Výrazne vylepšené detektory gravitačných vĺn LIGO a Virgo, ktoré boli spustené v novej konfigurácii len minulý pondelok, už stihli opäť detekovať gravitačné vlny.
Predtým za mnohoročné fungovanie experimenty spolu detekovali gravitačné vlny iba jedenásťkrát.
Na aktuálne detekovanie upozornil NewScientist.
Aktuálne zachytené gravitačné vlny mali vzniknúť pri kolízii dvoch čiernych dier vzdialených cca päť miliárd svetelných rokov, ich veľkosti zatiaľ nie sú známe.
Experiment LIGO, Laser Interferometer Gravitational-Wave Observatory, má dva detektory na území USA. Gravitačné vlny cyklicky mierne rozťahujú priestor v jednom smere a sťahujú ho v druhom a následne naopak. Detektory LIGO ich detekujú meraním dĺžky letu laseru v dvoch navzájom kolmých dlhých presne nakalibrovaných tuneloch, o dĺžke 4 km.
Európsky detektor Virgo, ktorý sa nachádza pri talianskej Pise, má rovnakú konštrukciu s kratšími 3 km ramenami.
LIGO detektor v Hanforde v štáte Washington, kliknite pre zväčšenie (foto: LIGO Lab / Caltech / MIT)
Experimenty spolupracujú, vďaka čomu je možné zisťovať viac a presnejších informácií o detekovaných vlnách.
Od apríla boli spustené detektory v nových konfiguráciách s výrazne vyššou citlivosťou, v prípade LIGO pomocou zdvojnásobenia výkonu laserov, upgradom zrkadiel za lepšie a znížením kvantového šumu s citlivosťou vyššou o 40% a v prípade Virgo cca dvojnásobnou.
Zvýšenie citlivosti všetkých troch detektorov umožní zvýšiť presnosť triangulácie polohy zdroja gravitačných vĺn ale umožní tiež detekovať výrazne viac gravitačných vĺn a zachytiť tiež zatiaľ nedetekované spojenie čiernej diery a neutrónovej hviezdy.
Gravitačné vlny sú deformáciami časopriestoru vznikajúce v dôsledku akcelerovaného pohybu telies predpovedané všeobecnou teóriou relativity Alberta Einsteina pred sto rokmi. Šíria sa rýchlosťou svetla.
Teória relativity vysvetľuje gravitáciu ako zakrivenie časopriestoru spôsobované hmotou. Gravitačné vlny, pravidelné cyklické deformácie časopriestoru, následne podľa tejto teórie vznikajú pri akcelerovanom pohybe hmoty. Výraznejšie vlny ale majú generovať len z vesmírneho pohľadu veľké udalosti ako kolízia dvoch veľkých hviezd alebo spojenie dvoch čiernych dier.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
detekcia
Od: afsdfs
|
Pridané:
9.4.2019 22:24
Uz cochvila zdetekujeme tranzicne presuny okolo slnecnej sustavy.
|
|
Re: detekcia
Od reg.: M.Miiicho
|
Pridané:
10.4.2019 9:57
A funkuje to? Lebo funkcia nie vždy je zárukou funkovania.
|
|
Re: detekcia
Od: bt4w
|
Pridané:
10.4.2019 11:35
funkuje! https://www.youtube.com/watch?v=EA7SwEEExhc
|
|
nes má meniny Milena
Od: Vera Pohlova dochodkyna
|
Pridané:
9.4.2019 22:28
A k comu je to dobre? Budem moct tlacit cez gravitacne vlny vo velkom kancli vzdialenom miliardu kilometrov?
|
|
Re: nes má meniny Milena
Od: /dev/win
|
Pridané:
10.4.2019 0:07
lacnejšie gravitačné rožky od pondelka v Lídli
|
|
ničivý praktik S005E00231
Od: syntaxterrorXX. X
|
Pridané:
10.4.2019 4:47
Práveže pokiaľ je kalibrácia tunelov výsledkom implementácie vedeckého úsilia na základe zákomov štandardného fyzikálneho modelu, objav za horizontom udalostí umožňuje pri používaní určitých technológií priekazne dokonca ťahať.
|
|
Re: ničivý praktik S005E00231
Od: Ťuťu Muťu
|
Pridané:
11.4.2019 19:15
Kolega, rad by som ta spoznal osobne.
|
|
Re: nes má meniny Milena
Od reg.: M.Miiicho
|
Pridané:
10.4.2019 10:16
Áno!
|
|
Prvé už po týždni
Od: reg.: Robertko
|
Pridané:
10.4.2019 7:30
Ak lepšie detektory zachytili gravitačné vlny z Piatka na Sobotu, to som sa len zdrbal z postele.
|
|
Re: Prvé už po týždni
Od: Adrique1
|
Pridané:
10.4.2019 9:54
milý pane, pletiete si gravitačné vlny so seizmickými
|
|
Re: Prvé už po týždni
Od reg.: M.Miiicho
|
Pridané:
10.4.2019 9:58
No funkujú lepšie, takže detekujú lepšie.
|
|
Re: Prvé už po týždni
Od: xtcxtc
|
Pridané:
10.4.2019 12:27
ty Funkamater
|
|
Teória relativity vysvetľuje gravitáciu...
Od: ingersole
|
Pridané:
10.4.2019 8:22
Teória relativity vysvetľuje gravitáciu ako zakrivenie časopriestoru spôsobované hmotou.
------------
Hmota spôsobuje zakrivenie časopriestoru, a tomu zakriveniu hovoríme gravitácia ? Mne to skôr pripadá, že hmota sa prejavuje gravitáciou a gravitácia zakrivuje časopriestor. Takže čo je príčina a čo následok ?
|
|
Re: Teória relativity vysvetľuje gravitáciu...
