neprihlásený Pondelok, 6. apríla 2026, dnes má meniny Irena
Vozidlo poháňané solárne dosiahlo 88 km/h

DSL.sk, 11.1.2011


Nový rekord v rýchlosti pozemného vozidla poháňaného priamo solárnou energiou utvorilo v piatok vozidlo Sunswift IVy vyvíjané tímom na austrálskej Univerzite Nového Južného Walesu.

Dosiahnutá rýchlosť bola 88 km/h, predchádzajúci rekord mal hodnotu 78 km/h a bol vytvorený ešte v roku 1988.

Kategória vozidiel poháňaných priamo solárnou energiou vyžaduje priame napájanie motora z výstupu solárnych článkov bez použitia batérií. Solárne vozidlá s batériami dokážu dosahovať vyššie rýchlosti ako Sunswift IVy pri svojom rekorde, keď akcelerujú pomocou energie uloženej skôr do batérií.

Pre elimináciu vplyvu vetra sa dosahovaná rýchlosť počíta ako priemerná rýchlosť z dvoch jázd po tratiach dĺžky 500 metrov v úplne opačných smeroch.

Sunswift IVy vyrobené z uhlíkových vlákien má podľa špecifikácie rozmery 4.6 m x 1.8 m, používa solárne články s účinnosťou 22%.


Prekonanie rekordu v rýchlosti solárne poháňaného vozidla (video: Univerzita Nového Južného Walesu)



Počas rekordu používalo auto priemerne 1050 W. Jeho solárne články dokážu generovať za ideálneho počasia v lokalite a čase, v ktorých k prekonaniu rekordu prišlo, maximálne 1340 W. Počasie ale neumožnilo využívať túto maximálnu úroveň po celú dobu jazdy.



Najnovšie články:

Tohtoročné CPU Intelu pre notebooky majú mať až 28 jadier, pre desktopy 52
Artemis II je za polovicou cesty k Mesiacu, dostane sa ďalej ako všetky misie Apollo
Windows 11 sa opäť automaticky upgraduje dlho pred skončením podpory
Ubuntu zvyšuje minimálne vyžadované množstvo RAM na 6 GB
V notebookoch použitý displej znižujúci frekvenciu na 1 Hz, umožňuje desiatky hodín výdrže
SpaceX podala žiadosť o vstup na burzu
AV2 nebol vydaný ani štvrť roka po termíne, dôvod neznámy
Ľudia po 53 rokoch v noci letia k Mesiacu, sledujte prenos
Raspberry Pi veľmi výrazne zdražuje, ceny dosahujú aj stovky eur
Apple má dnes 50 rokov


Diskusia:
                               
 

veru nieco podobne by to chcelo pretoze tolko co teraz stoja pohonne hmoty to uz je fakt hard core
Odpovedať Známka: 9.5 Hodnotiť:
 

Dolezite je ale povedat "hard core" v pomere (priemerny plat v SR)/(cena za jednotku pohonnej hmoty)...

Iny priklad: v susednom Rakusku niekolko-nasobne vyssi priemerny plat (udajne priblizne 3x), cena za jednotku pohonnej hmoty porovnatelna ba dokonca na niektorych miestach nizsia... :)
Odpovedať Známka: 8.6 Hodnotiť:
 

a zabudol si, že aj kvalita pohonných hmôt v Rakúsku je výžšia..
Odpovedať Známka: 2.5 Hodnotiť:
 

Boha, koľko som minule platil za benzín, to už nebol hardcore, ale takýto metal http://www.youtube.com/watch?v=lPo2c5Ui_Lg
Odpovedať Známka: 9.0 Hodnotiť:
 

len sa obavam, ze keby sa taketo auta zacali pouzivat v beznej prevadzke, tak zdania slnko
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

vzhladom na obstaravaciu cenu tohto vozidla a jeho realnu vyuzitelnost akurat tak na australskej alebo inej pusti to potrebne nebude
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

a co tak tie auta na vzduch co by uz mali behat po Indii ako taxiky ci kde to?
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

nebud ..labut. Vzduch je akumulator, menej efektivny ako akumulator el.baterie
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

to nie je tym ze zdroj je drahy, ten je najlacnejsi na svete, problem je ze ho kazdy potrebuje a su na neho vyrubene vysoke spotrebne dane, myslim ze polovica ceny pohonnych hmot su dane.

pokial sa rovnaky princip stanovi na ine zdroje energie alebo ich naslednu komoditu /elektrina sirena verejnou sietou/ bola by jazda autom este drahsia a v pripade elektriny a zapocitania akumulatora a jeho zivotnosti, v zavislosti od pouziteho typu 10x drahsia.

