neprihlásený Streda, 29. apríla 2026, dnes má meniny Lea
Zachytili sme žiarenie z doteraz najvzdialenejšieho objektu

DSL.sk, 29.4.2009


Americká vesmírna agentúra NASA v utorok informovala o zachytení gama žiarenia, ktoré k nám letelo podľa zistených informácií zo zdroja zo vzdialenosti 13.035 miliárd svetelných rokov.

Gama žiarenie ako prvý zachytil 23. apríla 9:55 nášho času teleskop satelitu Swift, následne nasmeroval smerom k zdroju aj svoj ultrafialový a röntgonový teleskop.

Následné dozvukové žiarenie v oblasti infračerveného spektra prichádzajúce niekoľko hodín až dní po gama žiarení registrovalo viacero teleskopov.

Zdrojom žiarenia bol podľa doterajších zistení výbuch masívnej hviezdy. Táto sa pravdepodobne zmenila na čiernu dieru.

Analýzou vlnových dĺžok zachyteného elektromagnetického žiarenie, vzniknutých z pôvodného žiarenia posunom vlnových dĺžok pre rozpínanie sa vesmíru a pohlcovaním, sa stanovila presná vzdialenosť hviezdy podľa nášho súčasného chápania vesmíru.


Zväčšený kombinovaný záber zachytený ultrafialovým a röntgonovým teleskopom satelitom Swift, v strede (foto: NASA)



Vzhľadom na rýchlosť fotónov hviezda vybuchla, keď mal vesmír len 630 miliónov rokov.



Najnovšie články:

Vydaná Fedora 44, Fedora Asahi Remix 44 pre Macy a Ubuntu 26.04 LTS
OpenAI má pripravovať vlastný AI smartfón
Webhosting dostal veľkú pokutu za neposkytnutie emailov zákazníka protimonopolnému úradu
Colníci zabavili falošné Apple produkty za 660-tisíc
Linuxové jadro pridalo real-time funkčnosť na ARM
Termín misií Artemis sa opäť posúva
Nová séria Star Trek seriálu začne v júli, ukážka
Česká pobočka linuxovej distribúcie Suse založila odbory
V Košiciach balíkomat blokuje časť iného, od piatka začne platiť regulácia balíkomatov
V CPU pre smartfóny vedie stále MediaTek, Qualcomm sa vrátil pred Apple


Diskusia:
                               
 

"Americká vesmírna agentúra NASA v utorok informovala o zachytení gama žiarenia, ktoré k nám letelo podľa zistených informácií zo zdroja zo vzdialenosti 13.035 miliárd svetelných rokov." .... to je uz dost daleko, nie?
Odpovedať Známka: 8.3 Hodnotiť:
 

nemas predstavu
Odpovedať Známka: 1.2 Hodnotiť:
 

Predstav si, že cestuješ autobusom rýchlosťou svetla 13 miliárd rokov a šofér púšťa senzi senzus. Veľmi dlhá doba...
Odpovedať Známka: 9.2 Hodnotiť:
 

zabil si siťjuešjšn
Odpovedať Známka: 1.6 Hodnotiť:
 

Bibinka ti odkazuje:

Ty trubka sprosta... Svetelny rok je vzdialenost ktoru svetlo prejde za pozemsky rok (dobu).

Cize polopatisticky pre teba: Svetelny rok nie je doba.
Odpovedať Známka: -7.4 Hodnotiť:
 

Trubka, keď už poučuješ, radšej sa zamysli, kým tresneš blbosť. Udal rýchlosť a čas, z toho vyjde vzdialenosť, zrátaj si aká :)
Odpovedať Známka: 7.9 Hodnotiť:
 

ahoj PCnity3, je to trochu od temy, ale smiem sa spytat z ktorej casti slovenska pochadzas popripade z ktoreho mesta konkretne? ak to teda nieje tajomstvo. dakujem
Odpovedať Známka: 7.8 Hodnotiť:
 

Tajomna BA.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Svetelny rok je vzdialenost ktoru svetlo prejde za tzv. tropicky rok.
Tropický rok je časová jednotka, ktorá zodpovedá obdobiu medzi dvoma po sebe nasledujúcimi prechodmi Slnka jarným bodom. Trvá 365,24219 dní alebo 365 dní, 5 hodín, 48 minút a 45,4 sekúnd. Je približne o 20 minút kratší ako siderický rok a je základom kalendárneho roku.
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

odkaz Bibinke, ze si dobre nasrala do huby :)
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

vybral si mi to z ust :D
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Svetelný rok je vzdialenosť, stačí si naštudovať trochu informácií....
Odpovedať Hodnotiť:
 

To su blazni, ako to vsetko vypocitaju. Ale aj tak si myslim, ze o vesmire nevieme este nic, a tie vypocty su velmi velmi nepresne.
Odpovedať Známka: 1.3 Hodnotiť:
 

nemas predstavu
Odpovedať Známka: -2.4 Hodnotiť:
 

drz uz <> prosim Ta
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

na zaklade cerveneho posuvu spektra ziarenia - cim je objekt vzdialenejsi, tym viac su absorbcne ciary v spektre posunute do cervenej oblasti (zjednodusene napr. modra cca 400nm, nebude modra ale cervena 800nm)
Pre blizke objekty (az do radovo 10tok milionov svetelnych rokov) je cerveny posuv velmi maly a obtiazne meratelny, ale pre objekty vzdialene miliardy sv.r. je uz vyznamny a meratelny...
a pokial poznas vztah zavislosti cerveneho posunu k vzdialenosti, mas po problemoch ;)
Odpovedať Známka: 7.7 Hodnotiť:
 

