neprihlásený Nedeľa, 5. apríla 2026, dnes má meniny Miroslava
Video súťaženia superpočítača IBM v Riskuj proti najlepším luďom

DSL.sk, 14.1.2011


Spoločnosť IBM vo štvrtok demonštrovala schopnosti svojho superpočítača Watson vo vedomostnom kvíze Jeopardy, obdobe súťaže na Slovensku známej ako napríklad Riskuj, v testovacom súboji s najúspešnejšími víťazmi tejto súťaže v histórii.

Watson v teste pre americké médiá nastúpil proti Kenovi Jenningsovi, ktorý vyhral v rokoch 2004 až 2005 celkom 74 kôl Jeopardy po sebe, a Bradovi Rutterovi, ktorý v rokoch 2002 až 2005 vyhral spolu najviac v histórii súťaže, 3.3 milióna dolárov. Jennings vyhral spolu 2.5 milióna.

Watson v testovacom súboji zvíťazil, keď po skončení testu mal na konte 4400 dolárov, Jennings 3400 dolárov a Rutter 1200 dolárov.

Watson je podľa včerajších informácií IBM postavený na procesoroch Power 7 spolu len s 2880 jadrami a s celkovým výpočtovým výkonom 80 teraflopov/s, osadený je spolu 15 TB pamäte.

Softvér vyvinutý IBM hľadá odpoveď paralelne tisíckami algoritmov, následne vyberie najlepšiu odpoveď. Pre každú odpoveď vypočítava aj mieru viery v jej správnosť a pokúsi sa odpovedať, len ak je táto miera dostatočne vysoká. Počas demonštrácie súťaženia IBM zobrazovala tri najlepšie odpovede vybrané Watsonom aj mieru viery v ich správnosť.


Testovací súboj Jeopardy medzi Watsonom a luďmi (video: Engadget)



V ostrom súboji budú Watson, Jennings a Rutter súťažiť o výhru milión dolárov, druhý v poradí získa 300 tisíc a tretí 200 tisíc dolárov. IBM venuje celú svoju výhru na charitu, Jennings a Rutter venujú polovicu výhry na charitu.

Algoritmy vyvinuté pre Watsona nájdu podľa IBM uplatnenie v rozličných oblastiach vyžadujúcich kombináciu porozumenia prirodzenému jazyku a expertných vedomostí.

Ostrý súboj sa bude v televízii vysielať 14., 15. a 16. februára, kedy presne sa súboj uskutoční nie je známe.



Najnovšie články:

Tohtoročné CPU Intelu pre notebooky majú mať až 28 jadier, pre desktopy 52
Artemis II je za polovicou cesty k Mesiacu, dostane sa ďalej ako všetky misie Apollo
Windows 11 sa opäť automaticky upgraduje dlho pred skončením podpory
Ubuntu zvyšuje minimálne vyžadované množstvo RAM na 6 GB
V notebookoch použitý displej znižujúci frekvenciu na 1 Hz, umožňuje desiatky hodín výdrže
SpaceX podala žiadosť o vstup na burzu
AV2 nebol vydaný ani štvrť roka po termíne, dôvod neznámy
Ľudia po 53 rokoch v noci letia k Mesiacu, sledujte prenos
Raspberry Pi veľmi výrazne zdražuje, ceny dosahujú aj stovky eur
Apple má dnes 50 rokov


Diskusia:
                               
 

Skynet is coming..
Odpovedať Známka: 7.4 Hodnotiť:
 

Janke Hospodarovej sa toto teda vobec nepozdava
Odpovedať Známka: 8.2 Hodnotiť:
 

Páči sa mi to.
Počet ľudí, ktorým sa to páči: 37. Buďte prví medzi priateľmi.
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

Veta v clanku "Power 7 spolu len s 2880 jadrami..." nema chybu...

Inak si myslim, ze jeho uspech spocival aj v "rychlejsich reakciach" - pri stlacani ovladaca, co sa mi zda byt trochu nefer voci ludom...
Odpovedať Známka: 9.0 Hodnotiť:
 

jj, pokial chcel odpovedat tak prakticky nemali sancu :D
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

clovek to predsa moze stlacat neustale a mozno sa prebije, ved clovek si moze tiez precitat otazku skor a rychlejsie ako ju ten rozhodca cita, cize odkedy zacne pomysleny "gong" uz je to len na stasti :)
i ked... robot ma iste daleko vyssie sance, ale aj clovek to moze stalcit do 100ms bez problemov, ak teda kable nelaguju..
Odpovedať Známka: 5.6 Hodnotiť:
 

Robotovi daju otazku hned a precita si ju hned ako mu ju daju v priebehu par ms, zatial co clovek si ju musi celu precitat co mu trva ovela dlhsie ako robotovi
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

z videa je jasne ze pocitac vzdy vstko stihne skuor ako ostatny ludsky hraci, ibaze nie vzdy ma dostatoconu istotu, tak vtedy maju sancu aj ostatni ;)
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

dakedy sa aj pomylia?
Odpovedať Známka: 6.9 Hodnotiť:
 

uz vidim watsony ako si pisu "tlacil som dnes vo velkom kancli cez wifi" a druhemu vybehne tabulka
LOL 95%
haha 30%
trapne 5%
Odpovedať Známka: 5.5 Hodnotiť:
 