Priame vyuzitie slnka je v nasom pasme celorocne nepouzitelne a drahsie ako sucastne ziskavana elektricka energia /jadro uhlie plyn vietor voda slnko/
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

chlapci treba jazdit na LPG a problem je vyrieseny. Plna spokojnost.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Na to že to dosiahne 88 km/h vela priestoru nema , či?
Odpovedať Známka: 6.5 Hodnotiť:
 

či?
Odpovedať Známka: -2.2 Hodnotiť:
 

čičí
Odpovedať Známka: 0.9 Hodnotiť:
 

miaaaaaau
Odpovedať Známka: 5.4 Hodnotiť:
 

tak zvacsenie maximalnej rychlosti o 10km/h za 23 rokov ??? To je skor hamba ako uspech, nie ?
Odpovedať Známka: 4.7 Hodnotiť:
 

Lenze to je vysledkom studujicih chalaniskov, ktori sa tomu venuju len tak. To nie je produkt vyvoja do ktoreho niekto investuje velke lowe.
Odpovedať Známka: 8.1 Hodnotiť:
 

by si asi neveril keby som ti povedal, ze taketo dizajny uz boli aj 60-70 rokov dozadu, staci nazriet do tej casti hlbky duse kde sidli temnota a uvidis aka je bezodna :)
Odpovedať Známka: 8.3 Hodnotiť:
 

pravdu vravis... dokonca aj nasa tatra z roku 70 ma drag coefficient lepsi ako dnesne hocktore auto... GM EV1 ma o nieco lepsi a je na druhom mieste v svetovom rebricku... az teraz sa zacal seriovo vyrabat voz Aptera... "zabalene" motorky boli vzdy rychlejsie v pretekoch (tym dali ban)... dnes su v mode dinosauri s 15-10mpg a kazdemu (v emerike) je to jedno, ale keby mal prist svoj dodge natankovat do juznej korei, radsej by predal auto a kupil si elektroskuter... veru, temnota a chamtivost vladne svetu...
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

Maju robit auta ala mythbusters golfove auto co malo jamky ako golfova lopticka a o znacne znizili odpor vzduchu!
http://www.youtube.com/watch?v=XD27VIU9O4M
Odpovedať Hodnotiť:
 

Je (takmer) jedno ako auto vyzera, najdolezitejsie je, aby bolo v zadu co najuzsie, aby za nim nevznikalo virenie... Dalsie velke straty produkuju nezakryte kolesa a spatne zrkadla.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ked isli robit rekord ked samy oblak na oblohe... Inak je velmi zaujimave ze pred tolkymi rokmi uz take solarne vozidlo vyrobili ze ledva dnesne ho predbehlo, az sa mi to verit nechce... (este co ma uchvatilo jak ten sofer dokazal pri tom rozhovore usta mat nasmerovane k mikrofonu a zvysok hlavy otoceny ku kamere :-D)
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

ze si ty aj dakto iny vsimol :D:D:D
Odpovedať Hodnotiť:
 

O koľko si zvýšil svoju rýchlosť, za 23 rokov?
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

zhruba o dakych 100, to si lahko zapamatas staci ked svoje IQ vynasobis dvoma.
Odpovedať Známka: 7.8 Hodnotiť:
 

divne vyskladany nadpis
Odpovedať Známka: 4.4 Hodnotiť:
 

To vies, translate.google.com este nepodporuje slovensky slovosled.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Slovenčina nemá pevne definovaný slovosled ako napr. anglosaské jazyky.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Uplne si vazne nemyslel to ze?
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

nepovedal ze nie lightovo definovany :)
Odpovedať Hodnotiť:
 

kudujes mi telovat co to minuje "lightovo"?
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

Dost by ma zaujimala zivotnost, cena takych solarnych clankov... a vplyv ich vyroby na ZP... (ci dnes predsalen stale nie je, okrem ekonomickejsie, este aj ekologickejsie jazdit na palivo :)
Odpovedať Známka: 5.7 Hodnotiť:
 

Zivotnost imhmo velka - to nie je bateria (C-Mn02, Ni-MH, Ni-Cd, Ion, Polymerova ci ina ...) jednorazova ci nabijatelna, ktosa sa sica podla vyrobcu da nabijat 1000x, ale po 200 cykloch nabitia-vybitia strati 1/3 kapacity - toto je napajanie PRIAMO = energia sa vyraba a hned spotrebuva, nikde sa neuskladnuje. Pre zivotnost je tak podla mna hlavnym faktorom fyzicke opotrebovanie clankov. Aj ked nejake to znizovanie efektivity aj tu pripada do uvahy - o cykloch najitia-vybitia tu ale nema zmysel hovorit, skor o celkovom vykone ktory tie panely dokazu dodat (vykon = energia za cas). Napr. ci ten cca 1,35 kW dokazu dodavat napr. 3 roky (nemusi byt v kuse).

Cena bozuhial tiez velka ...

Pri ich vyrobe sa bohuzial vyuzivaju asi vseliake mozne aj nemozne chemikalie, ktora ani v chemickom labaku nenajdes, takze to koser tiez celkom nie je ... ale buducnost to ihmo ma.
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

Ja by som skor povedal, ze zivotnost takych panelov na Slovensku je nizka. Hned ked zaparkujes, tak sa najde nejaka cokoladka, co ti ich corkne :)
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Na slovensku je extremne nizka zivotnost aj opreteho bicykla, ci volne pohodenej kopy dreva - a to az tak, ze to narusa prirodne zakony.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Ja tak chodím do roboty a z roboty - v úplne opačných smeroch :-)))
Odpovedať Známka: 8.5 Hodnotiť:
 

a ked nahodou ides peso tak si navyse aj ekologickejsi
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

cumnite tento error z userscripts.org - http://oi52.tinypic.com/2wf7hxw.jpg admini maju zmysel pre humor ;c)
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

torrentz to maju lepsie: tinyurl.com/6bbv8dg
Odpovedať Hodnotiť:
 

km ? škoda... stále málo na cestovanie v čase
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

