neprihlásený Piatok, 1. mája 2026, dnes je Sviatok práce
Na Stanforde budú skúmať, ako efektívne využiť viacjadrové CPU

DSL.sk, 30.4.2008


Na Stanfordskej univerzite vznikne výskumné laboratórium Pervasive Parallelism Lab, ktorého úlohou bude skúmať nové metódy pre vývoj softvéru efektívne využívajúceho viacjadrové procesory.

Laboratórium budú financovať okrem univerzity aj AMD, Intel, Sun, IBM, HP a Nvidia. Informovali o tom noviny The New York Times.

Laboratórium sa bude zaoberať návrhom nových programovacích jazykov, všeobecne nových spôsobov písania softvéru, návrhom nových prekladačov a prípadne architektúr operačných systémov. Zároveň budú skúmať aj zmeny architektúry viacjadrových procesorov, ktoré by umožnili softvéru tieto procesory využívať efektívnejšie.

V súčasnosti počet jadier bežných procesorov dosahuje maximálne štyri, už na konci roka Intel uvedie procesory so štyrmi jadrami podporujúcimi až osem programových vlákien bežiacich súčasne a na prelome rokov aj osemjadrový procesor so šestnástimi vláknami. V serveroch navyše býva použitých viacero procesorov a tak už na prelome roka aj v menších serveroch bude mať operačný systém k dispozícii desiatky programových vlákien bežiacich súčasne.

Plány Intelu navyše počítajú aj napríklad s 80-jadrovými procesormi, ktorých testovacie vzorky so zjednodušenou architektúrou jadra už Intel testuje.

Kým veľký počet jadier a vlákien je možné efektívne využiť na súčasné vykonávanie veľkého počtu úloh súčasne, ich výkon nie je možné efektívne využiť na vykonávanie jednej alebo niekoľkých úloh súčasne. Veľký počet jadier je tak efektívne využívaný napríklad vo webových a databázových serveroch, len zriedkavo je ale využitý na desktope alebo na serveroch využívaných súčasne len niekoľkými užívateľmi. Práve na tieto využitia by mal byť výskum zameraný.

Výskumné laboratórium sa pridá k dvom ďalším zriadeným pri Kalifornskej univerzite v Berkeley a pri Illinoiskej univerzite, ktorých vytvorenie ohlásili v marci spoločne Microsoft a Intel.



Najnovšie články:

Tesla začala masovú výrobu elektrokamióna Semi
Notebooky v EÚ sa už musia nabíjať cez USB-C
Od zajtra budú obchody musieť prijímať platby cez QR kódy alebo inak bezhotovostne
V auguste staršia raketa Falcon 9 narazí do Mesiaca
VÚB má technické problémy
Voyo sa stáva internetovou televíznou službou, pridáva množstvo iných staníc
Vydaná Fedora 44, Fedora Asahi Remix 44 pre Macy a Ubuntu 26.04 LTS
OpenAI má pripravovať vlastný AI smartfón
Webhosting dostal veľkú pokutu za neposkytnutie emailov zákazníka protimonopolnému úradu
Colníci zabavili falošné Apple produkty za 660-tisíc


Diskusia:
                               
 

Zeby sa konecne zacalo blyskat na lepsie casy?
Mat 4 a v buducnosti aj viacjadrovy procak a vyuzivat len par percent z jeho vykonu nie je bohvieco, som zvedavy kedy laboratoria prinesu prve vysledky.
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

K vyuzitiu PC:
Na sekretarskom PC Celeron 440 je CPU pocas celeho pracovneho casu vyuzite V PRIEMERE na 5% ... Su tam niekolko-sedundove vrcholy siahajuce pod 100%, useky vyuzitia niekolko desiatok percent ... ale priemer je priemer ....

U dvoch tretin BFU (bezny frantisek uzivatel ... anglicky preklad akronymu si kazdy pozrie sam) je to podobne ...
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

To je zrejme pravda, ale nijako to neodporuje cieľu tejto iniciatívy, technologicky ide práve napríklad o tie vrcholy pod 100% (viď nižšie) a práve tie sú dôkazom toho, že to treba. Ide totiž práve o to, že ani najvýkonnejšie procesory dnes nemajú výkon jedného jadra o moc vyšší, ako je výkon najlepšieho jednojadrového Celeronu. (Je tam nejaký koeficient kvôli napr. cache samozrejme, ale +- konštantný.)

