neprihlásený Nedeľa, 13. septembra 2026, dnes má meniny Ctibor
22-nm Intely podľa uniknutých plánov v prvom polroku 2012

DSL.sk, 13.4.2011


Prvé 22-nm procesory novej architektúry Ivy Bridge by mala spoločnosť Intel uviesť na trh v prvej polovici budúceho roka.

Vyplýva to z uniknutých plánov Intelu v oblasti desktopových procesorov zverejnených Computerbase.de a tureckým DonanimHaber.

Podľa produktových plánov by mali byť na trh v prvom polroku 2012 uvedené desktopové procesory v kategórií výkonných procesorov aj mainstreamových procesorov.

Výkonné procesory postavené ešte na 32-nm architektúre Sandy Bridge, s kódovým označením Sandy Bridge-E, by mali byť uvedené ešte vo štvrtom štvrťroku 2011.

Ivy Bridge procesory by mali byť podľa týchto plánov určené pre socket LGA 1155 a mali by byť kompatibilné s vybranými čipsetmi súčasnej šestkovej rady, po upgrade BIOS-u. Podporované určite nemajú byť čipsetmi Q65, Q67 a B65. Zároveň budú pre tieto procesory určené nové čipsety sedmičkovej rady s kódovým označením Panther Point.

Ivy Bridge procesory majú mať novú generáciu integrovanej grafiky, novú generáciu technológie Quick Sync pre transkódovanie videa a zlepšenú SIMD inštrukčnú sadu AVX. Pri použití s novými čipsetmi Panther Point má integrovaná grafika podporovať výstup až na tri súčasne pripojené displeje.

Aktuálne uniknuté materiály neinformujú o podpore PCI Express 3.0, na ktorú poukazovali predchádzajúce informácie.



Najnovšie články:

Konkurent Starlinku si objednal ďalšie stovky satelitov
Fyzikálne spúšťanie štvrtého reaktora Mochoviec bolo dokončené
Populárne virtualizačné riešenie Proxmox dostupné už aj pre ARM
Skladateľné smartfóny po uvedení iPhone Duo nenarastú, iPhone ale získa výrazný podiel
Predaje smart hodiniek poklesli, najväčším výrobcom Huawei
USA zakázali zahraničné routery, výnimku dostal už aj Asus ale TP-Link stále nie
Najväčší operátori pokryli 5G všetky hlavné cesty a železničné trasy
Nový Chrome je už vydávaný každé dva týždne
Apple uviedla očakávaný skladateľný iPhone, stojí 2.3 až 3.8-tisíc eur
Konsolidácia operátorov pokračuje, Slovanet kupuje operátor z veľkej štvorky


Diskusia:
                               
 

hezzky:)
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

Takze sa mi neoplati aktualne kupovat novu dosku a SB i7 2600k ?? Treba pockat este rok ?
Odpovedať Známka: 0.7 Hodnotiť:
 

... a potom sa ti oplati pockat este dalsi rok ... a potom este rok ... no ale na druhej strane - kolko usetris ;-)
Odpovedať Známka: 9.0 Hodnotiť:
 

to si môžeš rozprávať každý rok lebo každý rok vychádza niečo nove a tak nič nekúpiš :D
Odpovedať Známka: 9.1 Hodnotiť:
 

Nemusis cakat, ale nema zmysel kupovat 2600K. Ja som kupil 2500K, na box chladici idem 4,4 stable. Vykonovy rozdiel medzi 2500K a 2600K je zanedbatelny (jediny rozdiel je, ze 2600K podporuje HT).

Ak neratam graficku, tak ma PC vyslo +/- 900 aj s 80 SSD a vykonom rozmetam vsetko co mi pride do cesty. Phenom X6 1100 sa zoserie z toho.
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

lolololol...rozmetas tak mozno amd zostavicky svojich chudobnejsich spoluziakov :))
Odpovedať Známka: -0.4 Hodnotiť:
 

Len aby som nerozmetal aj Teba;)
Odpovedať Známka: -2.9 Hodnotiť:
 

ja som v klude, ja mam pentium 3.
Odpovedať Známka: 9.3 Hodnotiť:
 

Nefrajeruj, ja mam este odlozeny Pentium 166 MMX s Voodoo 2.
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

a ja doteraz bezim na starom AMD Durone
Odpovedať Známka: 7.9 Hodnotiť:
 

chlapi rešpekt :)
Odpovedať Známka: 7.8 Hodnotiť:
 

nielen respekt ale aj pevne nervy ;) hlavne tym co este stale maju doma stare masiny a pouzivaju ich
Odpovedať Známka: 5.6 Hodnotiť:
 

A vieš, že to mnohým ľuďom na mnohé stačí? No čo potrebuje taký bežný človek? Kuknúť film, web, napísať email, alebo nejaký list či životopis a je to.
A či to nabieha 1 alebo 2 minúty je predsa úplne ale úplne jedno...
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

No ak si myslis, ze na P166 MMX si dnes pozries nejaky film v rozliseni > 400x300, tak si na omyle. Navyse, po tolkych rokoch je povodny vykon ovela mensi.
Odpovedať Známka: -6.7 Hodnotiť:
 

to sa tie procesory casom nejak scvrkavaju?
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

no čo aspon cez zimu nemusi kurit :)
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

Cudoval by si sa, ale exsituju aplikacie, kde vykon na takt a na jadro je uplne porovnatelny, dokonca mierne nahrava AMD Ph II X6 miesto Intel Ci7 2.

Vysvetlenie: vykon na takt a na jadro = porovnavanie vykonu jedneho jadra z kazdeho CPU a este k tomu na tej istej krekvencii.

