neprihlásený Piatok, 12. júna 2026, dnes má meniny Zlatko
60 GB SSD so SandForce radičom s 15K IO/s

DSL.sk, 24.5.2010


Spoločnosť Corsair na konci minulého týždňa oznámila uvedenie trojice nových flashových SSD diskov postavených na výkonnom radiči SandForce SF-1200 z modelovej série Force.

Trojica nových modelov F60, F120 a F240 bude mať kapacitu postupne 60 GB, 120 GB a 240 GB a doplní dvojicu modelov F100 a F200 s kapacitami 100 GB a 200 GB.

Tri nové modely majú rovnaké rýchlosti pri sekvenčných operáciách ako dva prvé modely, 285 MB/s pri čítaní a 275 MB/s pri zápise.

Nové modely majú ale pri náhodnom zápise 4 KB blokov výkon na úrovni 15 tisíc IO/s. U modelov F100 a F200 spoločnosť rýchlosť náhodného zápisu v špecifikácii neudávala, podľa testov sa pohybovala na úrovni niečo viac ako 10 tisíc IO/s.

Akú rýchlosť náhodného čítania majú nové disky spoločnosť neuvádza, model F100 podľa dostupných testov zaostáva za Crucial RealSSD C300 a o niečo aj za Intel X25-M.

Nový model Corsair Force F60 môže byť atraktívnym diskom pre operačný systém. V súčasnosti sú na trhu s radičom SF-1200 s podobnou kapacitou disky OCZ Agility 2 50 GB a Vertex 2 50 GB, na Slovensku sa predávajú za cenu na úrovni 200 až 220 eur.

Ceny nových modelov spoločnosť Corsair neohlásila, dostupné majú byť od júna.



Najnovšie články:

Musk sa stal prvým bilionárom
SK hynix má tento rok začať vyrábať takmer 400-vrstvovú flash pamäť
Tesco opäť výrazne rozšírilo dostupnosť predaja potravín cez Internet
SpaceX dnes vstupuje na burzu, s hodnotou 1.77 bilióna
V Česku budú celé MS zadarmo cez Internet aj DVB-T, prešli kvôli tomu na HD
Kanada zakáže sociálne siete do 16 rokov, bude regulovať AI chatboty
Ohlásená batéria s fantastickými vlastnosťami bez lítia, analýza ale vyvracia použitie sodíka
Vydaný minimalistický Alpine Linux 3.24
Polovica MS vo futbale cez Internet bude spoplatnená - aktualizácia 1
Slovensko.sk bude mať odstávku


Diskusia:
                               
 

Uz teraz je to ake genialne ked mam na mojom ssd "len" ~2000 iops, ubuntu 10.04 nabehne za necelych 15 sekund.

Uz len dufam ze ceny pre 128 gb disky padnu na hranicu 80-100 eur a kupujem novy, 64 gb je celkom malo pre linux + windows
Odpovedať Známka: 8.6 Hodnotiť:
 

By ma zaujímalo kedy sa SSD disky stanú cenovo prístupnými. Výrobná cena elektronických čipov je pritom dnes už veľmi nízka ale výrobcovia potrebujú zarobiť na novinke.
Pamätám keď pred 10 rokmi stáli prvé DVD prehrávače 27000,- SK a dnes ich kúpiš za 25 EUR.
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

Tak to sa velmi mylis, vyrabat kremikove cipy s vysokou hustotou a nizkou nm velkostou je velmi, velmi drahe. Ked sa vyroba zabehne, zacne sa len splacat tovaren a vyvoj.
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

no tak, v strate urcite niesu :D "ci?"
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ale v balíku ešte tiež nie.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Mna by zas velmi zaujimalo, preco Pentium I 133 MHz CPU stalo v roku 1997 az 20-25 tisic Sk a dnes by to nikto nekupil ani za 50 Sk.

