Dron americkej vesmírnej agentúry NASA používajúci pohon typu helikoptéry, ktorý poletí na Mars v rámci misie robotického vozidla Mars 2020, úspešne dokončil ďalšie testy a jeho testovanie vstupuje do záverečnej fázy.
Na dron bol zároveň už nainštalovaný finálny solárny panel, ktorý na ňom bude pri jeho misii.
V marci NASA oznámila dokončenie letových testov a dron najbližšie vzlietne až na Marse. Neskôr nasledovali ale ďalšie testy.
Otestovaná bola pevnosť spojenia s mechanizmom, ktorý bude dron držať počas letu k Marsu pripevnený k vozidlu Mars 2020. Spolu boli vystavení aj vibráciám aké sa dajú očakávať pri štarte a počas letu.
Realizovaný bol aj termálny test vo vákuu, pri ktorom bol dron vystavený aj teplotám -129 stupňov Celzia.
Okrem osadenia solárneho panelu boli vylepšené vrtule. Nasledovať má ešte niekoľko bližšie nešpecifikovaných testov a dron bude umiestnený do tzv. clean room pre spojenie s vozidlom v lete.
Aktuálne video popisujúce dron (video: NASA)
Misia Mars 2020 má odštartovať v júli 2020 a na Mars priletieť 18. februára 2021.
Dron bude pri tejto misii najmä demonštráciou lietania na Marse, keď bude prvým objektom ťažším ako vzduch lietajúcim na inej planéte našej sústavy ako Zem. NASA ho plánuje použiť minimálne na päť testovacích letov vo výške cca 4.5 metrov nad povrchom do vzdialenosti maximálne stoviek metrov s dĺžkou letov do 90 sekúnd, v akej miere ho bude využívať potom nie je jasné.
Doterajšie vozidlá na Marse vrátane posledného Curiosity majú len obmedzené možnosti skúmania terénu pred sebou, pomocou kamier na vozidlách prípadne s menším rozlíšením pomocou snímok zo satelitných sônd. Dron by každý deň mohol vzlietnuť a preskúmať terén pred vozidlom, čo by umožnilo lepšie plánovať cestu.
Podľa skorších informácií NASA by dron mohol umožniť robotickému vozidlu prejsť vďaka lepšej vybranej ceste denne až trojnásobok vzdialenosti oproti súčasnosti a zároveň lepšie vyberať lokality pre podrobnejší prieskum a odoberanie vzoriek.
Atmosféra Marsu na povrchu je oveľa redšia, má len rádovo jedno percento hustoty pozemskej a lietanie pri povrchu je rovnako náročné ako na Zemi vo výške 30 km. Nižšia je ale aj gravitačná sila, dosahujúca približne 38 percent pozemskej.
Aby dron mohol v týchto podmienkach lietať, má dvojicu opačne sa otáčajúcich dvojvrtúľ, ktoré sa otáčajú rýchlosťou maximálne 2400 otáčok za minútu. Helikoptéry na Zemi majú rádovo 10-krát nižšiu rýchlosť. Vrtule sú dlhé cca 1.2 metra a dron má len 1.8 kg.
Lietanie dronu NASA pre nasimulovanie slabšej gravitácie testovala čiastočným zavesením dronu na laná.
Pre dobro ludi z NASA pevne verim, ze dosli svoj napad na helikopteru skonzultovat s lokalnym dsl think thankom.
Nieze budu plakat o par rokov, ze sa im nedari vzlietnut a podobne kraviny. Tu na dsl.sk by sme im to uz teraz v predstihu vsetko vysvetlili!
Re: ultraradikalny empaticizmus
Od reg.: quix_
|
Pridané:
9.6.2019 0:00
a pan by si vedel predstavit, ze im nieco zlyha kvoli tomu, ze je to vyborne vymyslene? :D
zlyhanie je vzdy kvoli nejakej blbosti, nedomyslenosti.
uvedomil si si, aku koninu si vlastne napisal? :D
Treba dat ziadost ministersvu kultury na financnu podporu pochodu dikutentov dsl. Urobime sprievod, vypustime elektricke lampiony (cim zmatieme hvezdarov), budeme preskakovat studeny ohen s elektrickymi valaskami a zo vsetkeho bude zivy stream v 8k kvalite. Bude aj workshop ohladne navrhu vrtul marsokopter. Vitaz vyhra neobmedzeny pocet merani na speedmeter a pingmeter.
testy na kadečo - od dažďovéhon pralesa cez zimnú tundru, s následným testom funkčnosti, zrýchlené korózne skúšky, simulátor dopravy (to sú tie spominané vibrácie) v konštrukte np pracovisko lieskovec vedeli urobiť pred 40+ rokmi. nespomínam skúšky odolnosti pri výstrele (roztrhnutie hlavne), lebo to bolo tajné a robilo sa v tuneli.
