neprihlásený Utorok, 26. septembra 2017, dnes má meniny Edita   DonaskaKvetov.sk - donáška kvetov v SR a zahraničí Pošli kvety
Zo skenu mozgu vedci vygenerovali obraz, ktorý človek vidí

DSL.sk, 25.9.2011


Vedci z Kalifornskej univerzity v Berkeley tento týždeň predstavili výsledky svojho výskumu, v rámci ktorého sa pokúšali generovať zo skenov mozgu človeka funkčným MRI približný ním videný obraz.

Obraz bol generovaný len na základe úrovne mozgovej aktivity v jednotlivých malých častiach vizuálneho centra mozgu, tzv. voxeloch. Aktuálna mozgová aktivita bola meraná funkčným MRI umožňujúcim merať aktivitu na základe objemu prietoku krvi.

Pri výskume boli použité voxely v tvare kvádra o veľkosti 2 mm x 2 mm x 2.5 mm, v každom z nich sa tak nachádzali stovky tisícov neurónov.

Mozgovú aktivitu v jednotlivých voxeloch transformoval na video počítačový algoritmus, ktorý musel byť najskôr na každého človeka natrénovaný. Testovanému subjektu boli najskôr prezentované rozličné videá a zároveň meraná jeho mozgová aktivita, pričom na základe týchto údajov algoritmus vytvoril pre daného jedinca model medzi videným videom a aktivitou v jednotlivých častiach vizuálneho centra.

Následne mu bola premietaná druhá iná sada videí, pre ktorú sa algoritmus pokúsil človekom sledovaný obraz vygenerovať len z meraní jeho mozgovej aktivity.

Algoritmus nevie priamo prepočítať spätne mozgovú aktivitu na videný obraz, model je len jednostranný a dokáže len z videného obrazu generovať predpokladanú mozgovú aktivitu v jednotlivých voxeloch. Obraz približne zodpovedajúci videnému obrazu z nameranej aktivity tak generuje výberom z veľkej knižnice videí, skladaním po sekundových úsekoch.

Ako knižnica bolo použitých celkom 5000 hodín videí z YouTube, pričom algoritmus pre každý sekundový úsek z videí z knižnice vypočítal podľa modelu pre daného jedinca jeho odhadovanú zodpovedajúcu mozgovú aktivitu. Pre každú sekundu nameranej mozgovej aktivity následne vybral sto sekundových úsekov, ktorým zodpovedala vypočítaná odhadovaná aktivita najbližšia k reálne nameranej aktivite.


Videá sledované človekom (vľavo) a video generované vedcami iba zo skenov jeho mozgovej aktivity (vpravo) (video: Kalifornská univerzita v Berkeley)



Týchto sto úsekov algoritmus matematicky spriemeroval a vytvoril z nich jednu sekundu vypočítaného obrazu, ktorý má zodpovedať obrazu videnému daným jedincom.


Sekundové úseky najviac zodpovedajúce nameranej aktivite u troch jedincov S1, S2 a S3 (video: Kalifornská univerzita v Berkeley)



Vzhľadom na príliš veľkú veľkosť samostatne meraných oblastí vizuálneho centra, používanie len informácií o mozgovej aktivite v takto veľkých oblastiach a generovanie videa spriemerovaním existujúcich videí vedci prezentovali relatívne zaujímavé výsledky, či ide ale o výsledky dosiahnuteľné s každým jedincom a pri ľubovoľnom ním vnímanom obraze alebo len o najlepšie dosahované výsledky nie je jasné.

Podľa vedcov zlepšená technológia v budúcnosti umožní reprodukovať aj sny a vizuálne spomienky, aktuálna verzia to neumožňuje. V oznámení vedci nešpecifikujú príčiny, dá sa ale predpokladať, že mapovanie medzi obrazom a mozgovou aktivitou má pri snoch a spomínaní iné parametre ako pri obraze získanom videním.


      Zdieľaj na Twitteri



Najnovšie články:

Sprístupnený inovatívny Firefox Quantum, má byť rýchlejší ako Chrome
Ďalšie veľké zlyhanie Slovensko.sk. Zlyháva systém aj prevádzkovateľ
Pirátske strany vychádzajú z módy, nemecká vo voľbách prepadla
Rýchly Internet v každej obci sa opäť posúva, znovu sa ide vytvárať zoznam obcí bez neho
Windows na smartfónoch potopil aj Gates, priznal prechod na mobil s iným OS
Inovatívny macOS 10.13 k dispozícii, vhodné ale počkať. Bývaly NSA hacker pokazil Apple deň
Gigantický teleskop používaný na hľadanie mimozemšťanov poškodil hurikán
Vydaná Java 9 a Java EE 8
Opera odstránila rozšírenie, u ktorého DSL.sk identifikoval ťaženie kryptomeny
Intel predstavil nové 6 a 4-jadrové CPU pre bežné PC, nie sú o moc drahšie


Diskusia:
                               
 

toto je dost huste!
Odpovedať Známka: 8.7 Hodnotiť:
 

by ma zaujimalo ze ako vyzera obraz ktory clovek vidi ak sa pozera na ten obraz ktory vygeneroval pocitac z prvotneho pozerania sa clovekom na nieco..
Odpovedať Známka: 8.9 Hodnotiť:
 

Mňa by skôr zaujímalo, čo by sa stalo, ak by si mal výkonnú kameru s vysokým rozlíšením a veľmi nízkou odozvou a snímal by si ňou obrazovku, na ktorej by sa premietal nejaký obraz. Potom by si prepol obrazovku, aby premietala to, čo akurát vidí kamera a či by tam ten obrázok zostal. Teoreticky áno :)
A ak by si sa priblížil kamerou do pravého dolného rohu a znova ju oddialil tak, aby si videl znova celú obrazovku, tak by tam už zostal len obraz obraz v pravom dolnom rohu, ktorý si kameroval a zvyšok obrázka by zmizol.

