Vedci objavili doteraz najmenšiu hviezdu, menšie asi nebudú

Značky: vesmírveda a výskum

DSL.sk, 13.7.2017

Tím astronómov na čele s vedcami z Cambridgskej univerzity identifikoval novú najmenšiu doteraz známu hviezdu, ktorá je len o niečo väčšia ako Saturn.

Hviezda pomenovaná EBLM J0555-57Ab má podľa práce vedcov polomer rovný len cca 0.84 polomeru Jupiteru, ktorý má polomer 69.9 tisíc km. Polomer hviezdy je teda cca 58.7 tisíc km, polomer Saturnu 58.2 tisíc km.

Slnko má polomer 695.7 tisíc km.

Hmotnosť hviezdy dosahuje 85-násobok hmotnosti Jupitera a teda 8.1% hmotnosti Slnka.

Gravitácia na povrchu hviezdy je 300-krát silnejšia ako na Zemi.

Podľa vedcov je hviezda pravdepodobne najmenšou možnou aktívnou hviezdou, aké môžu existovať. Pri menšej veľkosti a hmotnosti by už zrejme tlak v jadre nebol dostatočný na uskutočňovanie fúzie vodíka na hélium.

Astronómovia malú hviezdu objavili metódou akou sa objavujú exoplanéty, keď zatienila väčšiu hviezdu preletom pred ňou z pohľadu Zeme. Hviezdou, ktorú zatienila, bola druhá hviezda z binárneho systému týchto dvoch hviezd.

Hviezda bola objavená v rámci projektu WASP hľadajúceho planéty touto metódou a jej hmotnosť bola zistená na základe pozorovaní spektrografom CORALIE. Hviezda sa nachádza od nás vo vzdialenosti približne 600 svetelných rokov.




Najnovšie články:



Diskusia:

menšie asi nebudú Od reg.: yntelygent | Pridané: 13.7.2017 10:55 aká je pravdepodobnosť, že sme našli práve tú najmenšiu? Odpovedať Známka: 7.7 Hodnotiť:

Re: menšie asi nebudú Od: syntaxterrorXXX | Pridané: 13.7.2017 10:58 Presne tak. "menšie asi nebudú" Odpovedať Známka: 6.5 Hodnotiť:

Re: menšie asi nebudú Od: Ondiak | Pridané: 13.7.2017 11:40 Tu ide o to, že ak to má byť štandardná hviezda tak musí bežať fúzia a ak by bola menšia ako táto nebude mať na to dosť tlaku. Preto je nepravdepodobné, že by boli ešte menšie hviezdy, ktoré by boli aktívne. Lebo fyzika. Odpovedať Známka: 1.8 Hodnotiť:

Re: menšie asi nebudú Od: suxi | Pridané: 13.7.2017 11:53 naco opakujes co je napisane v clanku? Odpovedať Známka: 4.4 Hodnotiť:

Re: menšie asi nebudú Od: fihaaaa | Pridané: 13.7.2017 12:00 Štatistický môže byť kľudne o meter menšia a môže ich byť aj 200. Ale ide o princíp nie o hádku v materskej škôlke. Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

Re: menšie asi nebudú Od reg.: roob_ | Pridané: 13.7.2017 11:02 nula. Napr. neutronove hviezdy maju priemery niekde okolo 10-20km a hmotnostami 1-2x Slnko. Odpovedať Známka: -8.7 Hodnotiť:

Re: menšie asi nebudú Od: siirii | Pridané: 13.7.2017 11:07 Lenže článok nie je o neutrónových hviezdach, ale o štandardných, aktívnych hviezdach. Odpovedať Známka: 9.4 Hodnotiť:

Re: menšie asi nebudú Od reg.: Kvík? | Pridané: 13.7.2017 14:39 No, neutrónová hviezda nie je hviezda. Ten názov je dosť nešťastný. Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

Re: menšie asi nebudú Od: :Pjetro de | Pridané: 14.7.2017 12:35 to je taká guča neutrónov neutrónová guča :) Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

Re: menšie asi nebudú Od: G vývod | Pridané: 13.7.2017 12:44 Robko a jeho múdrosti. Odpovedať Známka: 7.3 Hodnotiť:

Cesta. Od reg.: shapira | Pridané: 13.7.2017 10:58 Ako dlho cesta tam hyperpohonom... 3 ci 4 tyzdne? :D Alebo FTL... Kolko "skokov" je potreba? Odpovedať Známka: 7.8 Hodnotiť:

Re: Cesta. Od: kakaoveradovanky | Pridané: 13.7.2017 11:04 devať Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

Re: Cesta. Od: iOfcaaa | Pridané: 14.7.2017 0:26 Zisti co je 3 6 9 a zistis vsetko. Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:

Re: Cesta. Od reg.: K-NinetyNine | Pridané: 13.7.2017 11:32 Pri warp faktore 5 cca 3 roky. Warp faktore 7 to dá za 0.5 až 1.38 hodiny. Avšak warp faktor 9 až 127 a pol dňa. Warp faktorom 8.4 to vychádza na necelých 8 hodín. Počítať warp rýchlosť evidentne nie je také jednoduché ako sa na prvý pohľad zdá. http://memory-alpha.wikia.com/wiki/Warp_factor Odpovedať Známka: 8.8 Hodnotiť:

Re: Cesta. Od: lusk | Pridané: 13.7.2017 17:47 na toto by vedel odpovedat iba vysmiaty ujo Odpovedať Hodnotiť:

Re: Cesta. Od reg.: RB_    | Pridané: 14.7.2017 22:37 ondrej macko?? Odpovedať Hodnotiť:

............. Od: zxcvbn | Pridané: 13.7.2017 11:06 Hviezda zatienila hviezdu. Asi na tej zatienujucej hviezde bola prave noc. Odpovedať Známka: 8.6 Hodnotiť:

Re: ............. Od: Ondiak | Pridané: 13.7.2017 11:43 Ked sa s baterkou postavis predomna tak, ze mi zatieniš slnko tak ti môžem srať na svetlo z tvojej baterky. Je zanedbateľne silné. Ja viem myslel si to ako vtip ale aj tak tomu nerozumieš a bál si sa spýtať. Odpovedať Známka: 2.7 Hodnotiť:

Re: ............. Od: zxcvbn | Pridané: 13.7.2017 13:03 Dakujem, kapitan :) Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

Re: ............. Od: hmm | Pridané: 13.7.2017 19:08 Ondiak=Andrej Granko? Odpovedať Hodnotiť:

Re: ............. Od: syntaxterrorXXX | Pridané: 13.7.2017 13:12 Výsledná úspešnosť popisovanej interferencie je ale podmienená dokonalou synchronizáciou zdrojov, ako elektromagnetického, tak i nie, vlnenia na kvantovej úrovni s nulovou toleranciou relatívnej odchýlky. Odpovedať Známka: -2.5 Hodnotiť:

Re: ............. Od: tmp | Pridané: 13.7.2017 17:21 tak mali proste stastie, velmi nepravdepodobne, ale dokazali velku nepravdepodobnost este mensej hviezdy Odpovedať Hodnotiť:

Re: ............. Od: syntaxterrorXXX | Pridané: 13.7.2017 17:30 K osraniu svetla z baterky ale len stastie nestaci. K tomu treba viac. Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:

barig Od: barig | Pridané: 13.7.2017 11:53 Cim menchsia hviezda tym dlchsia zivotnost. Odpovedať Známka: 2.5 Hodnotiť:

Re: barig Od: Srarprotistene | Pridané: 13.7.2017 12:10 Cim mensi, tym vacsia vydrz. Odpovedať Známka: 2.0 Hodnotiť:

Re: barig Od: McUH | Pridané: 13.7.2017 12:12 To je vo všeobecnosti pravda, ale ktovie či platí i pri týchto najmenších. Hviezda časom stráca hmotu, čím zrejme poklesne i tlak, a možno fúzia ustane ešte pred vyhorením paliva. Vcelku by ma zaujímalo, ako na tom sú, a pri akej hmotnosti "žijú" najdlhšie. Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