Ja tu nebudem za odbornika ale po predoslych skusenostiach s uspesnostou misii, by mali poslat aspon 3 helikoptéry. 1. sa pokazi cestou tam, 2ha pre pocasie a to by uz mali riadnu smolu keby sa pokazila aj ta tretia. A ked sa nahodou nic nepokazi, tak sa mozu vytesovat ze maju na Marse 3 helikoptéry. Ale ako ich pozname, tak sa k nam pridu poradit az ked vsetko zlyha.
Dobrá manévrovateľnosť helikoptér je výsledkom komplikovaného riadenia
Od: Vesmírne sily
|
Pridané:
7.6.2019 20:10
Lietadlá s rotujúcimi nosnými plochami patria medzi lietadlá ťažšie ako vzduch. Helikoptéry sa ďalej členia na pozemné helikoptéry, vodné helikoptéry a obojživelné helikoptéry.
Re: Dobrá manévrovateľnosť helikoptér je výsledkom komplikovaného riadenia
Od: Vesmírne sily
|
Pridané:
9.6.2019 10:05
Vzduch je názov zmesi plynov v atmosfére Zeme. Stlačený vzduch v tlakových nádobách sa používa ako dýchací plyn. Čistý vzduch je rovnorodá zmes.
Vzduch je zmes viacerých plynov. Potrebuje ho k životu každá rastlina a každý živočích. Pohybujúci sa vzduch tlačí na všetko, čo mu stojí v ceste, šuchorí lístím a dvíha šarkany vysoko nad vrcholky stromov.
Našu zem obklopuje vysoká vrstva vzduchu. Hoci je vzduch ľahký, táto pokrývka tlačí na všetko na zemskom povrchu silou, ktorá sa vyrovná stĺpcu vody.
Túto ťarchu si však neuvedomujeme, pretože vzduch na nás tlačí rovnako zo všetkých strán a kvapaliny v našom tele vytvárajú protiklad. Atmosferický tlak je nižší vo vysokých nadmorských výškach, v lietadle, ktoré letí vo výške, dosahuje iba zlomok hodnoty na zemi.
Re: Dobrá manévrovateľnosť helikoptér je výsledkom komplikovaného riadenia
Od: Vesmírne sily
|
Pridané:
9.6.2019 10:08
Vrtuľník má vo všeobecnosti tú výhodu oproti klasickému lietadlu, že na vzlet a pristátie nepotrebuje klasické letisko. Vrtuľník môže pristávať na letiskách a heliportoch, ale aj v teréne, na pozemku, trávnatom poraste či streche. Fáza, v ktorej sa nachádza vrtuľník pred pristátím, sa nazýva priblíženie na pristátie.
Cieľom leteckého výcviku je nacvičiť, precvičiť a automatizovať núdzové postupy vrátane autorotácie vrtuľníka. Letecký výcvik sa vzťahuje na pilota, alebo umelú inteligenciu.
Po každom lete sa urobí poletový rozbor, na ktorom rozbor zdôrazní chyby pri vykonávaní núdzových postupov na okruhu a poukáže na vhodnejšie riešenia vzniknutej situácie. Je to súčasť činnosti spätnej väzby, či už pre pilota, alebo umelú inteligenciu.
Ten prapodivný názov "umelá inteligencia" si nezaslúži používať to druhé slovo. A umelá? Nie, skôr technická...
No a tá technická zručnosť sa nemôže nejak moc približovať ľudskej zručnosti, či už fyzickej alebo psychickej. To so súčiastkami nejak nejde, ťažko sa preskočí človek v tejto fáze. Ak to niekto chce preskočiť, musí opustiť možnosti a spôsoby človeka.
