neprihlásený Piatok, 1. mája 2026, dnes je Sviatok práce
IBM testuje výrobu čipov pomocou DNA

DSL.sk, 21.2.2008


Spoločnosť IBM v súčasnosti vyvíja a testuje výrobu čipov úplne novou technológiou využívajúcou DNA namiesto litografie.

Pre americký server Cnet to potvrdil Greg Wallraff z výskumnej divízie IBM.

DNA má byť využívaná na výrobu čipov novej technológie, namiesto kremíka budú použité uhlíkové nanotrubičky. To umožní zmenšiť veľkosť jednotlivých prvkov na čipe výrazne pod desať nanometrov, čo sa považuje v súčasnosti za limit pri čipoch postavených na kremíku.

Aktuálne sa vyrábajú čipy s najmenšími prvkami o veľkosti 45 nm, plány existujú na 32-nm a 22-nm výrobu. Čipy s uhlíkovými nanotrubičkami by mohli siahať len k 2 nm.

IBM testuje použitie DNA nie priamo ako stavebného prvku čipov, ale ako formy, ktorá usporiada na čipe nanotrubičky do požadovaných štruktúr a následne bude odstránená.

DNA má k tomu predurčovať najlepšia schopnosť formovateľnosti zo známych látok. Ako je známe, DNA sa skladá zo štyroch základných dusíkatých báz adenín, guanín, cytozín a tymín, ktorých postupnosť v jednej špirále jednoznačne DNA definuje.

IBM využíva výsledky dosiahnuté Paulom Rothemundom z Caltechu, ktorý vyvinul technológiu označovanú termínom DNA origami. Technológia umožňuje formovať tvar dlhého vlákna DNA naviazaním viacerých menších výbežkov, ktorých väzby s hlavným vláknom a ostatnými výbežkami môžu určiť pevný tvar vzniknutých molekúl.

Rothemund experimentálne vytvoril napríklad molekulu strapcovitej DNA zobrazujúcej dva známe smajlíky vedľa seba. Molekula sa skladá zo základného vlákna so 7 tisíc bázami a z približne 250 výbežkov o dĺžke 30 báz. Výslednú renderovanú molekulu a detaily použitej technológie je možné nájsť na Rothemundovej stránke.

Výroba čipov pomocou DNA alebo inou alternatívnou technológiou by mala zabrániť predpokladanému výraznému spomaleniu alebo dokonca zastaveniu zmenšovania prvkov po dosiahnutí fyzikálnych limitov kremíka. Ako ďaleko je IBM s vývojom technológie využívajúcej DNA a či sa podarí dokončiť niektorú technológiu do času dosiahnutia limitných možností kremíka ale zatiaľ nedokážu odhadnúť ani najväčší odborníci polovodičového priemyslu.



Najnovšie články:

V Linuxe bola vážna chyba, 8 rokov umožňovala všade získať roota
Tesla začala masovú výrobu elektrokamióna Semi
Notebooky v EÚ sa už musia nabíjať cez USB-C
Od zajtra budú obchody musieť prijímať platby cez QR kódy alebo inak bezhotovostne
V auguste staršia raketa Falcon 9 narazí do Mesiaca
VÚB má technické problémy
Voyo sa stáva internetovou televíznou službou, pridáva množstvo iných staníc
Vydaná Fedora 44, Fedora Asahi Remix 44 pre Macy a Ubuntu 26.04 LTS
OpenAI má pripravovať vlastný AI smartfón
Webhosting dostal veľkú pokutu za neposkytnutie emailov zákazníka protimonopolnému úradu


Diskusia:
                               
 

tak tie smaile su fakt dobre... len tak dalej...
Odpovedať Známka: 1.1 Hodnotiť:
 

a IBM zase zarobi poriadnu kesovicu :) :)

Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

To akože čipy vyrastú pomocou DNA? Len aby potom nevznikly nove druhy virov ;o) Nechcel by som mat pocitac nakazeny AIDS... :-)
Odpovedať Známka: 2.0 Hodnotiť:
 

Nakoniec budeme musiet pc krmit...
Odpovedať Známka: 1.4 Hodnotiť:
 

aj teraz ho krmis, ale elektrinou :)
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

decko jebnute
Odpovedať Známka: -8.2 Hodnotiť:
 

Napada ma ci sa tie aminokyseliny (AGCT) daju nejako rozumne vyrobit, alebo budu na vyrobu takychto chipov potrebovat 'organicke zdroje' alias zive bytosti ;) Hladat sa mi to nechce prave teraz ;) .. biochemici ?
Odpovedať Známka: 1.4 Hodnotiť:
 

kazdy den aj ty stracas miliony buniek s dna a ani o tom nevies.
to si naozaj myslis ze budu chovat kraliky alebo prasata na vyrobu CPU?
Odpovedať Známka: 1.4 Hodnotiť:
 