LMFAO 95%
LOL 52%
RTFM 5%
Odpovedať Známka: 5.7 Hodnotiť:
 

LMCHAO

CH = Chips
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

oprava :(

LMCHO
Odpovedať Známka: 2.0 Hodnotiť:
 

Laughing Manu CHAO?
Odpovedať Hodnotiť:
 

Tak toto je dost zaujimava ukazka umelej inteligencie, mozno sa dockame raz humanoidneho superpocitaca a dame mu meno Data. :P
Seriozne ake ine meno by mu dali ludia.
Odpovedať Známka: 8.5 Hodnotiť:
 

jozef remen
Odpovedať Známka: 9.2 Hodnotiť:
 

lolol
(ale čakal som tu ine meno, napr. taky Pjetro, ptze však on je tu "najvačší matfyzák ;p ,D
´´teda fyzik, zvlšt
(no offense ; )
Odpovedať Známka: 9.1 Hodnotiť:
 

joke of the day :)
Odpovedať Známka: 8.9 Hodnotiť:
 

Tak som sa nasmial :)))
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

farmar Marian
Odpovedať Známka: -6.0 Hodnotiť:
 

no hej ale na vyskumy si dobre aj extraterestrialne bytosti vid. tomanova
Odpovedať Známka: 6.8 Hodnotiť:
 

Maximilian Vyhodny
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

Jožko Mrkvička
Odpovedať Známka: -7.1 Hodnotiť:
 

Milan Facina
Gerhard Schnitzl

Odpovedať Známka: -5.0 Hodnotiť:
 

alebo Aštar Šeran
Odpovedať Známka: 2.6 Hodnotiť:
 

To už je obsadené.
Odpovedať Známka: 7.5 Hodnotiť:
 

Už som to tu raz písal...
Nech sa skúsia Watsona opýtať, že čo bolo skôr. Vajce či sliepka?
Ako to rozdýcha ten algoritmus ?:)

Odpovedať Známka: 8.4 Hodnotiť:
 

vajce 50%
sliepka 50%
Odpovedať Známka: 8.4 Hodnotiť:
 

Ved uz pred sliepakmi boli organizmi co sa rodili z vajec...cize vajce :-) ak je postavena otazka takto.
Odpovedať Známka: 9.3 Hodnotiť:
 

napr taky dinosarus :)
Odpovedať Známka: 8.6 Hodnotiť:
 

Jednoducho, Stack overflow :D
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

No čo ja viem, podľa mňa tak isto, ako akúkoľvek inú otázku. Stále je to len počítač, nedokáže rozmýšľať.
Odpovedať Známka: 8.2 Hodnotiť:
 

95% ludi detto...
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

kedze otazka znela "vajce ci sliepka" tak odpovie
vajce 100%
Odpovedať Známka: 8.6 Hodnotiť:
 

nech sa ho opytaju co sa stalo 6. decembra 1821
Odpovedať Známka: 8.6 Hodnotiť:
 

Bolo Mikulasa. :D
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Si zabil:D:D
Odpovedať Známka: -5.0 Hodnotiť:
 

to vieme vsetci.
mna zajuma co povi ta masinka.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

ze bolo 2 celzia a snezilo
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Odpovie: ANO.

inak ta otazka je nezmyselna a vychadza z nechapania toho ako funguje evolucia
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Error Divide by zero
Odpovedať Známka: 7.5 Hodnotiť:
 

nech sa ho opytaju ako znie otazka na odpoved 42
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

6 krat 9
Odpovedať Známka: -4.4 Hodnotiť:
 

..priblizne..mozno nejaka drobna odchylka
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

co to je snad intel pentium?
Odpovedať Známka: 9.0 Hodnotiť:
 

zeby si nepochopil vyznam 6 x 9 = 42? :)
Odpovedať Známka: 4.0 Hodnotiť:
 

Sa mi paci ako to stale obhajite tym ze je to stroj a nevie rozmyslat, ze je hlupy ked sa ho opytate nieco toho typu vyssie..... :) Zachvilu budu stroje tohto typu 1000x mudrejsie a vykonnejsie ako nejake stvorenie jednoduchej formy ako je clovek, ktoremu ked treba na zachod, tak stiahne nohavice a pusti .. :D
Odpovedať Známka: -7.5 Hodnotiť:
 

stvorenie jednoduchej formy? :D si uplne mimo. stroje sa jedincovi mozno vyrovnaju ale nie celemu ludstvu. Jednotlivec skova do vacku kopec masin, kedze cim ich je viac su mudrejsie. Ak sa ludia takisto zacnu delit o svoje vedomosti v nejakych skupinach tak to by bol potom humbuk
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Myslíš ako to robili borgovia?
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

Dokaze "stvoritel" vytvorit inteligentnejsie stvorenie ako je on sam ?
Odpovedať Známka: 8.7 Hodnotiť:
 

Hmm, zaujimava otazka. Zaujimala by ma odpoved...
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 


Podla mna nedokaze, ale jedina cesta ako by sa to dalo dosiahnut je ze by stvoritel stvoril stvorenie povedzme o polovicnej inteligencii ako je on sam a nasledne by sa uz len vyvyjal az "nad stvoritela", kedze pocitace nepotrebuju oddychovat, ani dovolenkovat a maju v podstate "nekonecny" vykon aj cas (nestarnu a mozeme poskladat akykolvek velky PC).
Ale to len v pripade ak by bol "samoucenlivy", v podstate vyhoda je v tom, ze stroj sa rychlejsie uci..

