neprihlásený Piatok, 1. mája 2026, dnes je Sviatok práce
Jedným fotónom už vieme kódovať 1.63 bitu

DSL.sk, 25.3.2008


Vedci z Illinoiskej univerzity v pondelok oznámili pokrok v kódovaní informácie zasielanej opticky pomocou jednotlivých fotónov.

Aktuálne dokážeme jedným fotónom zaslať priemerne 1.63 bitu.

Pri klasickom zasielaní informácie jedným fotónom vieme kódovať jeden bit informácie v podobe jeho polarizácie, hoci teoreticky by bolo možné kódovať viac bitov napríklad pomocou jeho vlnovej dĺžky. Keďže ale vlnovú dĺžku jedného fotónu nedokážeme merať, reálnym maximom je jeden bit.

Pre kódovanie väčšieho množstva informácie sa využíva jav tzv. kvantovej zviazanosti fotónov. Kvantové zviazanie fotónov vzniká ak dva fotóny vzniknú spolu špecifickým spôsobom a prejavuje sa zmenou stavu druhej častice páru po zmene stavu prvej častice, bez ohľadu na ich vzdialenosť.

Kódovanie viac informácií ako jedného bitu do jedného fotónu sa uskutočňuje vytvorením dvojice zviazaných fotónov, pričom jeden fotón má k dispozícii jedna komunikujúca strana a druhý druhá. Doručenie zviazaných fotónov ešte nenesie informáciu a môže byť uskutočnené vopred pred komunikáciou.

Pre vlastnú komunikáciu jedna strana následne modifikuje stav svojho fotónu a zašle ho druhej strane. Modifikovať zasielaný fotón je možné viacerými ako dvomi spôsobmi a prijímajúca strana meraním prijatého fotónu a vlastného fotónu dokáže viacero takýchto stavov rozlíšiť. Doteraz bolo možné kódovať a detekovať tri stavy a kódovať tak do jedného zasielaného fotónu priemerne 1.585 bitu.

Vedci z Illinoiskej univerzity aktuálne oznámili zlepšenie tejto techniky, ktorá zlepšením generovania zviazaného páru fotónov s pridaním ďalšej zviazanej vlastnosti tzv. orbitálneho uhlového momentu následne umožňuje teoreticky detekovať až štyri rozličné stavy a jedným fotónom tak kódovať dva bity. Pre obmedzenia použitej technológie a prístrojov sa priemerne zatiaľ ale dá kódovať do jedného fotónu len 1.63 bitu.



Najnovšie články:

V Linuxe bola vážna chyba, 8 rokov umožňovala všade získať roota
Tesla začala masovú výrobu elektrokamióna Semi
Notebooky v EÚ sa už musia nabíjať cez USB-C
Od zajtra budú obchody musieť prijímať platby cez QR kódy alebo inak bezhotovostne
V auguste staršia raketa Falcon 9 narazí do Mesiaca
VÚB má technické problémy
Voyo sa stáva internetovou televíznou službou, pridáva množstvo iných staníc
Vydaná Fedora 44, Fedora Asahi Remix 44 pre Macy a Ubuntu 26.04 LTS
OpenAI má pripravovať vlastný AI smartfón
Webhosting dostal veľkú pokutu za neposkytnutie emailov zákazníka protimonopolnému úradu


Diskusia:
                               
 

existuje napriklad aj nanobit informacie ? :)
Odpovedať Známka: 3.8 Hodnotiť:
 

nie, bit je proste bit. nic mensie nieje. mozno este garzonka, ale ta sa nerata ;)
Odpovedať Známka: 9.4 Hodnotiť:
 

:)
Odpovedať Hodnotiť:
 

koľko je 1.63 bitu?

