Americká vesmírna agentúra NASA využije na komunikáciu s pripravovaným novým robotickým vozidlom Mars 2020 družicu MAVEN, ktorá doteraz plnila na Marse vedecké úlohy.
NASA to oznámila v pondelok so začiatkom príprav na túto misiu.
MAVEN priletela k Marsu v roku 2014 a jej misia mala trvať dva roky. Úlohou MAVEN, Mars Atmosphere and Volatile EvolutioN, bolo analyzovať atmosféru a zistiť ako Mars o ňu prišiel a prichádza. To sa sonde podarilo a okrem iného podľa jej meraní atmosféru Marsu odfukuje slnečný vietor aj teraz rýchlosťou cca 100 gramov za sekundu.
Keďže sonda naďalej funguje a palivo by jej malo vydržať až do roku 2030, NASA sa ju popri pokračovaní využívania na vedecký účel rozhodla využiť ako komunikačnú sondu pre pripravovaný Mars 2020. Nové robotické vozidlo vychádza z existujúceho vozidla Curiosity, odštartuje zo Zeme v júli 2020 a pristáť na Marse by malo 18. februára 2021.
Umelecká ilustrácia sondy MAVEN pri Marse, kliknite pre zväčšenie (obrázok: NASA Goddard Space Flight Center)
NASA už teraz ale začala pripravovať MAVEN na jej ďalšiu úlohu a upravuje je orbitu, prečo s takým časovým predstihom nie je jasné. V súčasnosti sonda obieha Mars po výrazne eliptickej orbite so vzdialenosťou najviac 6200 km nad povrchom a najmenej 150 km.
NASA ju upraví na eliptickú orbitu 150 km až 4500 km, pričom priblíženie v najvzdialenejšom bode má zlepšiť jej schopnosť komunikácie s Mars 2020 na povrchu planéty. Zároveň sa výrazne skráti doba obehu zo 4.5 na 3.5 hodiny a sonda tak bude častejšie v najmenšej vzdialenosti od planéty.
Ako energeticky najefektívnejší spôsob úpravy trajektórie použije NASA brzdenie pomocou atmosféry. Za týmto účelom sonda pomocou svojich trysiek zníži svoju najmenšiu vzdialenosť na 125 km a bude pri každom oblete prechádzať atmosférou, ktorá ju postupne zbrzdí. K úprave orbity príde po 360 obehoch v nasledujúcich dva a pol mesiacoch.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ksp for live
Od: Jebbediah
|
Pridané:
12.2.2019 10:06
S predstihom to robia preto aby to este stihli loadnut zo savu ak by to dojebabrali na prvy krat
|
|
Re: ksp for live
Od: Martin455452
|
Pridané:
12.2.2019 10:14
Pripadne ak by prisli o ten save, tak este stale stihnu poslat nahradnu sondu.
|
|
Re: ksp for live
Od: Bill Kerman
|
Pridané:
12.2.2019 13:51
Dufam, ze nedaju revert to launch! Zase sa mam tych 5 rokov natahovat so zivotom?
|
|
By ma zaujímalo
Od reg.: gunko
|
Pridané:
12.2.2019 10:46
By ma zaujímalo, či to ešte počítajú, spomalene, pribrzdenie, zmena orbity, ..., alebo už sa len simuluje (počíta to za nich). Resp aj aj. Ako veľmi to je v dnešnej dobe autonómne - zadám zmenu orbity a soft vypočíta kde akou silou treba pôsobiť.
|
|
Re: By ma zaujímalo
Od: it_it
|
Pridané:
12.2.2019 11:28
ten soft niekto musel napisat. S logaritmickymi pravitkami uz nebehaju, vacsinu vypoctov a vsetky simulacie robia programy
|
|
Re: By ma zaujímalo
Od reg.: gunko
|
Pridané:
12.2.2019 15:25
No shit Sherlock. Otázka však neznela, či sa softvér objavil na Zemi alebo ho niekto napísal.
Otázka znela, či tieto veci už počíta softvér a oni mu veria, alebo stále sa počíta na papier aký výkon zapnúť ktorej tryske, aby znížili orbitu tak ako chceli :)
|
|
ultraradikalny faktizmus
Od: syntaxterrorXX. X
|
Pridané:
12.2.2019 16:12
No shit Sherlock. Ale keď je súčasťou odpovede "energeticky najefektívnejší spôsob úpravy trajektórie", tak z hľadiska tenzorového súčinu je samoadjungáciou použitie viac než jednej trysky priekazne vylúčené.
|
|
...ze si trapny
Od: Bleee
|
Pridané:
12.2.2019 16:46
Nazdaaar :) Vraj ti mam nieco odkazat, ked sem prides ;)
|
|
ničivý praktik S005E0074
Od: syntaxterrorXX. X
|
Pridané:
12.2.2019 17:46
V takom prípade by tu snáď bolo namieste podotknúť, že okrem vrodenej neschopnosti dediť*, môžem eventuálne dedičstvo i priekazne odmietnuť**.