V čase sa nedá cestovať (späť), čas plynie a každý bod priestoru má svoju časovú súradnicu.
Odpovedať Známka: 2.0 Hodnotiť:
 

Neboj raz pride niekto kto nebude toto vediet a dokaze zostrojit stroj na cestovanie v case. ;)
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Tiez som bol donedavna toho nazoru, ale to nie je take iste. Rovnice zmien a procesov na tej zatial najhlbsej urovni aku pozname, su vzhladom na cas symetricke (ako v kvantovej mechanike tak aj v teorii relativity). Invariantnost sipky casu v nami pozorovanych intenciach, ako aj s tym suvisiaca nadvlada kauzality je sposobena niecim, comu zatial nerozumieme, kedze rovnice na najhlbsej urovni su casovo symetricke. Zianne prironne zakony nemusia existovat, vsetko moze byt len vysledok istych pociatocnych podmeinok - a neslusne malej pravdepodobnosti istych javov, kedze podmienky su ine. Napr. 2. zakon termodynamiky: entropia casom stupa ... to ze salka spadne na zem a rozbije sa je bezne, ale ze by sa crepy na zemi pozbirali a vyskocili na zem jako cela salka sa nedeje.
Odpovedať Známka: 7.8 Hodnotiť:
 

ALE! pravdepodobnost toho neni nulova ... len je neslusne mala! Je treba aby vsetky crepiny mali spravnu rychlost a smer a uhly a tak pri dalsich vhodnych podminkach (teplota, tlak) by boli schopne sa znova spiect na atomarnej urovni do salky. Kvantova mechanika by o tom vedela rozpravat (vlnova funkcia objektov hmotnyvh ako clovek, ci cela budova, mesto, planeta, ci dokonca vlnova funkcia celehjo vesmiru). Ide len o pociatecne podmeinky kazdej sustavy.
Odpovedať Známka: 5.6 Hodnotiť:
 

Takze nase modly, ktore tak uznavame: totiz kauzalne deterministicke matematicke rovnice zahadnym sposobom zo vstupov robiace vystupy a tvoriac tak akesi pravidla a zakony mozu byt v konecnom dosledku len nase abstraktne konstrukcie, resp. dosledok nasho sposobu myslenia a chapania fyzikalnej reality a teda ze hranice medzi pociatocnymi podmienkami a prirodnymi zakonmi nemusia byt tak ostre ako si myslime, ked vobec nejake. Potom je na mieste sa pytat, ci existuje nejwky zakon, ktory hovori ze entropia stale len stupa a implicitnym sposobom potom defacto definuje aj smer sipky casu, alebo ci je to sposobene len neslusne melou pravdepodobnostou takych pocateckych podminek, ktore by umoznili dej opacny ...
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

A na niektore zo 4 druhov kauzalnych paradoxov vznikajucich pri cestovani v case do minulosti je niekolko rieseni, jedine sexualny paradox je najkomplikovanejsi (informacny a dedkovsky paradox sa daju "eliminovat" relativne jednoducho).
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Samozrejme hovorit o cestovani v case do buducnosti je v podstate blbost, v case "cestuje" = "pohybuje sa" do buducnosti uplne kazdy a vzdy a vsade, ide len o tempo v porovnani jednej a druhej vztaznej sustavy. Pojem cestovanie je laicko-populisticky a mysli sa nim nieco ako "skakanie" v case, ktore so skakanim v priestore nema porovnanie, avsak "pohybovanie sa" uz obdobu ma. V tomto zmysle preto povedane laicko-populistickym pojmom "cestovat" v case do buducnosti znamena len existovat (pretoze sme mysleli "pohybovat sa" v case porone ako v priestore), pretoze ak existujeme, cas pre nas plynie a este k tomu len jednym smerom - no aspon sa nam to tak zda (vid prispevky vyssie).
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Osobne by som nebol prekvapeny, keby prave statisticko-pravdepodobnostny pristup na popis celeho vesmiru a teda ako taziskovy pristup v tzv. teorii vsetkeho, bol ten pravy a nutny na priblizenie sa k uplnej pravde. Uz sa osvedcil v 19. storoci ked ujo Boltzman odvodil neodskriepitelne priamu zavislosti medzi kinetickou energiou (vtedy zdaleka este nie vsetkymi fyzikmi prijimanymi) atomami a molekulami a makroskopickym prejavom tejto kinetickej energie = toho co svojimi zmyslami a vnimanim fyzikalnej reality chapeme ako teplo/chlad. Mozno tiez statisticko-pravdepodobnostnym pristupom prideme na suvislot medzi pociatovnymi podmienkami a tam o com si myslime ze su prirodne zakony, resp. tym co vnimanim fyzikalnej reality chapeme ako cas.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

dosť vyčerpávjúca odpoveď :-)
Odpovedať Hodnotiť:
 

Zvycajne tieto dlhe odseky nejako necitam, toto som precital. Len tie preklepy.
Odpovedať Hodnotiť:
 

a všetky v jednom slove :D
Odpovedať Hodnotiť:
 

"cestovat do buducnosti" sa da. Staci aby si sa povecme v roku 2011 zacal pohybovat vhodnou rychlostou, o rok by si sa vratil na Zem a tu by uz bol rok 2015. Cim vyssiou rychlostou sa budes pohybovat, tym viac "do buducnosti" prides. Do minulosti sa cestovat neda, kedze neexistuje nieco ako "zaporna" rychlost. Lebo ked pojdes opacnym smerom akym si siel, aj tak pojdes kladnou rychlostou :)
Odpovedať Hodnotiť:
 

Tych teorii je brutalne vela, tu ktoru si napisal je ta najrozsirenejsia.

