neprihlásený Sobota, 23. novembra 2024, dnes má meniny Klement
Naraz objavených 1284 nových exoplanét, ich počet sa zvýšil o 67%

Značky: vesmírplanétyKeplerov teleskop

DSL.sk, 10.5.2016


Americká vesmírna agentúra NASA v spolupráci s vedcami dnes informovala o objavení 1284 nových planét nachádzajúcich sa mimo slnečnej sústavy, tzv. exoplanét.

Planéty boli identifikované spomedzi kandidátov objavených Keplerovým teleskopom.

Keplerov teleskop vypustený v roku 2009 hľadá planéty na základe zatieňovania ich hviezd preletom planéty pred hviezdou z pohľadu teleskopu, spôsobujúcim tak zníženie teleskopom nameranej intenzity žiarenia hviezdy.

Identifikovaní kandidáti sa následne rozličnými ďalšími metódami potvrdzujú ako skutočne objavené planéty, keďže detekované zatieňovanie môžu spôsobovať aj iné objekty a javy schopné znížiť zachytený jas hviezdy.

Kandidáti identifikovaní Keplerovým teleskopom sa v minulosti s výnimkou väčšej várky planét v roku 2014 identifikovali časovo a na prostriedky náročnými metódami, vyžadujúcimi ďalšie pozorovania. Z viacerých tisícok kanditátov bolo doteraz identifikovaných 1041, bez várky z 2014 len 326.


Vývoj počtu objavených exoplanét v jednotlivých rokoch, kliknite pre zväčšenie (graf: NASA Ames / W. Stenzel; Princeton University / T. Morton)



Výnimkou bolo až 715 naraz potvrdených planét v roku 2014, ktoré boli z hviezdnych systémov s viacerými identifikovanými kandidátmi na planéty. Potvrdiť ich bez ďalších pozorovaní hromadne umožnilo len spočítanie pravdepodobnosti, že ide o falošnú detekciu vzhľadom na nepravdepodobný výskyt viacerých falošných detekcií pri jednej hviezde. Kandidáti, u ktorých bola táto pravdepodobnosť nižšia ako 1%, boli prehlásení za planéty.

Aktuálne bola použitá podobná zdokonalená štatistická metóda, ktorá umožňuje spočítať pravdepodobnosť falošnej detekcie pre kandidátov z hviezdnych systémov iba s jedným kandidátom. Použitou bola databáza 4302 kandidátov objavených Keplerovým teleskopom do júla 2015 a za planéty boli opäť prehlásení kandidáti, u ktorých je pravdepodobnosť falošnej detekcie menšia ako 1%.

Celkový počet planét objavených Keplerovým teleskopom sa tak po dnešnom oznámení zvýšil o 123% na 2325 a celkový počet známych planét o približne 67% na viac ako 3200. Navyše nová metóda identifikovala 1327 kandidátov, ktorí sú pravdepodobnejšie planétami ako falošnými kandidátmi ale pravdepodobnosť u nich nedosahuje potrebných 99%.

Z nových objavených exoplanét je vzhľadom na veľkosť takmer 550 pravdepodobne podobného zloženia ako Zem a deväť z nich obieha svoju hviezdu v tzv. obývateľnej zóne. Obývateľná zóna je zóna vzdialenosti obežnej dráhy planéty od hviezdy, na planétach v ktorej môže vzhľadom na intenzitu žiarenia hviezdy pri ďalších vhodných podmienkach existovať voda v kvapalnom skupenstve.

Takýchto planét zloženia podobného Zemi a nachádzajúcich sa v obývateľnej zóne v súčasnosti mimo slnečnej sústavy poznáme oddnes spolu už 21.


