neprihlásený Utorok, 17. marca 2026, dnes má meniny Ľubica
Vybraný prvý cieľ Curiosity a prvý kameň, na ktorý vystrelí laser

DSL.sk, 18.8.2012


Tím NASA riadiaci robotické vozidlo Curiosity na Marse v piatok zverejnil plánovaný harmonogram Curiosity na najbližšie dni až mesiace.

Prvým cieľom, ku ktorému sa Curiosity vydá, bude lokalita vzdialená približne 400 metrov východne od miesta pristátia, označená ako Glenelg.

Glenelg je síce takmer v úplne opačnom smere ako úpätie Mt. Sharp, ktoré bude hlavným cieľom celej misie, NASA sa túto lokalitu rozhodla ale preskúmať ako najzaujímavejšiu lokalitu neďalekého okolia miesta pristátia. V tomto mieste sa totiž stretajú tri rôzne geologické povrchy s rozličnou štruktúrou, ako ukazuje snímka zo sondy MRI.

Samotná cesta ku Glenelg bude trvať tri až štyri týždne. Curiosity vyrazí na cestu zrejme o niekoľko týždňov a do Glenelg by malo doraziť najneskôr za dva mesiace. Po ceste pravdepodobne ešte odbočí a uskutoční prvú chemickú analýzu vzorky povrchového materiálu.

Curiosity sa prvý krát pohne v najbližších dňoch. NASA najskôr otestuje otočenie štyroch kolies, ktorými je možné otáčať. Následne sa Curiosity posunie dopredu o tri metre, otočí sa o 90 stupňov a zacúva o 2 metre.


Lokalita prvého cieľa Curiosity (foto: NASA)



Už dnes Curiosity uskutoční ale prvú zaujímavú analýzu materiálu na Marse, pomocou nástroja ChemCam. ChemCam generuje krátke pulzy infračerveného lasera, ktorý má mimoriadne vysokú intenzitu. Hoci energia jedného pulzu sa pohybuje v milijouloch, laser je sústredený na malú plochu a jeden pulz trvá len päť nanosekúnd. Jeho výkon tak dosahuje viac ako milión Wattov a dokáže z materiálu vytvoriť ionizovanú plazmu.


Kameň N165 (foto: NASA)



Takto excitované atómy jednotlivých prvkov následne vyžarujú fotóny rozličných vlnových dĺžok, ktoré ChemCam pomocou teleskopu zachytáva, vedie optickým vláknom dovnútra vozidla a analyzuje pomocou troch spektrometrov. Na základe zistených vlnových dĺžok dokáže ChemCam identifikovať prvky nachádzajúce sa v ionizovanom materiáli.



Zväčšiť
Pozícia N165 vzhľadom ku Curiosity a pre kontext panoráma okolia Curiosity v nižšom rozlíšení, kliknite pre zväčšenie (foto: NASA)



ChemCam je účinný na vzdialenosť do sedem metrov. Prvý vybraný kameň, ktorý bude analyzovať, označený N165, sa nachádza vo vzdialenosti približne tri metre od Curiosity a má veľkosť cca 7.6 cm.

Curiosity na kameň vystrelí celkom tridsať pulzov v rozpätí desať sekúnd.



Najnovšie články:

Starlink dosiahol 10-tisíc satelitov
Obchodný register mal dnes exspirovaný certifikát, nezabudol ho obnoviť
Dátové centrá vo vesmíre sa blížia, Nvidia avizuje pre ne špeciálnu GPU
Príjmy výrobcov enterprise SSD sa veľmi výrazne zvýšili
Populárne sci-fi Firefly bude mať pokračovanie, animované
Veľká Británia v reakcii na situáciu na Blízkom východe povolí balkónové solárne panely
Za nefunkčný Windows 11 na niektorých PC nemôžu aktualizácie ale aplikácia Samsungu
Google predáva divíziu poskytovania optického pripojenia GFiber
Windows 11 je na niektorých PC po februárovej aktualizácii nefunkčný
Predaje PC a tabletov majú výrazne klesnúť, výrobcovia ale utŕžia viac


Diskusia:
                               
 

tak teda vela stastia
Odpovedať Známka: 8.8 Hodnotiť:
 