Cestovanie do minulosti je otazne, lebo keby to bolo mozne, tak tu mame navstevnikov z buducnosti (ak predpokladam, ze v buducnosti blizskej ci tej takmer nekonecnej to cestovanie niekto vymyslel).
Odpovedať Hodnotiť:
 

ta ktoru som napisal je hlavne realna a overitelna, aj ked to nieje presne to pod pojmom "cestovanie v case" chape bezny clovek. Pripadne sa Einstain mylil, a nefungovalo by to.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Einstain nie je z tych, ktori sa mylia:)
Odpovedať Hodnotiť:
 

a podla mna ani Einstein :)
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Zmylil sa, niekolko krat a prepasol jedinecnu sancu byt 2x vacsim geniom akym bol on sam ci Newton (kedze priamo z jeho rovnic vyplyvala nestacionarnost vesmiru = ze sa rozpina alebo zmrstuje .. predsudky jeho doby a teda este stale nevyspelá doba na takyto fakt ho prinutili opustit tuto myslienku a teda "zriekol sa" sance predpovedat rozpinanie vesmiru). Dalej jeho 30rocne usilie na jeseni jeho zivota po jednotnej teorii pola nemohlo byt v ziadnom pripade korunovane uspechom. Einstein totalne ignoroval kvantovu mechaniku (bol proti nej, jednoducho neveril ze by nieco take pan Boh dopustil) a v tom case sa tiez este len prislo na to, ze okrem gravitacie a elektromagnetizmu existuju dalsie dve prirodne sily, s ktorymi Einstein vobec neuvazoval.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Einstein bol jednoducho celou dusou proti statisticko-pravdepodobnostnemu popisu sveta ... kedze podla neho "Boh predsa nehra kocky".
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

ani podľa mňa Boh nehrá kocky :) a tomu nebudem veriť, ani keby mi pred nos dali dôkaz :) stále by som si myslel, že niekde spravili chybu a s niečim nepočítajú :)
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

bohuzial sa ukazuje, ze

1) ten statisticko-pravdepodobnostny popis ma fantasticku presnost (este nic nebolo v dejinach ludstva nieco tak presne suhlasiace s experimentami a meraniami)

2) este nikto nikdy neuskutocnil experiment ktory by ho vyvracal

3) ma iste dosledky

4) dovoluje iste predpovede

5) dovoluje davat do suvislosti zdanlivo nesuvisiace

...
Odpovedať Hodnotiť:
 

Možno je ale daný niečim, na čo sme ešte neprišli. A nie pravdepodobnosťou. Aspoň si myslím, neštudoval som to, ani sa nevyznám :)
Odpovedať Hodnotiť:
 

AVSAK nic to nemeni na fakte ze to bol jeden z najvacsich geniov. Nikto nemoze vytvorit neico, co na desiatich urovniach a z desiatich aspektov totalne prekracuje ramce svojej doby a nahlady na svet. Staci to prekrocit jeden krat - ale poriadne. To by totiz potom uz v staraveku mala byt matika a fyzika na urovni konca 21. storocia ... to predsa nejde ...
Odpovedať Hodnotiť:
 

lol overitelna? tak preco ju teda este nikto neoveril a nepokrocime v budovani casostroja dalej
Odpovedať Hodnotiť:
 

Overene to uz je, skus si najskor o tom nieco zistit ako nieco trepnes.

Pozri tu: http://bit.ly/fVVO3a
Odpovedať Hodnotiť:
 

citujem z clanku:

"Vedci tvrdia, že bol učinený významný pokrok, pretože predošlé modely rátali s existenciou antihmoty (hmoty s negatívnou a gravitáciou). Jej existencia však nebola dokázaná (mohol by však na to prispieť projekt LHC)"

skoro som sa povracal - mylit si antihmotu (ko ktorej existencii experimentalne vieme uz 70 rokov a ktora ma klasicke gravitacne ucinky, LEBO MA KLADNU HMOTNOST!!!) a tzv. exoticku hmotu, ktora na antigravitane ucinky, LEBO MA ZAPORNU HMOTNOST, o ktorej existencii mozeme len filozofovat (a nie, nie je nutnou sucastou standardneho modelu) a o ktoru sa LHC isteze nesnazi, lebo sa snazi o troska ine ...

milujem clanky z teoretickej fyziky vypadnute z translatora (henten tak vyzera), ktore este na web postne admin, ktory vie o tom tolko ako babka blazkova ...

ta diskusia pod nim dole je tiez v podstate trapna, kedze rozuberaju toto: jeeeeeeeeej sak antihmota existuje ... sak samozrejme ze hej, dementne napisany cely clanok
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

