Vedcom z NASA a nemeckej vesmírnej agentúry DLR sa konečne podarilo dosiahnuť pokrok pri záchrane tepelnej sondy HP3 misie InSight na Marse, ktorej sa nepodarilo zavŕtať do povrchu.
HP3, Heat Flow and Physical Properties Package, sa má kladivovým mechanizmom zavŕtať ideálne až päť metrov pod povrch. Malo sa tak diať viacerými razeniami po približne 51 cm. Sonda sa vo februári ale posunula iba o cca 35 cm a hlbšie sa nebola schopná dostať.
Od februára NASA a DLR analyzovali čo môže byť príčinou. Pôvodne sa za pravdepodobnú príčinu považovalo narazenie na skalu. Následne sa za najpravdepodobnejšiu príčinu začala považovať absencia trenia okolitého materiálu a sondy kvôli odlišnosti pôdy v lokalite sondy oproti očakávaniam. Trenie ale sonda potrebuje pre svoj pohyb.
To naznačuje aj stav po letnom odkrytí sondy, ktoré ukázalo vytvorenie menšej jamy okolo sondy. Na snímkach podľa NASA tiež vidieť 5 až 10-cm vrstvu pôdy, na akú sonda nebola pripravená.
Vedci sa pokúsili ramenom InSight pritlačiť pôdu v okolí sondy, rameno ale nedokáže v takejto vzdialenosti od sondy vyvinúť dostatočný tlak a jama vedľa sondy zostala.
Na začiatku októbra NASA informovala o ďalších plánovaných technikách, zhŕňaní okolitej pôdy do jamy a pritlačení na časť sondy ešte nad povrchom zboku pomocou ramena aby sa stabilizovala. Tieto techniky evidentne zabrali, keď sa podľa aktuálnych informácií DLR sonda posunula o 3 cm.
Či sa sonde podarí posunúť výraznejšie ale nie je zatiaľ jasné.
Popis stavu záchrany HP3 zo začiatku októbra (video: NASA)
Cieľom misie InSight je realizovať geofyzikálny výskum Marsu, zistenie typu a veľkosti jadra, kôry, jeho seizmickej aktivity a ďalších geofyzikálnych vlastností.
Mala na to využiť najmä tri prístroje, seizmometre SEIS, tepelnú sondu HP3 zavŕtanú pod povrch a experiment RISE, ktorý presne meria Dopplerov jav, posun frekvencií pri komunikácii so Zemou, a na jeho základe umožňuje určovať aj minimálne pohyby a výkyvy planéty umožňujúce pomôcť pri odvodzovaní jej internej štruktúry.