Mohol si napísať aj prečo je to tak. Kedže sa vesmír rozpína, a hviezda, ktorá je od nás ďalej sa rýchlejšie vzďaluje. To má za nasledok posun do červenej časti spektra. Takto sa dá zistit rýchlosť, a zároveň vzdialenosť.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Lepšie povedané, je to na základe Dopplerovho javu :)
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Pravda chlapci, ale na Dopplerov jav staci, aby sa vsetko V PRIEMERE vzdalovalo konstantnou rychlostou od vsetkeho. V priemere preto, alebo par % galaxii sa k nam priblizuje, co su len lokalne vynimky v nasej kope cca 30tich galaxii, resp. susednych kop. Fakt ze cim je objekt vzdialenejsi, tym sa vzdaluje rychlejsie je trocha o inom (a suvisi so skrytou hmotou, skrytou energiou, kritickou hustotou hmoty vo vesmire ci mozno dalsou silou, kt. ma antigravitacne ucinky ... ukrytych v kozmologickej konstante zamontovanej v rovniciach TR). Umeru tomuto faktu (cim su galaxie dalej tym sa rychlejsie od seba vzdaluju) udava Houblova konstanta, ktoru pozname len priblizne (odchylka +- 25% ... t.j. jej hodnota je v rozmedzi 0,75 az 1,25 nasobku nasich sucasnych odhadov a je to jedna z nejmenej presne znamych konstant).
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Ale samozrejme pozname jej radovu hodnotu, v ziadnom pripade nie su odchylky 10, 100 alebo 1000-nasobku (t.j. 1 000, 10 000 a 100 000 %) ... Naproti tomu ine fyzikalne konstanty pozname s presnostou tisicin ci az miliontin % a nie 25% ...

Faktom je ze rozpinanie vesmiru sa zrychluje, co je dost prekvapive.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Sak ten velky tresk bol len tot nedavno tak sa stale rozpiname.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

to máš jedno ako to vypočítajú,či tam napíšu 12.9 alebo 13.1, aj tak prd vieme ako to je a oni tiež.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Cely vesmir je jeden velky ? :)
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Nie, jeden maly, vsetci sa každu sobotu stretavame na kavičke :)
Odpovedať Známka: 6.9 Hodnotiť:
 

on asi nechodi
Odpovedať Známka: 8.9 Hodnotiť:
 

je jeden velky anal obra, a to je tym priestorom v ktorom sa nachadzame...
Odpovedať Známka: 2.9 Hodnotiť:
 

nemas predstavu
Odpovedať Známka: -3.9 Hodnotiť:
 

No podľa toho z akého pohľadu sa na to pozrieš.
Podľa veštice Vangy v roku 5078 opustia ľudia hranice vesmíru a o rok neskôr bude koniec sveta. Dovtedy stihnú ľudia celý vesmír zničiť. Tak z tohto pohľadu je vesmír veľmi malý...
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

2012
Odpovedať Hodnotiť:
 

tak ten výbuch sa stal pred 13.035 miliardami rokov, teraz sú tam už možno nejaký obyvatelia a sadia zemiaky :)

Ale fascinujúca vzdialenosť, vzhladom na to, kolko km prejde svetlo za jeden rok. Vsetko čo vidime na oblohe je vlastne minulost, ktorá k nám prisla až teraz, teda okrem ruských satelitov ^_^ ale tie sú tiež staré :P
Odpovedať Známka: 8.6 Hodnotiť:
 

---tak ten výbuch sa stal pred 13.035 miliardami rokov, teraz sú tam už možno nejaký obyvatelia a sadia zemiaky :)

nezabudni, ze okolo zeme je 250 000 vesmirnych lodi...staci otvorit 4. srdecnu cakru a mozes s nimi komunikovat
Odpovedať Známka: 6.2 Hodnotiť:
 

tak potom je jasne kto robi bordel na obeznej drahe
Odpovedať Známka: 8.1 Hodnotiť:
 

LOL

FANATIK VESMIRNILIDE.CZ
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

"tak ten výbuch sa stal pred 13.035 miliardami rokov"

niekto asi nedaval pozor na hodinach fyziky...
Odpovedať Známka: -6.2 Hodnotiť:
 

pripoj sa k bibinke a chodte spolu strikovat, hackovat (c s makcenom), alebo ja neviem co, ale radsej uz neprispievaj najma nie takymito poznamkami, ktore odhaluju stupen tvojho poznania
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

kym tu o tom diskutujeme, tak ich uz asi aj vcucla cierna diera
Odpovedať Známka: 5.7 Hodnotiť:
 

to je blbost. Ak to svetlo letelo sem 13,5mld rokov, znamena to, ze pred 13,5mld rokmi bola dana hviezda 13,5mld svetelnych rokov daleko. Co je blbost lebo vtedajsia velkost vesmiru bola mensia, v zavislosti od jeho veku. Podla wiki ma vesmir 13,7mld rokov, takze vtedy bola jeho velkost max 0,4 mld sv. rokov v priemere.
Odpovedať Známka: -4.8 Hodnotiť:
 

tak! a teraz si vsetkych tych "dementnych a negramotnych" vedcov z NASA strcil do vrecka :)
Odpovedať Známka: 8.5 Hodnotiť:
 

:)
pouzil som obycajny sedliacky rozum. Akurat rozmyslam nad tym, ako by sa to spravalo, sme boli presne na hranici vtedajsieho vesmiru, a ta hviezda na opacnej hranici. Za istych rychlosti rozpinania vesmiru by tato vec nastat mohla, len by bolo dobre poznat rychlost rozpinania vesmiru. Predpokladam, ze ta hviezda ale zdaleka nebola na hranici, a ani my niesme. Chcelo by to oprasit matematiku zo ZS.
Odpovedať Známka: 4.3 Hodnotiť:
 

hmm, kde som nabral 13,5 ked v clanku je 13,035? ale podstatu to nemeni.
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

presne, vesmir ma 13.5 miliard rokov a ta hviezda ako sa pise, vybuhla v case 0,6 co znamena, že ked odčitaš 13.6 - 0.6 = 13.035 co cas do dnesneho dna, a tolko tomu svetlu trvala cesta.
chapeš už ? :)
Odpovedať Známka: 1.1 Hodnotiť:
 

nemohla, lebo bod z ktoreho vyslo svetlo nemohol byt vtedy tak daleko od bodu, v ktorom bola Zem vtedy, aby to svetlu trvalo po zaratani rozpinania sa vesmiru az dodnes.
Odpovedať Známka: -2.0 Hodnotiť:
 

