neprihlásený Štvrtok, 16. januára 2025, dnes má meniny Kristína
Konkurentom ST sa po uznesení NS zatiaľ podmienky DSL nezlepšia

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo 4. februára odložil vykonateľnosť rozhodnutia predsedu Telekomunikačného úradu SR o povinnostiach pre Slovak Telekom v súvislosti s veľkoobchodným poskytovaním širokopásmového prístupu k Internetu a spoločnosť tak zatiaľ nemusí konkurentom poskytovať prístup k sieti za nákladovo orientované ceny. Čo obsahuje rozhodnutie predsedu z 2. apríla a čo by jeho vykonateľnosť znamenala pre konkurenčné prostredie u DSL na Slovensku?

DSL.sk, 14.2.2008


Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo 4. februára odložil vykonateľnosť rozhodnutia predsedu Telekomunikačného úradu SR (TÚ) z 2. apríla 2007 až do rozhodnutia o žalobe spoločnosti Slovak Telekom voči tomuto rozhodnutiu predsedu TÚ.

"ST žiadosť o odklad vykonateľnosti rozhodnutia odôvodnila hrozbou závažnej ujmy. Závažná ujma mala vzniknúť tým, že musí vynaložiť neprimerane vysoké náklady v odhadovanej sume 12 mil. Sk na nevyhnutné konfigurácie informačných technológií spolu s vyhradením všetkých kvalifikovaných špecialistov na minimálne obdobie troch mesiacov. To by podľa ST v konečnom dôsledku mohlo ohroziť jej podnikateľskú činnosť," uvádza tlačová správa TÚ.

"Podľa názoru TÚ SR odložením vykonateľnosti rozhodnutia naopak vznikne ujma konkurenčným poskytovateľom služieb a v konečnom dôsledku aj používateľov služieb širokopásmového pripojenia, t.j. zákazníkom," dopĺňa TÚ.

Rozhodnutie TÚ a predsedu TÚ

TÚ určil svojim rozhodnutím z 2. novembra 2006 a po následnom rozklade rozhodnutím predsedu TÚ z 2. apríla 2007 spoločnosť Slovak Telekom za významný podnik na trhu poskytovania širokopásmového prístupu k Internetu a spoločnosti uložil viacero povinností týkajúcich sa najmä poskytovania prístupu k svojej sieti, ktorých cieľom je podpora efektívnej súťaže a konkurenčného prostredia.

Kľúčovým prvkom rozhodnutia TÚ je povinnosť ST konkurentom za využívanie verejnej telefónnej siete účtovať poplatky na princípe nákladovej orientovanosti a za nediskriminačných podmienok, teda podmienok rovnakých za akých využíva svoje vlastné služby Slovak Telekom pri predaji DSL koncovým zákazníkom.

Uložené boli ďalej povinnosť transparentnosti, v zmysle ktorej je spoločnosť povinná zverejniť referenčnú ponuku na veľkoobchodný širokopásmový prístup, povinnosť oddelenej evidencie, povinnosť umožniť prístup k určitým sieťovým prostriedkom.

Zároveň rozhodnutie stanovuje povinnosť okamžite premietnuť primeraným spôsobom dočasné alebo trvalé zníženie cien voči vlastným zákazníkom do veľkoobchodných podmienok a zakazuje podmieňovať odoberanie služby DSL odoberaním služby, ktorú si veľkoobchodný partner je schopný zabezpečiť inak.

Zároveň cena musí byť stanovená tak, že čím bližšie ku koncovému zákazníkovi prichádza k prepojeniu s veľkoobchodným odberateľom, tým nižšia musí byť cena.

Nákladová orientovanosť a súčasný model

V doterajšom veľkoobchodnom modeli partneri poskytujúci služby DSL okrem stanovených fixných mesačných poplatkov platia spoločnosti Slovak Telekom za službu stanovenou cenou za každý 1 GB prenesených dát okrem dát prenesených cez víkendy a sviatky.