Majú to vymslené dobre ale aj tak sa to nvyrovná tomu keby ten kameň nejako dopratali sem na Zem. Ale to by som chcel už moc. Zázrak že sa vôbec dostali hentam.
Odpovedať Známka: 9.1 Hodnotiť:
 

presne. ked si zoberies ten sposob pristavania - spustenie modulu na povrch Marsu pomocou zeriava (http://i.imgur.com/zDDFP.jpg)...
Odpovedať Známka: 9.2 Hodnotiť:
 

Doniest vzorku domov by mozno bolo aj rizikove. Pokial nie je riadna analyza, bal by som sa, ze sa na zem moze dostat nejaky neznamy vir. Viem, ze na zemi na zivot virov je potrebne mat urcite podmienky, ale nebolo to ani tak davno, co vedci nasli virus, ktory dokaze odolat teplotam cez 1000 stupov celzia. Ktovie, ci na marse nie je nejaky vir, ktory dokaze prespat tisice rokov aj bez kyslika. Kvoli tomuto tam vsak poslali curiosity, objavit na marse zivot.
Odpovedať Známka: -2.0 Hodnotiť:
 

Kecas, taky virus neexistuje!
Odpovedať Známka: 1.9 Hodnotiť:
 

jasne ze keca
Odpovedať Známka: 2.9 Hodnotiť:
 

No to urcite.
Odpovedať Známka: -4.5 Hodnotiť:
 

precitaj si pietrov prispevok nizsie. staci jeden klik na wikinu a netreba zo seba robit chuja
Odpovedať Známka: 6.4 Hodnotiť:
 

Podla seba, porovnavam teba...
Odpovedať Známka: -8.0 Hodnotiť:
 

Termofily su schopne existovat pri teplotach takmer vriacej vody (90 az 100 C). Existuju aj tzv. hypertermofily schopne existovat do 130 C. Clovek NEOBJAVIL ziadnu baktoriu schopnu dlhodobo prezit pri teplote nad 130 C. Existuju knihy, to je taky papierovy kvader. Niektore su fakt erudovane. Na rozduel od bulvarnych spraviciek v e-mediach.

http://en.wikipedia.org/wiki/Thermophile

Existencia biologickych velkych zlozitych makromolekul pri 1000 C je taka k*k*t*na, je az je to krasne. Pri tej teplote maju atomy tak velku kineticku energiu, ze sa trhaju vsetky bezne vazby (samozrejme nie napr. medzi dvoma atomami wolframu, ale o anorganike cul nie je rec). Pri 3000 C sa zacina pri vhodnych prvkoch vznikat jadrovo-elektronova plazma (t.j. kineicke energioa je tak velka, ze valence elektrony sa zacinaju odtrhat od atomov). Dufam ze o bakteriach zijucich pri 5000 C uz citat nebudes.
Odpovedať Známka: 7.9 Hodnotiť:
 

TO BOL PREKLEP!!! Chcel som 100 C napisat, kua!!! Neopieral by som sa o to, co clovek nasiel a co nenasiel. Pretoze toho co este nenasiel je daleko viacej. Nieco dokonca stihol skor znicit ako to objavil. Co sa tyka inych planet a vyskumu, je to vazne este v plienkach. Netreba uvazovat nad tym, co sa na Zemi objavilo a automaticky to ocakavat aj vo vesmire. Nie sme jedina forma zivota vo vesmire, s tym sa treba zmierit.
Odpovedať Známka: -2.7 Hodnotiť:
 

z tohoto sa nevykrutis
Odpovedať Známka: 8.5 Hodnotiť:
 

:) A vies, ze ma to ani netrapi?
Odpovedať Známka: -8.0 Hodnotiť:
 

lenze na tom vobec nezalezi
Odpovedať Známka: 8.2 Hodnotiť:
 

you are right, sir!
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

Tisice rokov aj bez kyslika? Clovece to tvoje zmyslanie je nejake divne, resp. pohlad nejaky uzkoprsy.