a urcite vieme ze sa vesmir stale rozpina/l, pripadne, ze sa rozpina vsade rovnako alebo trva rovnako dlho cas tam ako aj tu?
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

pokial to spravne chapem, cas kdekolvek trva rovnako pri rovnakej rychlosti. Len nechapem ze rychlosti vzhladom na co. Ale ak je rychlost rozpinania akakolvek ale mensia ako c, tak stale nemohlo to svetlo knam doletiet za 13mld rokov, pokial je vesmir stary 13,5 a hmota nemoze mat rychlost c.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

a ak by rychlost rozpinania bola c, tak to svetlo knam nemusi doletiet nikdy.
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Len ty predpokladas ze sa vesmir rozpina konstantou rychlostou. ALe keby na zaciatku rozpinanie BIGBANZg sa vsetky castice pohybovali rychlostou c tak by to mozno aj mohlo byt.
Inak teoria velkeho tresku ma podla mna trhliny .... lebo vlastne ono to vytvara tu velku hruskua ked sa pozerame smerom k zaciatku velkeho tresku tak vidime minulost a ak smerom ku konci hrusky vidime buducnost.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

aka hruska? co to meles?
Odpovedať Známka: 4.3 Hodnotiť:
 

WTF?
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

Musim vas poopravit chlapci, pretoze rychlost svetla c a rychlost rozpinania vesmiru chapete linearne, no v skutocnosti su to velmi nelinearne a dynamicke veliciny, tak napr. v momente vybuchu takto vzdialenej hviezdy sa totiz od nas svetlo vlastne "oddialovalo" napriek tomu ze bolo vyziarene nasim smerom (ide o to ze vesmir sa rozpinal daleko rychlejsie ako je c, resp. este presnejsie ako bola c v dobe vybuchu hviezdy, co bolo omnoho menej ako dnes), c totiz nie je konstanta, ale v priebehu vyvoja vesmiru sa menilo. Nechcem prilis dlho pisat :), ale ten cas zhruba 13 miliard rokov, o ktorom sa tu vsetci bavite je tzv. kosmologicky cas, no efektivna vzdialenost, ktoru toto svetlo precestovalo je asi 28 miliard svetelnych rokov (co je vzdialenost medzi tou najvzdialenejsou hviezdou a Zemou v sucasnosti), totiz v dobe emitovania svetla, ktore k nam dorazilo v sucasnosti bola vzdialenost medzi Zemou a tou hviezdou asi 4 miliardy svetelnych rokov.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Viem že nič nevieš.
Odpovedať Hodnotiť:
 

umyt zubky a spat
Odpovedať Hodnotiť:
 

ak spravne pocitam, tak keby Zem a hviezda boli vtedy vo vzdialenosti 0,4mld sv.r. a rychlost rozpinania vesmiru by bola 0,5c, tak by to svetlo sem dorazilo za 0,8mld rokov = 1,2 mld po BigBang. A nie teraz. Kto tu je matematik?
Odpovedať Známka: -6.0 Hodnotiť:
 

zabudol si na Wolowitz coefficient.

Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Konečne!!!

Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Momentálne sa vek vesmíru odhaduje na 14,3 až 14,6 miliard rokov.
Veľkosť vesmíru cca 1,5 miliardy rokov od vzniku, rýchlosť rozpínania vesmíru počas 13 miliárd rokov sú fakty, koreláciou ktorých sa upresňujú jednotlivé "konštanty...
Odpovedať Hodnotiť:
 

a myslel tvoj sedliacky rozum aj na to ze vesmir sa rozpina a zmrstuje pocas celeho svojho vyvoja?
Odpovedať Hodnotiť:
 

hej, taka matika zo ZS ta vsetko vyriesi, a hadam by sa ti aj zisla.
Odpovedať Hodnotiť:
 

tusim v 8. triede sme riesili rovnice typu z A ide auto rychlostou 60, z B ide auto rychlostou 80, kedy ho dobehne. Toto je ono. Kedy dojde svetlo z hviezdy na Zem, kde Zem sa od hviezdy vzdaluje nizsou/max rovnou rychlostou ako je rychlost svetla
Odpovedať Hodnotiť:
 

Problem je ze v takychto vypoctoch a javoch "obycajny sedliacky rozum neplati" (konci niekde na hranici našej slnečnej sústavy, vid napr.Einsteinova specialna teoria relativity a mnozstvo dalsich "nesedliackych" fyzikalnych zakonov)
Odpovedať Hodnotiť:
 

Problem je ze v takychto vypoctoch a javoch "obycajny sedliacky rozum neplati" (konci niekde na hranici našej slnečnej sústavy, vid napr.Einsteinova specialna teoria relativity a mnozstvo dalsich "nesedliackych" fyzikalnych zakonov)
Odpovedať Hodnotiť:
 

Vieš akú prejde svetlo vzdialenost za jeden rok ?
To je jeden svetelný rok.
To znamená že ak by si bol od zdroja svetla v zdialenosti 1 svetelného roka, tak to svetlo k tebe príde za jeden rok.
To že je ta hviezda vzdialena tolko svetelných rokov, svetlo muselo najskor tu vzdialenost prekonať, aby si ho mohol vidiet. Konkrétne ten výbuch.
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

ale dnes je velkost vesmiru max 2x13,7mld sv.r. A aj to za predpokladu, ze sa rozpina rychlostou c. On sa ale rozpina urcite podstatne podsatatne podstatne pomalsie.
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

vesmir sa nerozpina, to sa nam len tak zda... :-))
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Pre mna je v rozmeroch vesmiru rychlost svetla katastrofalne pomala. Ako je to mozne ze sa tak vlecie?
Alebo ako to mam chapat?
Odpovedať Hodnotiť:
 

mne tieto články prídu ako keby 1000r p.n.l. písali o počítačoch
Odpovedať Známka: 8.0 Hodnotiť:
 