Odpovedať Známka: 7.8 Hodnotiť:
 

Kuchyna s malou spalnou :)
Odpovedať Známka: 8.2 Hodnotiť:
 

to je to iste, ako ked ti niekto povie, ze po ulici priemerne prejde 15.4 cloveka za minutu. kolko je toho 15.4?
ode o to, ze pri viacerych bitoch (napr. 100) sa neprenesie 100 bitmi 10 informacii, ale 163 informacii. chapes hadam.
Odpovedať Známka: -2.6 Hodnotiť:
 

čiže pri 163 fotónoch 100 fotónov prenesie po jednom bite a 63 sa podarí preniesť dva bity?

alebo sa vrátime k pôvodnej otázke - koľko je jedna tisícina bitu?

vysvetlíš hádam.

Odpovedať Známka: 4.7 Hodnotiť:
 

som zvedavý
Odpovedať Hodnotiť:
 

nic ako tisicina bitu nieje. je to len spriemerovane cislo.
k tvojmu prikladu. nie (neratal som to, tak neviem naisto).
ide o to, ze vysles 100 fotonov, ktore ale prenesu 163 bitov informacii (su nejak zakodovane, a podobne)
takze usetris 63 fotonov, ktore mozu preniest dalsie data (bity).
ako by som ti to este vysvetlil. uz neviem. proste ked pride jeden foton, tak z neho nic nevycitas. ked ich ale pride milion, tak z nich vycitas 1 630 000 bitov.je to nejak zakodovane, aby si preniesol viac dat kratsim vysielanim (to iste robi winrar, len toto je ine)
Odpovedať Známka: -2.2 Hodnotiť:
 

Otázka - koľko je tisícina bitu - bola básnická.
Viem, že tisícina bitu neexistuje.
Takisto ako neexistuje tisícina človeka z tvojho príkladu.
Vždy musel prejsť celý človek, ostatné je štatistika.
WinRar a ostatné "pakovacie" programy iba odstraňujú redundantné byty a bity.
Na jednom bite nič redundatné nie je.
Nie je ani deliteľný.

Preto moja otázka - Patrik, koľko je 1.63 bitu?

Odpovedať Známka: 7.5 Hodnotiť:
 

1 - 1.63 bitu
10 - 2.26 bitov
0110 - 4.52 bitov
10010110 - 8.02 bitov
Odpovedať Hodnotiť:
 

môžeš mi poslať 0.03 bitu?

Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

010 - tu mas 100 krat 0.03 bitu. ak by ti bolo malo poslem dalsich par stovak ;)
Odpovedať Hodnotiť:
 

chcem tri stotiny bitu!!!
nie stokrát tri stotiny bitu!

ukážte mi ten bitový haliernik, ktorý neexistuje!
;=)

Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

az mi ukazes tych 90 halierov z 32.90 co stoji chleba tak ti tie 3 stotiny darujem v darcekovom baleni obviazane farebnou stuzkou a osobnym venovanim...
Odpovedať Hodnotiť:
 

*nikdy som netvrdil,
že existujú 10halierniky
*ceny sa kalkulujú aj v desatinách halierov
*kde sa ráta so stotinami
nebodaj s tisícinami bitu???

Odpovedať Hodnotiť:
 

*nikdy som netvrdil,
-ja zas ze existuju stotiny bitu
*kde sa ráta so stotinami
-presne tam kde sa rata s desatinami, nebodaj stotinami cloveka, zvierata, veci atd - v statistikach
Odpovedať Hodnotiť:
 

o osem príspevkov hore
tomu hovorím feedback ;=)

Odpovedať Hodnotiť:
 

ak vies ze tisicina bitu neexistuje (vynimka statistiky a pod.) naco pytas aby ti ju niekto ukazal???
Odpovedať Hodnotiť:
 

Aby si niekto uvedomil blbosť napísanú úplne hore.
Howgh.

Odpovedať Hodnotiť:
 

ta "blbost" je statisticke cislo a kazdy priemerne inteligentny clovek to pochopi...
Odpovedať Hodnotiť:
 

ešte stále počítaš???

Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Ja neviem, ty vieš?
Tak ukáž!

Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

oni to nerataju na zaklade toho ci ide signal alebo nie, ale z vlastnosti toho preneseneho fotonu, a je to statistika ako je uz vyssie spomenute. Alebo to chces vyjadrit v kilometroch? :D
Odpovedať Hodnotiť:
 

Podľa mňa 1 fotón nesie 163 bitov a ostatné ho podopierajú (nakopávajú), keby náhodou nevládal.
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

ale zabudol si pripomenúť, že nadsvetelnou rýchlosťou!
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

ludia sa nedelia, bud prejde za minutu 15 ludi, alebo za 10 minut 154 ludi. asi tak.
Odpovedať Hodnotiť:
 

som zvedavy kolko deti sem napise nejaky zmysluplny komentar, ked tu niesu spomenute slova ako windows, linux, IE, FF, AMD, Intel, nVidia atd :)
k clanku.
vedel som ze kvantovu previazanost castic raz vyuzijeme na komunikaciu (okamzita reakcia nezavisle na vzdialenosti ponuka neskutocne uplatnenie, kedze nieje zavysla na rychlosti setla)
ale ze to bude tak skoro som nevedel. toto ma potesilo. :)
Odpovedať Známka: 2.6 Hodnotiť:
 

Jav kvantovej previazanosti este nevedia vyuzit - toto je cisto o vysielani a zachytavani fotonov, cize prenos dat rychlostou svetla.
Apropo, neporusuje kvantova previazanost Einsteinov postulat, ze nic nemoze ist rychlejsie ako svetlo? (V tomto pripade by to bola informacia)
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

ano, praveze porusuje. vedci stale nenasli spolocnu rec medzi kvantovou a "normalnou" fyzikou, kedze obe fyziky sa spravaju dost odlisne. pritom by mali byt teoreticky zhodne. je t divne, ale stale nevieme vsetko. tesim sa ako to bude vyzerat v buducnosti. viem ci predstavit uplatnenie previazanosti na komuniacie na velke vzdialenosti (Zem>Mars; Zem> ina galaxia :) ) kedze oneskorenie sprav je rovnake (trochu vacsie) ako oneskorenie svetla (vo vesmire dost dlha doba) tak by sme si nesmierne pomohli.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Vsetko je to krasne, ale patri tato sprava sem? A je to vobec v dnesnych podmienkach vyuzitelne? Mozno v podmorskych kabloch, ale neviem, ci sa tam davaju "nie uplne overene" technologie...
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

je to technologia buducnosti, a ako taka velmi suvisi s pc, a informacnymi technologiami. myslim ze urcite sem patri (vobec by som nevedel, ze uz vobec experimentuju)
toto sa da vyuzit aj v cpu, komunikacia nie pomocou el. signalov, ani novo testovanemu optickemu prenosu od IBM, ale kvantovou komunikaciou by mohla ohromne zvysit datovu priepustnost pri komunikacii. internet by bol odlahceny o neviem co, ale prenosova rychlost by sa umocnila...
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

nic nemoze ist rychlejsie ako svetlo? rubbish! to ako Alain Haché vyslal puslzy svetla 120metrovym kablom rychlostou 3krat vyssou ako svetlo. a laserovy luc moze ist cca 300x rychlejsie na extremne kratke vzdialenosti skrz atomy cezia. precitajte si dakde clanok UTFG :)

ja to mam tez znetu ale link si nepamatam, ti ktori neveria :nesom zaidny vesmirny ľuď
Odpovedať Známka: -10.0 Hodnotiť:
 

rychlost svetla je relativna, cize nic nemoze iste relativne rychlejsie ako svetlo ked uz tak ^_^
Odpovedať Hodnotiť:
 

einstein aj zweistein sa mylili
Odpovedať Hodnotiť:
 