Re: barig Od: :Pjetro de | Pridané: 13.7.2017 13:54 V nasom vesmire plati pravidlo: cim lahsia hviezda, tym zije dlhsie (mozno v paralelnych vesmoroch je to inak a mozno tam ani ziadne hviezdy nie su). Teoria hovori, ze hmotnsoti hviezd sa pohybuju od 0,08-nasobok hmotnosti Slnka (8%) co je cca 84 Jupiterov, az po niekolko 100-nasobok hmotnosti Slnka. Tie najlahsie hviezdy ziaria/budu ziarit biliony (tisice miliard) rokov, tie najtazsie iba miliony (co je z kozmickeho hladiska chvilka). Objekty s hmotnsotou medzi cca 20 a 84 Jupiterov nie su ani hviezdy ani planety. Su to tzv. hnedi trpaslici. Lahke na hviezdu a preto sa nezacala fuzia, na planetu je to zasa strasne hovado. Pod cca 20 Jupiterov uz hovorime o "normalnom" plynnom obrovi (planete). Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:

Re: barig Od: McUH | Pridané: 13.7.2017 14:58 Toto všetko viem, o astronómiu sa zaujímam, keď je čas a chuť aj pozorujem. Faktom tiež je, že hviezdy počas života, najmä formou hviezdneho vetra, vyžiaria veľkú časť svojej hmotnosti, kľudne i polovicu (i keď myslím že väčšie strácajú percentuálne viac ako menšie). Takže myšlienkový experiment: Majme hviezdu ktorá je naozaj na spodnej fyzikálnej hranici hmotnosti (nech už je to koľkokoľvek). Počas života bude strácať hmotu, až sa hmotnosťou dostane pod hranicu pri ktorej nastáva udržateľná fúzia. Čo sa stane potom? Myslím, že by sa postupne mohla premeniť na hnedého trpaslíka. Pointa ale bola, že podľa mňa bude ako hviezda žiť kratšie, hoci má menšiu hmotnosť. Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:

Re: barig Od: .ff | Pridané: 13.7.2017 15:05 Ešteže si tam napísal, že je to "myšlienkový experiment", inak by som si myslel, že sú to obyčajné otázky a dohady. Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:

Re: barig Od: McUH | Pridané: 13.7.2017 15:17 Nuž v astronómii sú to z veľkej časti žiaľ naozaj dohady. Je to dané tým, že naše merania sú stále dosť slabé (nevieme poriadne pozorovať ani susednú sústavu), zaťažené veľkou chybou, limitované našim miestom vo Vesmíre a v neposlednej miere i krátkym časom systematického pozorovania. Napr. i fenomén typu čierna diera, hoci bežne akceptovaný ako posledné štádium vývoja hmotných hviezd, je len v rovine predpokladov, a v skutočnosti vôbec nemusí existovať. Zatiaľ je to ale najlepšie vysvetlenie čo máme. Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

Re: barig Od reg.: RB_    | Pridané: 14.7.2017 22:40 ale ved teraz nedavno som cital tu na dsl.sk clanok o tom ze objavili resp. potvrdili existenciu ciernych dier cez gravitacnu sosovku ci? Odpovedať Hodnotiť:

Re: barig Od: partizann | Pridané: 15.7.2017 2:33 to ze nasli "gravitacnu" sosovku este vobec neznamena ze je zapricinena ciernou dierou a nic to o ich existencii nehovori. V podstate jedine co vieme na isto je ze pozorujeme dajaky sosovkovy efekt, a tym aj konci co o tom mozme povedat. To ze dakto povie ze je to cierna diera je momentalne presne rovnako pravdepodobne ako to ze tam dakto tie svetelne luce ohyba. Odpovedať Hodnotiť:

Re: barig Od: :Pjetro de | Pridané: 13.7.2017 14:00 Dalej bezna hviezda min 90% z casu svojho aktivneho zivota stravi na tzv. hlavnej postupnosti a nasledne podla hmotnosti prechadza na ostrovy subobrov, obrov, nadobrov, superobrov nad hlavnu postupnost a nasledne po vybuchu prechazda do ostrova dole do bieleho trpaslika, neutronovej hviezdy ci ciernej diery (posl. 2 stadia na grafe nie su) - proste "bezne" hviezdy od 0,5 po 10 hmotnosti Slnka ku koncu zivota skacu po grafe jak splasene, na ostrovoch obrov su to vatove hviezdy s velmi malou hustotou v nestabilnom stadiu vyvoja. Odpovedať Známka: 2.0 Hodnotiť:

Re: barig Od: :Pjetro de | Pridané: 13.7.2017 14:00 Hmotnost je ten zaklad co urcuje co sa moze stat a co sa nemoze stat. Jedna vec je byt najvacsia hviezda a druha vec najtazsia hviezda: NAJVACSIE: https://en.wikipedia. org/wiki/List_of_largest_stars, napriklad (UY Scuti 1708(±192) polomerov Slnka, ale hmotnost len 7 az 10 Slnk) (Betelgeuse 887(±203) polomerov Slnka, ale hmotnost len 11,6(-3,9+5,0) Slnk) Tieto hviezdy maju radovo cca 1000x vacsi polomer ako Slnko a teda 1 000 000x vacsi povrch a 1 000 000 000x vacsi objem a hmotnost iba cca 10x vacsiu = 100 000 000x mensia hustota. Preto sa nazyvaju tzv. vatové hviezdy. Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:

Re: barig Od: :Pjetro de | Pridané: 13.7.2017 14:01 NAJTAZSIE: https://en.wikipedia. org/wiki/List_of_most_massive_stars (R136a1 hmotnost az 315 Slnk, polomer iba 28,8 az 35,4 polomerov Slnka) Existuje vela druhov triedenia hviezd: https://cs.wikipedia. org/wiki/Spektrální_klasifikace https://cs.wikipedia. org/wiki/Hertzsprungův-Russellův_diagram https://cs.wikipedia. org/wiki/Hlavní_posloupnost Dolezite je, ze uz hustota u tzv. vatových hviezd nam napovie, ze to neni ich normalny stav = nespada to do hlavnej postupnosti, ale jedna sa o vyvojove stadium hviezdy, aj Slnko sa za cca 2-3 miliardy rokov zacne pomaaaaaaaalicky menit na "maleho cerveneho obra" a tiez bude z neho vatova hviezda s malou hustotou, kedze polomer Slnka bude az medzi Venusou a Zemou. t.j. zvacsi sa cca 200-nasobne. Odpovedať Známka: 4.3 Hodnotiť:

Re: barig Od: :Pjetro de | Pridané: 13.7.2017 14:01 Strach treba mat z hmotnych hviezd, nie velkych. Ked buchne nejaka hviezda s hmotnstou 100 a viac Slnk, je to iny ohnostroj ako ked buchne hviezda s hmotnostou 10 Slnk. Hviezda s hmotnostou 100 a viac Slnk ani nema vela casu (mozno len par tisicroci co je z astronoickeho hladiska mihnutie oka a mozno ani vobec) na nejakeho cerveneho ultra-mega-hyper-obra (ktory by mal polomer nie 1000 ale mozno az 10000 polomerov Slnka), tam to ide velmi rychlo tresknut a ten tresk je ina vec ako pri hviezde s hmotnostou 10 Slnk, ktora ma cas par desiatok/stoviek milionov rokov exitovat v stadiu cerveneho veleobra ci nadobra s polomerom 1000 Slnk. Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:

Re: barig Od reg.: Kvík? | Pridané: 13.7.2017 14:52 Takáto maličká stráca hmotu dosť mizerne, prakticky vôbec. Odpovedať Hodnotiť:

Re: barig Od: McUH | Pridané: 13.7.2017 15:05 Beriem. Ale vždy nejakú stráca. A teda ak existuje spodná hranica, kedy sa hviezdou stane, tak o tú spodnú hranicu pomerne rýchlo príde (hoci len o málo). Čo sa bude diať potom? Možno je to nejaký stav na pomedzí hnedého trpaslíka a hviezdy - prechádza to plynulo a nie že potiaľto h.trpaslík a odtiaľto hviezda. Odpovedať Hodnotiť:

Re: barig Od reg.: Kvík? | Pridané: 13.7.2017 15:24 Nie že možno, ale fakt, tá hranica vôbec nie je ostrá, podobne, ako keď sa topí sklo. Nie že pri 1050 K je to ešte tuhé a pri 1050.01 K už zrazu kvapalné; ale postupne mäkne. Aj pri nízkej teplote (milión K) jadrová reakcia môže prebehnúť, akurát pravdepodobnosti sú hrozne malé a výkon je zanedbateľný a oveľa dôležitejším zdrojom energie je gravitačná kontrakcia. Zhruba pri 4000000 K už p-p chain beží celkom spoľahlivo a môžeme hovoriť o hviezde. Odpovedať Hodnotiť:

A čo už Od: lacimir1 | Pridané: 13.7.2017 12:08 Nech si tvrdia čo chcú a ako chcú. Keď je niečo vzdialené tak, že to čo vidia, bolo pred 600 rokmi, tak tomu s prepáčením nech verí len totálny truľko. Dám na to svoju výplatu, že do 50 rokov nájdu, že to čo sa teraz zisťuje o vesmíre sú totálne bulšity. Pre trolkov len poznamenám, že neverím na plochú dosku. Odpovedať Známka: -7.3 Hodnotiť:

Re: A čo už Od reg.: shapira | Pridané: 13.7.2017 12:46 takze neveris na plochu dosku? kuchynsku linku a dosku mas gulatu? :-D tiez stol mas gulaty? No pozriem si ako na gulaty stol polozis monitor... :-P Odpovedať Známka: 7.5 Hodnotiť:

Re: A čo už Od: Sloniik | Pridané: 13.7.2017 15:47 Podotykam gulaty monitor. Ako to urobi? Rovnako ako ked stavias snehuliaka. Alebo ked hrac biliardu chce polozit 2 gule na seba. Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:

Re: A čo už Od: .vždy | Pridané: 13.7.2017 12:47 Slabý troling, kokotko. Odpovedať Známka: 3.8 Hodnotiť:

Re: A čo už Od: :Pjetro de | Pridané: 13.7.2017 13:46 a teraz porozmyslaj, preco mas hodnotenie -1000 Odpovedať Známka: 5.4 Hodnotiť:

Re: A čo už Od: syntaxterrorXXX | Pridané: 13.7.2017 20:16 Sak ved aby hamiznosti mohlo byt cinene zadost. Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:

Hmmmmm Od: Umyvacka | Pridané: 13.7.2017 19:18 Úprimne, čakal som niečo iné. Ja ze to bude Janka Hospodarová. Ale asi to bude tým , že vyhasnuté hviezdy sa nepočítajú . Ale v kuloároch slovenského šoubiznisu sa šepce, ze sa rodí nová hviezda. Neviem si spomenúť na meno, neporadite my? Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:

Re: Hmmmmm Od: astronom | Pridané: 13.7.2017 20:17 A je dostatocne lahka ? Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

Re: Hmmmmm Od reg.: Pjetro de | Pridané: 14.7.2017 20:38 musi byt dostatocne lahka, aby vydrzala dostatocne dlho :) Odpovedať Hodnotiť:

.................. Od: tenodtal | Pridané: 13.7.2017 19:34 58tisic to je moc vela malo :D Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:

Re: .................. Od: tenodtal | Pridané: 13.7.2017 21:06 58km by ma uspokojilo by som presiel okolo tej zeme za den. rano na rovniku naobed sever. pol o sestej doma. ppc by to bolo. ale neni. nesom smutny. smrk. iba kratke smrk ne smrrrrk to by uz bolo seriozne a sponna pera by uz pracovala ostosest. ale takto nepracuje ma volno ta sponna pera. sponna pera dnes nepracuje bo ma volno neska ma volno. :D Odpovedať Známka: -6.0 Hodnotiť:

mravci Od: asdfomfg | Pridané: 13.7.2017 22:56 A samý mravec chodiaaaa ! .. Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:

Re: mravci Od: tenodtal | Pridané: 14.7.2017 10:13 a áno robia strasny hluk jak dupu tyma nozičkáma a je.e to od rana do vecera ani spat sa neda lebo mravce je.u nozičkáma. Odpovedať Hodnotiť:

Optimista Od: Zázrak na rieke Hron | Pridané: 14.7.2017 14:33 Asi ešte budú Odpovedať Hodnotiť:

Pridať komentár