Pockaj ked deti tvojich deti budu nastupovat do vesmirnej akademie a bojovat proti obrovskym mucham :D..
.. a ty budes... ked som bol mlady pozerali sme Star wars a cumeli na oblohu :D
Odpovedať Známka: 8.9 Hodnotiť:
 

Blizzard ma trochu odlisny business model a dokaze od svojich userov peniaze realne dostat, ale na druhej strane ponuka neporovnatelnu kvalitu
Odpovedať Známka: -6.0 Hodnotiť:
 

konecne nejaky poriadny argument do debaty
Odpovedať Známka: 8.3 Hodnotiť:
 

Vzhľadom na rýchlosť fotónov hviezda vybuchla, keď mal vesmír len 630 miliónov rokov. Fotony majú konštantnú rýchlosť c. Tak vzhľadom na akú rýchlosť?
Odpovedať Známka: -5.0 Hodnotiť:
 

Ano fotony maju konstantnu rychlost ... jedine zeby nie :-))))
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

nemas predstavu
Odpovedať Známka: -4.4 Hodnotiť:
 

podla mna to bolo myslene takto: Kedze ma svetlo konstantnu rychlost, tak ta hviezda vybuchla, ked mal vesmir 630 mil. rokov. Nejakeho kozmologa by sa bolo treba spytat, aky je standardny zivotny cyklus hviezd, z ktorych sa stane supernova. Mohla vobec byt v case 630 mil. rokov po BB nejaka hviezda, z ktorej sa stala supernova?
Odpovedať Známka: 2.0 Hodnotiť:
 

Rad by som pripomenul ze vsetko ohladom vzniku, veku a velkosti vesmiru su zatial iba teorie
A co sa tyka hviezd na zaciatku vesmiru predpoklada sa ze prve hviezdy boli ovela vacsie a mali tym padom aj ovela kratsi zivotny cyklus cize je to kludne mozne dokonca aj sucasnym bielym obrom sa predpoklada zivotny cyklus do 1 miliardy rokov

Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

Paci sa mi, ze vzdy je to tu plne expertov na danu temu clanku.. Momentalne je to tu plne kvantovych fyzikov, ktori vyvratili vyskumy NASA :D
Odpovedať Známka: 6.5 Hodnotiť:
 

diskusie su na to, aby sa diskutovalo -> dozvies sa nieco nove. Tato tematika ma celkom zaujima, preto nevidim ziadnu prekazku v diskusiach. Ved ked napises aj kravinu, niekto ta opravi, a dozvies sa aspom nieco nove. Napis nieco k teme, abo racej nic.
Odpovedať Známka: 7.5 Hodnotiť:
 

Problem je ze pocet kvalifikovanych ludi je daleko utlaceni poctom ludi aplikujucich Newtonovsku fyziku na relativisticke objekty, nehovoriac o rozpinani vesmiru samotneho.
Odpovedať Známka: 8.0 Hodnotiť:
 

ono je to velmi pekne ale uznaj ak su pochybnosti tak niekde je problem ....
UZ len samotny fakt ze sa vesmir rozpina mi pride tak trochu nerealny ked si predstavim preco tosvetlo k nam neprislo skor ....

Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

dobry nazov ma ten satelit ako jedno auto
Odpovedať Známka: -10.0 Hodnotiť:
 

a ved to tam lieta to auto, len je hoooodne vytuningovane...
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

Čipnuté.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Rýchlost rozpínania vesmíru v okamihoch po Big bangu bola podstatne vyssia ako c (mnohonásobne vyssia). Je to totiz iba fízová rýchlost. Nijaký objekt s nenulovou pokojovou hmotnostou vnutri vesmiru nemal rychlost vyssiu ako c takze relativita samozrejme platila, ale fazova rychlost rozpinania vesmiru (rychlost "hranice" vesmiru) môze byt v princípe nekonecná. Bola síce konjecná ale väcsia ako c, takze zdanlivý rozpro ako mohla byt tá hviezda tak daleko, ma priblizne taketo riesenie.
Pokial ide o zivotny cyklus hmotnych hviezd, prve hviezdy mali hmotnost niekolko tisic hmotnosti slnka a ich doba zivota bola v milionoch rokov, takze táto konkrétna hviezda zdaleka nemusela patrit medzi prve vzniknute hviezdy vobec.
Odpovedať Hodnotiť:
 

pockaj, este raz a pomalsie im vysvetli ako moze byt rychlost rozpinania vesmiru >c ?
Odpovedať Hodnotiť:
 

inak. Rychlost vzdalovania "hranice" vesmiru od bodu BB ako moze byt >c ?
Odpovedať Hodnotiť:
 

mas skresleny pohlad, ako na vesmir so strikne vymedzenou gulovou plochou ako hranicou a za nou nic ...

rychlost rozpinania nemozes brat vsade rovnaku, ved na pomyslenej gulovej ploche s istym polomerom (t.j. v rovnakej vzdialenosti od nas) sa objekty vzdaluju rychlsotou v a na pomyslenej gulovej ploche s vacsim polomerom sa objekty vzdaluju vascou rychlsotou ... defacto na kazdej pomyslenej gulovej ploche so stredom v nasej pozicii, sa vesmir rozpina inou rychlsotou ... a kezde toto nie je zavisle od pozicie pozorovatela (nie sme v strede vesmiru a v inej pozicii by sa od nas objekty takisto vzdalovali), defacto sa v kazde miesto vesmiru rozpina svojim sposobom ...
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ved ja o tomto nehovorím ani nehodnotím nerovnakost rozpínania, iba hovorím fakt ze môze byt vacsia ako c
Chceli to podrobnejsie tak teda skusim:
Predstavte si futbalistov na treningu, ktorym trener prikaze rozkmitavat lopty zavesene v rade na dlhej tyci tak, aby medz nimi l co najmensi fazovy rozdiel, tj. aby jednotlive lopty boli v co najmenej odlisnej faze kmitu (aby mali co najviac podobnu vychylku) dufam ze sa rozumieme.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Futbalista môze behat ako rýchlo chce, hoci aj rychlostou c, ale nikdy nebudu vsetky lopty vo faze (s rovnakou vychylkou) lebo on ich rozkmitava s nejakym casovym odstupom. Ale moze prebehnut vzdy k susednej lopte, pockat kym ta predchadzajuca bude v zakladnej polohe a rozkmitat susednu loptu, a takto predsa dosiahne nulovy fazovy rozdiel. Navonok to vyzera akoby sa faza kmitov systemu lôpt na tyci sirila nekonecne rychlo (fazova rychlost nekonecna a teda vacsia ako c) ale v skutocnosti sa ziadna sucast systemu nepohybuje rychlejsie ako lopta par m/s. V principe moze byt rychlost ktorou sa nieco siri lubovolna, a napriek tomu nijaky hmotny objekt neprekroci c.
Odpovedať Hodnotiť:
 