Od: Protialk. Poradna
|
Pridané:
10.4.2019 8:36
Priestor zvykne zakrivovat aj pozitie vacsieho mnozstva alkoholu. Po prichode domov z pohostinskeho zariadenia, nastava prostrednictvom manzelky horizont udalosti, ktoy po zalahnuti prechadza do mohorovicovej roviny diskontinuity.
|
|
Re: Teória relativity vysvetľuje gravitáciu...
Od reg.: Pjetro de
|
Pridané:
10.4.2019 8:55
zabudni na hmotu preboha
casopriestor je zakriveny, dosledkom toho je gravitacia (golfova lopticka na idealne absolutne rovnom platne sa nehybe ale na vlnovom/pokryvenom platne bude sotva v pokoji na hociktorom mieste, proste sa zacne niekde hybat/posuvat ako kaze zakrivenie plachty)
casopriestor je zakriveny, dosledkom toho je gravitacia ale ta vplyva nielen na hmotu (fermiony), ale aj vlnenie (bozony) a to dokonca aj na tie, ktore maju pokojovu hmotnost nulovu (fotony), vplyva na priestor a cas ... lebo su to svine male zakrivene
|
|
ultraradikalny fakticizmus
Od: syntaxterrorXX. X
|
Pridané:
10.4.2019 9:28
Akurat ze nakolko to od principu, ze gravitacia v skutocnosti udrziava predmety nehybne a casopriestor uz vybil zakrivovatelnost na vlnenie/pokryvenie absolutne rovneho platna, meranim nejde odlisit, je to vedecky objektivne nepriekazne.
|
|
Re: Teória relativity vysvetľuje gravitáciu...
Od: Plachetnica
|
Pridané:
10.4.2019 9:59
Uvažujeme o plachte vyrobenej v laboratóriu, kde každé vlákno má rovnakú hrúbku, vlastnosti, pružnosť? Ako je plachta upevnená? Ak je upevnená iba v rohoch, tak loptička svojou hnomtnosťou zamieri do geometrického stredu plachty, vzhľadom na pružnosť vlákien plachty. Ak je plachta položená na pevnej podložke, tak ju ani nie je treba, lebo či položíme loptičku na plachtu alebo podložku, tak ostane na svojom mieste, ak je podložka dokonale vodorovná. To isté, ak je plachta na vodorovnej podložke pokrčená, loptička ostane na mieste, kde ju položíme. Ak cielene pokrčenú plachtu upevníme iba v rohoch, aj tak sa loptička bude snažiť dosiahnuť v rámci možností záhybov, stred plachty, vzľadom na hmotnosť loptičky. S tou plachtou to nie je najlepší príklad.
|
|
Re: Mimoň chodom
Od reg.: ujo horar
|
Pridané:
10.4.2019 10:12
Mna osobne by zaujimalo, ako a podla coho dokazali nakalibrovat priestor dlhy 4 kilometre s presnostou na desattisicinu priemeru protonu...
Viem ze firma Toyota ma take reklamne heslo "Nic nie je nemozne" ale chyba mi tu vysvetlenie o kalibracii toho priestoru, pretoze vo vesmire sa v podstate neustale deje vselico a teoreticky kalibrovat 4 kilometre s tym ze prave teraz sa vo vesmire nic nedeje a mozeme kalibrovat sa mi zda priekazne scestne..
|
|
Re: Mimoň chodom
Od reg.: Kvík?
|
Pridané:
10.4.2019 10:32
Ja by som hádal, že nepotrebujú poznať presnú dĺžku s touto presnosťou, to sa zrejme nedá nijak dosiahnuť (sú tam tepelné fluktuácie, seizmické vlny, slapové javy, bohviečo ešte...). Dôležité je iba vedieť zaznamenať charakteristickú signatúru malých zmien, ktorá zodpovedá tomu, čo sa dá teoreticky vybúchať z Einsteinových rovníc.
|
|
Re: Mimoň chodom
Od: asdfasdfsad
|
Pridané:
10.4.2019 10:50
https://www.youtube.com/watch?v=iphcyNWFD10
|
|
Re: Mimoň chodom
Od: Sporino
|
Pridané:
10.4.2019 17:04
Presne toto skvele video som mu chcel pastnut.
|
|
Nefunkuje autokorekt?
Od reg.: M.Miiicho
|
Pridané:
10.4.2019 10:15
korekcia - korikovať, funkcia funkovať, detekcia - detekovať, redakcia - redigovať. Magián approved :D
|
|
Titulok:
Od: RIKK
|
Pridané:
10.4.2019 12:54
ziadnegravitacne vlny, Fry sa vrti na skatuli s vesmirom.
|
|
opat tie iste chyby uz roky
Od: Ludevit Stor
|
Pridané:
10.4.2019 13:19
https://jazykovaporadna.sme.sk/q/1925/
|
|
Re: opat tie iste chyby uz roky
Od: dsfsdgsd
|
Pridané:
10.4.2019 15:16
presne tak. jazykovedci uz roky opakuju tie iste chyby...
|
|
matercina
Od: profesor1
|
Pridané:
12.4.2019 18:51
Pravopisný rozdiel podstatného mena detekcia a slovesa detegovať súvisí s tým, že nie sú utvorené z rovnakého odvodzovacieho základu. Podobne je to napríklad aj pri dvojiciach slov absorpcia – absorbovať, transkripcia – transkribovať, reakcia – reagovať, funkcia – fungovať.
|