Nieco ako uz niekto spominal ze "Kazde 2 roky sa zvojnasobi vykon pocitacov"

Ak by sa aj ich inteligencia zdvojnasobila, tak by za 4 roky boli "Bohmi" pretoze:

Odpovedať Hodnotiť:
 

Rok 0 = inteligencia "1"
Rok 2 = inteligencia "2"
Rok 3(!) = inteligencia "4"
preco rok 3 a nie rok 4? lebo sa stale zdvonasobuje, ALE(!) zdvojnasobila sa aj jeho rychlost zdvojnasobovania
Rok 3,5 = inteligencia "8"
Rok 3,75 = inteligencia 16
Rok 3,875 = inteligencia 32
Rok 3,9375 = inteligencia 64
Rok 3,96875 = intel. 128
Rok 3,984375 = 256
Rok 3,9921875 = 512
Rok 3,99414062 = 1024
Rok 3,99511528 = inteligencia az 1 048 576
atd atd,
plus minus ... (pocital som to viacmenej z hlavy a pomocou jednoduchej kalkulacky, cize moze tam byt neprestnost)
avsak.. pointa je ze tesne pred rokom 4 by dosiahol ten stroj "inteliganciu relativne nekonecno" proste to by bol taky graf ako zrkadlove L (exponencionalita).. dlho by to islo pomaly a potom stale by sa ten svah strmil hoore hoore... :)
Odpovedať Známka: -1.4 Hodnotiť:
 

Este som zabudol dodat, ze vlastne pred tym Rokom 4 by sa kazdu sekundu zdvonasobila jeho inteligencia. A potom dalsie zdvonjasobenie by nastalo za pol sekundy a dalsie zdvoj.. za 1/4 sekundy a potom za 1/8 sekundy a vlastne myslim ze potom by uz ani nebola ziadna dalsia "sekunda" [[presne tak isto ako "faza v tretom roku zivota pocitaca"]] pretoze ta zdvojnasobovacia faza by sa robila na tak nesmierne maly cas, ze uz neviem co by sa stalo (mozno by ten PC skolaboval, kedze by nemal nekonecne zdroje na dalsie nekonecne miesto kde ulozit alebo kde skomprimovat tu inteligenciu?)

Ale to by bolo zaujimave sledovat vyvoja takeho software.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

problem s tvojou teoriou: ze vykon sa kazde 2 roky zdvojnasobi, ano ale len vdaka tomu ze sa pouziju nove technologie, vacsi pocet tranzistorov..., takze to by uz musel byt robot, aby si vsetky nove diely aj sam vyrabal a montoval na seba :D
btw neviem ci si niekedy pracoval s uciacimi programami, ale v takom matlabe kym sa nieco pocitac nauci tak mu to trva kurva dlho oproti cloveku( samozrejme bavime sa o jednoduchych veciach, pri tych zlozitych clovek nema dostatok pamate a tak mu to trva coraz dlhsie a dlhzie, kym pocitac si ide stale tou istou svojou rychlostou)
a to ze sa bude zrychlovat cas ucenia je tak trochu blbost, lebo to zavisi od rychlosti procesoru, ktora je stala, a nie od toho ako je nejaky program v pc "intalogentny"
Odpovedať Známka: 6.4 Hodnotiť:
 

najviac by ma zaujimali odpovede toho pocitaca na taketo otazky:

1.) Co je to laska?
2.) Co je to krasa?
3.) Kto je zly?
4.) Kto ta ma rad a preco?
5.) Koho mas rad ty a preco?
6.) Keby si mal carovny prutik, a len jedno prianie?
7.) Preco si prajes prave toto?

A teraz nech sutazi so skolkarmi, jeho inteligencia ak si ktosi mysli, ze nejaku ma je pod urovnou mentalnej retardacie. Ak si predstavim cloveka s Watsonovym mozgom, nema sancu na prezitie v ludskej spolocnosti, t.j. podla mna nesplna nasu definiciu slova inteligentny, Watsona sice neobdivujem, ale vsetci ti, ktori sa podielali na jeho vyvoji su pre mna celebrity, talenti, superstaristi, osobnosti a ozajstne **
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Bravo, mas moj absolutny suhlas!!!!! Konecne niekto pochopil, ze to monstrum ma len jeden ci dva ciele: semanticky sa snazit porozumiet otazke a za druhe v svojich trapnych databazach najst na nu ENCYKLOPEDICKU odpoved (ak vobec bol schopny otazke semanticky porozumiet). No a na to mu sluzi tych 2880 CPU jadier.