a ako to suvisi so vzdalovanim sa 1. elementarnej castice ktora sa dostala von zo singularity pred BB od bodu BB. Ta castica moze ist max c, preto od bodu BB bude dnes 13,7mld sv.rokov. Pri vybuchu mohli ist "akurat vznikajuce castice" vsetkymi smermi, a teda explozia mohla nabrat tvar gule. Ak by castice na samom okraji tej gule - to je "hranica vesmiru" sa pohybovali rychlostou c od bodu BB, tak dnes budu vo vzdialenosti 13,7mld sv.r. Ibaze ak sa vyssie pise, ze rozpinanie sa zrychluje - nemohli sa este nikdy pohybovat c, a teda ani dnes sa nepohybudu, a teda vesmir bude mensi ako 2x13,7. ci?
Odpovedať Hodnotiť:
 

pouzijem prirovnanie ktoré sa casto pouziva pri diskusii rozpinania vesmiru. Predstav si balon a na nom bodky, ktore sa mozu pohybovat po povrchu balona. Ani jedna z bodiek sa nemoze pohybovat rychlostou vacsou ako c, ale balon mozes nafukovat prakticky lubovolne rychlo (neuvazujeme ze praskne). Nafukujes istý cas a potom sa pozries na vzajomnu polohu dvoch bodiek, ktore budu ovela dalej ako by sa dostali rychlostou c, a pritom mohli pokojne aj stát.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Ok vyssie som bohorovne prehlásil, ze sa po big bangu vesmir rozpinal rychlostou podstatne vyssou ako c, ale dnes sa ukazuje ze rozpinanie sa práve este zrýchluje. Neviem ako rychlo sa rozpinal vesmir po big bangu a asi ani nikto nevie, ale ide o to ze V PRINCIPE JE MOZNE aby sa tak rychlo rozpínal. To co som spominal bolo hlavne preto aby som ukazal ze zdanlivy problem, ze ta hviezda ani nemohla byt tak daleko, tu nie je, lebo hviezda mohla byt aj ovela dalej.
Odpovedať Hodnotiť:
 

ale pre zistenie "velkosti" vesmiru je jedno ako daleko su vzajomne od seba galaxie je jeho okraji. ak by bol vesmir balon, tak jeho velkost je priemer balonu. A ten priemer nemoze byt vacsi ako je vek*c*2
Odpovedať Hodnotiť:
 

dobre. Ak beres "rychlost rozpinania vesmiru" ako rychlost vzalovana sa 2 stien balonu od seba, tak ano, ta moze byt >c. Ja uvazujem ale o rychlosti rozpinania sa vesmiru ako vzdalovanie sa steny balonu od jeho stredu.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ja nevidim rozpor, stena balona moze byt od jeho stredu dalej ako by sa dostala rychlostou c za rovnaky cas- kde je chyba?
K otazke stredu vesmiru sa radsej nevyjadrujem, pretoze je celkom dobre mozné, ze "miesto big bangu" kvoli efektom zakrivenia ktore sa zacali prejavovat az po nom, sa uz neda urcit ani nema zmysel o nom uvazovat ako o strede vesmiru ani o strede vesmiru ako takom, ale o tom neviem nic a nejdem sa do toho pustat.
Odpovedať Hodnotiť:
 

ja nehovorim nic o strede vesmiru. Hovorim, ze singularita pred BB (nazvy to ako chces, proste bod z ktoreho vesmir vznikol) bol niekde, to je jedno kde. A od toho bodu hranica vesmiru (hmoty) nemoze byt za ziadnych okolnosti dalej ako vek*c. Prva elementarna castica co vznikla, ak este existuje tak je vo vzdialenosti max 13,7 mil. sv. rokov od toho bodu, nech uz je kdekolvek. Ak to je pravda, tak aj vo veku 630mil. rokov bola ta hranica niekde. A keby bod kde je teraz Zem bol vtedy na opacnej hranici vesmiru ako ta hviezda, tak svetlo z tej hviezdy by davno preletelo okolo Zeme a nie teraz. Ako davno, to zavisi na rychlosti rozpinania vesmiru. Ak je tato rychlost =c tak to svetlo sem nemusi doletiet nikdy.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ciastocne más pravdu v tom, ze keby tá rýchlost bola vyssia alebo rovna c tak svetlo sem nemusi doletiet nikdy. Ved je to fakt, my nevieme ako daleko mozu byt najvzdialenejsie objekty a je celkom dobre mozné ze o existencii tých najstarcích sa nikdy nedozvieme lebo ich svetlo sa k nám nedostane.
Nie je vsak pravda ze dve elementarne castice nemozu byt od seba dalej ako 2*c*vek. o by platilo keby sa mohlo sírit iba po priamke/v rovine ako ju chápeme, lenze vesmír nie je "rovný". To, ze samotné castice neprekrocia c, neznamená, ze ak do hry vstupi nejaky geometricky faktor, nedostanu sa od seba dalej ako 2*cas*c. Pre svetlo totiz plati ze ono prekonava vzdialenosti bezcasovo kvoli kontrakcii dlzky. Vo vztaznej sustave spojenej s fotonom ktory opustil tu hviezdu sa sem ten foton dostal okamzite. Problem je ze pre nás opis nemá takáto vztazná sústava prakticky význam, lebo my sme "obmedzeni" pozorovanim v geometrii tak ako je.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Skúsim to este inak : Ked prechadza svetlo okolo hmotnych objektov, vieme, ze sa zakrivi. Keby si sa vsak opytal svetla, preco ide krivo, pozeralo by na teba ako na blbca, pretoze svetlo vzdy v kazdej geometrii vybera najrovnejsiu moznu cestu, ktorá mu zaberie nejmenej casu. Lenze my rovnu cestu svetla vidime ako krivu a krivka je v beznej geometrii vzdy dlhsia ako priamka, takze sa nam zda ze svetlo letelo vacsiu vzdiialenost. Z pohladu svetla by vsak bolo dalej to, keby islo drahou ktoru my vidime ako rovnu. Takze skutocne vzdialenosti su vacsie ako preleti svetlo, ale my vidime akoby ich preletelo aj samotne svetlo, lebo sme vonkajsi pozorovatel v inej geometrii.
Odpovedať Hodnotiť:
 

