  |
Za poslednú hodinu: 129 meraní | ||||
|
inzercia |
|||||
 
neprihlásený 
| Utorok, 8. októbra 2024, dnes má meniny Brigita |
|
Nobelova cena za fyziku udelená pionierom počítačových neurónových sietí
veda a výskum
Nobelovu cenu získavajú John J. Hopfield a Geoffrey E. Hinton, informuje Švédska akadémia vied. Neurónové siete sú spôsobom analýzy dát, pri ktorom sa vstup pretransformováva na výstup spracovaním sieťou uzlov komunikujúcich rovnakým spôsobom ako neuróny v mozgu človeka. Programátor pri nich neprogramuje deterministický algoritmus, siete sa učia generovať požadované výstupy trénovaním na vzorke dát. Základy pre počítačové neurónové siete začali vznikať už v 40. rokoch minulého storočia, ešte dlho ale počítače nemali dostatočný výkon na implementáciu väčších neurónových sietí. V súčasnosti sú základnou technológiou metód strojového učenia a umelej inteligencie, ktoré sú prakticky nasadzované už niekoľko desiatok rokov. Doteraz sa tieto metódy používali najmä na konkrétne špecifické úlohy, k ich väčšiemu spopularizovaniu pre laickú verejnosť prišlo od konca roka 2022 sprístupnením tzv. generatívnej umelej inteligencie v podobe chatovacích botov vďaka uvedeniu ChatGPT od OpenAI. Praktické neurónové siete, za ktoré je aktuálne udelená Nobelova cena, vznikli pred 40 rokmi. John Hopfield prišiel v roku 1982 s modelom neurónovej siete označeným Hopfield network, ktorá dokázala rozpoznávať a opravovať vzory v obrázkoch. Spôsob jej principiálneho interného fungovania bol inšpirovaný fyzikálnym modelom pôsobenia atómov so spinom na susedné atómy a minimalizovania energetického stavu takéhoto fyzikálneho systému. Geoffrey Hinton nadviazal na Hopfieldovu prácu a v roku 1985 prišiel s modelom neurónovej siete označenej Boltzmann machine, ktorá dokázala rozpoznávať natrénované vzory vrátane ich rozpoznávania v dátach, ktoré ešte nevidela, a tiež vytvárať nové vzory typu na aký bola natrénovaná. Princíp interného fungovania tohto typu bol tiež inšpirovaný fyzikálnymi metódami z oblasti štatistickej fyziky. Práca týchto vedcov bola dôležitá pre ďalší budúci rozmach neurónových sietí, ktoré sa v poslednej dobe nasadzujú na čoraz viac účelov. Nie je ale úplne jasné, prečo za svoju prácu dostali Nobelovu cenu v odvetví fyzika. Hoci ako spôsob fungovania ich typov neurónových sietí využili inšpiráciu fyzikálnymi systémami, išlo o známe princípy, nešlo o žiadny objav v oblasti fyziky a išlo o počítačovú implementáciu informatického nástroja určeného na spracovanie dát v ľubovoľnej oblasti ľudskej činnosti. Tieto neurónové siete respektíve ďalšie vylepšené technológie sa tak špecificky následne nepoužívali iba alebo najmä v oblasti fyziky, aj keď sa neurónové siete samozrejme využívali aj v oblasti fyziky a to podľa Švédskej akadémie vied už aj pri pokusoch nájsť Higgsov bozón v 90. rokoch. Neurónové siete sa tiež okrem iného intenzívne používajú pri analýze veľkého množstva dát v astrofyzike. Nobelova cena v oblasti informatiky sa ale neudeľuje. 
Najnovšie články: Diskusia:
Pridať komentár | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