JEDNODUCHO PRERASTENA KALKULACKA s wiki databazou a specializaciou na semanticke porozumenie textu. Budem to nazyvat "Super Rychla Zelezna Krabica", skratka SRZK. Som velmi zvedavy ako by si SRZK uvedomila samu seba (vek dietata 3 r.) a ako by sa naucila klamat vo svoj prospech (vek dietata 4-5 r.) a tiez ako by trucovala = bola urazena ... hahahahahaaaa
Odpovedať Známka: 2.0 Hodnotiť:
 

Majoritna vascina ludi zije v sladkej nevedomosti o tomto svete (z pohladu vedy). Nemaju sajnu napr. o tom (spomeniem len jednu z tisica veci o ktorej nemaju bezni ludia sajnu), ze suciny istych velicin su vzdy konstantne, aspon priblizne (t.j. ze je tam nepriama umernost).

Pr.:1) Kapacita vs. trvacnost ulozenych dat. Na nete sa daju najst povalujuce sa grafy znazornujuce zavislost kapacity od trvacnosti pocnuc vrubkami do kosti vlka spred 40 tisic rokmi (mnozstvo dat asi 10 bajtov) ci vytepane texty v kameni sped 5 tisc rokov ((mnozstvo dat asi tisicky a desattisicky bajtov) ... az po dnesne BluRay a HDD, ktore maju sice kapacity desiatky GB ci niekolko TB, ale iste nevydrzia 40 tisic rokov ..... (cest zlatym a diamantovym mediam ze ano). No krasna umernost cim vacsia kapacita tym mensia trvacnost a naopak cim menisa kapacita, tym dlhsia travcnost. Inak: sucin kapacity a trvacnosti je cca konstantny.
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

Pr.: 2) Nahodny (ale aj kontinualny) pristup k datam, t.j. rychlost vs. kapacita. Cim vyssie rychlosti, tym mensia kapacita a opacne cim vyssia kapacita, tym nizsie rychlsoti. Registre CPU, latencia 1 CPU cyklus (0,2-0,4 ns), prepocitana kontinualna rychlost astronomicka, radovo stovky GB/s ci jednotky TB/s. Kapacita radovo LEN desiatky B. L1 cache: latencia 2-4 cykly (cca 1 ns), kontinualna rychlost radovo 100 GB/s, kapacota radovo desiatky max. stovky kB. L2 (d/i) cache: latencia 10-12-14 cyklov (cca 2-3-4 ns), kontinualna rychlost radovo desiatky GB/s, kapacita radovo stovky kB ci jednotky MB. L3 cache: latencia 30-40 cyklov (cca 10 ns), kontinualna rychlost radovo 10 GB/s, kapacita radovo jednotky MB ci az desiatky MB.
Odpovedať Hodnotiť:
 

RAM: latencia stovky az cca tisic CPU cyklov (niekolko 10 ns), kontinualna rychlost radovo 10 GB/s, kapacita radovo stovky MB ci az jednotky GB (co sa tyka kontinualnej rychlosti najrychlejsie DDR3 spolupracujuce s Intel SandyBridge su takmer tak rychle ako L3 cache, jednoducho sa v tomto parametri to prelinaju). SSD: latencia desiatky az stovky tisic CPU cyklov (niekolko mikrosek), kontinualna rychlost radovo 100 MB/s ci az 1 GB/s, kapacita radovo desiatky GB ci az stovky GB. HDD: latencia desiatky az stovky milionov CPU cyklov (niekolko milisek), kontinualna rychlost 100 MB/s, kapacita radovo stovky GB ci az jednotky TB. Paskove kniznice, (archivacne a zalohovacie ulozistia): latencia miliardy ci skor desiatky miliard CPU cyklov (niekolko sekund!), kontinualna rychlost radovo desiatky MB/s ci max do jednej stovky MB/s, kapacity niekolko TB ci aj niekolko desiatok TB, vynimka nie je ani radovo 100 TB.
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Pr.: 3) Ze by sme zabrdli do kvantovej mechaniky, podla ktorej urcit zaroven presnu polohu a presnu rychlost subatomarnych casti je nemozne? akoze nam to vyzera princip neurcitosti zapisany rovnickou: (detla_d)*(delta_v) > 2*pi*h .. t.j. nepresnost v urceni polohy KRAT nepresnost v urceni rychlosti je vzdy vacsia ako konstanca 2*pi*h (kde h je planckova konstanta) ... ahaaaaaaaaaaa a zasa sucin dvoch vecilin: nepresnost v urceni polohy a nepresnost v urceni rychlosti. Chvala panu bohu ze planckova konstanta je tam neslusne mala.
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Pr.: 4) Sucin univerzalnosti stroja a jeho spotreby (resp. ak chceme tak aj efektivity v opacnom zmysle) je konstantny. Inak: cim viac univerzalny stroj/suciastka, tym mensia efektivita a vyssia spotreba. CPU moze mat sice spotrebu 130 W (ak ide na plne gule), ale zato je sakramentsky univerzalny. GPU moze mat sice efektivitu 20x vacsiu, ale zato nie vsade, iba pri grafickych operaciach a total commander si na GPU nespustim. Moze existovat super-hyper specializovany cip s este 100x lepsou efektivitou oproti VGA, ale taky cip vie robit len jednu jedinu konktretnu ulohu (vypocet jednym specificykm algoritmom) a okrem toho ani h**no (lebo ani OS na nom nenabootoje).
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Prosim neporovnavat so zivimi organizmami na uhlikovej baze, Priklad 4) plati pre nase kremikove vytvory. O tom preco sme my tak neskutocne zloziti a pritom nase energeticke naroky sa totalne vymykaju prikladu 4 (inak by sme pre svoju cinnost potrebovali kazdy maju jadrovu elektraren), je rozobrane tu:

http://pjetrode.blog.pravda
.sk/2010/08/30/co-je-zdrave

pre zhrnutie: Bez extremne zlozitych samo-regulacnych, samo-kontrolnych a samo-opravovacich schopnosti nasich makromolekul by sme neprezili ani par dni po narodeni !!!
Odpovedať Hodnotiť:
 

Dokaze: 50%, Znici sam seba skor nez by mal sancu sa k tomu dopracovat: 50%
Odpovedať Hodnotiť:
 

Dokaze: 50%, Znici sam seba skor nez by mal sancu sa k tomu dopracovat: 50%
Odpovedať Hodnotiť:
 

ale taky Einsteinov tatko to dokazal uplne jednoduchym sposobom :)
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Dokaze "stvoritel" vytvorit inteligentnejsie stvorenie ako je on sam ?

Explicitne na prvu supu nedokaze. Nie som si isty, mala by na to byt dokonca nejaka matematicka veta. AVSAK ak si stvoritel uvedomuje sam seba a tvori ine "inteligencie" ci skor vysoko organizovane a zlozite systemy, je tiez schopny vytvorit inteligenciu schopnu ucenia, ktora postupnou evoluciou dospeje na taku uroven zlozitosti, ktora (ALE AZ CASOM) predci tu stvoritlovu.
My sme este taky "mudry" stroj nezostrojili, chlavabohu - teda stroj teraz sice "sprosty", pripadne so schopnostami 10% cloveka, ktory by bol ale schopny sa na cloveda v zlozitosti dotiahnut alebo ho dokonca predbehnut.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Este si asi nepocul "teorii zlozitostii" ze? Asi si este nepocul o "zemi nikoho" v ktorej zijeme a ktora ako jedina (v sucinnosti s fyzikalnymi zakonmi v nasom vesmire, alebo aspon jeho casti) a prirodnymi konstantami (teda ked nieco take absolutne existuje, lebo je mozne ze vidime len vrchol ladovca), tak za tychto predpokladov len v "zemi nikoho" je mozny vznik zlozitych vysoko organizovanych komplexnych struktur bez znamok algoritmickej stlacitelnosti.

Napoveda: zem nikoho = nase bezne rozmery, miery, hmotnosti, hutoty, teplloty, tlaky ...

Asi nevies o tom ze cim vyssie energie, tym je vsetlo ovela jednoduchsie (aj zakony akosi smeruju k niecomu fundamentalnejsiemu) a po zlozitosti a komplexnosti nie je ani stopy.
Odpovedať Hodnotiť:
 

V prilis malom (mikrosvet elementarnych castic) a prilis velkom (vesmirne struktury ako hviezdy a vacsie) neumoznoju zvnik vysoko orgnizoavnych, zlozitycvh komplexych struktur. Take Slnko je skur...pardon ovela neslusne jednoduchsie ako hocijaka bunka !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Ak sa ti to nezda, nikto ma neplati aby som ti to vysvetloval :-) Velke struktury existuju vdaka rovnovahe medzi DVOMA fenomenmi (napr. prirodnymi inretakciami), v zemi nikoho prevlada jedna z interakcii ked sa pozerame na entity ako celky (holisticky pristup) avsak na hlbsich a mensich urovniach moze nadvladu POSTUPNE preberat iny fenomen, fenomenom stale myslim NAPR. jednu zo styroch prirodnych interakcii (co je zasa redukcionisticky pristup).
Odpovedať Hodnotiť:
 

Z druheho konca extremalne velke mnozstvo malych entit (napr. elementarnych casti, alebo aj celych atomov), pricom pod pojmom extremalne velke mnozstvo nemyslim milion, ale skor kvadriliardu ci aj viac, tak redukcinitsticky pristup zacne zlyhavat jednak kvoli faktu ze v tom pripade sa celok stane ovela viac ako len sucet jeho casti, ale aj kvoli novym urovniam pravidiel, ktore sa na kazdej urovni stavaju fundamentalne.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Napoveda: 10^28 atomov (10 na 28 = 1 a za nou 28 nul, co je vsak odhad radovy!!!) tvori cloveka. TYCH ISTYCH 10^28 atomov (hlavne C, H, O, N, P a S ze ano ... no cul uz aj supevynimocne As) moze tvorit organicky hnijuci maglajz, alebo smradlavy kravske vykaly...
Alebo cca 10^25 atomov prvkov hlavne Fe, Si, Cu ... ale aj tucny inych, tvori stolovy PC. TYCH ISTYCH 10^28 atomov moze tvorit hi-fi vezu!