      Zdieľaj na Twitteri



Najnovšie články:

Protimonopolný úrad začal prešetrovať, prečo v SR nie sú skutoční virtuálni mobilní operátori
Nový trailer filmu Minecraft
Linux v ďalšej verzii vyradí súborový systém Reiser
Odštartovaná výroba flash pamäte s 321 vrstvami
Apple má prvýkrát použiť vlastný 5G modem v iPhone v marci
Linux dostáva podporu veľkokapacitných pamäťových SDUC kariet
USA požadujú, aby Google predal Chrome a potenciálne aj Android
ISS zvýšila orbitu, aby sa vyhla troskám zo satelitu
Vzniknú fyzické zábavné tematické Minecraft parky
Qualcomm chystá Snapdragon CPU pre lacnejšie PC, majú začínať na 600 dolárov


Diskusia:
                               
 

Začínam baliť, zasvietim baterkou na výtuženú planétu, sadnem na fotón a o 1000 svetelných rokov som tam ...
Odpovedať Známka: 8.6 Hodnotiť:
 

Vymenim fotelku za fotonku
Odpovedať Známka: 8.5 Hodnotiť:
 

Neni problem, mam fotonov plnu baterku...
Odpovedať Známka: 9.4 Hodnotiť:
 

niklovych ci litiovych?
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

Obojpohlavných
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Co je to obojpohlavny?
Odpovedať Hodnotiť:
 

to je ako tvoj tatko
Odpovedať Hodnotiť:
 

Moj tatko nie je morsky konik. Tvoj ano?
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ako slimak. Podla chuti.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Takze vlastne slimak nemoze byt homosexual?
Odpovedať Hodnotiť:
 

Praveze moze, ale nemusi.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

nie?
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

staci ti uterak, arasidy, pivo a samozrejme Stoparov sprievodca
Odpovedať Známka: 8.3 Hodnotiť:
 

1. svetelny rok je jednotka vzdialenosti a nie casu
2. z pohladu fotonu (co je blbost samo o sebe, ale nech) by ta cesta bola okamzita. Cim ides rychlejsie, tym viacej posobi dilatacia casu, pri rychlosti svetla (ktore hmotny objekt nemozu dosiahnut) by cas prakticky neexistoval. Kym tebe by presiel okamih, tak vesmir by uz bol po smrti...
Odpovedať Známka: -2.9 Hodnotiť:
 

1. ked si sadne na foton tak za 1000 rokov tej cesty bude za 1000 svetelnych rokov

2. ked foton vystrelis zo zeme trebars na slnko, tak na slnko dopadne o takych 8 a pol minuty a vesmir bude cuduj sa svete stale existovat a ten isty svet nebude starsi nez tych 8 a pol minuty od toho vystrelu
Odpovedať Známka: 5.6 Hodnotiť:
 

1. Volá sa to teória relativity, prečítaj si to tom. Ja keby sa pozerám na teba ako letíš na fotóne, tak áno, za 1000 rokov budeš 1000 svetelných rokov ďaleko, ale z tvojho pohľadu je to inak (viď. bod 2)
2. Áno, z tvojho pohľadu 8 a pol minúty, ale z pohľadu fotónu by čas neznamenal nič. Ťažko sa to predstavuje, ešte ťažšie vysvetľuje, ale taká je teória relativity
Odpovedať Známka: 1.1 Hodnotiť:
 

Hehe, predbehol si ma :-) Ak to niekoho zaujima, tu je to vysvetlene celkom dobre http://dopice.sk/hnU aj ohladom toho ako by to "vnimal" foton.
Odpovedať Známka: 4.3 Hodnotiť:
 

Dobre vravis je to teoria relativity.Presnejsie len teoria.Teoreticky moze medved vysrat velky tresk.Vieme dokazat ze to tak nie je ale nevieme dokazat ze to tak je.Pritom teoreticky to tak moze byt kedze to nikto nevie vyvratit.Staci to len 100 rokov masivne propagovat.



Odpovedať Známka: -5.0 Hodnotiť:
 

mylis si teoriu s tezou.
Odpovedať Známka: 8.3 Hodnotiť:
 

hlavne je to blb
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

To je mozne sory takze sa jedna o tezu teorie relativity.
Odpovedať Známka: -2.5 Hodnotiť:
 

jop, aj teoria gravitacie, teoria bakterii, teoria pohybu telies, heliocentricka teoria, teoria gulatej zeme a pod...