Na druhej strane existuje vacsina aplikacii, kde vykon na takt a jadro je pre Ci7 2 vacsi a jasne vitazi.
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

Kazdu chvilu intel uvadza nove cipsety, sockety a procesory s nulovou spetnou kompatibilitou. Uz je toho trochu vela. Dava mi to logiku iba v tom, ze intel sa tak umelo snazi nutit ludi kupovat stale nove a nove dosky a procesory.

Dnes intel predava velmi siroke spektrum roznych procesorov od C2D po Sandy Bridge a kazdy jeden ma vlastny socket a chipset. Zlate casy jedneho socketu.
Odpovedať Známka: 7.4 Hodnotiť:
 

Lenze Sandy prinieslo zasadnu zmenu v Southbrige a to si vyzaduje novy chipset. Tak isto s najvacsou pravdepodobnostou bude potrebny pre buldozery od AMD ak ich budes chciet vyuzit naplno a nevystacis si len AM3+.
Odpovedať Známka: 5.4 Hodnotiť:
 

bull pojde naplno aj v AM3, uz to oficialne potvrdilo aj AMD.
Odpovedať Známka: 2.0 Hodnotiť:
 

mozem mat otazku? moc sa tomu nerozumiem. do kolkych nanometrov su schopni ludia vyrabat procesory? co sa planuje, ked uz to nebude mozne?
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Zavisi od pouziteho materialu, lebo kremik ma svoje limity, ale este s 11 nm sa pocita.
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

dobra otazka, vcera som cely den cital o slubnej buducnosti grafenovych a molybdenitovych tranzistoroch o hrubke len jedneho atomu (ide o nanotechnologiu), bolo to na diit.cz, len pre zaujimavost som ti teraz vyhladal jeden super clanok www.diit.cz/clanek/molybdenit-konkurent- grafenu-a-skutecny-naslednik-kremiku/37794/ (medzeru pred grafenu vymazat)

tvoja otazka je teda polozena nespravne, nie do kolkych nanometrov, ale urcite sa dostaneme niekde na uroven tesne pod 1 nm, teda na rozmer hrubky jedneho atomu a pravdepodobne nepojde o kremikovu technologiu, na ktorej limity sa dosiahne asi v rokoch 2013-2015 - podla samotneho intelu

a jeden aj po rokoch jeden zaujimavy clanok na dsl.sk o tom co vsetko uz ma par rokov intel v sufliku ;-), ale samozrejme nam to naserviruje az v roku 2015 ako super hi-tech najnovsiu technologiu :) http://www.dsl.sk/article.php?article=1104
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Si 10-nasobne mimo, atomy maju rozmery radovo 0,1 nm :-) Teda 1 nm = 10 atomov a 10 nm = 100 atomov :-)
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ked hovorime o najjednoduchsich 2-3-4 atomovych molukulach (ako napr. SiO2), tam su rozmery 0,25-0,3 nm ... samozrejme zalezi ako d atomov prvkov, ktore v molekule su, tak aj od geometrickeho usporiadania molekuly v priestore ...
Odpovedať Hodnotiť:
 

hovorilo sa ze sa pri kremiku sa nepresiahne 200nm, teraz ide do vyroby pomaly 20nm, a boh vie kde su limity......
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

neboj, pod 1 atóm sa určite nepôjde
Odpovedať Známka: 8.2 Hodnotiť:
 

... nikdy nevies ...
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Lenze odvtedy sa zmenila technologia vyroby X-krat... Pred 10 rokmi to bola obycajna kremikova doska a obvody boli zo zlata. Dnes mas v tej doske kopec dalsich primesi, obvody sa vyrabaju z medi, hliniku a kadecoho dalsieho a to vsetko je navyse litovane do dosky pouzitim dalsich mediatorov a neviem co este vsetkeho, aby z toho bolo nieco funkcne. Intel ma v plane ist tusim do 4nm do r. 2020, niekde tu uz tusim bol obrazok roadmapou Intelu.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Osobne som vobec nepocul o limite sucasnych technologii zalozenych na kreminu v kontexte 200 nm. Pocul som nieco o limite v okoli 10 nm a ten limit vyplyva z niekolkych pricin.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Už v súčasnosti dokážeme v podstate bez problémov pripraviť vrstvy s hrubkou iba niekoľkých nanometrov (sám také pripravujem), problémom však je vytvorenie štruktúr, ktorých minimálny rozmer v x-y rovine je menší ako napr. 22-nm. Netvrdím, že to nie je možné, v súčasnosti je však potrebná technológia extrémne nákladná. Pri rozmeroch na úrovni cca. 1-2 nm dochádza k ďalším problém, ktoré už nesúvisia s výrobným procesom, ale so samotnou podstatou hmoty - začínajú sa prejavovať kvantovo-mechanické vlastnosti hmoty, konkrétne vlnová povaha častíc a princíp neurčitosti. Uvedené zákonitosti nám zabraňujú vytváranie menších štruktúr, pretože v takýchto objetok už nie sú dobre definované jednotlivé súčasti tranzistora (elektródy, hradlo, oblasti P a N...) - dochádza k tunelovaniu medzi jednotlivými súčasťami - bez ohľadu na materiál.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

vcelku mudro :-)
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Tak takéto uznanie od Pjetra už má svoju váhu :)
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

Vidím, že na dsl.sk chodia aj celkom rozhľadení a profesne erudovaní ľudia. Nie len takí, čo sem náhodou zablúdia z pokecu. (no offence highlanderr :)
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

Pridať komentár