1) Mozno aj statisice ci mozno aj miliony rokov.
2) Existuju anaeogne organizmy, pre ktore je kyslik jed. Kyslik je v podstate jed aj pre nas. Je to sk*rv*ne silne oxidovadlo a ma velmi v oblube rozkladat zlozite organicke makromolekuly na jednuduchsie. Nuz co uz a zhodou okolnosti sa tomu hovori horenie (ci ak myslime vyuzivanie kyslika v zivom organizme tak spalovanie) a tiez zhodou okolnosti sa pri tom uvolnuje chemicka energia. My sme ale nas rozklad schopni odlozit o deiatky rokov. Viac tu: http://goo.gl/wBA6S
Odpovedať Známka: 4.7 Hodnotiť:
 

1. Prepac, ale pokial ma mysel neklame aj 100.000 rokov su tisice a mozno uplne ta prekvapim aj milion rokov sa da delit tisicmi. Budeme bazirovat na cislach?
2. dalsia odborna odpoved, co ty vies aj co je vo vesmire? vygoogli aj to, mudra hlava! Vsetci vychadzate z toho, co je na zemi a co pozname. Jeden objav, co to vycrati a ste nahrati :D
Odpovedať Známka: -2.0 Hodnotiť:
 

tiez nejako nechapem, preco niekto pri hodoteni nevyhnutnych kondicii vychadza z pozemskch kriterii. svedci to iba o nedostatku fatazie.

zivot moze byt zalozeny na uplne inej baze, ako uhlikovej. nehovoriac o AGCT a velmi vagnej definicii zivota.
Odpovedať Známka: 4.0 Hodnotiť:
 

Spravne, takto som to prezentoval. Nechcel som nikoho urazit, ci nahnevat. Sme moc mladi (clovek) na to aby sme dopredu dokazali vsetko urcit. Forma zivota moze byt na hociakej i neznamej baze, dokonca verim v to, ze existuju materialy ktore clovek este nepozna a nasa periodicka tabulka je mozno len utrzok toho co sa vo vesmire nachadza.
Odpovedať Známka: 4.3 Hodnotiť:
 

Si to ozaj ty, Pjetro? Nejako si nam zvulgarnel... Vsetko doma v poriadku?
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

na zemi existoval dve miliardy rokov mnohobnukovy zivot bez kyslika.
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

Prestaň konečne pozerať Joj-ku a Markízu a ich "super" seriály, či Akty X...
Odpovedať Známka: 4.3 Hodnotiť:
 

Telku nepozeram skoro vobec.
Odpovedať Známka: 1.4 Hodnotiť:
 

precitaj si tuto knihu:
Michael Crichton - Kmen Andromeda ;)
Odpovedať Známka: -2.5 Hodnotiť:
 

Toto je síce milá hračka, ale kedy už konečne dosiahneme neprekonateľnú úroveň slávnych astronautov misie Apollo.

Po tých obrovských úspechoch, ktoré američania slávili pred vyše 40 rokmi, keď sa návratové moduly plné rozličného kamenia z Mesiaca vracali na Zem a NASA ich štedro rozdávala laboratóriám kade-tade po svete, áno, aj SAVka mala svoj (zaručene pravý) kameň z misie Apollo, je toto trochu smutné, nie?

...posunie dopredu o tri metre, otočí sa o 90 stupňov a zacúva o 2 metre.
Odpovedať Známka: 4.1 Hodnotiť:
 

Ááále, veď to pristátie na Mesiaci natočili u mojho deda v garáži. Rozbiehajúce sa tiene na fotkách, žiadne hviezdy a kopu iný vecí ;) Nemohli prežiť že Rusi boli prví vo vesmíre tak rýchlo sfušovali prístátie :D
Odpovedať Známka: 0.6 Hodnotiť:
 

skus odfoti hviezdy mobilom
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

Až na to že oni fotili na film Hasselblad-om, ;-). A áno fotil som na film hviezdy a boli aj na ISO 100-vke ;)
Odpovedať Známka: 1.3 Hodnotiť:
 

watch?v=mefEKqzq8cg dávno vyvrátené
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

http://goo.gl/66ihT
Odpovedať Známka: 4.5 Hodnotiť:
 

Ano. Jasne. Na ISO 100 si videl odfotene hviezdy sucastne s objektmi nasvietenymi slnecnym svetlom. Intenzita slnecneho svetla (na zemi) je cca 100 000 lx. Inzenzita hviezdnej oblohy je 0,001 lx. Takze tvrdis ze ISO 100 ti dokaze zachytit takyto rozsah? Chcel by som mat tvoj fotak a tvoj ISO 100 film. :-)
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

Ono ide o roznu dlzku expozicie, tak isto ako zachytis hviezdy na ISO 1600 film, pri expozicii napriklad 1/50 sekundy, tak na ISO 100 zachytis presne to iste za ~1/3 sekundy.
Trust me, I am an engineer :)
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

tak tak.
Odpovedať Známka: 7.5 Hodnotiť:
 