Zaujímavá úvaha... Rád by som to vyskúšal v praxi :)
Odpovedať Známka: -3.7 Hodnotiť:
 

to je zaujimave... aj ja by som to rad vyskusal hmm :)
Odpovedať Známka: -3.9 Hodnotiť:
 

aale chlapi.. nemysli vam to 4 rozmerne..... :D

Odpovedať Známka: 5.5 Hodnotiť:
 

Nieco podobne si mozes vyskusat napr. cez skype screen sharing. Zahajis hovor medzi PC1 a PC2, a na kazdom z nich si oznacis (rovnako velku) cast obrazovky, ktoru chces zdielat. Nasledne na obidvoch PC vyskocia okna so zdielanou plochou toho druheho. Potom jednoducho posunies svoj ramik (ktory vybera cast tvojej plochy pre zdielanie) tak, aby bol napasovany rovno na okno, v ktorom vidis obrazovku z druheho PC. Toto nastavis na kazdom PC a uvidis, co sa bude diat :-)
Vysledok neprezradim, nech si to vyskusas :-)
Odpovedať Známka: 4.7 Hodnotiť:
 

Tam to nefunguje, stále obrázok na monitore zmizne a zobrazí sa nekonečný obraz - a to nie je to, čo som chcel.
Odpovedať Hodnotiť:
 

ach jaj laici ste :D ved prave ze na takuto blbost by si potreboval pomalu kameru s dlhou odozvou. inak mozes obrazovku prepnut a kamera to okamzite posiela do obrazovky. ale keby si mal pomalu kameru povedzme 2 fps tak to v pohode spravis.
Odpovedať Známka: 2.0 Hodnotiť:
 

We need to go deeper
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

Asi tak ako ked stratovou kompresiou pri nejneslusnejsie nastavenej kvalite ulozis mp3/avi/jpg, potom to znova dekomprimujes a znova sejvnes najnizsou kvalitou atd ... garantujem ti ze po tucte sejvnuti z povodneho obsahu nepoznas nic ...

Aj keny si nahraval v maximalne moznej dostupnej kvalite (napr. pre to AVI, MP3 ci JPG), tak strata informacii je tiez neodvratna, sak kompresia je stratova, sak logika. DIIT.CZ ci kto mal krasne videjko, ked 600x komprimovali najvyssou moznou kvalitou bitmapu do JPG (spravili z tych 600 obr. snimky videa). No a po 600 dekompresiach a naslednych kompresiach ani hypervysoka kvalita JPG nestaci na to, aby po cca 600 sejvoch ostal po fotke len cisty sum ...
Odpovedať Známka: -0.9 Hodnotiť:
 

http://dopice.sk/Xo
Odpovedať Známka: 2.0 Hodnotiť:
 

pointa?
Odpovedať Známka: -1.7 Hodnotiť:
 

A čo vedci z univerzity komenského? Tí kedy niečo objavia?
Odpovedať Známka: -2.5 Hodnotiť:
 

keby dostávajú toľko peňazí od štátu ako vo vyspelých krajinách, verím tomu, že by to neostalo bez výsledkov.. (ale toto by som videl skôr na STU ako UK)
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

od statu este viac z nasich penazeniek? treba tych darmozracov zavesit na kandelaber za spreneveru. cela SAV je jeden velky tunel. kto bude mne platit za nic nerobenie tak ako im?
Odpovedať Známka: -6.7 Hodnotiť:
 

hmmmm....odkial vies, ze nic neobjavili?poznas meno robert szelepcsenyi? http://bit.ly/n8y2q5
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

Pointa je ta, ze mozme spravit A N A L O G I U = P R I R O V N A N I E ... t.j. AKO KEBY.

Pozerat sa na obraz vygenerovany pocitacom z mozgovych vln na zakl. skutocneho obrazu a z tohoto obrazu na zakl. mozgovych vln generovat dalsi obraz, je ako extreeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeemne stratovo rekomprimoavt nejaky format.

Myslim ze ta kopia z kopie, t.j. rekonstruovany obraz z rekonstruovaneho obrazu by bola neslusne zasumena a uz pri tejto druhej kopii by ani nebolo mozne rozoznat co i len indiciu prvotneho skutocneho obrazu. Staci sa pozriet na samotny original a prvu rekonstruovanu kopiu, ako "velmi" sa podobaju.
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

mozno ano. Ale neuvazujes schopnost mozgu doplnat si mozaiku a asociovanie. Myslim napriklad, ked vidis z machule atramentu na prelozenom papiery motyla a pod.
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

ano, ale motyla miesto machule vidi mozog, nie pocitac :-)
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

cize? Nie je mozne, aby sa obrazok stale viac menil na motyla a nie na more sumu?
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

Samozrejme je to mozne, ale

1) "nieco/niekto" si musi pod tym predstavovat motyla

2) aby to bolo mozne, to "nieco/niekto" uz motyla muselo vidiet a na zakl. toho musi mat vybudovanu predstavu co to asi tak motyl moze byt a ako vseliako moze vyzerat
Odpovedať Hodnotiť:
 

ved sa nehovori o novorodencovi
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

Ak to meraju v centre ktore spracovava obraz (co asi aj robili), tak nie. Su to toiz dve rozdielne casti mozgu - tvoje abstraktne myslenie a rozoznavanie obrazu. Pjetro ma pravdu (ale nemozme ziadat od vedarov diskutujucich na dsl aby to pochopili).
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

mozno je to ako s fotografiou s invertovanymi farbami:D
ked sa pozeras na vygenerovany obraz z obrazu ktory clovek videl tak po zosnimani obrazu vidis co si videl naozaj.

P.S. we must go deeper!
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Ja si zase myslim, ze to je dost o nicom...
Odpovedať Známka: 2.0 Hodnotiť:
 

hustá machula, vôbec sa to nepodobá, môže to byť hocičo.