Hmmmmm zamyslim sa, uvazujem, neurony pracuju ... aaaaaaaa mam to: ze by preto, lebo vyvoj ide dopredu a ked je na trhu nieco absolutne nove a tesne pred hranicami technologickych moznosti, tak to aj nieco stoji? Iste, ten CPU by mohol vtedy stat "iba" 10-12 tisic Sk a nie 20-25 tisic, pozname Intel, ale iste vtedy nemohol stat tisic Sk, alebo par stoviek Sk.
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

Asi ako dnes 6-jadrak Ci7 980X stoji 1000 €. Preco? Lebo je to na hranici technologickych moznosti a preto to nemoze stat napr. 40 € a nedavaju to ako suvenir ked si kupis fotak za 200 €. Aj ked vzhladom na vykon by mal ten CPU stat 50% tej ceny, ale to je ina pesnicka Intelu v segmente snob-end. Za 2-3 roky bude stat 300 € (ak bude vooooobec v ponuke). Detto prve Athlony K8 64 X2 stali 15 tisic Sk, katastrofa. Ked koncila ich era, stali 2 tisic Sk.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Cena nie je len otazkou vyrobnych nakladov, ale zelezi od ponuky-dopytu.

Kebyze su SSD lacne, vsetci by ich hned chceli a nebolo by ich dost. Kebyze hned vyrobia obrovske lacne SSD, zarobili by menej.

Takze pre vyrobcov je najlepsie pomaly inovovat, vsetko predavat najskor draho a ked pride konkurencia, znizovat ceny...a zda sa, ze im to celkom funguje.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Na tom vztahu ponuka-dopyt z marketingoveho a aj trhoveho hladiska nieco bude. Nezabudaj ale na holy fyzikalny fakt: vyrobne naklady, zaplatenie vyvoja a technologii. Jednoducho predavat napr. taky K8 Athlon 64 X2 hned po uvedeni za 2 tisic Sk bolo absolutne nemyslitelne. Znizovali vyrobne naklady, vyvoj sa postupne s velkymi cenami po uvedeni zaplatil a tiez fakt. ze s postupujucim casom nie je mozne elektroniku predavat za tu istu cenu ako pri uvedeni (kvoli napredovaniu technologii), tak cena stale klesala. Nikto by dnes nekupil 2-jadrovy CPU na 2,2 GHz za 7 tisic Sk.
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Aj technologie dozrievaju ako vino, staci pohlad na AMD a jeho 45 nm:
Prve Phenomy I problemova rev. B2 ci opravena B3: 4-jadrove modely 9850 na 2,5 GHz TDP 125 W a 9950 na 2,6 GHz TDP 140 W (!!!) neskor vysla jeho "zdokonalena" 125 W verzia.

Potom prisli Phenomy II, hotova rozpravka v podobe revizii C2 ci novsej C3.

Dnes? Rev. E0 a Phenom II X6 na 3,2 GHz a TDP len 125 W (!!!) neuveritelne. To pred 3 rokmi ked vychadzali Phenomy I bolo absolutne nemyslitelne mat 6-jadro na 3,2 GHz a 125 W.
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

prvy co pochopil ako sa ma podnikat.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Co by sa podla teba stalo vyrobcovi HDD, ktory by teraz uviedol na trh 3,5 palcovy, 4-platnovy, 10 TB HDD za 299 €? Ziadny blaf, oblb, ojekabatenie. Realne 10 TB disk s takymi parametrami. Disk, ktory bude technologicky mozne vyrobit az za 3-4 roky. Nikto by ho dnes nekupil a vyrobca by skrachoval? Alebo ak by sa po internete v priebehu hodin roznieslo ze to je realita a nie fake, tak by sa po nich zaprasilo a nestihali by ich vyrabat. Ktora moznost by nastala?
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ak by predsa len nastala uplne najoptimistickejsia moznost, preco to potom este nikto nespravil? Lebo to dnes nie je technologicky mozne!
Odpovedať Hodnotiť:
 