"Vieme dokazat ze to tak nie je ale nevieme dokazat ze to tak je" - no, tak to potom nie je teoria ze?
v najlepsom (ale to fakt na tom musis este zapracovat) to moze byt hypoteza. a az dokazes, ze to tak je, potom sa z toho stane teoria.

velmi zjednodusene povedane samozrejme.
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

Nuze takto kuratenko:

VSETKY prirodne vedy su experimentalno-observativne. Teda pozorovania a pokusy potvrzuju/vyvracaju/buduju teorie. To teda znamena, ze obcas moze prist bud vacsia revolucia a prideme na to, ze sme si veci vysvetlovali uplne zle, alebo mensia evolucia, ked len neskor s lepsimi pristrojmi ci zapocitanim inych parametrov zistime, ze nase hodnoty su o napr. jeden rád (10-nasobok) mimo jak v 20. a 30. rokoch 20. storcia ked vychadzal vek vesmiru 2 miliardy rokov a uz bolo zname ze Zem je starsia.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Nielen astronomia, ale vsetky prirodne vedy (ale najma fyzika je snad najtypyckejsi priklad) a napr. aj medicina je reprezantantom tohoto typu. Napr. jednu dekadu pocuvame ake su vajicka zdrave, dalsiu dekadu pocuvame ake su skodlive atd.... Sranda ale je, ze napr. v kvantovej fyzike veci krasne sedia na 9 az 10 (slovom DEVET az DESAT) desatinnych miest co je asi tak 1 ku desat milionov. Navyse vsetko krasne vypocitane a kedy chceme. To asi nie je mozne s drizdami babky z trhu alebo predpovedami vestice, takze nieco na pravdivosti nasej "TEORIE" asi bude ze?
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Experimentalne-observativny pristup v matematike NENI MOZNY. Tam nemozeme nieco prehlasit za vedomost len na zaklade pozorovania alebo experimentu. Tam nemoze tvrdenie platit a zachvilu neplatit, napr. Pytagorova veta je jedno storocie pravdiva a druhe storocie uz neplati. Matematika (obcas omylom povazovana za prirodnu vedu) ma totiz diametralne odlisny sposob uvazovania. Matematika nie je nic ine, ako schopnost logicky, kauzalne, exaktne, rigorozne, duduktivne mysliet. O nic ine o nic viac. Matematicka teoria NESTOJI na experimentalno-observativnom pristupe, ale na axiomatickom systeme, na ktorom logicky, kauzalne, exaktne, rigorozne, duduktivne budujeme tvrdenia. Matematika je v tomto zmysle NAD experimentalno-observativnym pristupom a teda NAD prirodnymi vedami. Nie nadarmo bola matematika vlastne taka logicka, kauzalna, exaktna, rigorozna, duduktivna filozofia.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Tym nechcem povedat ze induktivne myslenie nema v matematika miesto. Ma - ale iba pri hrani sa ci heuristickom objavovani ci tvorbe hypotez. Ako dokaz ale tento typ uvazovania v matematike NEMOZE byt pouzity, na rozdiel od prirodnych vied. Dokaz matematickou indukciou je nieco ine. To ze taky typ dokazu funguje, logicky, kauzalne, exaktne, rigorozne, duduktivne vyplyva z Peanovej aritmetiky.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

------------------- ------------------- -------------------
Nakoniec nechcem ta nasrat, ale TEORIA relativity (specialna ci vseobecna) bola s neslusnou presnostou (ovela viac ako trapnych 9-10 desatnnych miest) potvrdena uz pred mnohyyyyymi dekadami (prvy krat takmer pred 100 rokmi pri zatmeni Slnka).

Bez nej by nefungovalo ani GPS v tvojom po**banom smart-blb-demento-tableto-lopato-fóne !!!!!!!!!!!!
------------------- ------------------- -------------------
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

------------------ ------------------ ------------------
Nechcem ta sklamat ani druhy krat, ale vedecka obec nie je dnes tak tupa a obmedzena jak pred 3-4 storociami, ked bol strasnevelky problem odbremenit sa od stredovekeho zmyslania a autorit, od toho ze Zem nie je stredom vesmiru a ze Slnko sa netoci Okolo Zeme.

