Superpočítač IBM v súťaži Riskuj proti najlepším ľuďom vo februári
DSL.sk, 14.12.2010
Prvý ostrý súboj superpočítača IBM Watson proti ľuďom vo vedomostnom kvíze Jeopardy, obdobe súťaže na Slovensku známej ako napríklad Riskuj, sa uskutoční vo februári.
Watson bude súťažiť s najlepšími hráčmi v histórii tejto súťaže, súboje sa budú vysielať 14., 15. a 16. februára. Či pôjde o živý prenos respektíve či sa súboje uskutočnia a budú natáčené v rovnaké dni IBM neinformuje.
"Po štyroch rokoch náš vedecký tím verí, že Watson je pripravený na túto výzvu na základe jeho schopnosti rýchlo porozumieť otázke v nápovede, analyzovať informácie, ktoré má k dispozícii, prísť s presnou odpoveďou a presne vypočítať mieru dôvery v správnosť odpovede," uvádza oznámenie.
Súpermi superpočítača budú Ken Jennings, ktorý vyhral v rokoch 2004 až 2005 celkom 74 kôl po sebe, a Brad Rutter, ktorý v rokoch 2002 až 2005 vyhral spolu najviac v histórii súťaže, 3.3 milióna dolárov. Jennings vyhral spolu 2.5 milióna.
Súťažiť sa bude o výhru milión dolárov, druhý v poradí získa 300 tisíc a tretí 200 tisíc dolárov. IBM venuje celú svoju výhru na charitu, Jennings a Rutter venujú polovicu výhry na charitu.
Ukážky testu súťaženia Watson v Jeopardy (video: IBM)
IBM testuje Watsona v hraní Jeopardy proti ľuďom už dlhšiu dobu, doteraz ale zverejňovala len vybrané úseky hier. Túto jeseň superpočítač testovali vo viac ako 50 hrách proti bývalým menej známym víťazom Jeopardy, do ostrého súboja vo februári plánuje IBM postupne zverejňovať ukážky aj z týchto súťaží na ibmwatson.com.
Aké presné parametre má superpočítač Watson spoločnosť IBM zatiaľ nezverejnila.
IBM Watson (foto: IBM)
Pre IBM nie je Watson prvým projektom superpočítača súťažiaceho s človekom v oblastiach, kde zatiaľ dominuje človek. V máji 1997 jej superpočítač Deep Blue porazil Garyho Kasparova 3.5 : 2.5. Deep Blue sa to ale podarilo až na druhýkrát, keď prvý súboj vo februári 1996 s Kasparovom superpočítač prehral 2 : 4.
clovek
Od reg.: Pjetro de
|
Pridané:
14.12.2010 13:34
"Pre IBM nie je Watson prvým projektom superpočítača súťažiaceho s človekom v oblastiach, kde zatiaľ dominuje človek."
Tot pravda. Existuju spolocne oblasti, kde pocitac aj clovek mozu zapasit kto z koho. Tieto oblasti vsak musia splnat niekolko podmienok, hlavne dve su efektivna algoritmizovatelnost a oblasti zalozene na encyklopedickych vedomostiach - neberiem teraz do uvahy to, ze ten IBM supercomp sa bude snazit semanticky porozumiet otazke (co je vsak tiez len naprogramovane).
clovek2
Od reg.: Pjetro de
|
Pridané:
14.12.2010 13:35
Su vsak aj oblasti kde ludia dominovat zrejme nikdy nebudu (cest autistom a ozajstnym talentom), t.j. rychle a mohutne vypocty. Nie nadarmo sa hovori, ze vsetko od kalkulacky po supercomp je len neuveritelne rychly idiot (bez stipky inteligencie) na rozoznanie 0 od 1.