Nejedna sa o okamzity prenos informacie, jedna sa o to, ze pri merani sa zisti ako stav castice "tu", tak aj stav castice "tam". Teda z jedneho merania sa vedia dve veci namiesto jednej, hoci, dalo by sa to povazovat za jednu a tu istu vec, v zmysle, ze ked mam dve lopticky, zltu a modru, a niekomu, kto o nich vie, hodim zltu, bude automaticky vediet, ze mne zostala modra. Preneisol som informaciu "ty, zlta", ale na jej zaklade si vie odvodit aj "ja, modra".
Odpovedať Známka: 1.4 Hodnotiť:
 

akoze clanok ok.. ale jednu chvilu nieco tvrdite, v nasl. riadku to vyvratite.. nic v zlom ale je to debilne napisane sory
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

mozno sa raz dozvieme ci je "foton" vlnenie alebo castica.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Mozno sa raz dozvieme ci kg znaci kilogram alebo kilogram.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Fotón je aj vlnenie aj častica
Odpovedať Hodnotiť:
 

Hej, hadam si to meff uvedomi ... Zalezi od sposobu merania, experimentu ci "uhla pohladu" ... napr. strbinovy experiment hovori ze fotony su vlnenie, kvantove efekty hovoria ze su to castice ...
Odpovedať Hodnotiť:
 

Toto sa uci v skole, ale nie je to celkom pravda, pretoze su experimenty, ktore dokazuju, ze je to castica. Ak je to castica, uz to nemoze byt vlnenie - pri vlneni sa prenasa len energia, nie hmota. Preto je lepsie foton definovat ako casticu s niektorymi vlastnostami vlnenia. Tam, kde zacina kvantova fyzika, sa neda dostatocne argumentovat analogiou s "nasim" svetom, podobne ako znazornenie 4D priestoru.
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

No takto, foton (dokonca nielen foton, ale aj elektron, proton, hmotnost 1 kg, ci aj celeho cloveka) je najlepsie chapat ako vlnenie a casticu zaroven. Prave mikrosvetu je vlnovo-korpuskularna dualita, neurcitost a staticketicke ponimanie vlastne a prejavuje sa naplno. Cim su hmotnosti, rozmery a ekvivalentna frekvancia vacsie, tym menej ostava z vlnovo-korpuskularnej duality ... nikto sa na 1 kg ocelove zavazie nebude pozerat ako na vlnenie a je malo pravdepodobne ze prejde stenou, ktora by prepustala ziarenie na frekvencii, ktora prinalezi hmotnosti 1 kg. To sa jednoducho v normalnom svete nedeje ... avsak mikrosvetu je vlnovo-korpuskularna dualita vlastna.
Odpovedať Hodnotiť:
 

hmm to je na nekonečnu polemiku, ale ked nikto odfotografuje foton uverim ze je to castica...
Odpovedať Hodnotiť:
 

vidis? nikto nevyfotil foton. si spokojny?

Odpovedať Hodnotiť:
 

Mňa nikto nikde a nikdy nevyfotí!!!

Som spokojný.

Vidíš?

Nevidíš.

Tak vidíš.

Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Viete si predstaviť na čo sa tento objav dá vôbec využiť. Niektorí z vás možno vedia ako prebieha tento jav. Kvantová zviazanosť fotónov znamená, že za špecifických okolností vzniknuté fotóny sa správajú identicky v tom istom okamihu (nezáleží na vzdialenosti). Čo to znamená? No že ak sa jeden fotón posunie, ten druhý urobí to isté v tom istom okamihu. Zákonite prebieha medzi nimi prenos informácií, ale ako je to možné, keď prenos informácie od jedného fotónu k druhému trvá určitý čas. Avšak ten druhý fotón vie čo urobiť skôr, ako mu bude doručená informácia od prvého fotónu. Ak by to tak nebolo, nemohol by uskutočniť zmenu svojho stavu v tom istom okamihu. Takže jediná možnosť je prenos informácie späť v čase, aby mu bola doručená, spracovaná a následne by mohol vykonať tú istú zmenu stavu v tom istom okamihu. A tak sa dostávame k možnosti cestovať v čase (no pre začiatok prenos informácií) a tiež k Einsteinovej teórii relativity. Ale to je už z inej kapitoly...
Odpovedať Známka: 2.3 Hodnotiť:
 