Ale aspon hlavna idea je zaujimava: ano je to tak - bolo objavenych niekolko rieseni Einstainovych rovnic vseobecnej TR, ktore po interpretacii a "pretaveni" do fyzikalnej reality poskytuju navod ci recept na stroj casu. Bohuzial sa vyzaduje existencia objektov ako cervie diery (nie cierne), exoticky hmota (ano to je ta so zapornou hmotnostou), ci nekonecne dlhy valec rotucuji tak rychlo ze jeho obvodova rychlost sa blizi svetelnej (co mozne je, avsak co je prinajmensom diskutabilne, je nekonecna dlzka valca) ... Jednoducho rovnice to za istych podmienom dovoluju a rieseni (a teda "navodov") pribuda.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

ale ved to je prave to, ak by sa dalo cestovat do buducnosti, tak pre toho, koho by si v tej, tvojej, buducnosti prave stretol, by si bol z minulosti predsa. tak to zakonite musi fungovat aj pre teba, "ten" co by cestoval do tvojej pritomnosti, z jeho pritomnosti, no pre teba minulosti, by z tej minulosti predsa prisiel, ak cestuje do buducnosti a "zastavi" sa u teba


Odpovedať Hodnotiť:
 

Dobre, ale ja som to myslel takto:

- Predpokladajme, ze cestovanie do buducnosti je mozne

- Predpokladajme, ze raz niekto vymysli cestovanie do minulosti (je jedno kedy, o 100 rokov o milion rokov), tak ten niekto, kto to vymyslel by uz do minulosti urcite vycestoval, teda uz sme ho mali stretnut alebo o nom aspon pocut ako o navsteve z buducnosti;)

Preto je cestovanie do minulosti otazne.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Hmm, zaujimava logika tvoja... Niekto s nejakou pravdepodobnostou vie cestovat v case a s nejakou dalsou pravdepodobnostou to tak aj urobil (to je este spravne) a my sme ho mali zrazu so 100% pravdepodobnostou stretnut? Trochu odvazne tvrdenie...
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ak nie stretnut, tak aspon o nom pocut, v pripade, ze zacestoval do minulosti pred nasou pritomnostou. Urcite by sa ta informacia k nam dostala.
Odpovedať Hodnotiť:
 

---------- ---------- ---------- ---------- ----------
Ako vidim absolutne nikto absolutne nepochopil co pisem!

"Predpokladajme, ze cestovanie do buducnosti je mozne" ... Ono to mozne je, lebo to robi KAZDY a VZDY a VSADE. Taky protonik Jozko teoreticky moze absolvovat bezplatny wellness pobyt nad horizontom udalosti ciernej diery, pobudnut tam 0,1 sekundy a vratit sa spat sem odkial prisiel, kde zatial uplynie 20 miliard rokov a po slnecnej sustave a teda aj Zemi nebude ani stopy !!!
---------- ---------- ---------- ---------- ----------
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

napoveda: pre protonika Jozka vyskytujuceho sa 0,1 sekundy teeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeesne nad horizontom udalosti ciernej diery, plynie cas biliardu-nasobne pomalsie.
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

---------- ---------- ---------- ---------- ----------
Opat a raz a zasa si tu kazdy myli populisticko-laicky pojem cestovania v case (v zmysle) skakania a jednoducheho pohubu v case do buducnosti roznym tempov v zavisloti od vztaznej sustavy.

Takisto asi nikto necital ze na kauzalne paradoxy spojene so "SKAKANIM" v case do minulosti (naschval som pouzil tento pojem a nie cestovanie, lebo v case cestuje v zmysle pohybuje sa do buducnosti kazdy a vzdy a vsade, ide len o tempo ktore moze byt rozne), tak na ich vysvetlenie existuju aj altenativne hypotezy ...
---------- ---------- ---------- ---------- ----------
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

ale cestovanie v case, ze sadnem do "pristroja" na displai nastavim 22.12.2128 a "hned uzaj" som tam, potom o 2 dni nastavim 12.01.2011 a uzaj som "spet tu" tak take neexistuje/nebude_existovat/neda_sa. Ale ked bude "raketa" s ktorou sa bude dat cestovat povecme 0,5c, tak na Proxima centrauri prides za 8 rokov, spet prides za 8 rokov, ty sam zostarnes o 16 rokov, ale (to som si vymyslel, da sa to vypocitat, ja to neviem) tvoj brat dvojca zostarne tu na Zemi o 32 rokov.
Odpovedať Hodnotiť:
 

a teda odisiel si v roku 2011, tvoj kalendar bude ukazovat 2027, ale kalendare na zemi budu ukazovat 2043
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Ano to je to o com tu pisem uz cele veky, rozdiel medzi pojmami pohybovat sa v case (napr. do buducnosti roznym tempom - co robi uplne kazdy a vzdy a vsade) a cestovat v zmysle "skakat" v case (ci uz do buducnosti alebo minulosti).
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

Pojem "skakanie" vsak u mna podvedome indikuje nieco singularne a nespojite na rozdiel od spojiteho pojmu "pohybovanie" sa v case (bohuzail len smerom do buducnosti smerom) roznym tempom, vdaka comu aj toto "pohybovanie" moze suplovat "skakanie" (avsak opat len smerom do buducnosti).