Naopak su oblasti, kde pravdopodobne supercompy nebudu moct konkurovat ludskemu mozgu, a to je kreativita, adaptacia, racio, vymyslanie novych veci ... Pokial budu PC zalozene na kremikovych deterministickych idiotsky sprostych cipoch, tak iste nie. Mozno kvantove pocitace, mozno DNA pocitace, ale tito kremikovi pablbi, ktori su tu vyse 40 rokov, clovekovi konkurovat v tejto oblasti zrejme nebudu. Ludsky mozog sa totiz od idiotskeho kremikoveho deterministickeho cipu lisi tak, ako slon od mravca.
njn len 1000x nic zabije vola ;), a tak aj mravenisko plne prtavych termitov moze porazit slona.
A ked si tak vsimnes, aky mali je ten mravcek co bude hrat riskuj, tak zistis, ze to neni jeden mravcek ale cela "socialna siet" mravenisk :D
Re: clovek2
Od reg.: Pjetro de
|
Pridané:
14.12.2010 17:47
Umela inteligencia je pojem z teoretickej informatiky.
Umela inteligencia ako ju chapem ja, zatial neexistuje. Aj roboticky vysavac ma umelu inteligenciu - hrdo hlasaju letaky. Dokaze roboticky vysavac "vynajst" gravitacny zakon a zalozit vedecke metody badania (vedu ako taku), vsimat si podstatne detaily v teoriach Keplera, de Brahe a Bruna a spravit trojake zjednotenie - t.j. pozerat sa na 3 veci ako na prejav jednej a tej istej veci? Vie generalizovat, konkretizovat? Indukovat, dekukovat? Dokaze roboticky vysavac doslova "vynajst" celkom novu a dovtedy neslychanu oblast metematiky a celeho matematickeho uvazovania, ktore zmenilo civilizaciu? Je kreativny? Omylny (nativne=prirodzene, nie chybnymi obdovmi)? Je nevypocitatelny?
No ... asi nie.
Je rozdiel robit vyssie spomenute a je rozdiel mat bilion operacii za sekundu, pouzivat efektivne algoritmy a databazy milionov tahov a porazit masjtra sveta v sachu.
Vela ludi je inteligentnych, ale napriek tomu nedokazu "vynajst celkom novu a dovtedy neslychanu oblast metematiky a celeho matematickeho uvazovania, ktore zmenilo civilizaciu".
Takze tvoja definicia inteligencie nie je spravna :)
Re: clovek2
Od reg.: Pjetro de
|
Pridané:
14.12.2010 20:09
To nemala byt exaktna definicia inteligencie, ale iba nacrt istych charakteristik. Uz len obycajny zivot cloveka (mozno aj takeho roma z lunika ix, ktory stale vymysla nove sposoby ako vyje**t so systemom a vsetkymi) je prejavom inteligencie. Vyssej ci nizsej.
Re: clovek2
Od reg.: Pjetro de
|
Pridané:
14.12.2010 20:10
Nie som si isty ci existuje nejaka definicia inteligencie, podobne ani ci existuje definicia zivota. Ak nejake definicie su, zahrnaju subkejtivne postoje, aspekty, presvedcenia, nazory, zdoraznuju to ci ono. Objektivita v socialnych vedach neexistuje. Staci ked clovek zabrdne do psychologie, pedagogiky, didaktiky a na kazdy pojem (vedomosti, zrucnosti, navyky ...) existuje 200 definicii, podla toho od akeho autora. Prirodne vedy a HLAVNE matematika nie je subjektivna, ale objektivna. Navyse je matika exaktna, rigorozna, deduktivna, logicka, kauzalna veda. Ak naaaaaaaaaaahodou v matike existuju 2 definicie nejakej veci, okamzite sa dokazuje ze tie 2 definicie su ekvivalentne (rovne) a ze teda prva je to iste co druha a druha to iste co prva (alebo aj to ze prva plynie z druhej a druha z prvej) a hned to na nejake dalsie dosledky.
V definiciach (ak existuju) pojmov inteligencia ci zivot nieco take nie je.