Kým ale spoločnosť Slovak Telekom poskytuje svoje populárne flatové programy väčšinou prakticky bez akýchkoľvek obmedzení a s rýchlosťou vo väčšine prípadov až na nominálnej rýchlosti programu bez reálneho uplatňovania agregácie, dvaja najväčší ISP predávajúci DSL Slovanet a GTS Nextra zaviedli denné alebo mesačné obmedzenia na množstvo prenesených dát, ktoré im efektívne pomáhajú znižovať priemerné množstvo prenášaných dát na jedného užívateľa.

Zároveň podľa dostupných vykazovaných počtov zákazníkov sa podiel zákazníkov DSL, ktorí odoberajú od ST aj internetové služby, zvyšuje a v súčasnosti už prekračuje 90%.

Právoplatné rozhodnutie predsedu TÚ rieši veľkoobchodné podmienky špecifikáciou presných vzorcov, podľa ktorých musí spoločnosť Slovak Telekom vypočítať cenu za veľkoobchodný prístup svojim konkurentom, ktorí chcú poskytovať pomocou verejnej telefónnej siete pripojenie k Internetu technológiou DSL.

Rozhodnutie TÚ stanovuje vzorce pre dva modely, súčasný model, ktorého dynamická zložka je spoplatňovaná najmä podľa množstva prenesených dát, aj modelu založeného najmä na mesačnej cene na jednu prípojku.

Rozhodnutie prenáša nákladovú orientovanosť a nediskrimináciu do vzorcov takým spôsobom, že cena pre veľkoobchodných partnerov musí byť maximálne taká, aby konkurenti pri všetkých ďalších nákladov potrebných pre predaj DSL koncovým zákazníkom mohli dosiahnuť za rovnakých parametrov programov a správania zákazníkov koncovú cenu menšiu alebo rovnú ako maloobchodná cena ST. S jednou výnimkou, keď k takto stanovenej cene sa pripočítava primeraná miera návratnosti nákladu kapitálu ST súvisiacieho priamo s poskytovaním veľkoobchodného širokopásmového prístupu.

Potrebné náklady sa vypočítavajú z fixných nákladov stanovených pre konkurentov a reálne vynakladaných nákladov ST potrebných pre zaistenie koncového predaja DSL produktov.

Napríklad v súčasnom modeli by sa maximálna veľkoobchodná cena za 1 GB prenášaných dát za nejaké predchádzajúce obdobie vyrátala ako veľkoobchodný výnos ST zo všetkých DSL zákazníkov za toto obdobie deleno množstvo prenesených gigabajtov všetkými zákazníkmi ST.

Veľkoobchodný výnos sa určuje ako celkové maloobchodné tržby vybrané ST od koncových zákazníkov mínus upravené zisky vrátane spomínaného nákladu kapitálu, mínus náklady na marketing, starostlivosť o zákazníka, účtovanie zákazníka a podobné potrebné náklady, mínus náklady na domácu a medzinárodnú internetovú konektivitu, mínus fixné poplatky ISP Gate a fixné poplatky na zákazníka ADSL Partner, ktoré podľa súčasných podmienok platia konkurenti ST.

Veľkoobchodná cena je teda stanovená tak, aby umožňovala pri takejto veľkoobchodnej cene maloobchodnej divízii ST, ak by táto nakupovala DSL konektivitu externe, dosahovať rovnaké zisky ako v súčasnosti. Výnimkou je započítanie primeranej miery návratnosti kapitálu ST.

Napriek tomu, že dostupnosť DSL je pri odhade troch členov na priemernú domácnosť približne 4-krát vyššia ako dostupnosť druhej najrozšírenejšej možnosti pripojenia fixným širokopásmovým pripojením, 3.8 mil obyvateľov u DSL vs. 300 tisíc domácností u chello, v súčasnosti okrem ST prakticky žiadny väčší telekomunikačný operátor nevyvíja výrazné aktivity na získavanie zákazníkov pripojených cez DSL.