Re: A je to! Pozor! Nepliesť si nedeterministický počítač s nedeterministickým algoritmom.
Od: Vesmírne sily
|
Pridané:
10.6.2019 10:55
Rozhranie (iné názvy: medzistyk, interfejs, interface) je v širšom zmysle miesto interakcie dvoch systémov alebo častí systémov, v užšom zmysle sa definuje napríklad ako spoločná hranica dvoch funkčných jednotiek, definovaná funkčnými vlastnosťami, signálovými vlastnosťami alebo inými vhodnými vlastnosťami. Podrobnosti definície?
Teória umelej inteligencie pokrýva množstvo teórií, ktoré si kladú za cieľ viac či menej napodobňovať schémy ľudského (prípadne vo všeobecnosti biologického) správania sa, vyhodnocovania a analýzy podnetov prostredia, prípadne tvorivej činnosti. Teória umelej inteligencie si stanovuje ciele (čo by sme od inteligentného systému očakávali) a hľadá v rôznych vedných disciplínach dostupné riešenia.
Re: A je to! Pozor! Nepliesť si nedeterministický počítač s nedeterministickým algoritmom.
Od: Vesmírne sily
|
Pridané:
10.6.2019 10:57
Pôvodne bola snaha priekopníkov umelej inteligencie zameraná na úplné skopírovanie a následne zdokonalenie ľudského umu. Čoskoro sa však tento cieľ ukázal ako nerealizovateľný v blízkej budúcnosti. Dnes sa jednotlivé výskumné tímy snažia o vytvorenie parciálnych algoritmov na riešenie najmä nedeterministických problémov ako napríklad navigácia v známom a neznámom teréne, alebo zameriavanie a sledovanie cieľov (napríklad parametre východiskovej situácie, spätná väzba).
Re: A je to! Pozor! Nepliesť si nedeterministický počítač s nedeterministickým algoritmom.
Od: Vesmírne sily
|
Pridané:
10.6.2019 11:00
Navigácia alebo navigovanie môže byť napríklad usmerňovanie, vedenie správnym smerom v neprehľadnej, zložitej situácii. Navigovanie (iné názvy: navigácia, prehliadanie, prezeranie; po angl. browsing alebo navigation) je využívanie hypertextových alebo hyperdimenzionálnych (napr. vektorové polia) väzieb pre pohyb medzi časťami jedného hypertextového dokumentu alebo hyperdimenzionálneho systému, medzi rôznym hypertextovými dokumentmi, fraktálovými poliami atď. Cestu, po ktorej sa zasa možno vracať, si pamätajú prehliadače, cestu, po ktorej sa zasa možno nielen vracať a odchádzať, si pamätajú systémy abstraktnej inteligencie - pamätajú si aj stavy, ktoré ešte nenastali.
Re: A je to! Pozor! Nepliesť si nedeterministický počítač s nedeterministickým algoritmom.
Od: Vesmírne sily
|
Pridané:
11.6.2019 10:40
Medzi abstraktnú inteligenciu možno zaradiť kvantový počítač - zariadenie na vykonávanie výpočtov, ktoré priamo využíva pri svojej činnosti kvantovomechanické fenomény, ako napríklad superpozíciu alebo kvantové previazanie častíc, na vykonávanie operácií nad dátami. V klasickom alebo konvenčnom počítači je množstvo dát určené bitmi, v kvantovom počítači sa používajú qubity alebo kvantové bity. Základným princípom kvantových výpočtov je to, že kvantové vlastnosti častíc sa môžu použiť na reprezentáciu a štruktúru dát a kvantové mechanizmy sa môžu použiť na vykonávanie operácií s týmito dátami.
Qubit možno popísať ako výpočtovú zložitosť alebo výpočtovú náročnosť - pojem z teórie algoritmov, a vyjadruje nakoľko je výpočet podľa zvoleného algoritmu zložitý. Výpočtovú zložitosť študuje teória zložitosti. Výpočtová zložitosť má dve základné miery - časová zložitosť a pamäťová zložitosť. Optimalizácia algoritmu sa týka minimalizácie jednej alebo obidvoch mier zložitosti.
neprihlásený 