Vedec ktory by si dnes v 21. storoci myslel ze vie vsetko a ze uz je vsetko objavene a vsetky teorie nam vsetko vysvetluju a ze ziadna ina lepsia teorie uz prist nemoze by bol cisty idiot. Taky vedec ktory by si toto myslel ani neexistuje.
------------------ ------------------ ------------------
Odpovedať Známka: 5.6 Hodnotiť:
 

Ale tu sa nehrame na pohlady. Ked tam doleti tak bude historicky starsi o 1000 rokov a to je fakt, nie teoria. To ako staro bude vypadat mozme len teoretizovat
Odpovedať Známka: -7.1 Hodnotiť:
 

Bude vypadat na 996 rokov :D
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

ktovie jak staro vyzerá ten foton, čo sa prediera z jadra Slnka na povrch 100 000 rokov...asi jak dědeček :-)
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

nebude starsi o 1000 rokov. Cim rychlejsie ides, tym plynie cas pomalsie (nemyslim ze pri c az 0, ale plynie pomalsie). Pozorovatel na Zemi by bol starsi o 1000 rokov, resp. do ciela by doletel ked na Zemi by bol rok 3016.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

pri c az nula.
da sa na to pozerat aj z pohladu kontrakcie dlzky. predstavis si tyc dlhu 1000 svetelnych rokov (ak si voci tyci v pokoji, teda ako by sme sa na nu teraz pozerali).

pozorovatel, ktory sa pohybuje rychlostou v namera dlzku tyce:
1000 * sqrt(1 - (v^2 / c^2))
cize cim rychlejsie sa pohybuje, tm kratsiu vzdialenost namera.
ak sa pohybuje rychlostou svetla, dostaneme:
1000 * sqrt(1 - (c^2 / c^))
1000 * sqrt(1-1)
1000 * sqrt(0)
1000 * 0
0

a 0 jednotiek vzdialenosti prejdes za 0 jednotiek casu, v podstate nikam neides, uz si tam.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

ak sa bude poriadne drzat toho fotonu a zapne si pasy, tak vypadovat nebude.
a samozrejme, z nasho pohladu mu cesta potrva 1000 rokov (a pocas cesty bude vyzerat ze zamrzol v case, pocas cesty sa bude ako socha). z pohladu niekoho kto si leti vesmirom v superrychlej lodi mu cesta potrva 500 rokov, z pohladu niekoho kto sa pohybuje vesmirom v superrychlej lodi inym smerom nez ten prvy, mu cesta potrva 1500 rokov. z pohladu nejakeho rychleho neutrina mu moze cesta trvat 1 rok, ale aj milion rokov (zalezi ktorym smerom sa neutrino pohybuje).

z jeho pohladu tam dorazi okamzite a nezostarne ani o sekundu.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Kuratenko ty si to nepochopil, v teorii relativity sa MUSIS, MUSIS, MUSIS, MUSIS, MUSIS, MUSIS, MUSIS, MUSIS, MUSIS, MUSIS, MUSIS, MUSIS, MUSIS, MUSIS, MUSIS, MUSIS, MUSIS, MUSIS, MUSIS, MUSIS, MUSIS, MUSIS "hrat na pohlady".

Hovori sa tomu rozne vztazne sustavy, alebo rozni pozorovatelia. TA TEORIA JE NA TOM ZALOZENA!

Jednoducho pre jedneho uplnynie 1000 rokov a pre ineho napr. 1 rok !!!!!!
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Tato diskusia ma uz vlastne vsetky prispevky davno napisane, zalezi samozrejme od vztaznej sustavy z ktorej sa na nu divas, ze ? :D
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

Ani ty si to nepochopil. Nema ich napisane. Ma ich napisanych tolko kolko teraz ma. Pokial pojem "teraz" nie je kauzalne previazany s nejakou udalostou v inej vztaznej sustave.

V inej vztaznej sustave (napr. piknik pri horizonte udalosti ciernej diery) moze cas plynut napr. 1000x pomalsie ako tu. O nic menej o nic viac. Preto tam tomu piknikovi staci cakat jedinu minutu, kym sa cela diskusia pod clankom za 0,7 dna naplni (den na 1440 minut). Inak: vidi pri prispevky jak pribudaju 1000x zrychlene, proste jak 1000x zrychleny film. O nic viac o nic menej.