podľa toho, čo som našiel, to vyzerá tak, že zmena stavu sa neprejaví na oboch časticiach úplne súčasne, ale záleží od vzdialenosti, a teda je tam dáke to oneskorenie... čiže žiadne cestovanie v čase sa nekoná :(, ale zato táto technologia funguje...
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Škoda, tak som sa tešil... Inak v tomto článku je to spomenuté http://www.dsl.sk/article.php?article=4320&title=

Kde si našiel, že je tam oneskorenie? Rád by som si to prečítal. S pozdravom :)
Odpovedať Hodnotiť:
 

tak som to skúsil nájsť a prečítať, a zistil som, že si mal pravdu :), zle som porozumel článku na wikipedii, ten jav je v angličtine quantum entanglement, a tiež jednému fóru, kde sa o tomto okrajovo bavili, tam sa jednalo hlavne o gravitáciu, či sa jej zmena prejaví po čase, alebo viac-menej hneď, ak by napr. z ničoho nič zmizlo slnko :) kedy by sme to pocítili... a som to nechtiac preniesol aj na toto :) aleluja, cestovanie v čase možno na základe toho nebude až taký úplne mýt, ale boh vie čo budnúcnosť prinesie :),
Odpovedať Hodnotiť:
 

ak to cestovanie časom bude pravda, tak budúcnosť nám prinesie minulosť ;)
Odpovedať Hodnotiť:
 

... až kým nedôjde k zacykleniu. Ani si to nechcem predstaviť...
Odpovedať Hodnotiť:
 

prenos stavu na akukolvek vzdialenost okmazite nie je cestovanie v case. je to iba dosiahnutie budto nejakeho priestoroveho tunela, pripadne vyvynutie nekonecne velkej rychlosti prenosu informacie. pokial sa to stane sucastne, nema na to buducnost ziaden vplyv a nezasahuje to do minulosti, tak termin presun v case (inym smerom nez vpred) je nepodlozeny a teda zatial pre mna nespravny
Odpovedať Hodnotiť:
 

"No že ak sa jeden fotón posunie, ten druhý urobí to isté v tom istom okamihu."

No, to to neznamena, take pekne to zas nie je. :-)
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

ak sa nemylim, tak tu nedochadza k ziadnemu cestovaniu v case. tie zmeny fotonov sa deju okamzite (alebo s tym malym oneskorenim ako tu niekto poznamenal). Ide o to ze Einsteinova teoria relativity predpoklada, ze rychlost svetla je maximum, preto aj informacia sa nemoze sirit rychlejsie, toto je zatial postulat... ak by ste sa postavili medzi tie dva fotony presne dostredu tak informacie o zmene stavu jedneho aj druheho fotonu by sa ku vam mala dostat v ten isty okamzik; alebo s tym malym rozdielom. cestovanie v case by to bolo v tedy, ked by informacia o zmene stavu druheho (primacieho) fotonu prisla skorej ako ta z prveho (vysielacieho) fotonu, ak by sa to stalo, tak by to uz asi objavili ...
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ten dotyčný aj potom priznal, že sa pomýlil (čítaj nižšie), takže v podstate k tomu dochádza. uvažuj... musí dochádzať k cestovaniu v čase, keď sa prvý fotón pohne, v tom momente vyšle informáciu. Istý čas trvá, kým informáciu doručí druhému fotónu. Za ten čas sa opäť zmení stav prvého fotónu, kým druhý fotón vykoná prvú inštrukciu. A keďže tam nedochádza k oneskoreniu, ako ten dotyčný nakoniec priznal (že sa pomýlil), musí byť informácia odoslaná v čase späť. Ako dlho trvá prenos informácie, o taký čas musí byť informácia odoslaná späť v čase, aby ju dostal presne v tom istom okamžiku, kedy sa zmení stav 1-vého fotónu.
Odpovedať Hodnotiť:
 