Podobne ako su v topologii nedovolene operacie rezania, lepenia, prepichovania a trhania, dovolene su len spojite deformacie.
Odpovedať Hodnotiť:
 

osobne by som sa nechcel posunut do minulosti/buducnosti ani o 0.5s lebo by to vpohode fungovalo keby zem bola stredom vesmiru, co podla dnesnych zisteni nieje. Takto sa pohybuje nezanedbatelnou rychlostou a teda by som asi skoncil vo vesmire
Odpovedať Hodnotiť:
 

Cestovanie do minulosti je otazne, lebo keby to bolo mozne, tak tu mame navstevnikov z buducnosti - a to je prave to v com sa mozes mylit a co nemusi byt pravda.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

navstevnici z buducnosti tu kludne mozu byt, a vzhladom na rozmery vesmiru a hranicnej rychlosti svetla (vsetkeho) su ovela pravdepodobnejsi ako UFO (citaj mimozemstania v klasickom ponati)
Odpovedať Hodnotiť:
 

možno UFO sú ľudia z budúcnosti :) aby to ľudia neodhalili, tak na seba dali tie smiešne obleky :)
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Prave vcera jedneho takeho stretnem, ale to uz bolo zajtra. Vyzeral celkom bezne, ale potom som si spomenul, ze ho uz poznam z buducnosti. Zaujimave je, ze sa nicim nemaskoval a odisiel do minulosti, ktora sa este len stane. Dnes popoludni si dam s nim stretko, ktore som uz asi zmeskal. A tym ma vie vzda dostat: odide skor ako pride... :-)
Odpovedať Hodnotiť:
 

sorry: vzda = vzdy :-)
Odpovedať Hodnotiť:
 

A nevyplyva to tak troska z "Od reg.: Pjetro de | Pridané: 11.1.2011 21:15 " v tommto clanku, kde uz asi 5. krat na DSL vysvetlujem, ze KAZDY a VZDY a VSADE "cestuje" do buducnosti, zalezi len na tempe v porovnami vztaznych sustav ??? Aj ked pojem cestovat je uplne nevhodny, lepsie by bolo jednoducho pohybovat sa v case.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

áno je to dosť pokrok. najmä keď sa na to človek pozrie z historického hľadiska - najskôr sme využívali zvieratá, potom vozidlá na paru, uhlie, benzín, diesel a teraz elektrinu. myslím, že v budúcnosti bude práve medzikrokom medzi teleportom práve elektrický pohon. mne sa to tiež raz stalo, že som bol raz s dievčaťom, a držali sme sa za ruky, a ja som nechcel pusu, lebo som sa bál, a ona že áno, a ja že - videl som budúcnosť. ona mi neverila. ale to nebola výhovorka, ja som ju fakt videl. že ľudstvo bude normálne jazdiť na elektrinu. a ten šofér mal také pda. hneď sa mi bude lepšie spať keď viem aká budúcnosť nás čaká
Odpovedať Známka: 5.6 Hodnotiť:
 

22% efk. to uz je dost. zivotnost panelu je podla jeho prudovej zataze /odberu v skrate/ jej pokles je priemerne o 15% za 10 rokov - podla techologie. Svetlovodive sklenene dosky ktore boli isteho casu prezentovane, menia rozne dopadajuce spektra na to ktore je schopny fotovoltaicky clanok spracovat, myslim ze basnili az o 45% efektivite a to su uz vlastne 2kWh na panelakove okno pokial nan prazi v lete-clanok je v zberaci na hrane okna ako pasik. To vsetko su krasne papierove taranice. Sam som si jeden z efektivnejsich monokrystalov /tusim 15%/ zaopatril na tretinu okna, aby mi dobijal bateriu a ta aby rozsvecovala led v noci. Papierovo ma bohate stihat na 6-10h svietenia. Svieti to len kazdy treti den asi 15 min. :o) Uz 10x viac energie vyrobim ked kazdy den budem slapan 10 min na bicykli. Neviem ako sa im to podarilo, ale viem ze z realnym zivotom to nema pre slovaka nic realne ani uzitocne :)
Odpovedať Hodnotiť:
 

papierove veci su za idealnych podmienok pri idealnom uhle dopadu, pri idealnej cistote plochy panelu pri idealnom... vsetkom. Prax je niekde uplne inde. Ludia by mali davat $$$ a svoj um do vyvoja fuznych reaktorov a nie mrhat potencial na dake blbe panely. Tie im nepomozu, len im uberu z ornej pody, ktoru aj tak uberaju zvacsujuce sa sidla. Za ostatnych 100 rokov sme sa okotili zhruba (no viac) 3nasobne, o 100 rokov nas kludne moze byt 25mld (nemoze, bude vojna alebo umyselna redukcia poctu) a to budeme riadne v p..zenskych genitaliach.
Odpovedať Hodnotiť:
 

fuzia prebieha pri nuklearnych /nie atomovych/ bombach /experimentov bol na 200 este v 60-70 r./, atomova pre ne sluzi ako rozbuska, myslim ze pouzivaju deuterium /skoro vodik :)/ ktory fuzuje do od deuteria odvodeneho helia co uz neviem ako sa vola, s realnym vodikom do helia prebieha fuzia v hviezde /teda i tej najblizsej - slnku/. Je preto pobla mna efektivnejsie uzit uz existujucu fuziu napr. na orbite a posielat energiu mikrovlnami na ze a sirit ju elektrifikacnou sietou, nez trapit ruske mozgy ako magneticky v divnom tvare udrzat ozaj horucu plazmu aby sa nedotkla steny /=katastrofa/ a vyrobit viac energie nez potrebnej na jej udrzanie a magneticke polia. Ohladne studenej fuzie ...ehm. no rozpravky :) Nemozno napodobit to, co v prirode /vesmire/ nepozorujeme :) Fuzny reaktor na zemi - po pravde, rozpravky a nadej su uzasne, no budme realisti :) Fuznu bombu v malom bez atomovych rozbusiek ? Myslim ze to nebude mozne najblizsich 500 rokov :)
Odpovedať Hodnotiť:
 