Kedy uz konecne prestanete uvadzat vykon v IO/s a zacnete pouzivat udaj MB/s, aby si to kazdy vedel hned predstavit aj bez prepocitavania?
Odpovedať Známka: -6.7 Hodnotiť:
 

A kedy konecne pochopis ze IO/s priamo na MB/s nijako neprepocitas bez aspon jednej dodatocnej informacie? Napr. s akymi blokmi dat sa naraba, 0,5 kB ci 64 MB ... Napr. ak je pri HDD vykon 160 IO/s s blokmi dat 4 kB, potom sekvencna rychlost S TAKTO MALYMI BLOKMI DAT je 160*4 a teda 640 kB/s. Ak je vykon 15 IO/s s blokmi dat velkosti 8 MB, potom sekvencna rychlost je 120 MB/s. Uz chapes naco je ti sekvencna rychlost sama o sebe? Na dve veci !!!!!!

1) Sekvencna rychlost udava jedine akurat tak kontinualne citanie/zapis velkych blokov dat (velkych suborov).

2) Dnesne kvalitne SDD maju uz aj sekvencnu rychlost citania/zapisu az 2x vyssiu ako taky WD Velociraptor, takze nie je co riesit, ale aj takych "suchych" 100 MB/s staci (to je porovnatelne s HDD)
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

A prave o to tu islo, ze dsl.sk pouziva v poslednej dobe cim dalej tym viac nezrozumitelnu jednotku IO/s namiesto zrozumitelnej MB/s. Predpokladam, ze velkost bloku sa na konkretnom modeli SSD neda nastavovat donekonecna, takze by nemal byt problem prepocitat to pred napisanim clanku na MB/s. Lebo potom to zavadza marketingstinou. Lebo co mame potom z takej informacie, ze to ma X IO/s, ked nevieme presne aky rychly prenos to je v porovnani s ostatnymi zariadeniami.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Dolezite su oba udaje, ako pri SSD tak aj pri HDD. Zalezi od sposobu pouzitia.

Ked to bude skladisko velkych filmov, nevadi mi OI/s s hodnotou max. 100, potrebna je velka sekvencny rychlost aspon 150 MB/s (lepsie 250 MB/s).

Ked to bude disk/particia na OS, nevadi mi sekvencny pristup 75 MB/s, potrebna je velka hodnota IO/s v radoch 10 tisic ako maju kvalitne nove SSD. Aj tak pri praci s velmi malymi blokmi dat SSD tych 75 MB/s nijako nedosiahne, len par desiatok MB/s.


Ak by som mal na vyber kvalitne nove SSD sekvencne citania/zapis 280 MB/s a IBA 1000 IO/s a druhy kusok sekvencne citania/zapis "iba" 140 MB/s a 5000 IO/s, jednoznacne beriem druhy - lebo na OS sa hodi viac.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

pocuvaj, prdlajs, na zaklade toho, co to tu splietas, sa mi zda, ze si uplny DILINO, popozeraj si nieco o SSD a potom tu nariekaj :-)
Odpovedať Hodnotiť:
 

3) to o co slo u SSD bol nahodny pristup. Ziadny HDD nema viac ako 200-250 IO/s (rameno s hlavickami nikto nedonuti kmitat rychlejsie) a disk vtedy cvrlika jak besny. Avsak tolko IO/s je samozrejme len pri malych blokoch dat, napr. pri 8 MB blokoch a 200 IO/s by to bolo 1600 MB/s co je chujovina. SSD maju naproti tomu az radovo 10 tisic IO/s a pri narabani s malymi blokmi dat povedzme 2 kB daju az 10 000*2kB = 20 MB/s sekvencny pristup na 2 kB bloky. To HDD absolutne nigdy nedokazu, HDD so svojimi max. 200 IO/s daju 200*2kB = 400 kB/s (ani nie pol MB/s). Chapes naco ti je sekvencna rychlost sama o sebe? Na trt! Hovori len o citani velmi velkych blokov dat.
Odpovedať Hodnotiť:

Pridať komentár