Relativita sucasnosti je nieco ine.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Nuze takto kuratenko:
Teraz mas pravdu.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ziadny cas neplynie, na kvantovom leveli cas neexistuje. Cize nemoze ani plynut, ani existovat, a ani nic ovplyvnovat. Cas je fantazmagoria ludi.
Odpovedať Hodnotiť:
 

nieco ako cas existuje (teraz je jedno ze na kvantovej urovni je sipka casu zamenitelna), resp. existuje nieco co vobec nie je cas a iba dava pocit plynutia niecoho ako cas (proste uz len preto lebo nejake take cudo so znackou "t" je v rovniciach), ale nikto nevie co sa za tym skryva

ak by ziadne t neexistovalo (bez ohladu na to ze nemam potuchy co to je), nemozme sa bavit napr. o cpt symetrii
Odpovedať Hodnotiť:
 

Nuze takto kuratenko:
Aj v tomto prispevku mas teraz pravdu.
Odpovedať Hodnotiť:
 

3D model v ktorom sa pohybujeme a zijeme my, je nadstavba kvantoveho levelu, na ktorom je ten nas " svet " absolutne zavisly. Ale neplati to opacne. Kvantovemy svetu je suma fuk, co si ty myslis, kam das ake t-ecko, alebo ake rovnice si vymyslis. Existuje v superpozici ku vsetkemu ostatnemu, a nieje casom definovany, tym padom cas na kvantovom leveli proste neexistuje.

Cas je fantazmagoria ludi, uz to pochop.
Odpovedať Hodnotiť:
 

A ani energia ani priestor neexsituju? Lebo tak ako existuje najmensie kvantum casu, existuje aj najmensie kvantum vzdialenosti a najmensie kvantum energie ...

Ono vlastne asi neexistuje nic ze ano ...
Odpovedať Hodnotiť:
 

Aky mas problem s chapanim pisaneho textu ? Ja som pisal o case, nie o nezmysloch ktore si si ty domyslel.

Studovany trulo.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Sorry omylom som ti dal plus, pocuj nestudovany trulo, ja viem za zastavas moderny nazor, ale ja som iba poukazal na fakt, ze iste velmi divne vlastnosti ma okrem casu aj nieco ine ... takze mozno ani to ine neexistuje ...
Odpovedať Hodnotiť:
 

Nemozes len tak sediet vo svojej vztaznej sustave a pozerat "priamy prenos z buducnosti" (ako daleko do buducnosti chces) s rychlsotou prehravania 1x. Alebo nemozes si odskocit do buducnosti jak do obchodu a nedajboze naspat.

Veskery "pohyb cestovatela do buducnsoti" spociva v tom, ze cestovatel je vo vztaznej sustave, ked plynie cas pomalsie. O nic viac o nic menej. Ak je koeficient napr. 10 000, staci cestovatelovi kysnut v specianej sustave 1 minutu a ked odtial vyleze, naokolo uplynulo 10 000 minut (tyzden). Pri svojom pobyte v sustave vidi 10 000-nasobne zrychleny film okolia.
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Nuze takto kuratenko:
Aj teraz mas pravdu.
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

Inymi slovami sa potvrdzuje davna TezaTeoriaMyslienkaFilozofia ze cas neexistuje.Existuje len nase vnimanie a delenie myslienok ci vlastnych stavov na minule,sucasne...Sucasnost z nasho pohladu je pre niekoho ineho z jeho pohladu uz minulost...
Odpovedať Hodnotiť:
 

nieco ako cas existuje (teraz je jedno ze na kvantovej urovni je sipka casu zamenitelna), resp. existuje nieco co vobec nie je cas a iba dava pocit plynutia niecoho ako cas (proste uz len preto lebo nejake take cudo so znackou "t" je v rovniciach), ale nikto nevie co sa za tym skryva

ak by ziadne t neexistovalo (bez ohladu na to ze nemam potuchy co to je), nemozme sa bavit napr. o cpt symetrii