Re: clovek2
Od reg.: chelly
|
Pridané:
15.12.2010 13:11
to zavisi od toho, ako definujes definiciu
mne sa napr. paci, ze zivot, inteligencia, umela inteligencia a kvadrilion dalsi veci, ktore denne pouzivame, ma viac roznych "definicii". pre mna to znamena to, ze kazdy si moze vybrat tu, ktora sa mu paci a ked s niekym nema rovnaky nazor, aspon mozu diskutovat. nebolo by to nudne a smutne, keby mali vsetci rovnake definicie vsetkeho?
Re: clovek2
Od reg.: Pjetro de
|
Pridané:
15.12.2010 13:31
Hej, bola by nuda, vsetko co sa tyka society (spolocnosti) nie je exaktne, nie je len cierne/biele, ale sede. Samozrejme cim vyssie a zlozitejsie javy a struktury, tym je exaktnost mensia. Matematika (zo zahadnych pricin javiaca sa ako jediny jazyk na popis fyzikalnej reality) je prikladom sama o sebe. Teoreticka fyzika ako prirodna veda, extremne vyuziva matematicky aparat. Z tohoto pohladu je fyzika defacto aplikovana matika. Fyzika popisujuca javy a zakony v normalnom svete ludom beznych rozmerov a hmotnosti ich popisuje zdanlivo (newtonovska fyzika nasich beznych rozmerov a hmotnosti je len aproximativna) a v skutocnosti cerpa z dvoch extremalnych pristupov, resp. oblasti fyziky. T.j. fyzika bud popisuje subatomarny a atomarny mikrosvet, alebo makrosvet velkeho. "Elementarne castice" ci este nebodaj mensie skladacky, atomove jadra ci cele atomy, to je fyzika (jej mikrosvetova cast).
Re: clovek2
Od reg.: Pjetro de
|
Pridané:
15.12.2010 13:32
Avsak dvojatomova molekula vodika, to uz je chemia. Nehovoriac o zlozitejsich molekulach a ich transformaciach v chemickych reakciach - to uz je chemia. V podstate sa da povedat, ze chemia je aplikovana vyzika na vyssie a zlozitejsie struktury. Pri kracani dalej narazime na mnohotisicatomove makromolekuly, t.j. sme na pode biochemie, resp. bioorganickej chemie, resp. chemickej stranky biologie s hranicnou oblastou virusov (virusy dnes nie su pokladane za zive, je to len DNA a bielkovinovy obal). A exaktnosti radove ubuda. Pri kracani k dalsim vyssi strukturam jednoduchym buniek (prokaryotickych, eukaryotickych) sa dostavame az k mnohobunkovym organizmom a zakotvit mozeme pri stavovcoch ci cicavcoch a evolucii.
Re: clovek2
Od reg.: Pjetro de
|
Pridané:
15.12.2010 13:32
Ak si tu svimame tuto uroven z hladiska interakcie jedincov (ich socialne a hierarchicke usporiadania, sposob zivota v socialnych skupinach a ako to ovplyvnilo vlastnosti a schopnosti jedincov toho-ktoreo druhu), z pody biologie sa dostavame na podu sociologie. Z nej potom sledovanim jedneho druhu homo sapiens sa napr. mozno dostat k historii (homo sapiens je jediny druh, ktory si uvedomuje svoju historiu) ... Matematickej exaktnosti na zlozitejsich strukturach ozaj nieto. Problem vsak suvisi s metodologiou badania ako takeho.
Re: clovek2
Od reg.: Pjetro de
|
Pridané:
15.12.2010 13:33
Reducionizmus svetko redukuje az na same spodne najjednoduchsie a najjednoduchsie pravidla, avsak ich aplikacia na vyssie urovne poznania je uplne nemozna, alebo kontraproduktivna. Holisticky pristup naopak zjednodusuje kazdu uroven sposobom, ze na tej urovni vytycuje nove zakladne pravidla, ktore nemusime odvodzovat z pravidiel spodnejsej (fundamentalnejsej) vrstvy a nezaujima nas to ma hlbsi zaklad. Napr. ked studujeme DNA, musime vediet biochemiu a mat vedomosti o cukroch, tukoch a bielkovinach - resp. ,at v malicku ako "maju vo zvyku" specificke organicke molekuly v tom-ktorom prostredi reagovat. Bielkoviny su tvorene aminokyselinami, ale nikto po nas nechce aby sme vedeli vypocitat vlnove pravdepodobnostne funckie 20-30 atomovych molekul aminokyselin.