lol ze v nuklearnych /nie atomovych/ :)))
deuterium /skoro vodik/ atd.
Ty mas v tom teda riadny bordel..
Ale fyzik asi velmi nebudes ked nedokazes pochopit ani tomu co sa pise na wiki
Odpovedať Hodnotiť:
 

si si isty ze reagujes na mna spravne a poznas rozdiel v rozpade plutonia a zlucena deuteria???
si si isty ze izotop prvku nie je skoro dany prvok ale s +neutralnym prvkom /2H mieso H aj ked ide o to iste H ale oznacuje sa D/ ???

http://cs.wikipedia.org/wiki /Termonukle%C3%A1rn%C3%AD_zbra%C5%88

http://cs.wikipedia.org/wiki /Nukle%C3%A1rn%C3%AD_bomba

odkaz obsahuje medzeru
Odpovedať Hodnotiť:
 

fuzne reaktory maju byt do 50 rokov, takze realne povecme za 100 rokov budu (ak este bude ludstvo). Ak by sa vykaslali na panely a zvysovanie ucinnosti o 1% co 10 rokov :) tak by to mohlo byt skor. Navyse sa sepka o 2. generacii atomovych elektrarni v zmysle, ze pouziju vyhorene palivo z 1.generacie ako palivo. Technologii je urcite viac, ale plytva sa na nepouzitelne panely. Ak chcu panely, nech tie davaju na orbitu, tam sa ich zmesti dost. Len to posielanie elektriny na Zem vzduchom bude take efektivne, ze radsej nechaju kazdeho cinana slapat na biku a spravi to xnasobne viac
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Pises relativne zaujimavo a rozhladene, len mi neni jasne, kde na obeznej drahe Zeme je (teraz) zerava fuzia. Najblizsia je cca 150 mil. km daleko v jadre Slnka a plody jej energie mozme (zatial) cerpat akurat tak s tymi primitivnymi solarnymi panelmi. Samozrjme fuzia ako taka je horuci kandidat na energeticke naroky ludstva, avsak imho ked bude realizovana, tak na povrchu Zeme. Mozno az za storocie potom ked budu fuzne elektrarne bezne na povrchu Zeme bezne ako cierne skladky, budu fuzne elektrarne na orbite v zmysle bezpecnosti: ked to drbne na (stacionarnej) orbite vo vyske 36 tisic km, nic sa nedeje.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Vychadzam z predpokladu že fuzny reaktor spracuje rovnako neefektívne ako atomovy, energiu premenenu z tepla na prácu parnym strojom resp. Turbinou. Takze zrkadla satelitov odrazaju výsledok jeho fúzie do orbitalnej elektrárne kde už parny stroj cely nateseny čaká až mu ktosi podkuri, práca roztoci asynchronny alternator, ten ju premení na elektrinu, tá sa premeni na mikrovlny, tie prijme parabola na zemi :)
Predpokladám rovnaké množstvo energie pri investovaní do projektu ako pri atómovej elektrárni s omnoho cistejsou prevádzkou.
Odpovedať Hodnotiť:
 

To uz by sme mohli do vesmiru (napr. na Slnko) vyvazat najvacsie svinstva ake sme vyrobili, napr. jadrovy odpad - a neskladovat ho niekde za humnami na Zemi. Najlepsie by to vsak bolo drbnut do ciernej diery, lebo Slnko by sme tka kontaminovali, ze by to bolo v jeho spektre zachytitelne v celej galaxii: aha okolo tejto hviezdy je nejaka planeta s civilizaciou, ktora do svojej materskej hviezdy hadze hnusne radioaktivne odpadkove svinstvo, by si pomyslela nejaka civilizacia na druhom konci nasej galaxie 50 tisic svetelnych rokov daleko (keby taka nejaka bola ze ano). Takuto "kontaminovanu" hviezdu sme vsak este nezaregistrovali no a to o niecom svedci ... bud sme siroko daleko sami (aspon v nasej galaxii), alebo su civilizacie natolko vyspele a uvedomele, ze to nerobia ...
Odpovedať Hodnotiť:
 

Keby sme robili nieco rozumne s ohľadom na naše okolie, neboli by sme ľudia. Na fotovoltaike je najlepšie to, že zatiaľ nefunguje ale veríme v jej potenciál. Bez ropy by zavladla doba temna a stredoveku, lebo by sme nemali energiu na výrobu alternatívnych vozidiel, lodi, lietadiel a choprov z american chopers occ resp. zariadeni ktoré vyrobia alternativnu energiu z alternativneho zdroja. Na elektrine zo zásuvky je najlepšie to, že nepotrebuje ropu a napriek tomu ropu kupujeme drahšie ako elektrinu a sme na ňu odkázaní. Elektricke auto ma len takú budúcnosť, akú rope nedáme.
Odpovedať Hodnotiť:
 