Presne tak. A ešte som aj trocha zaclonil a nechal exponovať dlhšie. Dostal som hviezdy v podobe krásnych čiar ako sa otáča Zem ;)
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

No chlapci ale skuste teraz necele 2 hodiny po odpoludni odfotit hviezdy :-) Neodfotis ani rit. A clonit mozes ako len vies. O to ide. Ze cez den hviezdy nevidno. A tak isto ich neodfotis.
v noci fotit hviezdy je o inom. Ale ide o to fotit v znacne svetelnejsich podmienkach. V noci ti odfoti hviezdy aj kompakt, ale som zvedavy aky stroj ich odfoti cez den. Len sa nevyhovarajte na HST.
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

absolutne odveci argument.
a zemi mame atmosferu, ktora odraza, pohlcuje a rozptluje slecne svetlo.
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Na Mesiaci to svetlo odrazal samotny Mesiac. Rovno do objektivov Hasselbladov, ktore museli potom byt tak zaclonene, ze nevidno hviezdy. Rozumeli?
Odpovedať Známka: 2.0 Hodnotiť:
 

ziaden suvis. na mesiaci to nie je problem.

mas pocit, ze na mesiaci je atmosfera?
mal by si to niekomu zavolat, v hurbanove o tom este nevedia.
Odpovedať Známka: -2.0 Hodnotiť:
 

tam sa chlapec zle vyjadril, hviezdy mobilom, cez deň...
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Chces povedat, ze Rusi pocas studenej vojny by to amikom nevyhadzovali na oci? Zrkadla ktore umiestnili astronauti na mesiac sa dodnes pouzivaju na laserove meranie jeho vzdialenosti od zeme. Ale ak si trolloval, tak sorry za kazenie nalady. ;)
Odpovedať Známka: 8.1 Hodnotiť:
 

Vpohode ;) napoly som trolloval a napoly to môže byť pravda. Zrkadlá tam môžno dodatočne zhodili po kritike :D
Odpovedať Známka: 1.3 Hodnotiť:
 

Zpochybnitelna je len misia Apolla 11. Po ktorej tam nezostalo nic a bol to dost politicky projekt.
Odpovedať Známka: -2.0 Hodnotiť:
 

Takto to robili naši dedovia a otcovia. Máme sa ešte čo učiť ...

http://dopice.sk/3mP
Odpovedať Známka: 7.0 Hodnotiť:
 

Už nikdy, vtedy im totižto nešlo o to dostať sa na mesiac ale predbehnúť rusov. Dve svetove mocnosti sa predhanali v tom kto je lepsi a kto "dalej dociká", takto aspon súperili medzi sebou a hnalo ich to dopredu. No teraz sa akúrát každý národ predhana a súperí v tom kto rýchlejšie zdevastuje túto planétu a vycerpa vsetky prirodne zdroje.
Odpovedať Známka: 9.5 Hodnotiť:
 

Treba spomenut aj na neuspesnu misiu Europskej sondy na Mars ktora bola vyslana este pred Americkou Curiosity. Ani by som sa nedivil keby to bola sabotaz zo strany toho kto tam chcel byt prvy v tomto zavode...
Odpovedať Známka: 5.5 Hodnotiť:
 

...posunie dopredu o tri metre, otočí sa o 90 stupňov a zacúva o 2 metre.

pozri si roving mars alebo mars dead or alive, aby si vedel co to obnasa a mozno aj docudramu space race aby si vedel preco sa na ten mesiac vobec islo a ako to asi vypadalo, 1. cast hned tu http://www.youtube.com/watch?v=ST4emxOd9Qo
Odpovedať Známka: 2.0 Hodnotiť:
 

Škoda, že neposlali sondu smerom k pólu,kde býva sneh, tam je predsa len väčšia pravdepodobnosť nájdenia ex foriem života.

Pretože na Marse život voľakedy bol, teda,až tie korytá riek vytvorila voda a nie kyselina sírová...

Ak by sme hľadali niečo živé na Zemi, tak na Sahare je tiež menšia šanca nájsť nejaké organické zvyšky staré 10-500 mil. rokov.