Povinnosti pre ST obsiahnuté v rozhodnutí predsedu TÚ by mali umožňovať poskytovať pripojenie cez DSL cez verejnú telefónnu sieť aj konkurentom ST za rovnakých podmienok a rovnakou možnosťou vytvárania zisku. Podľa niektorých odborníkov existuje predpoklad, že atraktívnosť DSL sa výrazne po začatí ich uplatňovania zvýši a aktívne pripájať zákazníkov cez DSL bude mať záujem väčší počet telekomunikačných operátorov.

História Rozhodnutia TÚ

  • 31. máj 2006 - výsledky analýzy TÚ veľkoobchodného trhu širokopásmového prístupu

  • 31. august 2006 - stanovisko EK, začiatok správneho konania TÚ

  • 2. november 2006 - prvostupňové rozhodnutie TÚ

  • 2. apríl 2007 - rozhodnutie predsedu TÚ po rozklade ST, právoplatnosť po doručení, vykonateľnosť podľa povinnosti, maximálne do 60 dní od právoplatnosti pri zverejnení referenčnej ponuky

  • 4. jún 2007 - referenčná ponuka ST, žaloba ST na Najvyšší súd SR

  • 4. február 2008 - uznesenie NS o odložení vykonateľnosti rozhodnutia predsedu TÚ



      Zdieľaj na Twitteri


Je podľa Vás dôležité pre vývoj Internetu na Slovensku, aby pri pripojení technológiou DSL fungovalo viac konkurenčné prostredie ako v súčasnosti? (hlasov: 479)

Áno      78%
Nie      23%


Najnovšie články:

Slovensko vyexportovalo v minulom roku 2.9 TWh elektrickej energie
O2 oznámilo ďalšie zlepšenie pokrytia 5G
Raketa New Glenn konkurujúca SpaceX úspešne odštartovala
Úrad katastra si najal právnu kanceláriu
Starship má letieť dnes, New Glenn vo štvrtok
O2 výrazne zdražilo paušály, zlepšilo v nich dáta
České železnice získajú špeciálnu Starlink anténu pre vlaky, začnú ho testovať na jar
Kataster má poslednú zálohu z 3. januára, útočníci žiadali za odšifrovanie 12 miliónov dolárov
Vydané OpenZFS 2.3 s podporou pridania ďalších diskov do RAID-Z
Otvorených ďalších 6 katastrálnych úradov, nie je jasné v akom režime


Diskusia:
                               
 

teda to je iny ficak..
Odpovedať Známka: -3.9 Hodnotiť:
 

ako moze 12 milionova strata ohrozit fungovanie T-comu?
mali im dat radsej pokutu, mam pocit ze T-com radsej zaplati ako uvolnit miesto pre konkurenciu
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

sam ked som prechadzal na dsl som isiel rovno do ST. Ziadne fup, plna rychlost, kopec reklamy. Kde su tie casy, ked aj alternativci robili reklamu na brutal dialup ci isdn a boli lepsi ako ST. Zrazu ako prislo DSL sa akoby stratili. To naznacuje ze nieco asi nie je v poriadku, len skoda ze to tak vidia len zakaznici a uradnikom je to suma fuk. A ST nemusi platit ani pokutu, sak da odvolanie, a ked nevyjde, tak da odovolanie na odvolanie... stale nieco rozklada... a nakoniec neplati nic... tomu sa vravi biznis... slovensko je klondyke... len ja som ta voda ;)
Odpovedať Známka: 0.3 Hodnotiť:
 

Je to myslím diskutabilné. ST investovalo niekoľko miliárd do výstavby vlastnej siete a teraz z toho ryžuje. A? Prečo by malo ST ponúkať svoje káble alias HW niekomu inému. A prečo by STčko malo konkurencii dávať výhodné ceny? Nech si konkurencia vybuduje vlastnú sieť. Keby bola sieť štátna tak vtedy by mohli túto sústavu využívať kto len chce.
Ale možno sa mýlim, pač antimonopolný zákon si mňyslí niečo iné. ;-)
Odpovedať Známka: 1.4 Hodnotiť:
 