hodit vsetok radioaktivny odpad do Slnka (pripadne celu Zem) a tvrdit, ze to meratelne nieco ovplyvni, je ako na*tat do indickeho oceanu a tvrdit, ze sa meratelne zdvihol cpavok :) Ze 2dc mocu do cojaviem_kolko milionov hl. Nic by sa Slnku nestalo. A ak by, tak civilizacia 50k sv.r. daleko to zisti odteraz o 50k rokov, dalsich minimalne tolko im bude trvat sem prist. Vies kde bude ludstvo o 100k rokov? Vo fosiliach.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ano zistili. Slnko ma cca 100x vacsi rozmer, ci uz polomer alebo priemer alebo obvod vyber si co chces, hlavne aby to bolo 1-rozmerne (je 100x vacsie ako Zem). Jeho povrch je preto cca 100^2 = 10 000 x vacsi a objem cca 100^3 = 1 000 000 x vasci. Ak by malo rovnaku hustotu ako Zem, tak aj milion krat tazsie. Nie som daleho od pravdy (podla wiki su jednotlive koeficienty pre rozmer, povrch a objem v porovnani so Zemou 109, 11990 a 1300000), lebo som myslel ze ma priemer 1,3 mil. km a ano ma 1,4 km... Nieco s hmotnostou 1 miliontiny hmotnosti Slnka (a to je ozaj sakra dost), co by kontaminovalo Slnko by bolo sakra zistitelne. Ono su totiz aj mensie cisla: miliardatiny, biliontina, biliardatina ... Dnes sme schopni objavovat exoplanety tak, ze intenzita svetla materskej hviezdy poklesne o miliardatiny (a to hovorim o intenzite!) nie o spektre - t.j. co tam asi ake prvky budu ...
Odpovedať Hodnotiť:
 

no keby sme hodili celú zem, tak je to, síce ťažko, ale merateľné. Pokiaľ by sme ale hádzali odpad, nikto si nič nevšimne :) a aj keby si všimli, nemalo by to žiaden zásadný účinok na fungovanie našej slnečnej sústavy, takže v pohode :)
Odpovedať Hodnotiť:
 

Jasne ze by to nemalo ziaden zasadny ucinok na "fungovanie" našej slnečnej sústavy a ani Slnka samotneho (aspon nie nijaky zasadny ucinok). Slnko by bolo iba "homeopaticky" (t.j. s neslusne nizkou koncentraciou cudzorodych/ucinnych/inych latok) kontaminovane :-)

Nieco ako priprava a varenie "homeopatickej slepacej polievky": na sporak dame do hrnca 2 litre destilovanej vody, kupime korenia, na stol polozime zeleninu a v predsieni nechame jeden krat prebehnut kura. Varime 2 hodiny :-)))
Odpovedať Hodnotiť:
 

A inak casova disjunktnost vyskytu celoplanetarnych civilizacii (ak naaaaaaaaaaaaaaaaaaaaahodou nejake ine su) v oblasti realizovatelneho kontaktu, moze mat tucty dovodov, to je mne jasne.
Odpovedať Hodnotiť:
 

ale o to cul neslo
Odpovedať Hodnotiť:
 

a co ako sme mali zaregistrovat, ked ludstvo pozera ocami hviezdy cojaviem 4000 rokov, dalekohladom 400 rokov a teleskopom 15 ci kolko ma Hubble a aj ten je zle vyrobeny. Idu teraz dat 6x taky, ale aj stym uvidis len fotony, co vysli pred tolkymi rokmi ako si myslime, ze je dany zdroj daleko.
Odpovedať Hodnotiť:
 

eeee? co s tym maju dalekohlady? myslis ze prvkove zlozenie Slnka sme zistili dalekohladom?
Odpovedať Hodnotiť:
 

cim sa zistuje svetelne spektrum? sublerou?
Odpovedať Hodnotiť:
 

Nie, ale na analyzu slnecneho spektra nepotrebujes super vykonny dalekohlad, ktory by na Slnku bol schopny najst objekt velkosti zabudnutej knizky. Podla mna su dolezite ine clanky v retazci pristrojoveho vybavenia.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Nasa koliska aj vazenie je vsak stale planeta Zem a vyletiet z jej hniezda je zda sa nutne. Bud to dokazeme, alebo sa tu udusime vlastnymi splaskami, odpadkami, tepelnym vyzarovanim a zanikneme aj v dosledku deficitu zivotneho priestoru, energetickych a zivinovych zdrojov.
Odpovedať Hodnotiť:
 

hmmm 88kmh :) Fuhrer by boli byvali radi. Mo-Do Eins Zwei Polizei
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

vsimnite si, ze ten vodic je cely cas v tom cude. pravdepodobne to okolo neho obostavali a teraz ked uz je rekord v hrsti, tak ho tam nechaju naveky. to je hrdina, obetoval svoj zivot koli nam vsetkym. aby sme mali o com citat na dsl.sk a trochu sa pobavili
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Tie články mali veľmi malý výkon a naozaj mizernú účinnosť. Už v Bondovi niekde zo 70-teho roku spomínali účinnosť okolo 60%!
:-)
A sme snáď horší ako 007???
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Dosiahnutá rýchlosť bola 88 km/h, predchádzajúci rekord mal hodnotu 78 km/h a bol vytvorený ešte v roku 1988.

nejako sa mi zda ze sudruzi zaspali hodne rokov
Odpovedať Hodnotiť:
 

Na 500 metroch 200-tku asi tazko dosiahnu.
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

bolo to 88 ale mph a nie kmh ;)
Odpovedať Hodnotiť:

Pridať komentár