Odpovedať Hodnotiť:
 

vzpomienky alebo spomienky hmm... dilema vecna :D :D
Odpovedať Známka: -8.1 Hodnotiť:
 

na hroboch býva napísané: Spomíname.
Odpovedať Známka: 9.3 Hodnotiť:
 

Neviem ako ostatní, ale podľa mňa je to úžasné!
Odpovedať Známka: 8.3 Hodnotiť:
 

dotycna skusana osoba asi nemala nasadene okuliare :)
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

zobrazovanie snov :-o
Odpovedať Známka: 8.5 Hodnotiť:
 

Alebo o 10 rokov povinne nahravanie do Googlu a total kontrola.
Odpovedať Známka: -1.0 Hodnotiť:
 

alebo nova socialna siet brainbook
Odpovedať Známka: 9.0 Hodnotiť:
 

extrakcia a vkladanie myslienky (film Inception)
Odpovedať Hodnotiť:
 

paráda o pár rokov si budem nahrávať svoje sny
Odpovedať Známka: 8.5 Hodnotiť:
 

To bude porna...
Odpovedať Známka: 9.7 Hodnotiť:
 

hm... ale vzdy skonci tesne pred koncom... vzdy mi niekto "premaze" koniec... :D
Odpovedať Známka: 9.2 Hodnotiť:
 

a bez reklám
paráda
Odpovedať Známka: 9.6 Hodnotiť:
 

Len aby... Google dreams...
Odpovedať Známka: 9.6 Hodnotiť:
 

Mam taky dojem, ze sa obraz z oci spracovava inde nez sny.
Odpovedať Známka: 9.2 Hodnotiť:
 

Ak to doladia, bude to obrovsky prinos pre ludi...
Odpovedať Známka: 5.3 Hodnotiť:
 

alebo skor pohroma :)
Odpovedať Známka: 7.4 Hodnotiť:
 

vsetko sa da zneuzit ked je to v nespravnych rukach...
Odpovedať Známka: 9.1 Hodnotiť:
 

V com napriklad? Teda okrem toho ze je zabava nahravat si sny?
Odpovedať Známka: -5.0 Hodnotiť:
 

O krok blizsie k myslienkovej policii. ;)
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Krok? Toto by som nazval ani polkrokom ale take podupkanie na mieste ktore nas posunulo o milimeter dopredu. Osobne som podla tej bulvarnej titulky cakal o dost viac....
Odpovedať Hodnotiť:
 

...Total Recall :P
Odpovedať Známka: 7.5 Hodnotiť:
 

vygenerovali sa mi zdá zavádzajúce, pretože počítač iba vybral z množstva videí z googlu, ktoré nejak spriemeroval. Od obrazu, ktorý človek vidí, ak som tomu trochu porozumel, je to iba odvodenie z odvodeniny odvodenej z ďalších odvodenín
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

Je to ešte len v zárodku a výsledky vyzerajú byť sľubné, na to akým spôsobom ich získali...
Odpovedať Známka: 8.8 Hodnotiť:
 

Je to statistika.
Ak sa pri cervenej guli na modrom pozadi aktivuje nejakych 1000 mozgovych centier, tak niektore z nich znamenaju modru farbu, niektore cervernu a niektore gulaty tvar.
Takze ti pustia hromadu obrazkov a zapisu si, ktore centra sa pri kazdom aktivovali.
Opacny postup: aktivovali sa nejake centra, pozrieme pri ktorych obrazkoch sa aktivovali tiez a podla ich pomeru spremerujeme povodne obrazky. Dostaneme obraz, ktory obsahuje spravny obrazok a hromadu sumu.
Ked sa zisti, ako mozog uklada data, teda ci je to podla pozicie v obraze, tvaru, kontur farieb, alebo nejak zlozitejsie, tak sa naucime zakladne stavebne bloky (mala gulka, velka gulka, gulka vpravo, vlavo atd) ktore aktivuju len konkretne malicke oblasti mozgu a spetne budeme moct zobrazit uplne presne, co clovek vidi. Zatial je to len statisticky priblizne.
Odpovedať Známka: 6.5 Hodnotiť:
 

Mozog vidí v súvislostiach a nie ako obraz po pixeloch kdesi v hlave. A navyše bolo to pre konkrétnu osobu takže prínos nie moc veľký keďže každý má mozog inak naučený, vycvičený...nazvyte to ako chcete. Je dokázane že mozog čo si vývojom nevsugeroval to "nevidí".

Ale aj tak by som chcel vidieť čo by namerali na nejakom tibetskom mníchovi ktorý sedí už týždeň v tranze kdesi snehu :D
Odpovedať Známka: -4.3 Hodnotiť:
 

Mozog vidi v suvislostiach? A akych preboha? Tvorba dnesnych CCD snimacov bola inspirovana prave okom cicavcov a najma komponentom, ktorym snima obraz - sietnica. Oko tiez vidi len v "pixeloch", aj ked su to skor gulicky ako hranate kocky.
Odpovedať Známka: -7.1 Hodnotiť:
 

Mozno sa nespravne vyjadril, ale nemyslel samotne videnie (princip fungovania oka), skor dalsie spracovanie obrazu v mozgu.
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

presne :-)
Odpovedať Hodnotiť:
 

Áno presne tak som to myslel :)
Odpovedať Hodnotiť:
 

Nejde o to AKO vidis (fotony priletia na sietnicu a bum ...), ale CO vlastne vidis !!! Aj ked s tym AKO to predsa len trocha suvisi. Ide totiz o to, AKO sa fotonmi aktivovane molekuly dalej spravaju, na AKE elektricke signaly sa nam to premeni a AKE subcentra v zrakovom centre sa aktivuju. To vsak robi mozog (!) a jeho schopnosti su do znacnej miery zavisle od prostredia v ktorom jedinec vyrastal. No a z toho AKO je signal spracovany potom vyplava CO vlastne vidime.