ehm s tou vzdialenostou ma napadli take 2 malinke teorie:

ak bol vesmir vtej dobe mensi a svetlo dorazilo as teras je mozne ze po vybuchu vznikla cierna diera ktora do iste miery spomalila rychlost svetla a preto doslo as dnes... ( nevem sice ako a ci je to mozne, ale predpokladam ze urcite... )
no a dalsia vec je to, ze velkost vesmiru urcite na zemi nikdo este neodhadol ani sa nepriblizil jeho realnej rozlohe... to co tu hadzu ty vedci za pocty aka velkost bola atd su dohady...


Odpovedať Známka: -2.0 Hodnotiť:
 

Nie nie je mozné aby gravitácia ciernej diery spomalila svetlo, svetlo má stále konstantnú rýchlost c v kazdej vztaznej sústave bez ohladu na pozorovatela, to je základný princíp speciálnej relativity :)
Rozmer vesmíru naozaj nikto nepozná, dá sa odhadnút ale nie velmi vierohodne
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

no jo, to je pekne, ale cierna diera ma taku gravitacnu energiu, ze ziaden prvok jej nemoze uniknut, ani svetlo....vraj
Odpovedať Hodnotiť:
 

no predstav si ze letis do objektu ktory ma v strede singularitu tj. bod s nekonecne malymi rozmermi a s nekonecne velkou hustotou, teda ma nekonecne velku gravitaciu. Tam ti nepomoze ani rychlost svetla.

Predstav si napnutu plachtu a na nej gulu, k tej guli hodis dalsiu, mensiu a ta sa k nej bude priblizovat. Pokial ju vsak hodis takou rychostou ze tu mensiu gulu minie. Ale ak ta gula bude taka obrovska ze sa svojou hmotnostou-tj tlakom plachty zmrsti do seba, nadobudne nekonecnu hmotnost, a plachtu tym padom pretiahne plachtu do nekonecnej hlbky a mas vlastne nekonecne velku jamu, gulu by si v takom pripade mohol hodit hocijakou rychlostou, ajtak by do tej jamy spadla.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

cierna diera nema nekonecnu hmotnost. Ani singularita pred BB nemala nekonecnu hmotnost, lebo vnej bol konecny pocet elementarnych castic. Ak teda nevznikaju a nezanikaju ako sa im zachce.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

nema nekonecnu gravitaciu som inak chcel napisat.

fakt by bola editacia prispevkov. Pomaly zas dostanem ban za spamovanie diskusii.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

len by som doplnil, ze singularita je bod v geometrickom zmysle = nulovy rozmer a nekonecna hustota, s toho plynie ze hmotnost moze mat urcitu konecnu hodnotu (napr. 10 nasich Slnk) ...

singularity su ale presne v zavislosti od svojej hmotnosti "obalene" horizontom udalosti = oblastou v tvare gulovej plochy ci rotacneho elipsoidu, vnutri ktorej je unikova rychlost vacsia ako c, preto pod horozontom nikto nikdy nic neuvidi, len ciernotu ... nikto ani ziadna informacia odtial nevyjde. priestor vnutri ciernej diery je ale stale klasicky vesmir, s tym rozdielom ze tam nikto nikdy nemoze dovidiet ani nic ziadne poznatky odtial nacerpat (kvoli tomu ze unikova ryhlost je tam vacsia ako c) a tento priestor je extremne zakriveny. nekonecna zakrivenost (akasi diera v platne) je len v jedinom bode: v singularite... aj okolo nasho Slnka je priestor zakriveny tak, ze to v 1919 mohli zmerat
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

- samozrejme nase Slnko vytvare ovela mensie zakrivenie ako singularita
- na margo "obalenia" singularit horizontom udalosti (a pod nim je defacto cierna diera): kozmologia sa zaobera aj tzv. "nahymi" singularitami, t.j. takymi, kt. by neboli obalene horizontom udalosti ...
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

sa mi vidi ze Hawkinh este z jednym typkom sa stavili ci existuju nahe singularity. A ten kto prehral mal tomu druhemu kupit saty :)
Odpovedať Hodnotiť:
 

ale ziadne "nahe" este pozorovane neboli
Odpovedať Hodnotiť:
 

dobre pises :-)
Odpovedať Hodnotiť:
 

Neviem, či je už veľa hodín, ale s tými gulami neviem ako si to myslel
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

jo. Oprav ma, ak to tak nieje, ale ak svetlo leti okolo "tazkeho" objektu, jeho trajektoria sa posobenim gravitacie tohoto objektu vraj meni. Preco sa meni? Lebo na fotony posobi gravitacia. Ak na fotony posobi gravitacia, kde je napisane, ze cierna diera nemoze foton spomalit? Potom by svetlo nemalo vzdy konstantnu rychlost a teoria relativity by bola v kybli?
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

nespomali ho, relativne ho spomali iba vzhladom na pozorovatela, kedze deformuje casopriestor, absolutne vsak foton leti stale rychlostou svetla iba meni trajektoriu.

Unikova rychlost z ciernej diery je vecsia ako rychlost svetla, teda cierna diera to "nepotrebuje" spomalit.