*passive skill: Quil, Quantum no-deleting theorem, dagger symmetric monoidal category
**active skill: forced non-subclassable class declaration
|
|
Re: ničivý praktik S005E0074
Od: SyntaxPatrikHornik
|
Pridané:
12.2.2019 19:59
V tom pripade ti odporucam vyuzit active skill a odmienut nabuduce ponuku sa ist priekazne strapnit a zosmiesnit koktanim do radia ;)
|
|
Re: By ma zaujímalo
Od reg.: Kvík?
|
Pridané:
12.2.2019 12:30
V konečnom dôsledku sa všetko musí robiť počítačom, lebo analytické riešenie tam ani neexistuje.
|
|
Re: By ma zaujímalo
Od: matkooo
|
Pridané:
12.2.2019 14:03
este to mozes pocitat na papier
|
|
Re: By ma zaujímalo
Od reg.: gunko
|
Pridané:
12.2.2019 15:37
Presne na to sa pýtam, či NASA stále zamestnáva hordu matematikov, ktorý duplicitne riešia stále takéto úlohy kvôli chybovosti, alebo majú už soft, ktorý to vyráta a dá výsledky...
|
|
Re: By ma zaujímalo
Od: -...-
|
Pridané:
12.2.2019 14:05
Pouzivaju Kerbal Space Program
|
|
odkaz
Od: letovparku
|
Pridané:
12.2.2019 12:01
Ked sem pride syntaxterrorXX. X odkazte mu ze je trapny
|
|
Re: odkaz
Od: Bleee
|
Pridané:
12.2.2019 12:59
Odkazem, spolahni sa. Priekazne ;)
|
|
Re: Mimoň chodom
Od reg.: ujo horar
|
Pridané:
12.2.2019 12:37
mna aby zaujimalo, kolko atmosfery je odfukovenej slnecnym vetrom zo zeme...
nejako sa mi zacalo zle dychat..
|
|
Re: Mimoň chodom
Od reg.: Kvík?
|
Pridané:
12.2.2019 13:56
Jednotky kg za sekundu. Na jednej strane je Zem o dosť ťažšia a má väčšiu únikovú rýchlosť, na druhej je tu slnečný vietor o dosť koncentrovanejší.
|
|
odozva
Od: jajajajajaja
|
Pridané:
12.2.2019 13:14
kolko je ping teda odozva od zeme k marsu?
|
|
Re: odozva
Od: matkooo
|
Pridané:
12.2.2019 14:09
ping je relativny od vzdialenosti/polohe (Zem-mars je cca 200-250M km aka 200 - 250GM :D) co pri rychlosti svetla cca 300tisic km/s by za optimalnych podmienok mala byt 660-850 sekund jednym smerom -> ping = tam aj spat -> 1300 - 1700sekund)
|
|
Re: odozva
Od: konspirator9
|
Pridané:
12.2.2019 14:22
to plati pre ake medium?
>>light takes 3 minutes 2 seconds to travel between Earth and Mars at closest approach
www.businessinsider.com/how-fast-speed-light -travels-earth-moon-mars-nasa-2019-1?op=1
je nutne podotknut, ze na komunikaciu sa pouziva radiove spojenie a tam je to dost pomalsie:
>>average round-trip communication takes about 28 minutes
|
|
Re: odozva
Od reg.: Kvík?
|
Pridané:
12.2.2019 14:24
To je čo za blbosť? Vo vákuu sa všetky elmag vlny šíria rovnako rýchlo.
|
|
Re: odozva
Od: matkooo
|
Pridané:
12.2.2019 14:46
vsetko plati az na vzdialenosti, kazda stranka uvadza ine priemerne vzdialnosti. pravda bude niekde uprostred.
|
|
Re: odozva
Od: m44
|
Pridané:
12.2.2019 15:38
Pravda je tam vonku.
|
|
Re: odozva
Od: pilgrim76
|
Pridané:
14.2.2019 8:08
Rýchlosť svetla (značka cph alebo v) je rýchlosť šírenia svetla a všetkých ostatných druhov elektromagnetického vlnenia. Rýchlosť svetla mimo vákua sa označuje aj ako rýchlosť svetla v látke či rýchlosť svetla v prostredí. Výrazom "rýchlosť svetla" sa často myslí špecificky len rýchlosť svetla vo vákuu.
Rýchlosť svetla v látke závisí jednak od fyzikálnych vlastností danej látky (napr. teploty, tlaku) a jednak od frekvencie svetla (elektromagnetického vlnenia), ktorého rýchlosť meriame.
Vzorec rýchlosti svetla je cph = λ.f = c / n, kde λ je vlnová dĺžka, c je rýchlosť svetla vo vákuu a n je absolútny index lomu (pre vákuum je n=1, mimo vákua je obyčajne n>1, ale ojedinele je n<1).
Rýchlosť viditeľného svetla vo vzduchu je približne rovnaká ako c. Rýchlosť viditeľného svetla vo vode je 225 000 km/s, v skle 200 000 km/s a v diamante 124 034 km/s.
|
|
Re: odozva
Od: Sporino
|
Pridané:
12.2.2019 15:56
Podľa vzdialenosti. Uvádza sa od 3-4 min do cca 22 minut.
|
|
Re: odozva
Od: Sporino
|
Pridané:
12.2.2019 15:59
teda signal len zem->mars
|