CCD cip spracovava signaly z dopadnutych fotonov tak ako pridu (opakujem nejde o to AKO, lebo inak to ani nejde, jednoducho musi vyhodnocovat dopadajuce fotony!), nic nevyhodnocuje/nespracovava co ma vidiet, reps. co je ZVYKNUTY vidiet, mozog spracovava. Ked sa ma naaaaaaaaaaaahodou nieco spracovavat, tak na to sluzi cely dalsi PC, soft a vsetok potrebny ansabmel okolo, ale samotny CCD cip nic nevyhodnocuje.
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

CCD cip "nieco" vyjadrime sa ze odfoti, ale interpretaciu CO to vlastne je, urobi jedine mozog na zakl. svojich predoslych slusenosti. Je napr. problem naucit robota rozoznat rozdiel medzi velmi nizko polozenym oknom a sirokymi dverami s velmi vysoko polozenym prahom. Oko pozrie oko vidi, oko nie je trolejbus a v zlomku sekundy vie co su dvere a co okno. Ale blby pocitac s CCD nie. Moze analyzovat fotku aj 10x na vseliake horizontalne, vertikalne smery, vyhodnocovat pomer stran ci vysku nad podlahou, ale nebude si na 100% isty ci je to velmi nizko polozene okno, alebo siroke dvere velmi vysoko polozenym prahom (vyhodi len pravdepodobnost napr. 94%). Jednoducho uz ta obdlznikovita diera v stene je problem, nakolko mozog a pocitac pracuju odlisne. Rozpoznavanie tvari je este zlozitejsie.
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

Pri 3D videni, je mozne analyzovat hlbky, vysky, vzdialenosti atd predmetov. Existuje odbor anglicky zvany augmented reality ktory sa zaobera tym ze vyvijaju programy ktore dokazu reagovat na deje v obraze. Takym najbeznejsim prikladom tohto javu su fotaky s detekciu tvare ci detekciou usmevu. Kedy je fotak uz dopredu "nauceny" ako usmevy vyzeraju. Inak mate pravdu, ano oci ako take, alebo senzory vo fotakoch su nulte zobrazovacie zariadenia ktore posielaju informacie dalej. Mozog, obraz a co je v nom vyhodnocuje tym ze sa interpretuje v pamati kde si uz porovnava a urcuje co dalej.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Preto sa napr. hovori, ze je mozne, ze indianske kmene v Latinskej Amerike ani nevideli prichadzajuce Kolumbove lode ked sa objavili na obzore mora. Ich mozog nebol zvyknuty na take struktury a tvary a na takom mieste a vyhodnotil ze tam nic take nemoze byt. Ci je to pravda az v takomto meradle tazko povedat. To ze mozog je ovplyvnovani pristredim je ale nesleune velka pravda.
Odpovedať Známka: -4.3 Hodnotiť:
 

O tom som už počul. Že tie kmene nevideli tie lode lebo ich mozog to nevidel preto lebo dovtedy nič take nevedel a ani neveril, nepredstavl si že niečo také môže vôbec byť, existovať. Až keď sa šaman chodil pravidelne dlho dívať na hladinu mora kde videl sčerenú hladinu a stále to pozoroval prečo to tak je, tak to uvidel. A keď to povedal ostatným a ukázal im to, tak to uvedeli keďže mu uverili a vedeli čo tam "majú vidieť"
Ľudský mozog je trošku zložitejšia téma a nieje ako si mnohý myslia iba "super geniálna architekrúta" neurónov ale vystupuje tu aj "softvér" kto ho nepochybne ovplnyvňuje a volá sa "duša".
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

na dusu zabudni : )
Odpovedať Známka: -5.0 Hodnotiť:
 

Suhlasim, nejaku dusu sem nema zmysel motat. Sak to je na tom najsokojucejsie, mozog nema ziadnu "pamat" a ziadny soft "operacny system" v ulohe "duse" a predsa funguje.

Aj pred pol tisicrocim si este ludia mysleli, ze existuje ELAN VITAL (zivotna sila), kt. dava mrtvemu zivot, odlisuju mrtvu hmotu od zivej. Dnes sme s vedomostami "troska" inde a vieme ze ziadna elan vital neexistuje. Vsetko je len o usporiadani atomov. Ziva aj neziva hmota su vsak z absolutne a totalne tych istych atomov. Mozem mat nezivy maglajz zlozeny z C, H, N, O, S, P a inych prvkov ... ale aj bunku. Na to nasledne nadvazuje definicia "zivota" v odraze dnesnych vedomossti.
Odpovedať Známka: -6.0 Hodnotiť:
 

zive od neziveho odlisuje reprodukcia za ucelom zachovania druhu (alebo genetickej informacii)
Odpovedať Známka: -10.0 Hodnotiť:
 

bohuzial pravdu mas len zo stvrtiny ci patiny ci sestiny :-)

reprodukcuioumozeme mysliet sirenie ci rast ...

- siri sa aj ohen a nie je zivy - preskoci iskierka a na inom mieste kde predtym ohen nebol, vznikle maly oddeleny ohnik, maly potomok
- rastu aj krystaly, napr. na inom mieste druhy krystal, a nie su zive

takze tych nutnych podmienok na definiciou zivota je trocha viac ... a ani nikto poriadne nevie ci tych zopar o ktorych si myslime ze su nutne, su aj postacujuce
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

reprorukovat sa a rast nie je to iste. Rozdiel v deleni bunky a preskocenim plamienka je v planovitosti, ktora je do DNA vkodovana. Keby krystal nemal podmienky rast, tak to neriesi. Zive tvori si za reprodukciou idu cielene. Venuju tomu svoju existenciu.
Tiez je oblubena protiagumentacia, ze ci, ked je zena neplodna, je mrtva(?). Iste ze nie je. Ide o podmienku v sirsom zmysle.
V porovnani s inymi polemickymi podmienkamy, si tato vystaci sama.

Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

"Zive tvori si za reprodukciou idu cielene. Venuju tomu svoju existenciu..."

V podstate mas pravdu aj nie. Napr. eukaryoticke bunky nemaju nejaky "ciel", protoze nevedia rozmyslat, rovnako to mozno tvrdit aj o ovela zlozitejsich organizmoch. Dokonca cela evolucia je uplne slepa nahoda. Clovek ostava z toho az trocha v soku.

Samozrejme prispevok predtym bol len taky nastrel, ako mozno uvazovat, resp. neuvazovat a ze definicia zivota nie je easy. Okrem rozmnozovania prichadzaju na rad dalsie nutne veci ako bunkovost/stavebne jednotky, entropia a termodynamicka rovnovaha, aktivne, organizovane a riadene udrziavanie sa daleko od tejto rovnovahy (na to treba energiu), aktivny managenent premeny energie, mutacie ... a ine :-)
Odpovedať Hodnotiť:
 

Nepripustne. To akoze ked uvidi zver noveho predatora tak nic neuvidi? Cista blbost. Mohli nevediet co to je (ani si to predstavit), ale urcite to videli perfektne normalne.
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

Novidíš, ani ty nevieš čo si napísal za blbosť, lebo nevieš že si napísal blblosť ;)
Odpovedať Známka: -10.0 Hodnotiť:
 

Vidiet to moze, ale az ked to zozerie jeho predoslych 50 generacii tak sa z rodicov na potomkov budu predavat nejake tie skusenosti "ze pozor, co vyzera takto je predator".