Ide o to ako su tie casti usporiadene a ako medzi sebou interaguju. A napisat ze cloevk je "jednoduchy tvor" moze s prepacenim len totalny IDIOT ktory o zlozitosti vie velky trt. Zatial v horizonte nasho viditelneho vesmiru sme este nepozorovali zlozitrjsie struktury ako napr. clovek ci ine zivocichy. To vsak neznamena ze neexisuju. Mysliet si ale ze superpoctac WATSON je zlozitejsi ako clovek je hodne tiez len idiota.
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

prosim ta, chod spamovat na ten svoj blog alebo nech ti niekto odstrihne kabel od klavesnice....
Odpovedať Hodnotiť:
 

Drz hubu a krok. Nikto ta nenuti to citat, nahodou co hovori ma zaujima a urcite niesom sam.
Odpovedať Hodnotiť:
 

ja by som chcel vidiet ten algoritmus, teraz som mal znalostne systemy na skole, tak by ma to trochu zaujimalo, ze co pouziva takyto maser
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Po jednom absolvovanom predmete by si pravedpodobne nebol schopny pochopit ani len zlozitejsi evolucny/geneticky algoritmus a nieto este pracu stoviek PhD. v IBM ktora okrem strojoveho ucenia zahrna tony kodu v oblasti pravdepodobnosti a statistiky, AI, rozoznavania reality, vyhladavania a inych... (no offense)
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

tony kodu?, a koľko váži 1 a 0. Je ťažší HDD plný porna od naformátovaného?
Odpovedať Známka: -10.0 Hodnotiť:
 

Kolko si mysles ze existuje ludi, ktori by nepochopili, ze vyraz "tony kodu" je fraza na sposob epitetonu?
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Ani "zlate dieta" si nepredstavujeme ako cele zlozene zo zlata :-)
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

A inak, vidis to, neschopnost vycitit emocie, klamstvo, ironiu, pouzitie specifickej frazy je len mala porucha v socialnych interakciach ci istej osvojenej schopnosti mozgu. V porovnani s WATSONOM si vsak aj tak pan boh :-)
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Myslite, ze keby sa z toho vyvynulo nieco ako skynet, dalo by sa proti tomu branit?

Trebars mu povedat nieco co ho zacykli..nieco typu..

"To co ti teraz poviem je pravda." To co som ti teraz povedal nieje pravda."

alebo

Pinokio povedal, tak a teraz mi narastie nos. Klamal Pinokio a narastie mu nos alebo neklamal a nos mu nenarastie?

Odpovedať Známka: 2.0 Hodnotiť:
 

Vytiahnutie zo zastrcky byva v tychto pripadoch celkom efektivne.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

za predpokladu, ze sa samovolne nerozsiri do inych zariadeni :)
Odpovedať Známka: 8.0 Hodnotiť:
 

napriklad do kavovaru, to by si ma len neprial :D
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

A co taky toastovac ?:D
btw:Neda si niekto toast ?:)))
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

Toastujem, teda som. :)
Odpovedať Hodnotiť:
 

do kavovaru? :D by si houkamenoval co? :D ... teda vodnym kamenom
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Tiez by ma toto zaujimalo, hlavne to zacyklenie co by urobil ten jeho software...
Odpovedať Hodnotiť:
 

Samozrejme, ze by na to prisiel. Uz teraz su bezne algoritmy na odhalenie zacyklenia, ci dead lock. Myslim, pokial sa vyhrali, tak ich implementovali
Odpovedať Hodnotiť:
 

To podla mna zavisi znova od toho, ako by bol naprogramovany, a urcite by bol proti tymto srackam nejak osetreny ^^
Odpovedať Známka: 5.6 Hodnotiť:
 

Za tie odmeny by som si siel zahrat aj ja.. aj ked by som sa len strapnil
Odpovedať Známka: 8.8 Hodnotiť:
 

A nestacilo by jeden notas s hlasovym syntetizatorom napojeny na wikipediu?
Odpovedať Známka: 5.4 Hodnotiť:
 

nie, bolo by to neefektivne, pomale, nepresne...
Odpovedať Známka: 6.9 Hodnotiť:
 

:D :D :D :D... borec ty si ma pobavil :D :D :D
Odpovedať Známka: 4.3 Hodnotiť:
 

ledva som stojí pochopiť otázku a oni už mali odpovedané a už aj vybrali nové. Išlo to asi 10 Iraku rýchlejšie, jak v Slovenskom riskuj, kde aj stíham vedieť, o čo ide :-)
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