kym nezmerame rychlost prenosu informacie tak cestovanie v case vylucujem... ako som pisal vyssie, ak je rychlost prenosu nekonecne velka, potom to nema s casom nic spolocne, skor by som povedal ze ho to obchadza...

a k tomu pohybu, ak sa jedna z dvoch takto naviazanych castic pohne v priestore, s druhou to ani nehne, ale beriem to ako demonstrativny priklad na zjednodusenie chapania pojmu zmena stavu castice.
Odpovedať Hodnotiť:
 

No podla mojho nazoru je to blbost. Tie fotony su medzi sebou previazane v podstate je to ako jeden foton a je jedno kde su umiestnene.

Tych co si myslia zeby sa takto dali realtimovo prenasat informacie na lubovolnu vzdialenostu musim sklamat. Sice informacia sa tam prenasa ale podla Heisenbergovho principu neurcitosi nevieme tu informaciu ziskat. V podstate tam ide o to ze niesme schopny namerat stav kvantovej castice bez toho aby sme ju ovplyvnili a tym vlastne nic nenamerame. Je to ako ked pozorujete objekt napr. muza co podvadza zenu ale ten muz o tom vie, takze sa bude spravat ako slusny manzel (inak to povedat neviem) ;)

Odpovedať Hodnotiť:
 

co nevieme dnes, este neznamena ze nebudeme schopny vediet zajtra. pri vacsom mnozstve castic a lepsej technologii sa dostaneme do bodu, kedy budeme schopny tieto informacie bez problemov precitat. okrem toho, az raz potrebnu informaciu ziskame, je nam jedno ci ju u danej castice sucastne ovplyvnime, my ju uz mame precitanu a mozeme s nou pracovat.
Odpovedať Hodnotiť:
 

To sa z principu vylucuje. Ako keby si si chcel lepsie pozriet tmu tym, ze si na nu posvietis.
Odpovedať Hodnotiť:
 

este by bolo vhodne upresnit, ak take info vobec existuje, akou rychlostou je mozne menit a zistovat stav fotonu, a teda vyjadrit prenosovu rychlost v bitoch/sekundu.

inak predstavte si tie moznosti...odpadla by potreba komunikacnych druzic, neexistovalo by ziadne oneskorenie pri komunikacii napr. zem-mars, vypadky spojenia, nic :))
Odpovedať Hodnotiť:
 

odpadla by akakolvek sietova infrastruktura a existovali by iba point to point zariadenia, kedze by sme mali na kazdom mieste casticu naviazanu len na jednu casticu niekde inde. tzn ak by sme mali zariadenie na komunikaciu s marsom a chceli by sme sa spojit s venusou, museli by sme bud:
1. vytvorit nove komunikacne zariadenie s naviazanymi casticami a odoslat ho na venusu
2. presunut zariadenie z marsu na venusu

proste do sustavy by nebolo mozne bez nejakych prepojovacich elementov zapojit dalsie jednotky...
Odpovedať Hodnotiť:
 

no oneskorenie mozno nie ale co keby si ten foton stratil?? a bolo by po komunikacnom kanali a na mars mozes poslat dalsiu raketu aj s novymi fotonmy :D

a inak, Hawking uz povedal ze keby sa dalo cestovat v case tak preco sa to tu nehemzi turistami z buducnosti ??
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

mozno sa hemzi, ale nemozu nic zmenit, lebo to uz skusali, a dopadlo to zle ;)
si nevidel taky jeden film, kde po svete behali casovy turisti, a nasiel sa jeden, co zacal menit pritomnost pomocou zabudnuteho letaciku so svetovymi katastrofami?
Odpovedať Známka: -5.6 Hodnotiť:
 

