meniny Ivana, Ivona
Sonda NASA úspešne uskutočnila najväčšie priblíženie k Slnku

Značky: vesmírNASA

DSL.sk, 27.12.2024


Sonda Parker Solar Probe americkej vesmírnej agentúry NASA je po doteraz najväčšom priblížení k Slnku, ku ktorému prišlo 24. decembra, v poriadku a pracuje normálne.

Hoci sonda sa na svojej trajektórii priblížila k Slnku najviac už 24. decembra, NASA s ňou v čase veľkého priblíženia nedokáže komunikovať a prvú informáciu o svojom stave sonda po prelete poslala až dnes v podobe iba signalizačného tónu. Ten bol zachytený pred šiestou ráno nášho času, informuje NASA v oznámení.

Detailné telemetrické dáta má sonda poslať až 1. januára.

Sonda sa na svoju súčasnú orbitu dostala po novembrovej gravitačnej asistencii blízkym preletom pri Venuši. Orbita sondy je výrazne eliptická, pričom sonda sa na nej priblížila k povrchu Slnka najviac na približne 6.1 milióna km. Pri najväčšom priblížení letela rýchlosťou viac ako 692-tisíc km za hodinu.

Sonda odštartovala v auguste 2018, následne v októbri 2018 sa stala objektom vyrobeným človekom v najmenšej vzdialenosti od Slnka. Svoju najmenšiu vzdialenosť od Slnka sonda postupne zmenšovala, pri posledných predchádzajúcich najväčších priblíženiach sa nachádzala 7.26 milióna km od povrchu Slnka.

Cez atmosféru Slnka, korónu, sonda prvýkrát preletela v apríli 2021 pri ôsmom priblížení k Slnku. Najbližšie k povrchu Slnka na tejto orbite bola 10.4 milióna km.

Aktuálna orbita je najbližšou k Slnku, na akej má sonda byť. Okrem aktuálneho najväčšieho priblíženia uskutoční na tejto orbite ešte dve ďalšie priblíženia v marci a júni 2025. Podľa skorších informácií sa NASA následne rozhodne, či sondu nechá na tejto orbite alebo ju zmení.

Sonda pri najväčšom priblížení k Slnku čelí vysokým teplotám. Prítomný ale riedky materiál v koróne má podľa NASA teplotu cca 2 milióny stupňov Celzia. Sondu tento materiál nemá ohroziť ale výrazne ju zahrieva intenzívne slnečné žiarenie, na ochranu proti ktorému používa špeciálny štít zložený z viacerých vrstiev. Základom štítu je uhlíková pena medzi dvomi vrstvami uhlíka a štít je potiahnutý bielou keramickou vrstvou za účelom vyžarovania akumulovanej energie.

Misiou sondy je pomocou prístrojov na palube analyzovať magnetické pole, plazmu a presun energie v analyzovanom regióne Slnka, ktoré stoja pri zrode a akcelerujú slnečný vietor, prúd elektricky nabitých častíc. Tieto informácie nám umožnia lepšie pochopiť a prípadne predvídať slnečné počasie ovplyvňujúce aj Zem a najmä satelity okolo Zeme.


      Zdieľaj na Twitteri



Najnovšie články:

Od soboty musia mať nové smartfóny a ďalšie zariadenia povinne port USB Type-C
Predstavené malé chladenie bez pohyblivých komponentov pre bežné notebooky
Najpopulárnejší seriál na Netflixe dostal druhú sériu, bude mať ešte jednu
Najsťahovanejším opäť seriál odohrávajúci sa pred Game of Thrones
Elektrická verzia dvojnohého robota Atlas skáče saltá, lepšie ako pôvodná verzia
Príjemné prežitie vianočných sviatkov
Asus avizuje veľmi ľahký notebook s výdržou až 32 hodín
Tatra banka odstavila staršie verzie mobilnej čítačky, aktualizovať sa dá ešte individuálne
Softvér eID klient pre občiansky v novej hlavnej verzii 5.0, je potrebná pre nové eID
Intel zrušil iniciatívu x86 procesorov iba so 64-bitovým režimom


Diskusia:
                               
 

..vyzera to tak, ze ani na slnku nezasnezii a nezasnezii..
Odpovedať Hodnotiť:
 

Aj na planéte Zem cestári odhŕňajú tak rÿchlo,že ani sneh nestačí padať
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ale až že zároveň uskutočnila i najmenšie vzdialenie je tou priekazne povestnou čerešničkou na torte.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Slnko nema "povrch". Toboz uz nie pevny, ale ani kvapalny ci plazmovy. Neexistuje ostra hranica nejakeho prechodu. Existuje cca niekolko desiatok km (niekde sa uvadza az nizsie jednotky stoviek km) siroke pasmo, kde sa uvolnuju vnutorne fotony do volneho priestoru (ked sa uz predrali von) a kde rapidne klesa hustota (od desiatok po desatiny kg/m^3) a teplota plazmy (od milionov K po tisicky K, ak si odmylime fenomen slnecnej korony).

A toto niekolko desiatok (alebo nizsie jednotky stoviek) vertikalnych km hrube pasmo vnimame ako ostry prechod, cili-nybrz-ponivac "povrch". Pritom to nie je ostry, ale relativne pozvolny prechod.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Asi aj áno. A? Reaguješ na aký nezrovnalosť slovíčok voči tvojim tvrdeniam?
Odpovedať Hodnotiť:

Pridať komentár