Druhý medzihviezdny objekt sa začal Slnku vzďaľovať

Značky: vesmírveda a výskum

DSL.sk, 9.12.2019

Kométa 2I/Borisov, ktorá je len druhým objektom prichádzajúcim z medzihviezdneho priestoru detekovaným v Slnečnej sústave, sa v nedeľu dostala do najbližšieho bodu svojej trajektórie k Slnku a v súčasnosti sa mu už vzďaľuje.

Kométa bola najbližšie Slnku vo vzdialenosti približne 300 miliónov km.

Kométa priletela sponad roviny našej sústavy zo smeru súhvezdia Kasiopeja a opustí ju smerom k súhvezdiu Ďalekohľad.

Podľa novembrových informácií astronómov z Yalovej univerzity má pevné jadro kométy priemer len približne míľu, cca 1.6 km. Po zohriatí Slnkom je ale jej koma spolu s chvostom výrazne väčšia ako Zem a chvost je podľa astronómov dlhý cca 161 tisíc km.

Najbližšie k Zemi má byť kométa ku koncu decembra, pričom vzdialenosť má dosahovať o niečo menej ako v prípade minimálnej vzdialenosti od Slnka.

Kométa 2I/Borisov a porovnanie jej veľkosti so Zemou, kliknite pre zväčšenie (foto: Pieter van Dokkum, Cheng-Han Hsieh, Shany Danieli, Gregory Laughlin)

2I/Borisov je len druhým medzihviezdnym objektom detekovaným v Slnečnej sústave. Prvým bol objekt 1I/2017 U1 alebo tiež Oumuamua, ktorý bol výrazne bližšie k Zemi ako 2I/Borisov.

1I/2017 U1 bol detekovaný pred dvomi rokmi, mal veľkosť v desiatkach až stovkách metrov. Podľa výpočtov trajektórie priletel sponad planetárnej roviny slnečnej sústavy zo smeru súhvezdia Lýra, preťal ju 2. septembra 2017 bližšie k Slnku ako obieha Merkúr, 9. septembra bol najbližšie Slnku a jeho gravitačným vplyvom výrazne zmenil smer a znovu začal stúpať oproti planetárnej rovine. Najbližšie Zemi bol 14. októbra, vo vzdialenosti cca 24 miliónov km. Slnko objekt výrazne urýchlilo a po zmene trajektórie smeruje do súhvezdia Pegasus.

Prvýkrát sme ho detekovali, keď sa už Zemi vzďaloval, 19. októbra teleskopom Pan-STARRS 1.




Najnovšie články:



inzercia



Diskusia:

ničivý praktik S005E0027003 Od: syntaxterrorX XXX. | Pridané: 9.12.2019 11:32 Veď ani aby sa približoval ho nik neprosil, tak nech sa priekazne detekuje sám. Odpovedať Známka: -1.1 Hodnotiť:

hm na 5 Od: mnooo0 | Pridané: 9.12.2019 11:43 ja by som ho aj poporosil, ale som nevedel že sa približuje Odpovedať Hodnotiť:

hore-dole Od: onem | Pridané: 9.12.2019 11:54 "sponad" ; "stúpať" Ludia zaviedli do jazyka pojmy vyjadrujuce smer ci vzdialenost (rozdiel vzdialenosti / polohu) voci tazisku Zeme, respektive voci ekvipotencialnej ploche s rovnakym gravitacnym potencialom (geoidu). Tak ma zaujima, kde je "nad" alebo kam je "stupat" voci (oproti) planetarnej rovine. Takmer by sa dalo pytat, voci rovine ktorej planety - pokial mi je zname, planety Slnecnej sustavy sa nepohybuju po spolocnej rovine* takze aj slovne spojenie "roviny našej sústavy" je trochu neurcite. Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:

Re: hore-dole Od: zxcvbn | Pridané: 9.12.2019 12:09 Myslim, ze kazdy idiot co ma aspon polovicu mozgu, vetu pochopil a nemusi robit zo seba mudrlanta. Odpovedať Známka: 4.5 Hodnotiť:

Re: hore-dole Od: McUH | Pridané: 9.12.2019 15:30 Pochopila moja veta tiež no nie dobre napísaná. Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:

Re: hore-dole Od: ffdf | Pridané: 9.12.2019 16:05 mali napísať voči ekliptike a nemusel si tu mudrovať :-) Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

Re: hore-dole Od reg.: Kvík? | Pridané: 9.12.2019 22:39 Rovina našej sústavy je úplne presne určená, je to rovina kolmá na celkový moment hybnosti, zvaná tiež Laplacova. A tu sa myslí ekliptika, s konvenčným "nad" v smere severného pólu. Ale to si vedel... Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:

Re: hore-dole Od: onem | Pridané: 10.12.2019 13:23 Den som cakal (o polnoci ani rano som diskusiu nekontroloval) na odpoved od Kvík?-a Neviem v ktorom storoci sa europania zjednotili a ustalili na orientacii globusu so severnou pologulou (viac-menej)hore. U dvojrozmernych papierovych map tazko hovorit hore-dole, tie sa zvykli klast na stol vodorovne (ak neviseli na stene). No ani v 21. storoci ked sa vsetko riesi na obrazovkach orientovanych zvacsa zvisle, profesionali nepouzivaju slova hore-dole koli jednoznacnosti. Napr. riadenie letovej prevadzky striktne nariaduje pouzivat sever-vychod-juh-zapad. Meteorologia detto. Nevedel som ze v "nebeskej mechanike" je tiez uzus orientovat polpriestor od ekliptiky kam (viacmenej - plus-minus tych cca 23°) smeruje severna pologula Zeme "hore". Takze tvoj (ked uz si tykame ;-) predpoklad v poslednej vete je nespravny. Dakujem za odpoved Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:

Re: hore-dole Od: onem | Pridané: 10.12.2019 13:24 Taktiez dakujem za relativne obsiahlu ale hlavne presnu a komplexnu odpoved - o rovine kolmej na celkovy moment hybnosti mi nenapadlo uvazovat. Nevedel som ze existuje (zjavne zavedeny) pojem Laplace-ova rovina. Z takychto dovodov som do vcerajsieho prispevku napisal ku slovu rovina hviezdicku. Kvik? znova nesklamal! Pluto sa uz za planetu nepovazuje a uhol roviny Merkuru nieje velmi extremny voci ostatnym. Ale teraz premyslam nad tym, ze drvivu vacsinu hmoty nasej sustavy tvori Slnko. Jeho hmota sice nieje velmi daleko od taziska ale i tak predpokladam, ze sa s prevahou podiela na celkovom momente hybnosti. A ked si predstavim (uvedomim) ako sa tam prelieva hmota (je tekute) - oceanske prudy ci tektonika Zeme je v porovnani s tym nic - tak si kladiem otazku, ako (a ci) sa meni smer (vektor) momentu hybnosti... Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:

Re: hore-dole Od reg.: Kvík? | Pridané: 10.12.2019 21:27 Hej, ale s Laplacovou rovinou je problém: je síce fyzikálne úplne presne určená, ale veľmi zle sa meria (musíš poznať všetky telesá, a to ich pohyb aj rotáciu). Preto sa pre praktické účely lepšie používa ekliptika, aj keď tá sa zase mení, takže treba udávať aj epochu. Vektor momentu hybnosti sa v čase nemení (až na nejaký galaktické slapy alebo medzihviezdnych pútnikov ako 'Oumuamua alebo 2I/Borisov, ale to sú veľmi slabé efekty). To so Slnkom nie je dobre, síce tvorí 99.9% hmoty, ale tá hmota je zároveň veľmi blízko stredu, takže rameno je malé. Najviac momentu hybnosti nesie Jupiter -- má iba asi tisícinu hmotnosti Slnka, ale zase je vyše 1000 polomerov ďaleko. Jupiter má asi 2e43 Js, rotácia Slnka iba asi 2e41 Js. Hrubý výpočet mi dal o trochu viac, ale dá sa to všetko nájsť :-) Odpovedať Hodnotiť:

Re: hore-dole Od reg.: Uhlik | Pridané: 10.12.2019 8:25 Príliš to komplikuješ. Stúpať znamená ísť v smere klesajúceho gravitačného pôsobenia a klesať znamená ísť v smere rastúceho gravitačného pôsobenia, pričom je úplne jedno voči akému objektu, či skupine objektov, bodu alebo rovine či nepravidelnému útvaru alebo hoci len gravitačnej anomálii. Odpovedať Hodnotiť:

Ad Astra ~~ Space Odyssey 2020 °° *Tí, čo odlietajú z Gama Sol* Od: LytaRyta WhiteQueen | Pridané: 9.12.2019 14:35 ..tak už odchádzajú.. Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:

Re: Ad Astra ~~ Space Odyssey 2020 °° *Tí, čo odlietajú z Gama Sol* Od: ffdf | Pridané: 9.12.2019 16:06 ??? tie kométy boli dve? Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:

Slnko objekt výrazne urýchlilo Od: ingersole | Pridané: 10.12.2019 7:44 A to v rámci ktorej referenčnej sústavy ? Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:

Pridať komentár