Obavam sa ze pri celkom prvom stretnuti sa sice zver moze zlaknut, zbystriet, ale nebude mat ani len sajn ci sa ma k tomu priblizit, ci utekat, ci je to vobec zive, a ako sa ma k tomu sutru ci haluzi ci predatorovi ci kozmickej lodi (ci co vobec je) spravat.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Ano, mozog vidi v neslusne velkych suvislostiach. Ak ti to este nikto neprezradil, ludsky mozog funguje vyhradne na baze suvislosti = asociacii !!!!!!!!!! A schopnosti mozgu su tiez do znacnej miery zavisle od prostredia v ktorom sa jedinec vyskytoval, to je tiez myslim logicke. Aj vsetka pamat existuje na takom principe. Z fyzikalneho hladiska (co sa vsak redukcionisticko-holistickym pristupom prenasa aj o uroven vyssie), je samozrejme ludsky mozog nema pamatove bunky ako NAND flash cipy !!! Z takehoto fyzikalneho hladiska ludsky mozog nema ziadnu pamatovu kapacitu !!! Ale predsa ju ma, su ludia co sa naucili PI na 50 000 des. miest ci celu knizku naspamat a zivotne skusenosti tiez "niekde su" (co ako ozrejmim neskor je nespravny pojem).
Odpovedať Známka: 4.3 Hodnotiť:
 

Pjetro, pleties si fungovanie pamate s fungovanim videnia. To, co si popisal, znamena, ze ked clovek uvidi napr. oranzovu gulu, tak si povie, ze je to pomaranc - lebo ma zapamatanu prave taku asociacu. Ked vsak ten isty pomaranc postavis pred 10 ludi, vsetkych 10 ludi tam bude vidiet tu oranzovu gulu (aj ked pre inych to moze asociovat iny predmet), ale urcite tam nebudu vidiet zeleny stvorec :)
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

lenze, tieto dve veci spolu prudko suvisia . bez informacie o tom, ze tato vlnova dlzka reprezentuje oranzovu, ten tvar, ktory vnimas ako "gulu" je prave gula atd atd proste nedokazes asociovat to co vidis s tym, co poznas . mozes potom len hadat co je to, co vidis . takze, kludne mozes o oranzovej guli povedat, ze to je zeleny stvorec, dokonca o tom mozes byt skalopevne presvedceny , pokial nemas zatriedenu , alebo naucenu / zapamatanu tuto sustavu elektrochemickych "vzruchov" medzi neuronmi v pamati konkretne pre rozpoznanie / zadefinovanie "oranzovej gule" . az potom prichadzaju asociacie .. , nie ?
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

Hej, mozog analyzuje obraz z velmi vela hladisk, inak by sme videli len ako ten robot ci CCD cip. To ze smer je horizontalny alebo vertikalny zdaleka nestaci na to, aby sme vedeli ze stojime na spravnej autobusovej zastavke, alebo na to ci je to dokonca zastavka a nie jeden pas prechodu pre chodcov.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Z toho len vyplyva, ze to musi fungovat inak. Neexituje jeden jediny neuron, v ktorom je "ulozena" informacia o tvari tvojej starej mami (tzv. grand mother cell). Co znamena "informacia byt ulozena" v neurone preboha? Ziadny samotny neutron nema fyzikalne ABSOLUTNE ziadnu pamatova kapacitu. Kapacita kazdeho jednotliveho neuronu je N U L A bajtov !!!!!!!!!! Jedine specifickym spoluposobenim specifickych neuronov navonok vznikne informacia o tvari starej mami a toto specificke posobenie a navodenie informacie sa da regulovat. resp. inicializovat ako keby na poziadanie z inych/vyssich centier. To navonok vyzera tak, ze infiormacia o tvari starej matere je v mozgu ulozena. Kedy hoci aj tie iste neurony interagovali nenapadne odlisne, navonok mame informaciu o tvari napr. Einsteina...
Odpovedať Známka: 4.3 Hodnotiť:
 

presne! nikdy som neštudoval fungovanie neurónov, no len z pozorovania zo života to inak ani nemôže byť. Keďže "kapacita" mozgu je až nepochopiteľne veľká, mám pocit, že pamäť ukladá pomocou pocitov (na základe ktorých si vieš "rekonštruovať" obraz z minulosti pri spomínaní) a že ku každému pocitu sa vzťahuje prinajlepšom niekoľko pamäťových buniek. Spomienka je potom súbor spojení pocitov, napríklad sa ti spája pocit "dávno" s "rodič" "cigareta" atď. a zrazu máš obraz o tom, ako ťa rodičia prvý krát načapali pri fajčení. Pritom tie isté bunky majú aj tisíce ďalších spojení s inými spomienkami. Tak, ako tu niekto hovoril, nemôžeš si predstaviť niečo, čo si nezažil - použiť pocit, ktorý v tvojej pamäti nebol nikdy uložený. No vieš si predstavovať a spájať rôzne, už zažité pocity v nových, nezažitých spojeniach
Odpovedať Známka: 4.3 Hodnotiť:
 

presne preto museli pri generovaní obrazu konfigurovať u každého samostatne - každý má iné, inde uložené pamäťové bunky s pocitmi. No nie všetko, čo si pamätáme, musí byť zo súčasného života. Človek sa nenarodí s "prázdnou" hlavou - tie bunky sa tam vytvoria aj na základe naších génov. Možno človek má, možno nemá viac životov, no gény sú generačné a sú odrazom minulosti, takže niektoré pocity môže človek kľudne aj zdediť a mať ich rovnako, ako by ich niekedy zažil. No že by sa geneticky uchovalo aj nejaké mozgové spojenie a tj celá spomienka, je veľmi nepravdepodobné. Chcel som to aj hlbšie rozobrať, no už tie dve príspevky asi nikoho nezaujímajú :)
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

