Tepelnú sondu HP3 na sonde InSight sa NASA konečne podarilo dostať celú do povrchu.
NASA to stručne oznámila v stredu, stav bližšie popisuje spolupracujúca nemecká vesmírna agentúra DLR.
HP3, Heat Flow and Physical Properties Package, sa mala kladivovým mechanizmom zavŕtať ideálne až päť metrov pod povrch. Malo sa tak diať viacerými razeniami po približne 51 cm. Sonda sa v minulom februári ale posunula iba o cca 35 cm a hlbšie sa nebola schopná dostať.
NASA a DLR tak analyzovali čo je príčinou. Pôvodne sa za pravdepodobnú príčinu považovalo narazenie na skalu. Následne sa za najpravdepodobnejšiu príčinu začala považovať absencia trenia okolitého materiálu a sondy kvôli odlišnosti pôdy v lokalite sondy oproti očakávaniam. Trenie ale sonda potrebuje pre svoj pohyb. Pôda okolo sondy má podľa NASA veľmi hrubú vrstvu stvrdnutého materiálu a ten nezabezpečuje dostatočné trenie.
Tím sa situáciu pokúsil riešiť najmä pritlačením ramenom InSight na časť sondy ešte nad povrchom zboku. Technika čiastočne zabrala a sonda sa pôvodne začala zavŕtavať, následne sa ale dvakrát vysunula. NASA predpokladá, že kvôli nahromadenej pôde pod sondou.
Popis stavu záchrany HP3 zo začiatku októbra (video: NASA)
Na konci februára tak tím zvolil nový postup, ramenom InSight začal na sondu pri zavŕtavaní priamo tlačiť zhora. Rameno podľa aktuálnych informácií tlačí silou maximálne 50 N, technika bola úspešná a po šiestich cykloch počas jedenástich týždňov sa na konci mája podarilo sondu zatlačiť do povrchu celú. Postupné zatláčanie je možné vidieť na animovanom obrázku v tweete NASA.
Tím predpokladá, že sonda bude mať teraz keď je už celá v povrchu dostatočné trenie a mala by sa byť schopná zavŕtavať ďalej. Kým sa posunie o ďalších 20 cm, tím bude ramenom ešte tlačiť na pôdu nad sondou. Následne by už tlačenie nebolo efektívne.
Kedy by sonda mohla byť zavŕtaná v cieľovej hĺbke nie je známe. Celá misia InSight je zatiaľ plánovaná na dva roky, ktoré po pristátí v novembri 2018 onedlho uplynú.
Správny postup
Od: Keksíča, mláďa Keksa
|
Pridané:
4.6.2020 10:00
Je pravda, že bez trenia to zasúvanie nie je až taký pôžitok. Ale teda že by kvôli jeho absencii sa sonda vysunula samovoľne, to som ešte nepočul. Asi to robili prvý krát. Ale tak nakoniec sa im ju podarilo zasunúť celú a to je hlavné. Gratulujem a posielam ochranu na sondu.
Používaš zlú logiku. 50N je cítiť ako 50N všade. Na zemi sme zvyknutí že tento pocit vyvolá váha 5kg, na marse by ten pocit vyvolal 13,5kg predmet, ale človek ktorý nemá skúsenosť s gravitáciou marsu by povedal že to je predmet čo váži 5 kg.
Na dsl.sk sa dá pohádať o všetkom.
Od: Príklad
|
Pridané:
4.6.2020 10:30
Mars to cíti úplne inak.
Mojich pozemských 900N na Marse bude 333N.
Ale keď vrazím Marťanovi 900N po pancieri tak to bude cítiť ako 243kg a nie ako 90kg na zemi.
Roky vyvoja toho vibratora, ktory aj tak nefungoval a nakoniec to tam museli radlicou natlacit do povrchu :D To uz rovno zo zaciatku mohli pouzit sedliacky rozum a tu sondu prirobit na rameno, ktore by tlacilo sondu do povrchu a potom by sa odpojilo. Klobuk dole pred tymi sondami ale niekedy tie ich riesenia su az moc prekomplikovane.
neprihlásený 