Tupček @ krčma ???
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

fetak ten tezkej chleba ma.
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

nie, Tupcek v Iraku :D
Odpovedať Hodnotiť:
 

taketo volaco by sa hodilo na skusky
ajked by to celkovej inteligencii neprospelo
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

aj velke nebezpecnstvo a konkurenciu pre obycajnych, pracujucych ludi...skombinuju Watsona s Asimom, Toyotou co hra na husle, Nao robotom a uz v roku 2011 maju protoyp robota ako zo Sci-fi filmu..takyto robot nepotrebuje dovolenku ani kratsi pracovny cas a ani vytvaranie odborov :D
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Výhodou Watsona je možnosť ho klonovať - jednoduchým kopírovaním. Alebo ho pripojiť na internet k všeobecno-prospešnému účelu.
Je to expertný systém, so spätnou väzbou, bude sa stále zdokonaľovať. Také lekárske konzílium - pokúsi sa vyhľadať riešenie problému a získa odpovede. Pokiaľ sa zistí, že skutočnosť je iná, nový poznatok sa doplní, prípadne budú sa hľadať zhody. Nakoniec takýto Watson sa stane súčasťou expertnej práce - spájať rovnaké symptómy a otvorené riešenia - a dávať hlavy dohromady.
Nech už budú stroje akokoľvek "chytré", mierou všetkých vecí zostane človek. A jeho charakter a morálka budú rozhodovať o jeho budúcnosti, nie umelá inteligencia. Tá len urobí to, čo jej naprogramujú, ostatné bude len otázkou času, že milý Wotsne?
Odpovedať Hodnotiť:
 

Cim inteligentnejsi stroj, tym pohodlnejsi clovek. T oco hovoris je na jednej strane pravda, ale predstav si, ze ked sa to aplikuje do praxe: medici sa zacnu vyhovarat, ze naco sa im treba ucit tie kvanta textu, ked watson vsetko hned zisti atd. To znamena, ze cim mame pokrokovejsiu technologiu sme cim dalej lenivejsi a nevieme dokopy nic urobit. Keby si ludom zobral len zakladne obchody s potravinami, co myslis kolko ludi by dokazalo prezit na tom co si vypestuje? a teda pre spresnenie: kolko ludi by vobec vedelo ako zacat pestovat?
Odpovedať Hodnotiť:
 

a Nepiskuj
Odpovedať Hodnotiť:
 

Rozmyslal som odkial vlastne moze pochadzat uvedomenie si seba sameho, ako je to vobec mozne - ak zabudneme na abstrakte pojmy ako dusa, a pripustime len "tvrdu" fyziku.

Ako tak rozmyslam clovek sa odlisuje od tohto stroja, tym ze ovlada nasledujuce dve schopnosti::
1) vymyslanie, fantazia, kreativita => tvorba novych veci, ktore niesu v encyklopedii a prisudzovanie "koeficientov zrealizovatelnosti"
2) city => nerozhodnost, odklon od logickeho vysvetlenia a vyber inej, nie prave najlogickejsej odpovede/riesenia


Odpovedať Hodnotiť:
 

Skusim vysvetlit ako by pocitace mohli zacat v buducnosti rozmyslat a zacnem bodom 2:
2) city - ak by pocitac uvazoval cislo logicky, vyhodnocoval by vsetko statisticky, presnost by bola prilis vysoka, nedochadzalo by k ziadnym chybam a pocitac by sa dalej NEVYVIJAL. Avsak ak by sa nejakym podnetom system destabilizoval(napr. vstup nejakeho senzora, ktory predtym bol neaktivny, pripadne nejaky zvukovy trigger, ktory by spustil retazec chyb) a zacal robit chyby (ako u cloveka napr. hnev, laska, ...) vybocil by zo svojej cinnosti, bol by nuteny prijat alternativne kroky na navrat do stabilneho rezimu - tymto by vsak uz bol "poznaceny" (mal by v pamati novy zaznam, vedel by pricinu a vedel ako to vyriesil) a v buducnosti by uz ho tato zmena menej destabilizovala. Ako by prijal alternativne kroky na riesenie problemu?
Odpovedať Hodnotiť:
 

Rozkuskoval by problem na drobne, na ktore by samostatne poznal odpovede aj ked mozno s nie prave 100% istotou. Celkovo by prave takto sekvencia drobnych problemov bola NOVA, no pomocou riesenia dielcich by mal sancu najst riesenie - uspesnost riesenia by zavisela od uspesnosti riesenia drobnych problemov + ich poradie + vaha kazdeho drobnecho problemu v celom probleme.


Odpovedať Hodnotiť:
 

Ak by bol problem prilis zlozity, pocitac by mohol zvolit nie najvhodnejsiu cestu na jeho vyriesenie <=> u cloveka su to city. Ked dojde k silnym "problemom", senzory (zrak, sluch, cit na dotyk, vizualizacia prijatych informacii-inymi slovami predstavivost) zapricinia v tele reakciu, ktora sposobi menej bezne chemicke reakcie, ktore sposobia
vybeh ludskeho myslenia z logickeho na "nelogicke" - citove. Navrat do logickeho myslenia zapricinia "korekcne mechanizmi" ktorym my ludia hovorime "zdrava psychika". Ak korekcne mechanizmi nezaberu, clovek sa nervovo zruti => restart systemu, korekcia par chyb a navrat na logicke myslenie, potom zase chyba, ...