"Sucasnost z nasho pohladu je pre niekoho ineho z jeho pohladu uz minulost" ... ani o tom nevies a pleties dokoppy tri rozne veci: A) relativita sucasnosti B) relativita tempa plynutia casu (avsak pozor iba jednym smerom a to do buducnosti) C) konecna rychlost svetla
Odpovedať Hodnotiť:
 

"Historicky starší" - to je čo za pojem?
Nie, nie je to tak. Vesmír funguje inak, než si myslíš.
Odpovedať Hodnotiť:
 

1. Ide o to, ze svetelny rok je oznacenie pre presny pocet kilometrov, nemozes tym merat cas. To je ako povedat, ze hodina trva 10 km, nedava to zmysel. Spravne to je, ze foton prejde za dobu 1000 rokov vzdialenost 1000 svetelnych rokov. Na to naväzuje druhy bod, ktory ti vysvetli, preco to tak nemozes merat - cas je relativny!

Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

Hodina bude trvat 10km ked budes vediet rychlost. Rovnako 1000 svetelnych rokov v zmysle vzdialenosti pri znamej rychlosti bude trvat 1000 rokov... Chapandes ?
Odpovedať Známka: 1.1 Hodnotiť:
 

nebude, bude trvat 1000 "nasich Zemskych" rokov. Pre pozorovatela, ktory sa bude pohybovat inou rychlostou ako "my" to bude trvat inak dlho.. lebo cas je relativny. Vsetko je relativne okrem rychlosti svetla (vraj).
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

1000 nasich zemskych rokov, mne ako obyvatelovi zeme uplne postacuje...
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Ale pokiaľ viem, tak svetlo sa pohybuje rovnakou rýchlosťou bez ohľadu na vzťažnú sústavu.
Odpovedať Hodnotiť:
 

zalezi od toho kto je pozorovatel.
inu vzdialenost nameras ty, co sedis na zemi, inu vzdialenost namera ten, co cestuje rychlostou v, inu vzdialenost namera ten, co cestuje rychlostou 100v.

a tym padom kazdy dostane aj iny cas (tod ta relativita).
a hlavne, pri pohybe rychlostou svetla, ten ty sice namerias 1000 rokov cas a vidis 1000 svetelnych rokov vzdialenost, ale cestovatel co si osedlal foton vidi nulovu vzdialenost a ziaden cas neuplynul.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

2. Pocul si uz o teorii relativity (hlavne specialna)? Teraz dam uplne vymyslene cisla, ale ak by si bol vo vesmirnej lodi, ktora ide 90% rychlostou svetla, tebe by ubiehal cas normalne, pozrel by si z okna velkym teleskopom na nejake hodiny, ktore by boli "zaparkovane pri zemi", tak by sa ti zdalo, ze idu rychlo (na tvojich hodinkach by ubehla sekunda a na tych pri zemi 2 sekundy). Ak by bol ale niekto pri tych hodinkach a pozeral sa na teba, tak by to bolo presne opacne pre neho. A pri rychlosti svetla by sa ti zdalo, ze sa ostatne hodiny nehybu vobec, zatial co tebe ubieha cas normalne. Ako som pisal, hmotny objekt nemoze mat rychlost svetla, ale ak by si siel napriklad 99,99999999 % rychlosti svetla, tak zatial co by tebe ubehla sekunda, tak niekomu na zemi by ubehlo milion rokov. Pri rychlosti svetla straca cas vyznam, foton "prezije" celu svoju existenciu v jedinom okamziku.
Odpovedať Známka: 2.5 Hodnotiť:
 

Prečo nemože hmotny objekt dosiahnuť richlosť svetla ?
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

Na akceleraciu by potreboval nekonecne mnozstvo energie.
Odpovedať Známka: 4.3 Hodnotiť:
 

Dodáme, všetko dodáme...
Odpovedať Známka: 8.2 Hodnotiť:
 

Len dajte zakazku Vahostavu, ten sa o to postara
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Vahostavu by sa hodilo objavenie pohonu na nekonecnu nepravdepodobnost, kedze intergalakticke dialnice sa ani nezacali stavat..
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