neuron sice nema ziadnu pamatovu kapacitu, ma vsak prostriedky na vytvaranie synapsii - neurotransmitery , ktore , na zaklade ich druhu ( myslim tym chemikaliu - aminokyseliny - glutamin, monoaminy - dopamin, serotonin ... etc ) dokazu aktivovat konkretne "cesty" v zavisloti od toho, co sa od nich pozaduje a aku maju ulohu . myslim, ze prave glutamin sluzi na vytvaranie "modifikovatelnych" synapsii ( fakt tazko sa mi to pise, je to predsalen zlozitejsie .. ) ktore dokazu reprezentovat princip "ucenia" a teda aj vytvarania a drzania nejakej informacie . krasa spociva v tom, ze ta informacia v pojati neurosynapsii nieje "uzavreta" . nevytvori sa okruh, ale len "suvislost" , vzhaldom na mnozstvo spojeni a samozrejme ich vzajomnu interakciu. preto moze stara mater pripominat einsteina, pricom by som vsak einsteina nemusel nikdy vidiet, stacilo by , ak by som vedel, ze sa mater na neho podoba . alebo naopak ;]
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

pokiaľ si dobre pamätám, tak jeden neurón môže mať aj tisíce spojení (či viac?). Zaujímalo by ma, ako dokáže správne smerovať cesty a aj príbuzné smery. Ako to, že keď si spomeniem napríklad na otca, spomeniem si aj na mamu, brata a pár ďalších ľudí, zatiaľ čo asociovaných s otcom musím mať stovky iných ľudí a vecí, no neuróny nejak vybrali najrelevantnejšie spojenia. Ale už keby som rozmýšľal nad otcom a jeho prácou, napadali by ma iný ľudia. Ako to?
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

neviem, ale myslim si, ze v principe kazdy neuron ma moznost byt v spojeni s hociakym inym ( prave kvoli neurotransmiterom - mozgovej chemii - ktorych je mnoho druhov a umoznuju vytvarat "cesty" ) napr. ides chytit do ruky ceruzku . motoricke centrum ( pohyb konkretnym svalom )+zrakove centrum ( urci vzdialenost )+senzoricke centrum ( uz ju drzim ? ) + spracovavanie odoziev od koncekov prstov spolu so zrakovou+motorickou koordinacou ( mozes sa kludne pri tom hupat na stolicke ) . toto vsetko sa nedeje chaoticky ale ma tu istu logiku a poriadok . skus premyslat "bezcielne" , uplne nahodne . nemyslim tym "nesustredenie" , ale len tak, lazo-plazo .. dalo by sa povedat, ze budes nejak "randomizovat" myslienky - za bdeleho stavu ti to vedomie nejak uplne neumozni, myslienka musi mat svoj "koniec" alebo "ciel" -musi byt nejak "exaktna" ?.
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

preto su sny take pekne, lebo sa vymykaju tomuto principu fungovania - mozog myslim maka v inej "hladine" .. neviem ,ale myslim,ze tu uz nastupuje ta vyssia moc a tou je samotne vedomie fungujuce nad neuronovou infrastrukturou . a tam sa ja bojim hrabat ;]
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

Psycholog by ti dal facku.pleties blbosti.existuje tzv. Podvedomie,ktore spracuva cca 70% celkoveho diania okolo teba.toto dianie ostava do istej miery ulozene v tvojej pamati rozne dlhy cas.zvysnych 30% je tebou uvedomovana alebo vnimana realita.medzi podvedomim a vedomim je tzv.cenzura (akysi firewall) ktora ti chrani mozog pred pretazenim,ktore by mohlo vzniknut zo spracovania vsetkych informacii.preto napriklad vnimas osobu vchadzajucu do baru cez dvere,ale osobu vonku za vykladom,hudbu hrajucu vonku atd nevnimas. vnima to vsak tvoje podvedomie.cenzura to do vedomia neprepusti. Slovo cenzura je odborny psychologicky pojem,hoci znie nanajvys podivne.
Pocas spanku je tato cenzura potlacena a prezite obrazy z podvedomia ti velmi lahko preniknu do vedomia.z toho dovodu su sny niekedy tak sialene...
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Tak tuto si strelil riadne mimo. Co si na matfyze nemal nic o neuronovych sietach? Silno odporucam prejst si aspon zaklady.

Kazdy jeden neuron totiz MA pamatovu kapacitu, dokonca vacsiu ako jeden bit. Vola sa to excitacny stav neuronu. Samo osebe to vsak nema nijaku informacnu hodnotu bez prepojenia s inymi neuronmi (tak ako samotne bajty v pocitaci nemaju ziadnu inf. hodnotu, dokym ich nespojime s dalsimi bajtami). A prave podla prepojenia tychto neuronov a roznych excitacnych stavov kazdeho jedneho z nich vznika pamat cloveka, a zaroven podla dalsich prepojeni vznika to, co si clovek asociuje s rozpoznanym obrazcom.

Ale tvrdit, ze ziaden neuron nema pamatovu kapacitu, to chce uz riadnu davku odvahy.
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

na to, aby si dokazal pracovat s prahom exitacie ( sodikove, draslikove, kalciove iony a ich kanaly .. etc ) a tym nejak "nastavoval" jej " membranovu polarizaciu - (elektricky potencial) ?" nutne potrebujes kooperaciu elektrickeho napatia a prudu v radoch milivoltov . neuron IMHO nema pamatovu kapacitu ( vie uchovat / vytvorit / zapisat informaciu bez kooperacie so susednymu neuronmi a ich chemie ? ) ale ma pamatovy potencial ktory je vsak bez kooperacie so susedmi k nicomu . moze si len tak, v pohodicke hoviet, bez riesenia vlastnej existencie, uuplne idle ;]
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

LOL aj to chce riadnu davku odvahy tvrdit ze samotny jeden bajt v pocitaci nema ziadnu informacnu hodnotu. ja som potom asi velmi odvazny ked si dovolim tvrdit ze aj jeden bit MA informacnu hodnotu.

Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

jj, zober 1 bit z ntldr a win uz nespusti..
Odpovedať Hodnotiť:
 

Na matfyze som nestudoval, neuronove siete som nestudoval, dokonca ani informatiku som nestudoval :-) a predsa kecam do neuronov, ci Turingovych strojov a NP-uplnych problemov ako uplny "laik" :-)

Samozrejme kazdy neuron ako taky ma isty exciatcny stav, dokonca by som povedal vela excitacnych stavov, nakolko je prepojeny s mnohymi dalsimi neuronmi a zrejme treba uvazovat o intenzite kazdeho prepojenia z intervalu 0 az 1. Resp. inak: kazde prepojenie ma svoju vahu exitacie od 0 po 1. Ale ako spravne pises, jeden jediny neuron sam osamoteny ako prst v plote je uuuuuuuuuuplné nic. Tie prave zazraky prichadzaju az s mnoznym cislom 2,3,4 neurony .... 10,100,1000 neuronov :-) Nepredstavitelne krasny priklad holistockeho pristupu, ked sucet je ovelaaaaaaa viac ako len prosty sucet izolovanych casti.
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

a to je zle ? :]
Odpovedať Hodnotiť:
 

nie, inak by sme o tom nemohli diskutovat :-)
Odpovedať Hodnotiť:
 

Mozog nemozes porovnavat so ziadnym komponentom PC, lebo ti vyjde blbost. PC na "primitivnej" von Neumanovskej a v neposlednom rade disktrejnej architektore maju absolutne jasne definovany kazdulilililinky bit/bajt. Mozog spojitej architektury nic take nema.

Na atomarnej urovni je aj mozog v podstate disktretny, kedze rozlicny elektricky potencial na dvoch stranach axonu je nieco kvantitalivne vyjadritelne. Jednoducho ked je rozdiel potencialov 1,467 mV tak je a ma to ne svedomi taky a taky el. naboj takych a takych neurotransmiterov na oboch stranach semi-permeabilnej membrany (upustime teraz od kvantovej mechaniky a principu neurcitosti).

Az vzajomna kooperacia tych desiatok miliard neuronov z toho spravi uplny holisticky spojity zazrak.
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Ak kvantovu mechaniku nevynechame, tak aj mozog je v istych specifickych mierkach disktretny. Nesmie to byt velka a zlozita mierka na urovni mnohych neuronov, ani mala mierka na urovni atomov.

Na druhej strane aj diskretne kremikove kreatury co vedia za jednu sekundu desat miliard krat porovnat 0 a 1 a teda ci mu tam tiekol prud a ci nie, tak tie diskretne kremikove kreatury zacinaju mat problem udrzat si svoju disktretnost - ako sa vyrobne procesy zmensovali/zmensuju a smeruju od stoviek nm k desiatkam nm.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Koniec koncov prikladov je plno:

A) algebraicka rovnice stupna 1 (linearne), 2 (kvadraticka), 3 (kubicka) a 4 (vseobecna bikvadraticka) su riesitelne pomocou radikalov (vzorcekov so sialenymi vnorenymi odmocninami a koeficientami rovnic co by premennymi) ... a aho ho 5tka uz strajkuje, uz nejde ... Abelova algebraicka rovnica 5ho stupna sa tzak uz riesit neda. To je dokazane s absolutizmom matematickeho dokazu.

B) pre dve telesa v gravitacnom poli pozname pohybove rovnice, ktore su krasne exaktne riesitelne, pridame teleso tretie a stane sa ABSOLUTNE ZAZRAK ... uloha sa stane exaktne NERIESITELNA, musia nastupovat numericke priblizne simulacie

C) ked sa takeho male zazraky deju pri takych malych cislach (1,2,3,4 a hop na 5), resp. 2 a hop na 3 ... tak si myslim ze porovnanie 1 neuron a 30 miliard neuronov moze spravit neslusne velky zazrak ...
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

A ktovie ako si poriadia so zobrazovím skutočných farieb.
Odpovedať Známka: 8.8 Hodnotiť:
 

aspon uvidime ako divne niektori ludia vidia svet, ze pohlad na svet je kazdym jedincom odlisny, niekto vidi farby ostrejsie iny, slabsie. Najebany budem a automaticky to bude robit blurred vision efekt, a dvojmo :D
alebo schizofrenia bude lepsie porozumena ked uvidime tie halucinacie toho cloveka.
Odpovedať Známka: 7.8 Hodnotiť:
 

skor nie, ak som dobre pochopil tu metodu ako rekonstruovali obraz, ty neuvidis ako ostatni vidia farby, kedze clovekovi ukazu cervenu farbu -> aktivuju sa niektore casti mozgu -> algoritmus si to ulozi, cize ked clovek uvidi opat tu farbu tak algoritmus predpoklada ze to je cervena, problem je v tom ze nikto nevie aku farbu skutocne clovek videl
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Kopec odborných výrazov, ale takéto niečo nie je možné získať z MRI mozgu :-) Najlepšou ukážkou falzifikátu je 9 sekunda videa. Vľavo inšpektor Clouseau a vpravo plešatý chlap v čiernom tričku. Dobre som sa pobavil.
Odpovedať Známka: -10.0 Hodnotiť:
 

Tam ide skôr o to, že sa im podarilo aspoň približne určiť umiestnenie objektu - už to samotné je docela zázrak. Na nejaké väčšie detaily si budeš musieť ešte dllllho počkať (ak sa také niečo vôbec podarí).
Odpovedať Známka: 8.6 Hodnotiť:
 

ocividne si nepochopil clanku
Odpovedať Známka: 8.6 Hodnotiť:
 

Praktické využitie? zatiaľ žiadne, podľa článku sa zatiaľ nedá zistiť ČO sa človeku sníva, ani v prípade vraždy napr. vyvolať "obraz" z mozgu, /údajne ešte mozog 1-3 hodiny funguje ďalej, vysiela "vlny", ktoré senzitívnejšie osoby zachytia...
....Potom vznikajú legendy o rozlúčke so živými a podobne...., ktoré sú pravdivé a ved. zdokumentované.

Možno sa to bude dať využiť na liečenie autizmu, príp. ľudí trpiacich nočnými morami, ktoré nevedia popísať, príp. vyvolať z pamäte. hm, zaujímavé...