Re: clovek2
Od reg.: Pjetro de
|
Pridané:
15.12.2010 13:33
Tam zacinaju nizsie a fundamentalnesjie polozene pravidla kvantovej mechaniky, ale aplikovat ich v tomto stadiu (urovni) je uplne kontraproduktivne (cest vynimkam ako su PC simulacie spravania sa sekundarnych, tercialnych a kvarternych 3D struktur molekul na zakl. kvantovej mechaniky). Holistika jednuducho postavi chemiu ako "zaklad" a chemicke zakony postavi ako zakladne a ignoruje fakt, kt. sokoval vedecku verejnost v 20. rokoch 20. storocia po objaveni kvantovej mechaniky, ze cela chemia je vlastne aplikovana fyzika na vyssie struktury.
Re: clovek2
Od reg.: Pjetro de
|
Pridané:
15.12.2010 13:33
Mozno vznikne novy vedny odbor "morfomatika", ktora skuma prostriedky, cesty, sposoby a vlastnosti vedeckeho badania v dvoch protichodnych smeroch (redukcionistickom a holistickom) a ze mozno nema zmysel sa lapotat po teorii vsetkeho, resp. ze z jednej strany (redukcionistickej ci holistickej) prejst celu pristupovu barieru je nemozne a treba ist proti sebe v dvoch protichodnych smeroch, od najnizsich struktur k vyssim redukcionizmom a od najvyssich struktur k nizsim holistickym pristupom. V strede vsak potom vznikne akesi "nedefinovatelno", ktore predstavuje nas bezny zivot v nami beznych casovych a priestorovych meritkach. A prave toto neexaktne "nedefinovatelno", resp. "tazko popisatelno" lubovolnym pristupom, robi zivot jednak moznym a jednak zaujimavym.
Re: clovek2
Od reg.: chelly
|
Pridané:
15.12.2010 14:42
informatiky, ale rozhodne nie teoretickej :) obidve su to podoblasti informatiky, ale kazda je o niecom uplne inom. dokonca sa niekedy da povedat, ze to nie je cista informatika, patria tam rozne ine oblasti ako psychologia, neurovedy atd. (zavisi, na ktoru "cast" UI sa pozerame)
Re: clovek2
Od reg.: Pjetro de
|
Pridané:
15.12.2010 15:12
Teoretickej. Tym nemam na mysli to ze teoreticka informatika sa zaobera niecim, co vooobec neexsituje (napr. neuralne siete existuju). Jeden clovek mi vnukol uzasnu myslienku, ze totiz informatika ako veda defacto neexistuje. Argumenty boli nasledujuce: co je to vlastne informatika? Cim sa zaobera? Informatika sa zaobera s SW (softverom) a HW (hardverom).
SW ako operacne systemy ci aplikacie, hry, ovladace, ci vseobecne programovanie na roznych urovniach (prog. jazyky), algoritmy a vsetko s tym suvisiace, spadaju pod teoreticku informatiku a defacto partie teoretickej informatiky su iste hranicne partie matematiky. Staci spomenut triedy zlozitosti problemov P a NP, co je jedna z najvacsich vyziev sucasnej teoretickej informatiky, t.j. defacto istych oblasti matematiky. Dokaz bude iste pripominat matematiku. Pripominat je ale nevhodne slovo, nakolko dokaz bude ozaj matematicky, t.j. bude vyuzivat znalosti a pojmovy aparat istych oblasti matematiky.