1) Kreativita, fantazia, tvorivost je podla mna brutalny paralelny vypocet:
- mame urcitu "databazu" vedomosti => slova, objekty, abstraktne pojmy, ...

Odpovedať Hodnotiť:
 

- v hlave si ich podvedome roztriedime do kategorii podla nejakeho spolocneho znaku napr. Lopta, sietka, gol, aplaus,... - kategorie sa v hlave tvoria uz pocas usenia sa tychto slov+videnia ich hmotnej podoby
- pocas rozmyslania clovek paralelne (niekedy bohuzial seriovo:D) skusa vsetky mozne kombinacie tychto slov pomocou logickych algoritmov - vysledkom je nejaka predstava skombinovanych veci. Tuto predstavu ohodnoti a uvazuje ci je niecim zaujimava (ci ma nejake nove znaky ktore nepoznal a zaroven aby nebola uplne vystrelok ale aspon nieco mala podobne tym, ktore uz ma v databaze).
- Ak je zaujimava, tak prave vytvoril nieco nove, je kreativny, tvori. Kedze paralelne bezi viac roznych takych to prepojeni, dochadza k viacerym zaverom a clovek vybera to najlepsie a to potom realizuje (napr. napise perom mudru myslienku).

Odpovedať Hodnotiť:
 

- Niekedy ani nehlada nieco nove, ale skor nevidi medzi dvoma vecami spojenie a tuzi to spojenie najst, a tak kombinuje vec A s roznymi inymi v databaze tak, aby sa najviac priblizil cielovej veci B - takto vlastne nachadza odpovede na otazky a tvori nove algoritmi, uvazuje.
- Ak by mal pocitac tvorit, musel by paralelne testovat miliony kombinacii/permutacii, no aby to bolo fyzicky realizovatelne, musel by najprv okresat mnozinu pomocou uz spominanych kategorii. Navyse do toho vsetkeho sa zapoja city(bod 2) ktore vnasaju moznost omylu a necakaneho odklonenia sa z preddefinovaneho algoritmu.


Odpovedať Hodnotiť:
 

Takyto system, ak by dopustil velku mieru chyb, by sa po kratkom case zrutil, kvoli zacykleniu sa v problemoch a nahromadeniu sa kritickych chyb. Taktiez aj clovek je genialne vybalancovana entita, kde korekcne mechanizmi (ak su dostatocne dobre - mentalne zdravy clovek) su schopne samoopravovat databazu a su odolne voci chybam a chrania entitu. Ak vsak vybalancovane niesu - nieco je rozvinute az prilis na ukor ineho (napr. niektori geniovia) dochadza k nestabilitam a "zruteniam". Ak teda v buducnosti chceme mysliace pocitace, vybalancovanie tychto uz spomenutych veci bude najdolezitejsi no nekonecne zlozity problem!!!

Ako jedine vychodisko vidim 2 centra + riadiace/rozhodovacie centrum:

Odpovedať Hodnotiť:
 

a) centrum myslenia, kreativity, nahodnosti - centrum kde bude pripustena vysoka chybovost (napr. generatorom nahodnych cisel na baze fyzikalnych nahodnych javov - napr. sum na rezistore). Centrum musi byt stale monitorovane, aby nedoslo k zruteniu systemu.
b) logicke centrum: centrum kompletne deterministicke, kde nie je pripustena ziadna chybovost. Centrum ktore sa plne pouzije napr. pre vypocet matematickych uloh - stroj takto nebude moct robit chyby tam kde bude chciet byt presny a nie kreativny.

c) riadiace centrum bude riadit cas tak, aby raz jedno centrum bolo dominantne raz druhe - casovy multiplex. Takto bude pocitac raz citit/bude kreativny, raz zase deterministicky. Navzajom budu centra komunikovat a ked bude jedno dominantny master, druhe zase slave a naopak. Riadiace centrum vsak nesmie velmi zasahovat v pripade chyby, malo by nechat kreativne centrum sa s tym vysporiadat - inac ku ziadnej kreativite nedojde.


Odpovedať Hodnotiť:
 

Mam pocit, ze presne takto fungujeme aj my ludia. Ak by sme toto dokazali uprogramovat a dobre vybalancovat, tento system by bol mozno schopny uvedomenia si seba sameho + kreativity novych veci. Postavit takyto system by chcelo velke mnozstvo hardwaru, kde by bezali paralelne vyhodnocovania kombinacii v databaze + nove zaznamy do databazy + ...

Mozno moja uvaha nebola nicim novym - nuz nestudoval som umelu inteligenciu ale ETT, tak ma mozete poucit co uz je a co este nie je. Bol by som rad ak by moja uvaha niekomu pomohla, kto s tymto skutocne pracuje a vlozila by necakanu chuby z vonku(dsl.sk->oci->predstava->myslienka), ktora by sposobila vznik novych kreativnych napadov :)
Odpovedať Hodnotiť:

Pridať komentár