Ešte sa to bude dať , teoreticky samozrejme zneužiť-využiť na mimo zmyslové reklamy, my ich očami neuvidíme, ale náš mozog áno...
Odpovedať Známka: -6.0 Hodnotiť:
 

"spíš" si na ušiach už asi 25 rokov čo sa týka tých mimozmyslových reklám. Ak by si to nevedel, pätinu takýchto reklám sleduješ denno-denne (teda, ak sleduješ TV).
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

Ak by si nevedel, tak podprahova reklama je na uzemi Slovenska zakazana.
Odpovedať Známka: -2.0 Hodnotiť:
 

To aj krádež!!
Odpovedať Známka: 8.2 Hodnotiť:
 

No neviem, osobne si myslím, že podprahová reklama je BLUD predajcov "podprahovej reklamy".

Je to niečo podobné, ako zavraždiť v hypnóze. Veľa kecov, filmov, ale v skutočnosti je to NEMOŽNE..

A ideálne na predaj je niečo, čo sa nedá zmerať.
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

ze aktualna verzia to nepodporuje :D

tak ak dodrzia vyvojovy cyklus ako ma chrome tak sa tesim na verziu 14
Odpovedať Známka: 8.0 Hodnotiť:
 

aktualna verzia toho nepodporuje hodne resp. podporuje velmi malo :(
Odpovedať Hodnotiť:
 

keby to zaznamenavanie snov uz bolo premakane to by bol strasny problem... napriklad by som mal eroticky sen a priatelka by si to pozrela uz by som mal co vysvetlovat ze o akych zenskych ja snivam :D
Odpovedať Známka: 2.0 Hodnotiť:
 

to ze mas eroticky sen s inou zenou,neznamena,ze tuzis po inej zene http://dopice.sk/Xr
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

to je ale pre priatelku argument s nulovou informacnou hodnotou :)
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

to ze mas eroticky sen s inou zenou,neznamena,ze tuzis po inej zene http://dopice.sk/Xr
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

keby to nejak prerobili naopak.. mohli by slepi ludia vidiet
Odpovedať Známka: 6.9 Hodnotiť:
 

ze by minority report?
Odpovedať Známka: -2.0 Hodnotiť:
 

Uz sa tesim na pecko mojich snov :D( a budem si ho moct prehrat znova a znova a ... :D).
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

... znova :D
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

este ze to neskusali na slotovi , nech by mu pustali cokolvek pocitac by stale generoval flasu a v pozadi madarsku vlajku.
Odpovedať Známka: 8.6 Hodnotiť:
 

cize , to si mozem zalozit porno firmu a vyextrahovat "videa" z mozgu aj bez pouzitia kamery ?

kam mozem prispiet na ten vyskum?
Odpovedať Známka: 8.6 Hodnotiť:
 

je nedela, spermobanku otvaraju az v pondelok rano. musis pockat
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

Nejaky znalec sa ozval.. :D
Odpovedať Známka: 7.8 Hodnotiť:
 

nahradnici prichadzaju
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

to budu zas vsade reklam
'pozri si svoje sny uz aj v HD!!!'
Odpovedať Známka: 8.0 Hodnotiť:
 

Nahrajte si aj vy svoje magio sny :D
Odpovedať Známka: 8.0 Hodnotiť:
 

www.dreamshare.com,
www.youdream.com,
www.hd-nightmare.com
....
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

www.porndream.com
www.sexdreams.com
www.dreamgirl.com
...
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

Celkom nerozumiem tomu vyskumu, resp. jeho uplatneniu. Japonsky vedci uz pred tromi rokmi dokazali z priamo z mozgu vyextrahovat obraz videny testovacim subjektom bez pouzitia akehokolvek algoritmu.
vid: http:// pinktentacle.com /2008/12/ scientists-extract- images-directly-from-brain/
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

proste tak to funguje na svete, neráta sa prvý, ale najhlučnejší. Tak isto napríklad si väčšina IT novín myslí, že Swype vymyslel Swype klávesnicu ( http://www.dsl.sk/article.php?article=8365 ), no už rok predtým bol ShapeWriter, čiže presne to isté :) proste tak to beží no :)
Odpovedať Hodnotiť:
 

Je tu rozdiel, bol pouzity rovnaky algoritmus len s tym ze u japoncov to boli pouzite tie iste pismena (tie iste co videli) a tu bol AFAIK pouzity novy obraz teda musel byt generovany nanovo. Hej a toto bolo trochu zlozitejsie ale inac suhlasim ze o tom mohli dat vediet skor :)
Odpovedať Hodnotiť:
 

Geordi LaForge bude v buducnosti určite vytešuvší : D

Len este musia odskumat, ako to otocit.

http://goo.gl/sLLRf
Odpovedať Hodnotiť:
 

dame za oci este pred oci hub a ziadna strata nebude..
uplatnenie??? ..film Gamer
Odpovedať Hodnotiť:
 

*oprava: este pred mozog
Odpovedať Hodnotiť:
 

mne to pride ako fake. Tvar je uplne rozmazana, ale hlavne ze sa daju precitat slova, co tam bezali naokolo.
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

ešte raz si prečítaj článok a pochopíš :) snáď :)
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

Maktrix prichadza
Odpovedať Hodnotiť:
 

jasné že mali len rozmazaný obraz. vám sa ešte nikdy nestalo že ste sa na nejaký film nesústredili a videli ste len nejaké rozmazané gebuziny? alebo keď vám niekto niečo rozpráva ale ste boli zaujatí niečím iným,tým pádom ste ani neregistrovali čo vám rozprávajú len ste počuli nejaké nezrozumiteľné zvuky.
vedci to celé pokazili tými videami,koho by pre boha zaujímali tie videá,nudné slony,lietajúci vták,lietadlo,černoško. mali im pustiť nejaké kvalitné porno,hneď by bol vygenerovaný obraz kvalitnejší.
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

"pravda je tam vonku"
Odpovedať Hodnotiť:
 

RING.
Odpovedať Hodnotiť:
 

zaujimalo by ma, co by sa vygenerovalo, keby uzivatel pozeral porno
Odpovedať Hodnotiť:
 

na to nemusis merat prietok krvi v mozgu, staci inde. :-)
Odpovedať Hodnotiť:

Pridať komentár