Ako sa volal ten film? Vyzera zaujimavo...
Odpovedať Hodnotiť:
 

neviem. nepamatam sa... ale boli tam 3 velke katastrofy, casova policia, atd...
Odpovedať Hodnotiť:
 

v angličtine by to malo byť Thrill Seekers
Odpovedať Hodnotiť:
 

S najväčšou pravdepodobnosťou sa o to v budúcnosti pokúsili (paradox časovej súslednosti :-D), až kým neprišli na to, že sa to nedá. Prečo? Už len to, že by sa objavil akýkoľvek atóm, nie to ešte osoba z budúcnosti v našom čase by spôsobilo zmenu stavu atómov na to mieste, kde by sa objavil a tá by sa geometrickým radom šírila ďalej a so 100 % pravdepodobnosťou by prišlo takej zmene, že by to zabránilo jeho vzniku/narodeniu v budúcnosti. Informácia o jeho zániku a následnom zmiznutí bez akejkoľvek stopy by bola zaslaná spätne do minulosti do okamihu, kedy sa objavil. A preto my nevieme o nikom, kto by cestoval v čase.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Inak vyjadrené jednoduchou rovnicou: Cestovanie v čase = vznik v danom čase = zánik v danom čase.
Odpovedať Hodnotiť:
 

hmm... možno tu niesu ludia z buducnosti preto...lebo nemôžu... skratka ak cestovanie časom ovplivnuje čas okolo nás muselo by prirodzene ovplivnovať aj náš čas takže ak by sa niekto npr z roku 5000 vratil do našeho roku ešte by nežil z čoho vyplíva že kedy nežil nemôže sa pvratiť ani s5 ale ani byť tu musel by čakať kým sa znova narodí ale ked sa narodí (teda o niekolko ticís rokou) tak si nič nebude pamätať...takže by to nemalo zmysel a preto sa ludia z budúcnosti nemôžu vrátiť sem maximálne iba o niekolko rokou ale nie privela
Odpovedať Hodnotiť:
 

To mate tak ako ked su jednoajecné dvojcatá a jeden z nich odíde z Ameriky do Iraku (nezáleží na vzdialenosti). Jednému sa stane nejaká nehoda a ten druhý vycíti ze tomu prvému sa nieco stalo. Tak isto je to aj z fotonmi. Musia byt vyzarované z jedného atómu az vtedy maju tu schopnosť vzajomného prepojenia na neobmedzenú vzdialenosť. Asi teda ak sa nemylim hehe
Odpovedať Hodnotiť:
 

http://www.inet.sk/clanok/5043

na tejto stránke je popísane presne to o čom je tu teraz reč... cestovanie časom a nižšie dokonca aj to že fotony môžu prenášať časom informácie
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ten istý článok som uviedol o 17 príspevkov vyššie (pozri), akurát že bol od www.dsl.sk a bol o 1 deň publikovaný skôr.
http://www.dsl.sk/article.php?article=4320&title=
Odpovedať Hodnotiť:
 

jaj sorry nečítal som ho :/
Odpovedať Hodnotiť:
 

Na to prisli vedci z Ilinojskej univerzity zastratej krajiny tak preco vieme? Ja neviem kodovat ani 0.1 bitu a niekto nevie co je to kodovanie a jeho princip vobec. Tak o co tu ide?
Odpovedať Hodnotiť:
 

miule tu bol clanok ze tymto sposobom (myslim ze ty isty vedci z ten ilinojskej univerzity) chcu cestovat v case, bolo to zalozene na tom ze 2 fotony vzniknute specifickym sposob nezavisle nato ako su daleko tak ak sa zmeni jeden zmeni sa aj druhy,a teraz presedlali na prenos info ,.zaujmave
Odpovedať Hodnotiť:
 

rad by som sa pokusil vyjasnit par veci z diskusie:

1. svetlo nie je ani castica, ani vlna.
kvantovy svet je natolko cudny, ze nemame nijaky makroskopicky model ktory uplne popisuje spravanie svetla. preto su dva modely, castice a vlny. zakladnym pravidlom ktory pouzit je, ze ked sa meraju casticove vlastnosti svetla, tak sa svetlo sprava ako luc fotonov, ak sa meraju vlnove vlastnosti, tak sa sprava ako vlnenie.
2. rychlost svetla nie je relativna.
teoria (specialnej) relativity vravi, ze rychlost svetla merana z akejkolvek inercialnej (nezrychlujucej) vztaznej sustavy je vzdy rovnake cislo. relativne su pojmy casu a priestoru, ktore vdaka tomu su zdeformovane.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

3. nadsvetelnu rychlost este nikto nedosiahol pri prenose informacie.
je mozne dosiahnut skupinovu rychlost vlny vacsiou ako rychlost svetla, ale nie je mozne preniest informaciu rychlejsie ako svetlo. aj spominany alain hache rychlost svetla iba okaslal, ale v skutocnosti neprekonal: http://physicsworld.com/cws/article/news/3630
peknych par prikladov je na http://en.wikipedia.org/wiki/Faster_than_light
#Superficially_FTL_phenomena_
which_do_not_carry_information
4. ani kvantove zviazanie fotonov nedokaze prenasat informaciu rychlejsie ako svetlo.
jediny sposob ako urcit stav fotonu c. 1 je pozorvat ho - a tym sa stanovi aj stav fotonu c. 2. avsak, kedze stav fotonu c. 1 je nahodny, nie je mozne lubovolne tymto stavom manipulovat a teda prenasat signal.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

5. heisenbergov princip je jeden zo zakladnych zakon prirody.
rovnica delta(x)*delta(p)>=h/2pi tvori zaklad celej kvantovej teorie, a ziadne ludske vynalezy to neprekonaju (pokial sa neukaze ako chybna). rovnako ako sa entropia uzavreteho systemu moze iba zvysovat alebo E=mc^2, tato rovnica stanovuje nemennu spodnu hranicu fyzikalneho poznania.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Vďaka za vysvetlenie blábolov - viď hore.
PH pozitívna redakcia neumožňuje hlasovať za Tvoj príspevok.
Takže touto cestou vďaka.
S Tvojím dovolením copy&paste.
Keďže "podobné témy" nás (nielen na SDL/LSD/DSL) čakajú,
dovolím si (s uvedením autora) uviesť citát.
Takto kompaktne to nedokážem.
Chýba mi tu iba delenie bitov ;=)

Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Chýba Ti tu delenie bitov?
Exekúcie nie?
Odpovedať Hodnotiť:
 

Možno sa doteraz len motáme vďaka našim poznatkom, a aj následným postulátom, okolo "vecí či udalostí", ktoré nemáme ako vedieť vnímať, určiť, chápať...
Napr. viacrozmerný priestor si neviem ani predstaviť.
Ak tu niekto z budúcnosti, či z pre nás ďalekého vesmíru, je, možno celý náš svet je pre neho iba jeden rozmer a niečí iný svet je pre neho napr. druhý rozmer... atď.

Osobne si myslím, že nám známa rýchlosť svetla je veľmi pomalá.
Odpovedať Hodnotiť:
 

ja si to nemyslím.

Odpovedať Hodnotiť:
 

na cestovanie vesmirom urcite
Odpovedať Hodnotiť:
 

Veď o to mi išlo.
Vesmír je príliš veľký, alebo naopak príliš malý.
Ale ako sa to vezme...
Odpovedať Hodnotiť:

Pridať komentár