Re: clovek2
Od reg.: chelly
|
Pridané:
15.12.2010 16:02
jaj moj zlaty, ja som len podotkla ze teoreticka informatika!=informatika, to je ako keby si povedal ze medicina==chirurgia
tie veci co pises, su istotne velmi zaujimave, ale su uplne mimo temu...
Re: clovek2
Od reg.: chelly
|
Pridané:
15.12.2010 17:28
prepac ale teoreticka informatika nema ziadny subjektivny pohlad :) je to presne vymedzena oblast informatiky... verim tomu, ze sa to moze inak zdat cloveku, ktory v nej nepracuje, ale naozaj je to tak. to iste aj s umelou inteligenciou.
Re: clovek2
Od reg.: Pjetro de
|
Pridané:
15.12.2010 20:24
ano, v informatike nepracujem - teoria formalnych jazykov, navrh syntaxe jazyka, kompilatorov ... to asi bude teoreticka informatika
prakticka stranka veci je, ako konkretne sa to bude robit pocnuc prostredim, konciac mikrokodom v CPU
jedna vec je nieco teoreticky vymyslat, druha vec premyslat ako to realizovat v praxi a potom na co to pouzivat - tot moj pohlad na vec
mozno existuje objektivna, exaktna, rigorozna definicia teoretickej informatiky podobne ako matematickych pojmov (napr. prvocislo) platnych vzdy a vsade, ak hej, tak o tom neviem - ak nie, subjektivny nazor je na mieste
inak s tou definiciou by boli asi problemy, musela by mat asi niekolko stran, co vsetko tam patri a co tam uvedene nie je, to tam nepatri - ci mylim sa?
Re: clovek2
Od reg.: chelly
|
Pridané:
16.12.2010 10:13
samozrejme, ze existuje presna definicia teoretickej informatiky, to sa ti snazim cely cas vysvetlit :)
na aglickej wikipedii je to trosku lepsie popisane http://bit.ly/ahrJfU
uroven slovenskej wikipedie je trosku inde ;) (ceska wikipedia dokonca pise, ze do TI patria neuronove siete, co nie je pravda)
Re: clovek2
Od reg.: Pjetro de
|
Pridané:
16.12.2010 15:22
Anglicku som nepozeral. Napr. aj v pripade "AI" podla mna principialne a koncepcne a teda teoreticke zamyslanie sa nad "AI" spada do teoretickej informatiky, konkretne zamyslenie sa ako "AI" v tej-ktorej oblasti implementovat a kde vyuzit, je aplikovana informatika.
Re: clovek2
Od reg.: Pjetro de
|
Pridané:
15.12.2010 15:13
Naopak vsetok HW (ako, preco a na akych fyzikalnych principoch ten ktory HW funguje a ze vobec bolo mozne nejaky konkretny kusok HW so sucasnymi technologiami vyrobit), vyuziva znalosti fyziky. Zrejme malokoho napadlo stiahnut si data sheet k nejakemu kusu hardweru (CPU, VGA, HDD ...). Vzhladom na to, ze bolo potrebne aplikovat fyzikalne a chemicke znalosti, na nizsej urovni bolo vsak potrebne aplikovat aj matematicke znalosti (na ktorych fyzikalne a chemicke znalosti stoja). Preto sa data sheety hemzia diferencialnymi rovnicami, derivaciami a integralmi a vseobecne matematikou aplikovanou na fyziku elektriny. Fyzikalne a chemicke znalosti (sprostredkovane matematikou) su vsak pre vyrobu dnesneho HW nepostradatelne. Ved uz len pri vyrobe CPU (mikroprocesorov) sa pouziva asi polovica (!) prvkov periodickej sustavy, vratane tych exotickych (polokovov a v okoli polokovovej uhlopriecky), okrem kremika napr. prvky ako hafnium, indium, selen, galium ... nehovoriac o procesoch a podmienkych pri vyrobe HW.