P.S. Pobavil ma plán misie, podľa ktorej by sa astronauti už NIKDY nevrátili na Zem..., vraj by to bola "reality šou"..., až sa mi natíska taká Austrália v 18. storočí a vyhnanci- trestanci.., ak by niekto dostal za vraždu trest ísť na Mars..., tak by tých vrážd asi ubudlo.
Odpovedať Známka: 6.5 Hodnotiť:
 

na pole nie je sneh, ale suchy lad - zmrazeny co2.
voda/lad je pod povrchom, ano na poloch, ale kus hlbsie ako sme momentalne ochotni vrtat. curiosity poslali prave ku krateru preto, aby zistil rozdne veci z roznych urovni nanosov a vysky pody
Odpovedať Známka: 7.9 Hodnotiť:
 

Hm, to je fakt, ale "čo ak"..:), lepšie by bolo urobiť jednu misiu a poriadne, ako sa hrajkať s kameňmi.

V okolí pólov je vraj ako tak "znesiteľná" teplota, tak snáď sa tam niečo niekedy nájde.
Odpovedať Známka: -2.0 Hodnotiť:
 

Hm, to je fakt, ale "čo ak"..:), lepšie by bolo urobiť jednu misiu a poriadne, ako sa hrajkať s kameňmi.

V okolí pólov je vraj ako tak "znesiteľná" teplota, tak snáď sa tam niečo niekedy nájde.
Odpovedať Známka: -5.6 Hodnotiť:
 

uz sa stalo
en.wikipedia.org/wiki/Mars_landing#Phoenix_Lander
a vysvetli mi ako moze byt na poloch znesitelna teplota, ked je tam zakonite chladnejsie ako na poludniku..
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

Vysvetli mi, ako sa môže pod Arktídou, či Antarktídou skrývať toľko ropy, skamenelín a pod...

Miliony rokov urobia svoje, pred 3-5.000 rokmi bola veľká časť Sahary rajom na Zemi, takže, ak na Marse už nejestvuje život miliony rokov, možno nájdem skôr jeho stopy úplne inde, skôr v takých korytách "riek", alebo čo za "čudo" ich vytvorilo po marse...

a čiapočky ľadu sa topia, iba tak mimochodom.
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

Doživotie v mexickom väzení s prítulným černochom, alebo jednosmerná cesta na Mars? Mal by som v tom jasno...
Odpovedať Známka: 9.3 Hodnotiť:
 

A keby k vyprave na Mars pribalili aj cernocha?
Odpovedať Známka: 9.3 Hodnotiť:
 

win - win
Odpovedať Známka: 9.3 Hodnotiť:
 

A keď tam nebudú, tak ich tam pošlem!
Odpovedať Známka: 8.6 Hodnotiť:
 

kvety?
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

o co je lepsie martanske vezenie s pritulnym cernochom?
Odpovedať Známka: 8.3 Hodnotiť:
 

Popravde, keby mi stačilo niekoho zabiť aby ma poslali na Mars, preč od tejto "demokratickej" žbrndy nenažraných vygumovanych mozgov tak kedykoľvek :D
Odpovedať Známka: 7.5 Hodnotiť:
 

No neviem, to už radšej dožiť život na Zemi.

Ľudia by sa totiž na Marse pozabíjali... ponorková nemoc.

a už NIKDY nevidieť MODRU oblohu, či nekúpať sa vo vode..., alebo nadýchnuť sa zhlboka čistého vzduchu po DAŽDI..., to je horšie ako smrť.
Odpovedať Známka: 5.8 Hodnotiť:
 

cisteho vzduchu... :) ten bol dobry, ked v meste nastartuje rano vsetkych tych xy aut a ludia sa zacnu trepat do roboty, to je cisteho vzduchu ze az. Podla mna by si sa uz na cistom vzduchu udusil :D. Ale bude horsie, za 20 rokov uz nebude amazonsky prales a za 100 rokov tam bude pust jak na sahare. Potom dakoho napadne robit zradlo z morskych rias, lebo inde sa uz nic nebude dat pestovat a ked tie pozereme, tak podochneme na nedostatok O2 :) A preto treba ist na Mars a porobit tam zakladne, Zem to ma uz spocitane.
Odpovedať Známka: 2.3 Hodnotiť:
 

1. nie kazdy zije v bratislave alebo new yorku
2. z morskych rias sa jedlo robi uz davno
3. O2 vydrzi este pekne dlho [to ze sa moze minut nepopieram]
4. tak nam treba..
Odpovedať Známka: 5.4 Hodnotiť:
 

NIKTO pri rozume sa na Mars neodsťahuje.