Otazkou vsak je ake fyzikalne zakony platia v blizkosti, singularity a v nej.

Opravte ma ak sa mylim
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Presne tak, kazdy foton stale leti rychlostou c! Gravitacia (resp. pritomnost hmoty a energie) deformuje casopreistor a fotony tak sleduju stale najkrajsiu moznu vzdialenost (cestu), ktora uz nie je priamka, ale extremne malo zakriveny takmer rovny obluk kuzelosecky (kruznice, elipky ci paraboly), foton ma vsak stale na svojej najkratsej ceste konstantnu rychlost c.

Iba najkratsia cesta (priestor) a cas sa trocha zmenili, v dosledku deformacie casopriestoru...
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Presne to som im chcel odpísat, jednoducho sa nedajú tieto dve veci spolu pliest, ak uz cierna dier uzavrie v sebe svetlo (foton), on sa nikdy nikam nedostane, to vsak neznamena ze jeho rychlost vnutri ciernej diery bude mensia ako c, ale ak uz je nejaky foton mimo ciernej diery, jej gravitacia ho moze iba zakrivit (aspon tak to vidi pozorovatel cize my) ale rychlost ma stalu.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

tak tak
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

aj pod horizontom udalosti sa fotony pocas svojej kratkej existenie (prv ako ich pohlti singularita) pohybuju rychlsotou svetla, ale je im to prd platne, kedze unikova rychlsot je vacsia ... navyse cas a priestor su tu tak deformovane, ze foton sa spod horizontu k hranici horizontu nemoze dostat
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

svetlo sa siri roznov rychlostou vzhladom na hustotu prostedia ale kedze vesmir je vlasne vzduchoprazdny neprenasa sa ani zvuk tak neni dovod aby nieco ho spomalovalo
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Zdrojom žiarenia bol podľa doterajších zistení výbuch masívnej hviezdy. Táto sa pravdepodobne zmenila na čiernu dieru.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Dokazom je priklad zo sucastnosti.Bola tu velka cervena hviezda a ta vybuchla,zmenila sa na ciernu dieru kde mizne vacsina penazi poctivych danovych poplatnikov.
Odpovedať Známka: 8.9 Hodnotiť:
 

ta cierna diera sa vsak obcas javila vo forme modreho trpazlika a obcas v podobe cerveneho obra.
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

je to jedno aky clanok vzdy tu slo o peniaze a tym je tento swet posadnuty :D....co keby sme pracovali ako mravce?pre seba a pre inych...boli by sme podla mna daleko daleko dalej ako teraz a nie teorizovat tu na ZEMI!!
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

Kua, chlapi nerieste to cele, lebo sa zblaznite. Radsej mi povedzte vzdialenost Nastenky na Ministerstve, resp tych penazi, od nasich penazeniek.

Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

Myslím že je väčšia ako vzdialenosť tej hviezdy
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Myslim ze peniaze sa preinvestuju na Pobrezi Slotoviny
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Nie som veľký odborník,chcel len niekoho požiadať,aby komplexne vysvetlil vzťah svetla a čiernej diery. Mylím sa, ak poviem, že v oblasti čiernej diery sú hmotnosť aj čas skreslené, že pierko može byť 500 násobne ťažie ako ja a moje sekundové mrknutie oka môže trvať polstoročie? Opravte ma ak sa mýlim,len to chcem vysvetliť ten vťah. Vďaka
Odpovedať Hodnotiť:
 

vsetko zalezi odkial a na koho sa chces pozerat ...

- ine veci by si videl a pocitoval ty, keby si padal do ciernej diery pozerujuc sa na okolity vesmir: tvoj cas by bol extremne spomaleny vzhladom na cas okoliteho vesmiru mimo uzasnej deformacie casopriestoru sposobeneho gravitaciou, ty padajuc do ciernej diery a priblizujuc sa k horizuntu by si videl zrychlujuci sa cas, milony rokov okoliteho vesmiru by ti prebehli za sekundy, videl by si zanik Zeme, vznik cerveneho obra zo Slnka za 5 miliard rokov ... atd, tvoja relativna hmotnost by takziez narastala (podobne ako relativny cas tvojej vztaznej sustavy by sa spomaloval) ... no samozrejme za preppokladu za by ta no nenatiahlo ako spagetu a nerozdrtilo na atomy (a aj tie by boli nasledne rozdrtene a pod horizontom udalosti nasate do singularity) ...
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

teda aspon tak by to niekto videl teoreticky, keby sa pozeral povedzme "okom boha", kezde gravitacia by ta rozdrtila na atomy skor ako by si si stihol nieco vsimnut ... pod horizontom ale tvoje telo rozdrtene na atomy alebo uz aj na kvarky ci ktovie na co este, stale pekne pada na singularitu, ktora ich pohlti
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

- a ine veci by videl vonkajsi pozorovetel (zdrziavajuc sa v bezpecnej vzdialenosti od horizontu udalosti) cumiac na teba ako tam padas ... pekne by videl ako sa tvoj pohyb spomaluje a spomaluj, ale sa blizis k horizontu ... tvoje zmurknutie by trbalo minuty, neskor hodiny, dni a roky ... nakoniec presne na horizonte udalosti by si pre vonakjsieho pozoroavtela tvoj cas "zamrzol", teda zastavil sa ... pre vonkajsieho porozovatela by si ostal stat v case zamrznuty presne na horizonte (opat za predpokladu ze uz nie si rozdrteny na atomy)
Odpovedať Hodnotiť:
 

jasne,ďakujem veľmi pekne. a ešte jedna otázka. vy,ktorí ste tu písali rôzne teórie o vesmíre, ste vyštudovaný odborníci, entuziazmom pochytení jedinci pre túto tému alebo práve študujete túto oblasť? Myslím, že na zš a strednej podrobnejšie zákonisti vesmíru rozoberané nie sú, teda aspoň u nás na gymnáziu sa o tom v osnovách/knihách veľa nepíše.
Odpovedať Hodnotiť:
 

vyštudovaní*
Odpovedať Hodnotiť:
 