Re: clovek2
Od reg.: Pjetro de
|
Pridané:
15.12.2010 15:13
Suma sumarum: informatika je v podstate len aplikovama matematika a aplikovana fyzika/chemia a preto defacto neexistuje. No s tym sa da suhlasit aj neda, zalezi od uhla pohladu. Nesporny faktom JE, ze samotna informatika JE (resp. vyuziva) znalosti istych oblasti matematiky (hlavne algebru, teoriu cisel, numericku matiku, diskretnu matiku ci aj matiku spojiteho alias analyzu a sposoby ako spojite robit na diskretnom a diskretne (teda PC), teoriu riadenia a optimalizacie, algoritmy ...) a istych oblasti fyziky (najma kvantovu mechaniku a chemiu). Ako v takychto pripadoch byva zvykom, formujuca sa veda (v tomto pripade informatika) vyuzivajucala hranicne ci interdisciplinarne oblasti znamych starsich vied (matika, fyzika), dokaze tieto oblasti obohatit a podnietit ich vyvoj. To je nesporne.
Re: clovek2
Od reg.: Pjetro de
|
Pridané:
15.12.2010 15:13
Aj napriek tomu ze informatiku mozno strcit do suflika s napisom "nejakym sposobom, v nejakej oblasti a nejako aplikovane nejake poznatky matiky, fyziky a chemie", tak si myslim ze prave kvoli tym "nejako" ma zmysel informatiku vyzdvihovat a chapat ju ako samostatnu vedu. Zdruzuje totiz tie nejakym sposobom, v nejakej oblasti a nejako aplikovane nejake poznatky matiky a fyziky konkretnym sposobom, tvoriaci komplexny, funkcny, prakticky, uzitocny celok.
Re: clovek2
Od reg.: Pjetro de
|
Pridané:
15.12.2010 15:22
Informatika ako veda vyuziva znalosti mnohych vied, zakladne rozdelenie na teoreticku informatiku a aplikovanu informatiku by sa dalo delit dalej. Staci si zvolit oblast (kvantove pocitace, DNA pocitace) a hned zabrdneme nielen do kvantovej mechaniky ako oblasti fyziky, ale aj do biochemie. S neuronovymi sietami zase do biologie.
podla mna mas minimalne scasti pravdu... nemozeme s istotou povedat, ako presne funguje ludsky mozog... mozno raz, ked pochopime vsetky procesy v ludskom mozgu, zistime, ze je to len velmi zlozity komplexny pocitac... a potom sa to mozno bude dat naprogramovat...
takze na UI nepoviem ze nikdy nebude :)
Re: -------
Od reg.: Pjetro de
|
Pridané:
15.12.2010 21:16
Nie je to take jednoduche ako si myslis. Ak sa na ludske telo a hlavne mozog pozerame ako na robota (resp. CPU), tak su tam neslusne velke sakramentske rozdiely ako v hardwarovom zlozeni a tym padom aj v principoch fungovania a schopnostiach. Ludsky mozog NEMA fyzicky stale pritomnu pamat, informacie fyzicky nie su nikde v ludskom mozgu ulozene! V kremikoch pablboch hej, na roznych urovniach od registrov, cez L1 D/I, L2, L3 cache, RAM, SSD A HDD. Rychlost pamati uvedenym smerom klesa, kapacita stupa. Ludsky mozog podobne nema ziadne vnutorne instrukcie! Nema ani ziadny BIOS. a nakoniec nema ani operacny system. Nema jednoducho NIC z toho co fungujuci PC. A predsa ludsky mozog funguje a je to najzlozitejsie, co existuje do vzdilenosti minimalme stovky svetelnych rokov.
Neviem preco az tak velmi chcu ludia mat pocitace rovnako, ked nie viac inteligentne ako my? Clovek by si mal uvedomit, že je lepsi, a mudrejsi ako takato velka kopa suciastok, zaberajuca neviem kolko miesta a do kt. sa musia ukladat stovky dat kazdy den...