Vedci z americkej vesmírnej agentúry NASA a nemeckej vesmírnej agentúry DLR sa aktuálne pokúšajú zistiť, prečo sa sonda HP3 na InSight viac nezavŕtava do povrchu.
Cieľom misie InSight je realizovať geofyzikálny výskum Marsu, zistenie typu a veľkosti jadra, kôry, jeho seizmickej aktivity a ďalších geofyzikálnych vlastností a HP3 k tomu prispeje analýzou teploty pod povrchom a prúdenia tepla telom planéty.
HP3, Heat Flow and Physical Properties Package, sa má kladivovým mechanizmom zavŕtať ideálne až päť metrov pod povrch. Malo sa tak diať viacerými razeniami po približne 51 cm, keď sa okrem iného sonda potrebuje po každom razení chladiť až dva marťanské dni.
Pri prvom razení sa posunula ale iba o cca 30 cm a pri druhom sa neposunula vôbec, na začiatku mesiaca tak vedci avizovali pozastavenie razenia a analýzu situácie.
Tím na konci uplynulého týždňa schválil postup, ktorým sa pokúsi zistiť stav sondy. Využije k tomu konkrétne prítomné seizmometre zaznamenávajúce otrasy povrchu, ktoré InSight skôr v podobe prístroja SEIS položila na povrch.
HP3 položená na povrchu Marsu, kliknite pre zväčšenie (foto: NASA / JPL-Caltech / DLR)
Sonda bude realizovať krátke 10 až 15-minútové diagnostické razenie, pričom podoba otrasov môže priniesť informácie o stave sondy, povrchu a materiálu cez ktorý sonda prechádza. Po údere kladivového mechanizmu mechanický systém sondy uskutočňuje ešte následné slabšie dozvukové údery, pričom podľa vedcov časový interval medzi prvým a nasledujúcim úderom indikuje čo sa so sondou deje.
Ak sa sonda pomaly pohybuje hlbšie, interval by mal dosahovať cca 100 ms. Pokiaľ sa odráža od prekážky, bude to cca 50 ms. Jeden zo seizmometrov tak bude zachytávať otrasy s cieľom z tohto intervalu zistiť, či je sonda úplne zaseknutá, odráža sa od tvrdého materiálu alebo sa pomaly pohybuje.
Predstavenie HP3 a jej vŕtacieho mechanizmu (video: DLR)
Dáta z ďalšieho seizmometra by zase mohli umožniť zistiť informácie o podobe povrchu a či sa okolo hĺbky 30 cm nachádza tvrdá vrstva.
Pomôcť by mali aj snímky na časť sondy nachádzajúcej sa nad povrchom, ktoré ukážu či a ako sa táto časť sondy pri razení pohybuje.
Dnes majú byť na sondu poslané príkazy pre uskutočnenie diagnostických razení v ďalší deň a dáta majú byť následne stiahnuté na Zem v stredu.
NO sonda narazila na poctivy zulovy suter a ta cinska ocel zmenila vdaka priklepom svoj tvar na placaty, takze sudruzi mozu pobalit pytle a ist na pivo ;)
Ked citam tieto spravy, vzdy mi chyba info, ci je (vobec) mozne este pripadne prelozenie pristroja na ine miesto.
(Alebo ten mechanizmus uz nejde "namotat" nazad...)
Pokial viem, tak prelozenie sondy na ine miesto uz nie je mozne. Nepoznam presny dovod, ale viem ze ked ukladali tie sondy na povrch tak mali len zopar pokusov nakolko tie klby na ramene sondy neboli stavane pre dlhodobe vyuzitie.
Namotať sa nedá, špeciálna "páska" so senzormi a napájaním pre samotného krtka je krtkom ťahaná ako sa zarýva hlbšie a hlbšie. Akonáhle je "krtko" zarytý už niet cesty späť a ak by stojan s cievkou zdvihli len by sa odmotala páska a krtko by ostal na mieste. No aktuálne je ešte stále jeho časť v nútri stojanu takže sa špekuluje či by sa ešte nedal zachytiť pretože detaily o mechanizme uvoľnenia verejne známe niesú takže je to málo pravdepodobná špekulácia.
Našporím si kopejky - predám čepeľ z hokejky
Od: Jaternica
|
Pridané:
25.3.2019 10:43
No nič, chlapi, obkopať krompáčom hornú vrstvu zeminy, pozor na kábel, potom hiltkou opatrne tuto okolo tej NASA-pičoviny, dávajte na to bacha, je to nejaká drahá americká sonda, nedojebte to sekáčom. Keď sa to uvoľní, tak ten kábel zmotajte znova na bubon aby sonda visela asi toľkoto a môžete ísť na fajront. Potom doma na Bajkonure vám vedúci podpíše diéty a u Nasti si nafasujte čisté skafandre.
Namiesto toho klasického priklepu mali radšej pouzit nejakú mimozemský technológiu. Určite by im to fungovalo. Ako to vŕtacie rameno v star treck. Možno ho ešte majú aj niekde odložené funkčné z natáčania. Inak možno to vŕtacie rameno postalo za to že došli peniaze ako na Slovensku.
neprihlásený 