Čo sa týka absolútneho výkonu Celeronu 440, keby sme pri tom zostali, moc by celkovo vývoj asi nenapredoval. Sú veci, ktoré majú zmysel a praktický úžitok, na ktoré Celeron 4x0 hrubým výkonom nestačí.
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

Technologicky sa v podstate hľadá spôsob ako písať/vykonávať softvér, ktorého funkcia je z pohľadu užívateľa sekvenčná, tak, aby bežal paralelne na povedzme desiatkach jadier a využil ich (čo najviac) naplno. Dnes sa dajú dobre paralelizovať veci, čo pracujú s veľa dátami, enkódovanie, komprimovanie, renderovanie, ale nie ostatné. Ide o to, aby keď som pustil v dnešnom chápaní sekvenčnú vec, na 64 jadrách bežala viacdesaťnásobne rýchlejšie ako na jednom. Nie vždy to samozrejme ide.

Inak neviem, či si pamätáte, nie je to tak dávno, čo takmer všetky IT-médiá naleteli, že AMD už má anti hyper-threading. To bolo presne to, čo sa hľadá, akurát, že nie na dve alebo štyri jadrá ale na rádovo desiatky.
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Samozrejme problem som pochopil. Vykon jedineho najvyspelejsieho jadra viacjadroveho CPU (povedzme nejakeho Q9700) je mozno 1,2x vyssi ako vykon jednojadroveho Celeronu postaveneho na Core 2 arch. na tej istej frekvencii (optimalizacie, cache a ine spravi svoje). Preto sa pred 3-4 rokmi zacalo ist cestou paralelizacie a vacsieho poctu jadier (prve nativne dvojjadrove CPU iPentiumD 8xx a 9xx), nakolko moznosti jedineho jadra zacinali byt vycerpane. Nebolo mozne zvysovat frekvencie na 10 GHz (ako sa planovalo na zac. r. 2000 pri uvedeni prvych iP4) ci vyssie. Za posledne roky bol coraz vacsi problem uviest jednojadrove CPU novej architektury, ktore by predchazdajuce jednojadrove CPU na tej istej prekonalo vykonom 2-3 nasobne (ale Intelu to vyslo pri Netburts vs. Conroe architektury pri iP4 a Core 2 - tam vykon pri porovnavani jednotlivych jadier narastol markantne).
Odpovedať Hodnotiť:
 

Hej, predpokladal som na základe nicku, že Vám je jasné, o čo ide... Nebola to úplne priama reakcia na Váš príspevok v zmysle, že by mu odporovala, skôr také celkové doplnenie článku.
Odpovedať Hodnotiť:
 

jasan, terazky mam(e) trochu menej roboty :-) takze browsim(e) po IT serveroch :-))
Odpovedať Hodnotiť:
 

Nove architektury a optimalizacie ale zrejme donekonecna nemozu suplovat zvysovanie vykonu jedineho jadra na frekvenciach okolo 3 GHz (sledujuc sny s roku 2000 by sme dnes mali 15-20 GHz jednojadrove CPU) a preto nastupila paralelizacia realizovana zvysovanim poctu jadier CPU.

Ina cesta k zvysovaniu vykonu bol uz spominany anti-hyperthreading od AMD, ktory by zabezpecil, aby napr. jeden 4-jadrovy CPU na 2,5 GHz mal vykon ako jedno jadro na 10 GHz ...

Nuz budeme uvidiet (antidokonavy vid slovesa vidiet :-) ako bude :-)
Odpovedať Hodnotiť:
 

ja sa za BFU teda nepovazujem a pri praci s videom mi vykon viacerych jadier vyuzitych naplno rozhodne urychli pracu - ak teda konecne zacnu vznikat prislusne softwarove riesenia.
Odpovedať Hodnotiť:
 

No myslim si ze tak skoro sa nedočkame
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

No len smiešne bude, ak začnú skúmať načo niekto vymýšľa tak zložitý softvér, aby mu ani mnohé jadierka nestačili...
Začal by som tam, nie naopak.
Odpovedať Známka: -2.0 Hodnotiť:
 

Mozno nie skoro, ale nieco vymyslia. A pre programatorov to bude revolucia v style programovania ako prechod zo strukturovaneho na objektovo orientovany pristup.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Príde mi to trochu od veci. Najprv niečo vyviniem a potom idem skúmať ako to efektívne využiť.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Tak to chodi ! Postavime jadrovu elektraren ! :D (c) 2020 AmIntel (Polycore Inside)
Odpovedať Hodnotiť:
 

PS3 na tomto princípe funguje už 1,5 roka a ide to(relatívne) skvelo.
Odpovedať Hodnotiť:
 

dokonca nema byt naplno vyuzita nikdy takze sa nechajme prekvapit.
Odpovedať Hodnotiť:
 

áno skvelo, ale o tom sa tu vôbec nebavíme, lebo v grafike sa paralelizmus využíva už hodne dlho, to nevieš že nvidia už využíva výkon až 128 jadier a amd 320,
tento článok totiž nepojednáva o grafických výpočtoch, ale o všeobecno-účelových výpočtoch, teda tých ktoré vykonáva CPU, a ktoré sa veľmi ťažko paralelizujú :(
Odpovedať Hodnotiť:

Pridať komentár