Sahara je milionx krajšie prostredie na život ako nejaký posratý Mars.

Tie náklady na dosiahnutie "života" na Merse by boli astronomické a NIKTO pri rozume nemôže dúfať a chcieť "obývať"mars.

Ak už, tak skôr Mesiac...:)
Odpovedať Známka: -6.0 Hodnotiť:
 

:D kukajte markízu. Budem tam Janka H.
Odpovedať Známka: 5.8 Hodnotiť:
 

Nehnevaj sa, ale ani kvoli J.H. sa nebudem pozerat na Markizu. Staci mi ta CB foto na vecku.
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

nikdy tam ziaden zivot nenajdu lebo hladaju len kamene.

oni tam vzdy poslu take vesmirne tititka, krehke a zanitelne.
to tam nemozu zhodit poriadny dieselovy bager z ocele a pasmi ? :) miesto diesla tam daju malu fukusimu a trochu morskej vody aby ju malo co ochladzovat.

ked tam chceli poslat hracku, mali tam radsej poslat asima od hondy, ten sa vie ovladat aj sam, staci mu len povedat kam a co ma ist vyhrabat, len si nie som isty ci nevyzaduje aktivny uplink ku servru.

asi by si tam aj po japonsky zatancoval a pochodil po nejakych schodoch.
Odpovedať Známka: -6.4 Hodnotiť:
 

za bagrom poslat aj nadrze s kyslikom, aby spalovaci motor mohol fungovat a za nim nadrze s dieselom za cenu nafty.
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

Hej. A najvýkonnejšie ruské rakety, čo by ho tam vytrepali.
Za Studenej vody išli na oboch stranách neuveriteľné miliardy dolárov do zbrojenia a ďalšie neuveriteľné miliardy do kozmických ťažení - programov. Ďalšie súperenie oboch veľmocí bolo aj na poli špionáže.
Rusov sa nepodarilo vojensky položiť, ale finančne zruinovať.
Ale to vlastne obe strany. V dnešnej dome niet peňazí na kozmický výskum.
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

Tieto teorie o nedostatku penazi ma vzdy ohromia. Takze pred 50 rokmi boli k dispozicii miliardy a dnes nie su.

Co su to za blbosti? Ak by chceli americania letiet na Mesiac, tak si tie peniaze behom tyzdna natlacia, rovnako ako si natlacili za noc 700 miliard dolarov v ramci "kvantitativneho uvolnovania".

Problem je inde. Nikomu o ziadny vyskum vesmiru nejde. V prvej faze islo o nosice, schopne dopravit hlavicu po obeznej drahe na ktorekolvek miesto na zemi. To bola ta prva faza, co zacala sputnikom. To v hystericky kratkej dobe dosiahli obe strany.
V druhej faze islo o to postavit zakladnu na mesiaci, zase s jadrovymi hlavicami. To sa pravdepodobne ukazalo ako nezmyselna a nakladna blbost bez vacsieho strategickeho vyznamu. Obe strany od toho upustili.
Teraz sa davaju prachy na hypersonicky nosic a podobne veci. Ak niekto chce silou mocou poslat iPhone na kolieskach na Mars, tak mu NASA akoze pomoze. Koli imidzu, asi.
Odpovedať Známka: 8.3 Hodnotiť:
 

http://dopice.sk/3n5
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

nie je nad to poslat niekoho elegantne dopice :)
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

napisal som miesto dieselu malu fukusimu, tutko
Odpovedať Známka: -10.0 Hodnotiť:
 

noa?
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Inak tomu kamenu sa ani nesnivalo ze bude raz taky znamy a mozno nakoniec aj slavny :D
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

posielam mu kvety
Odpovedať Známka: 7.3 Hodnotiť:
 

Po tom co ho Curiosity zosmilni svojim vysoko ucinnym laserom sa mu uz ani snivat nebude.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

mohli mu dat lepsie meno ako N165.. napr Ondro alebo co..
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Tie fotky z marsu su podvrh pretoze na marse niesu hviezdy.
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

tak toto ma prekvapilo moc moc
Odpovedať Hodnotiť:
 

na marse nie, vsade okolo ano.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

tak toto ma prekvapilo

Odpovedať Hodnotiť:

Pridať komentár