Mas zlu pamat, podstatou unikatnosti siete ST nie je ani backbone, ani deslamy ani dalsie zariadenia - to si uz davno vybudovali aj alternativci.
Podstatou su obycajne droty, ktore vedu prakticky do kazdej domacnosti na Slovensku. A tieto droty ST iba kupilo. To je sice ok, ale je nemyslitelne, aby kazdy alternativny operator natahoval svoje droty do kazdej domacnosti - alebo to by si chcel? Tak prave preto je ich siet unikatnym zariadenim a musia ju spristupnit za nediskriminacnych podmienok vsetkym. Podobne ako zeleznice nemozu povedat alternativnym dopravcom, ze postavte si vlastne kolajnice, pochopil si?
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Treba ešte doplniť, že telekomunikačná infraštruktúra bola vybudovaná z verejných prostriedkov.
Odpovedať Známka: 2.4 Hodnotiť:
 

jasne na tych starych zhrdzavenych soc. kabloch by dsl v pohode islo.

tcom do vybudovania dsl investoval nemalo prachov
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

Tcom investoval do ustredni a do ich prepojenia -> to nech si necha, ved nikto to od neho nechce !!! tu ide prave o tie zhrdzavene socialisticke kable, ktore idu k ludom do bytu. Tieto kable boli natahane daleko pred tym nez prisiel Tcom ! ktory k tym kablom prisiel ako slepe kura k zrnu.
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Je az neuveritelne, ako socialisticky zmyslaju niektori Slovaci.... zavidia cloveku aj jazvu na tvari

ad 1 - min. 40% infrastruktury bolo zrekonstruovanych ... postavena za prachy Deutsche telekom (ST). Nepocitajuc nove telefonne ustredne (tam ich DT vymenil 100% pri digitalizacii siete)

ad 2 - Deutsche Telekom ZAPLATIL za 51% akcii nie malu ciastku ... je chyba vtedajsej vlady, ze to pripustila ... tam treba hladat vinnika ...

ad 3 - este stale ide 49% zo zisku ST do statnej kasy ... co minuly rok cinilo skoro dve miliardy Sk....

Pytam sa, ktory alternativec odvadza do statu na dividendach skoro polovicu zo svojho zisku ???

Nezabudnite, ze zisk este musel byt zdaneny Danou z prijmu... takze celkovo stat na tom zhrabne najviac... a nic preto neurobil, aby tento zisk dosiahol, len to, ze kladie polena pod nohy vo forme infantilnych rozhodnuti TU a PMU.
Odpovedať Hodnotiť:
 

zeleznice poskytuju svoju siet (kolaje) komukolvek kto si o to poziada za zeleznicami dany poplatok. To iste robi aj telecom. Uz 5-6 rokov alternativci placu, aky je telecom zly. 1. nemali podpisat uz vtedy jasne nevyhodnu zmluvu. 2. nemali sa zbavit alternativnych moznosti (napr slovanet sa celoslovensky vysral na svoju mw. 3. keby neboli sprosti, tak sa spoja uz davno a spravia sisvoju lastmile. Ked moze sam orange, ked mohol sam upc.. Zakaznika nezaujima "od koho" ma net, zaujima ho aby fungoval OK. Preto ma tcom 90%
Odpovedať Známka: -1.5 Hodnotiť:
 

Medzi ZSR a ST je jeden zasadny rozdiel - ZSR poskytuju len infra (vlakovu cestu) inym subjektom, ktore svoje sluzby potom predavaju koncovym zakaznikom (ZSSK, BRKS, Locorail a pod.). Na druhej strane ST ma aj infra a aj predava sluzby koncovym zakaznikom. Toto je ten zasadny problem.

Napr. ked sa delilo AT&T v USA, vznikli miestne tel. spolocnosti vlastniace droty do domacnosti s velmi prisnymi obmedzeniami na ich podnikanie a samotne AT&T sa stalo dialkovym operatorom bez vlastnictva miestnych vedeni.Taketo riesenie vsak ocakavat na Slovensku by bola utopia, na rozidel od takych Ciech pri privatizacii nevedeli odelit ani Radiokomunikacie, z coho tiez vznikli nebyvale problemy.