Tento rok robím bakalárske státnice na matfyze, odbor fyzika, budúca orientácia jadrová fyzika.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ale také vec sa na bakalárskom zdaleka nepreberajú, mozno na magisterskom; to co som písal mám z populárno-náucných kníh/clánkov/diskusných relácií/dokumentov
Odpovedať Hodnotiť:
 

jasne, mňa táto téma až fascinuje. chcem študovať matiku a program.,teda aj pravdepodobne budem, lenže netrúfam si na fyziku a tento odbor. možno na to nemám dostatok sebavedomia alebo možno naozaj na to nie som moc talentovaný. možno sa rozhodnem to skúsiť, možno nie. to je ešte vo hviezdach
Odpovedať Hodnotiť:
 

stiahni si Pod lampou, casti Zivot pod hviezdami, Einstein, Najmensie castice hmoty. Predvcerom som pozeral aj serial z BBC Space, clekom dobry serial. Inak v tom Pod lampou tvrdia, ze vesimr je tak zakriveny, ze ked sa vydas jednym smerom pojdes velmo dlho, prides naspet kde si bol z druheho smeru. Tato tematika je strasne zaujimava, aj preto mam rad StarTrek, Babylon5 a najnovsi skvely Battlestar Galactica. Tymto pozdravujem aj mojho oblubeneho borga Seven of nine :)
Odpovedať Hodnotiť:
 

Tie Pod Lampou som pravdaze videl, ved v nich boli moji ucitelia :))
A ak chces íst studovat matiku, tak sa fyziky neboj, matika je ovela tazsí odbor pretoze vyzaduje neuveritelnú dávku abstrakcie, vsetko je to len vyjadrenie teórie bez toho, aby ta zaujímalo co za nou stojí. Teda aspon pre mna je matika ovela väcsi killer ako fyzika, lebo tu aspon viem co robím :D Matika sa tocí okolo viet a dôkazov, s dôrazom na dôkazy, n aby ta to bavilo, na to treba fakt zalúdok a velkú dávku odhodlania.
Odpovedať Hodnotiť:
 

A čo sa týka tej matiky, aj v tej si moc neverím,ale zase sedieť na zadku nemožem a možno je to aj dobré, že si moc neverím. Mohol by som byť jeden s tých arogantných,ktorí si myslia, že tú vedu ovládajú a nemusia sa ani zaoberať jej drobnými pravidlami a potom im unikne podstata. Takže som tým chcel povedať, že budem viac makať a možno aj budem viac vedieť. :)
Vďaka za typy, idem hneď niečo pozhnánať.


Odpovedať Hodnotiť:
 

presne tak, matika je schopnost kauzalne, logicky a deduktivne uvazovat (netvrdim ze induktivne uvazovanie v nej nie je) a je o definiciach, vetach a dokazoch, ktore tak tvoria matematicke celky a teorie

jazykom vesmiru je vysostna abstraktna veda akou je matika a tu treba na popis sveta patricne aplikovat

staci si uvedomit, ze fyzika je defacto prakticky aplikovana abstraktna matika
Odpovedať Hodnotiť:
 

presne, podla mna scifi seriali dosť výrazne načŕtajú budúcnosť sveta. teda nie jej presný obraz, ale pravdepodobný vývoj. a v síce sa BSG odohrávala 150 000 rokov pred, dá sa povedať, prítomnosťou, jej zakončenie, teda podotknutie na to veľmi známe "All of this has happened before, and it will all happen again." a budúcnosť robotov. Naozaj zajtiaľ najkvalitnejší seriál,aký som doteraz videl,čo sa týka myšlienky, deja. Producenti,scenaristi vedeli,čo idú robiť, mali presný obraz a skončili príbeh vtedy,kedy mali. A tým narážam na "nekonečnú" Stargate. 1-5 seria SG-1 bola výborná, lneže potom časom sa z hercov stali 10-nasobní záchrancovia Zeme a asi tí,ktorí 3x zachránili galaxiu pred zničením. Toľko k seriálom.

Odpovedať Hodnotiť:
 

seriály:D
Odpovedať Hodnotiť:
 

pozri si pilot Caprica. Tiez to bude dobre, zachazdaju tam do virtualnej reality, co je tiez dobra tema. Stargate je jediny scifi serial, ktory ma moc neoslovil (neznasam mcgayvera), aj ked nadchadza obdobie sucha a pravdepodobne mu dam vlete sancu - ale Atlantis.
Odpovedať Hodnotiť:
 

inak prave si znicil cely serial tym, co to este nevideli a chcu :)
Odpovedať Hodnotiť:
 

teraz som si to vlastne uvedomil. tak sa všetkým tým, ktorí bsg ešte nevideli, ospravedlnujem. ale aj tak, na tom seriáli koniec bol neuveriteľný, ale za tú velkoleposť konca može dej samotný, takže som im to tak možno 45 percentne skazil.
Capricu som videl, pilot. Je to zaujímavé, ale až tak výrazne ma to nenadchlo. som zvedavý ako to rozvinú, možno to bude uspešné. a aspoň už viem z kade cyloni zobrali, pravdepodobne, svôjho jediného a všemocného boha.
Odpovedať Hodnotiť:
 

no oni to boli ti novi cyloni, ktorych ludia zas stvorili. Do toho zrejme vstupia Final Five neskor. Som moc zvedavy ako to spravia. Koniec BSG bol vyborny, dufam ale ze ho tromfne Lost, uz s5 ma koncit velkolepo a konecne sa snad dozvieme co je ten magnetizmus v tej stanici oc nasli ako prvu a preco bolo treba mackat tlacitka kazdych 108 min.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Koniec bol užasný, som ešte lepšie zakončenie seriálu nevidel.
Lost pravdepodobne začnem pozerať,kedže teraz skoro všetky série všetkého končia a začne sa až na jeseň. Aj tak veľa času už na seriály nemám, ale na zlepšenie vikendu možno "stratení" pomôžu :)
Odpovedať Hodnotiť:
 

V Lost sme sa to už pred pár dňami dozvedeli :D
Odpovedať Hodnotiť:

Pridať komentár