A prečo teda Zem ako prekážku jednej z nich tak intenzívne burame?
Odpovedať Hodnotiť:
 

Lebo prvu lod na NN - Srdce zo zlata ukradol Zafod a Vogoni nemali ani tusenia, ze take existuje. A keby aj mali, rozkaz je rozkaz.
Odpovedať Hodnotiť:
 

panove panove, dajte si kitekat, je vasa reakcia naozaj opodstatnena, ci vam len uleteli fotony? :) precitajte si moj prvy prispevok este raz a tentokrat poprosim citat nie svetelnou rychlostou :)
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

citame a mas tam chybu. hlavne pri bode 2, kde tvrdis ze vesmir nebude starsi ako spominanych 8 a pol minuty.
to nemusi byt nutne pravda, kedze urcity pozorovatel toho fotonu moze v dobe, kym foton doleti zo zeme do slnka, zostarnut aj o viac ako 8 a pol minuty. vsetko zalezi ktorym smerom a akou rychlsotou sa pozorovatel pohybuje.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Začínam baliť, zasvietim baterkou na výtuženú planétu, sadnem na fotón a o 1000 svetelných rokov DALEJ som tam ...

Teraz uz kapisto?
Odpovedať Hodnotiť:
 

Jasne, a preco tu teda nie je clanok o baterke, ktoru je mozne pouzit v tej baterke, aby ti foton cestou nezmizol spod zadku, cim by si tam bol este skor?
Odpovedať Hodnotiť:
 

vzhladom na to, ze planuje cestovat rychlostou svetla, cas je irelevantny (v tej rychlosti pre neho plynut nebude, dorazi do ciela okamzite). jedine podstatne udaje su smer a vzdialenost, preto 1000 svetelnych rokov ma zmysel.
Odpovedať Hodnotiť:
 

zavri si piču ty kokot lebo ťa vypálim v noci!
Odpovedať Známka: -6.3 Hodnotiť:
 

toho sprostaka nadomnou poprosim vymazat, dakujem...
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

mažem ho z diskov, odpájam od zdroja!
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Ako si kokot moze zavriet picu?
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Tým, že z nej vyjde.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

ak poletis na fotone, rychlostou svetla, sice kym tam dorazis, my sa tu vsetci v tretej svetovej pozabijame a v tej stvrtej po sebe budeme kamene hadzat, ale plus je, ze tebe cesta zbehne pomerne rychlo. presnejsie 0.0 sekund a si tam ;o)

prajem vela stastia do buduceho zivota a pozdrav tam vsetkych, koho stretnes.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Toz astromonia je uz asi taka. 99% pravdepodobnost ze to neni neco ine staci na to, aby sme to prehlasili za exoplanetu?

Ked sa postupne objavoval štatistický obraz Higgsovho bozonu, tak minimum bolo 3 sigma (99,73%) aby sa s tym vobec zacali zapodievat ako niecim inym ako odchylkou merania, šumom či skreslenim v dosledku systemovej chyby (ktora sa neda odstrarnit) a 5 sigma (99,9999426697%) na finalny verdikt ze ano, existuje. Ale taka vysoka istota tam bola zrejme potrebna.
Odpovedať Hodnotiť:
 

ono a prečo nie? Objavením x ďalších exoplanét sa nepotvrdí žiadna významná teória ako to bolo v prípade štand. modelu a higgsa.

A keď v budúcnosti budeme mať lepšie metódy pozorovania (napr. teleskop James Webb-a), vždy ich môžeme nasmerovať na už potvrdené planéty a získať dôkaz ich existencie/vyradiť zo zoznamu.

Pluto bolo tiež dlho planétou a už nie je /a momentálne sa opäť vo veľkom špekuluje o existencii 9. planéty/, pričom astronómiou to neotriaslo v základoch.
Odpovedať Hodnotiť:
 

No ved hej to mi je jasne, len to hovori o diametralne odlisnych potrebach a sposobe badania a pravdopodobnostnom pristupe pri objave Higgsa a exoplanet.