Ked si predstavim kolko CPU sa vyrobi, ako su velke a teda kolko DNA by bolo treba na ich vyrobu tak neviem :D Preto som sa pytal :D
Odpovedať Známka: -3.8 Hodnotiť:
 

Dnesna chemia je na tom tak, ze ked je to treba, ludstvo vie syntetizovat dost zlozite organicke molekuly, skladajuce sa z velkeho poctu uhlovodikovych cyklov, aromatickych cyklov, uhlovodikovych retazcov, samozrejme s pozadovanymi atomami (P, Cl, Br, O .....). Proces syntezy je ale riadne zlozity. Dnes sme schopni umelo syntetizovat zlozite molekuly (ktore v prirode neexistuju), skladajuce sa aj z vyse 100 atomov (molova hmotnost cca 500 g/mol). Molekuly dusikatych baz v DNA (jedno ci dve aromaticke jadra + nejake tie vybezky a ine atomy okrem C,H) skladajuce sa cca z 20-30 atomov su v porovnani s tym uplne jednoduche ...
Odpovedať Známka: -2.9 Hodnotiť:
 

Diki :) Este jedna otazka : je mozne pomocou napr. genetickej modifikacie nejakej nizsej formy zivota (plesne, bakterie a pod.) nechat tuto produkovat pozadovanu bazu ako vedlajsi produkt (odpad) jej zivotneho cyklu ? Vlastne viac ako ta moznost ma zaujima ci uz niekto nieco take urobil specificky so zlozitejsimi molekulami.
Odpovedať Známka: 4.7 Hodnotiť:
 

DNA sluzi na reprodukciu, mam pocit ze to nieje "odpad" pochybujem ze ju dokaze bunka vylucit cez cytoplazm membranu von... a ktomu bakterie maju aj bunkovu stenu a mozu mat bud kruhovu DNA (namiestto jadra) alebo teda jadro...
a geneticke inzinierstvo je dost v plienkach (dokazeme tvorit inzulin atd atd...) ale ked zmenis bazu zmenis cely organiuzmus. uvediem ti priklad na cloveku : predstav si ze sa ti zacne tvorit ina krvna skupina (dost masaker co?)...
ale poloz si otazku... bude ti chybat takych 10mld buniek s mesacnym zivotnym cyklom? tak naco sa hrat s vecami ktore nas mozu stat draho...
Odpovedať Známka: -5.7 Hodnotiť:
 

Zrejme by bolo dost zlozite prinutit nejaku bunku aby ako vedlajsi produkt svojho bunkoveho metabolizmu produkovala nejaku dusikatu bazu ...
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

KTO ROBI V IBM VELMI DOBRE VIE ZE IZRAELSKA VLADA, KOLUMBIJSKA MAFIA A MOSAD PRACUJU NA PROJEKTE POCITACA POHANANEHO ZENSKYM EJAKULATOM.
Odpovedať Známka: -2.0 Hodnotiť:
 

Suhlas !

BTW, prečo má ten príspevok negatívne hodnotenie? :-O
Odpovedať Známka: 1.4 Hodnotiť:
 

zase nas IBM raz kopne o par rokov vyvoja dopredu. co by sme bez IBM a jeho vplyvu mali teraz? okrem kopca roznych pocitacovych architektur, pomaleho vyvoja pcciek atd...
vsak ibm uz davno pochopila ze x86 architektura je uz 10 rokov prezitkom, tak od nej odstupila, a robi si veselo vykonne celly a powercpu...
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Mam taky pocit, ze ani nie pred tyzdnom tu bol clanok, ze nieco podobne uz vymysleli studenti na Technickom studiu UoM (University of Massachusetts) pricom sa snazili prave o to aby podla Moorovho zakona mohlo pokracovat narastanie vykonu takze podla teoretickych odhadov by sa vdaka tejto podobnej technologie, kde uhlikove rurky mozu spracovavat informacie uz pri 1nm technologii vyroby s frekvenciou 1GHz teda 45nm = 45GHz a dokonca vraj dokazu dosiahnut az 100 nasobok spominanej frekvencie... tak drzime palce
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

ze kym to pride na trh bude rok 2015 a bude v takej cene, ze ho maximalne kupi americka vlada za 200 miliard dolarov do jedneho superpocitaca nie?

Povedz mi naco by to nam obycajnym smrtelnikom bolo?
Keby nestastnou nahodou na vyrobu odobrali DNA z romskeho druhu tak to cpu by nemalo vykon ani 0.000000009 flopu.

Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:

Pridať komentár