Situaciu mozno trochu zmenia siete vo vlastnictve miest a obci budovane z eurofondov, ale tam tiez nemozno ocakvat nejaku revoluciu.
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

ale orange ani UPC nie su ani z dale vo vsetkych mestach a to nehovorim o dedinach aj tak je len orange a UPC zvetsa na sidliskach a neviem ako by si hovoril keby nebol konkurencky boj tam kde byvas
a chcem vidiet ako orange a UPC bude niekedy na dedine
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

Môžu si vybudovať aj svoje vlastne káble, čo im v tom bráni? Pokiaľ si to ST kúpilo tak si to môže kúpiť aj iní ISP, nech ponúkbne viac a je to jeho... Nevidím, tu žiadnu diskrimináciu...
Ja keď si posťavím letisko z vlástných nákladov a štát mi to umožní tak predsa nebudem poskytovať služby inej leteckej firme aby ona zarabála s mojími lietadlami a letiskom, do dá predsa rozum?!
Odpovedať Známka: -2.0 Hodnotiť:
 

lenze ako ty hovoris oni tie droty kupily ale boli k tomu aj nejake podmienky ako poskytnutie siete inym
Odpovedať Známka: 5.6 Hodnotiť:
 

boze ty si tak sprosty alebo tu hras len nejaku maskaradu a la Nextra alebo Slovanet? Co tu taras o drotoch, ktore "len kupilo" ST? Mal si vytriast vankus doma a "len kupiť" ich ty ty mudrlant. Som zasadne proti alt. Je to banda neschopnych amatarov. Nie som ziadny zastanca T-Comu, nemam ich rad, a mam vela vyhrad voci politike ich spoločnosti na slovensku. Ale treba si uvedomit, čo je pravda a hlavne sa treba na trh pozerat otvorenymi očami.
Odpovedať Známka: -1.4 Hodnotiť:
 

Mas uplnu pravdu!
Odpovedať Známka: -1.7 Hodnotiť:
 

poslat na tu haved nemecke sudy, ani by nestekli. U nas je sudnictvo jedna ruka s podnikatelskym prostredim , tak sa nemozme divit nad rozhodnutiami,ktore vydavaju. Keby u nas platili zakony EU , uz davno by to tu inac vyzeralo.
Odpovedať Známka: 1.8 Hodnotiť:
 

teraz plačte...
Odpovedať Známka: -1.4 Hodnotiť:
 

zaujimalo by ma, kolko tak stoji 1TB tcom do zahranicia, medzinarodny traffic je zevraj dost drahy :) napr nam v serverovni defautlne uctuju 9sk/GB navyse, cize cena za TB je ~1000-2000sk podla mojho odhadu, mate niekto ine info?
Odpovedať Známka: -6.9 Hodnotiť:
 

tak to vas dobre natahuju :)
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

Myslíš si že takútom inforáciu ti tu niekto prezradí? :-) Inak ti to môže byť úplne jedno.
Odpovedať Známka: -4.6 Hodnotiť:
 

Niektorí ste zaspali dobu-chlapci.
T-com kúpil 30ročné siete a od kúpi už sa toho poťahalo až až,len do toho nevidíte.
Odpovedať Hodnotiť:
 

optika medzi ustrednami nikoho nezaujima, tu ide o to co sa potahalo este za komancov. To co si Tcom natahal neskor si moze nechat aj tak to od neho nikto nechce - za tie prachy :))
Odpovedať Hodnotiť:
 

Uplna pravda .... tolko kilometrov novych kablov, co mne preslo rukami od privatizacie ST ... cele dediny sme prekablovavali ...

Banda tupych ludi tu stale obranuje alternativcov, ale ani netusia akym darmozracom fandia ...
ale nech je tak ... sak to aj vidiet podla vlady, ktora dnes vladne, aki ludia su na SK ...

Hanba nam !
Odpovedať Hodnotiť:
 

suhlas. mal by byt iba jeden poskutovatel dsl a to slovenske telekomuniakcie. ved casom hadam alternativci zaniknu. uz sa im znizuje podiel na trhu.
Odpovedať Hodnotiť:
 

tak koho si vybrat?
Odpovedať Hodnotiť:

Pridať komentár