A Pluto sem absolutne neplet. Pluto tam je, bodka. To je iba konvencia istych chordatov/stavovcov/cicavcov na tretej planete, ci to teleso s priemerom 2 tisic ci kolko km zaradia do takej alebo onakej kategorie. Nic viac.

Dalsia planeta v nasej slnecnej sustave: davno boli urobene vypocty na vylucenie objektov istych hmotností do istych vzdialeností. A za dalsie: nemame ani sajnu kolko toho moze existovat pod tymito limitmi (bars aj desattisice) a je velmi pravdepodobne, ze take objekty budu mat extremne elipticku drahu s extremne vzdialenym koncom (minimalne nasobky, pripadne az desiatky-nasobkov vzdialenosti Slnko-Pluto).
Odpovedať Hodnotiť:
 

skus na to ist inak, ak kazda z tych objavenych exoplanet ma 1% pravdepodobnost, ze je to omyl, aka je pravdepodobnost, ze sme v skutocnosti neobjavili zatial ziadnu exoplanetu?
myslim ze podstatne mensia nez pri higgsovom bozone. tusim ze by to malo byt 0.01^(pocet planet).

u higgsa tiez nemame 1 meranie s brutalne skvelym vysledkom, ale kombinaciu mnohych merani a vysledkov, ktorych celkova pravdepodobnost, ze higgsa sme stale nenasli, ale je to omyl, je uz minimalna.

myslim ze naroky su porovnatelne, vzhladom na to co sa chce dokazovat.
Odpovedať Hodnotiť:
 

akurat s tym rozdielom ze higs je proste higs a u tych exoplanet sa chvalime ze ich pozname tolko a tolko tisic, nie iba jednu :) takze to 1% na omyl pre kazdu exoplanetu je konecna stanica

ak by znela uvaha: pozname 4000 exoplanet (u kazdej separatne s pravdepodobnostou 1% ze je to omyl), aka je vysledna pravdepodobnost ze pozname ASPON JEDNU exoplnetu? T.j. uplny doplnok k pravdepodobnosti ze z toho mnozstva neni exoplanetou ani jedna jedina a vsetkych 4000 (komplet do jednej) su omyl .... no veeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeelmi mala pravdepodobnost :)
Odpovedať Hodnotiť:
 

nie je...
pozname ich tolko a tolko a ak aj par z nich su omyl, tak stale ich pozname tolko a tolko, co je strasne vela. a pravdepodobnost ze omyl je velka cast z nich (myslim tym nejaku patinu, to je tiez velka cast) je tak mala, az je zanedbatelna.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Pluto tam je tak isto, ako niečo spôsobuje pozorované zníženie jasu hviezdy - a na 99perc. je to exoplanéta. Analógiu s Plutom som uviedol preto, že aj keby sa ukázalo, že daný prejav nemá na svedomí planéta ale iný objekt, prípadne ide o chybu merania alebo chybnú interpretáciu dát, dopad na vedu a astronómiu špeciálne bude minimálny.

Btw. ohľadom 9tky: http://goo.gl/CVWhZj
Odpovedať Hodnotiť:
 

Treba nájsť dáku dosť veľkú aby sa tam zmestili politici, právnici a cigáni.
Ale taká veľká neexzistuje
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

Konecne normalny prispevok..
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

Hej, hlavne neexzistuje je najsamzaujímavejšie...
Odpovedať Hodnotiť:
 

pred 150 rokmi pomorka tiez nexistovala a Jules Vern o nej pisal ... pozaj na veci optimisticky ;) .. ved Musk posiela uz v 2020 ludi na Mars :)
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ale to niesu ľudia!
Spomenul som nenažrané kurvy a cigánov nie ludí
Odpovedať Hodnotiť:
 

Mile deticky. Vo vesmire sa necestuje priamociaro, ale skokmi skrz gravitaciu a casopriestor - warp.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Vo vesmire casu ano.
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

Toľko potenciálnych svetov, hádam si už nájdem frajerku.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

takuto ? http://dopice.sk/hox
Odpovedať Hodnotiť:

Pridať komentár