  |
Za poslednú hodinu: 122 meraní | ||||
|
inzercia |
|||||
 
neprihlásený 
| Štvrtok, 18. apríla 2024, dnes má meniny Valér |
|
Webbov teleskop úspešne uskutočnil ďalšiu úpravu trajektórie
Webbov teleskop
Manéver začal o 1:20 v noci nášho času a trval 9 minút a 27 sekúnd, informuje NASA v tomto oznámení. Celkovo má NASA naplánované tri úpravy trajektórie, dnešná bola druhou. Záverečná tretia už bude slúžiť na vstup na cieľovú orbitu, orbitu tzv. Lagrangeovho bodu L2 sústavy Slnka a Zeme. Raketa Ariane 5 s teleskopom odštartovala v sobotu o 13:20 nášho času. Pri lete do cieľovej destinácie musí NASA uskutočniť viacero krokov, pričom už má za sebou dva dôležité kroky kritické z časového hľadiska. Približne 33 minút po štarte teleskop rozvinul svoje solárne panely a v nedeľu 1:50 nášho času začal prvý manéver úpravy trajektórie, ktorý trval 65 minút. Ďalšie kroky už môžu byť uskutočnené aj v inom čase a v inom poradí, v akých boli pôvodne naplánované. Teleskop už v nedeľu roztvoril vysokorýchlostnú anténu, ktorá podľa NASA umožní na Zem posielať dvakrát denne 28.6 GB dát. Ochranný štít pred slnečným žiarením sa má rozkladať na konci prvého týždňa, zrkadlo v druhom týždni. Kým doterajší Hubblov vesmírny teleskop obieha Zem na orbite 559 km, nový teleskop bude obiehať Lagrangeov bod L2 sústavy Slnka a Zeme nachádzajúci sa na spojnici Slnka a Zeme za Zemou vo vzdialenosti až 1.5 milióna km. Na orbitu bodu L2 má Webbov teleskop vstúpiť 29.5 dní po štarte.
Teleskop Jamesa Webba má zrkadlo o priemere 6.5 metrov zostavené z osemnástich šesťuholníkových menších dielov o priemere 1.3 metra a bude najväčším vesmírnym teleskopom aký ľudstvo zatiaľ má. Takto veľké zrkadlo by sa v celistvosti ale nezmestilo do súčasných rakiet a letí zložené. Zrkadlo a jeho jednotlivé diely musia byť pre správnu funkčnosť veľmi presne umiestnené, keď výchylka aj pri následných veľmi nízkych teplotách nemôže presiahnuť 38 nm. Jednotlivé diely zrkadla majú len cca 40 kg a sú zhotovené z berýlia potiahnutého tenkou vrstvou zlata hrubou len tisíc atómov, pre jej schopnosť odrážať infračervené žiarenie. Zaujímavým komponentom teleskopu je ochranný štít pred slnečným žiarením, za účelom zachovania teploty teleskopu pod 50 K. Takáto teplota je potrebná pre možnosť zachytávať infračervené žiarenie, inak by merania ovplyvnilo žiarenie vyžarované samotným teplejším teleskopom. Štít bude mať po rozložení veľkosť 18 m x 12.2 m. Úlohou Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba, spoločného projektu NASA, európskej ESA a kanadskej CSA, bude zachytávať žiarenie najmä v infračervenej oblasti ale tiež viditeľné svetlo. To umožní analyzovať svetlo najstarších galaxií a pomáhať študovať vznik a evolúciu galaxií, pričom teleskop bude mať výrazne lepšiu citlivosť a rozlíšenie ako súčasný Hubblov teleskop. 
Najnovšie články: Diskusia:
Pridať komentár | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
