neprihlásený Nedeľa, 8. decembra 2024, dnes má meniny Marína
Webbov teleskop má za sebou dva kritické míľniky, do cieľa dorazí o mesiac

Značky: Webbov teleskopvesmírNASA

DSL.sk, 27.12.2021


Vesmírny teleskop Jamesa Webba, ktorý v sobotu úspešne odštartoval, má úspešne za sebou dva dôležité míľniky, ktorých uskutočnenie bolo kritické z časového hľadiska.

NASA o tom informuje v tomto oznámení.

Raketa Ariane 5 s teleskopom odštartovala v sobotu o 13:20 nášho času. Približne 33 minút po štarte teleskop rozvinul svoje solárne panely. V nedeľu 1:50 nášho času začal manéver úpravy trajektórie, ktorý trval 65 minút.

Oba tieto kroky boli kritické z časového hľadiska. Ďalšie kroky, ktoré teleskop uskutoční pri svojom lete do cieľovej destinácie, už môžu byť uskutočnené aj v inom čase a v inom poradí, v akých boli pôvodne naplánované.

Včera po 16:00 teleskop roztvoril vysokorýchlostnú anténu, ktorá podľa NASA umožní na Zem posielať dvakrát denne 28.6 GB dát.

Kým doterajší Hubblov vesmírny teleskop obieha Zem na orbite 559 km, nový teleskop bude obiehať tzv. Lagrangeov bod L2 sústavy Slnka a Zeme. L2 sa nachádza na spojnici Slnka a Zeme za Zemou vo vzdialenosti 1.5 milióna km, kde vďaka pôsobiacim gravitačným silám môže teleskop obiehať Slnko spolu so Zemou.

Na orbitu bodu L2 má Webbov teleskop vstúpiť 29.5 dní po štarte. Ochranný štít pred slnečným žiarením sa má rozkladať na konci prvého týždňa, zrkadlo v druhom týždni.


Vesmírny teleskop Jamesa Webba v clean room NASA, kliknite pre zväčšenie (foto: NASA / Chris Gunn)



Teleskop Jamesa Webba má zrkadlo o priemere 6.5 metrov zostavené z osemnástich šesťuholníkových menších dielov o priemere 1.3 metra a bude najväčším vesmírnym teleskopom aký ľudstvo zatiaľ má.

Takto veľké zrkadlo by sa v celistvosti ale nezmestilo do súčasných rakiet a letí zložené. Zrkadlo a jeho jednotlivé diely musia byť pre správnu funkčnosť veľmi presne umiestnené, keď výchylka aj pri následných veľmi nízkych teplotách nemôže presiahnuť 38 nm. Jednotlivé diely zrkadla majú len cca 40 kg a sú zhotovené z berýlia potiahnutého tenkou vrstvou zlata hrubou len tisíc atómov, pre jej schopnosť odrážať infračervené žiarenie.

Zaujímavým komponentom teleskopu je ochranný štít pred slnečným žiarením, za účelom zachovania teploty teleskopu pod 50 K. Takáto teplota je potrebná pre možnosť zachytávať infračervené žiarenie, inak by merania ovplyvnilo žiarenie vyžarované samotným teplejším teleskopom. Štít bude mať po rozložení veľkosť 18 m x 12.2 m.

Úlohou Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba, spoločného projektu NASA, európskej ESA a kanadskej CSA, bude zachytávať žiarenie najmä v infračervenej oblasti ale tiež viditeľné svetlo. To umožní analyzovať svetlo najstarších galaxií a pomáhať študovať vznik a evolúciu galaxií, pričom teleskop bude mať výrazne lepšiu citlivosť a rozlíšenie ako súčasný Hubblov teleskop.


      Zdieľaj na Twitteri



Najnovšie články:

Nový trailer nového Star Trek filmu, príde čoskoro
Pripravuje sa nová verzia systému pre routery OpenWrt 24.10, k dispozícii kandidát na vydanie
HAMR disky sa majú začať konečne masovo dodávať
Linuxové jadro 6.12 označené za LTS, piatim LTS verziám skončí podpora naraz
NASA opäť posunula termín pristátia posádky na Mesiaci
Chrome na Androide za menej ako dva roky zdvojnásobil výkon
Vydaný minimalistický Alpine Linux 3.21
Microsoft nezmierni HW požiadavky pre Windows 11, bude stále vyžadovať TPM 2.0
V Španielsku navrhujú smartfóny nedávať deťom a dať na ne upozornenia na zdravotné riziká
Bitcoin dosiahol novú rekordnú cenu nad 100-tisíc dolárov


Diskusia:
                               
 

Vie niekto preco to nedali blizsie a aku to ma pridanu hodnotu dalej od zeme?
Odpovedať Hodnotiť:
 

Lebo vsak ping na 10 sekundach nie je nic moc...A aj pri mesiaci by to bolo 5x blizsie.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Aby im na to nesvietilo nic ine.
Odpovedať Známka: 7.8 Hodnotiť:
 

Na teleskop svietit slnko bude.. priekazne.. Teleskop bude obiehat okolo toho bodu v takej vzdialenosti, aby obiehal aj okolo pozemskeho tiena. Teleskop ma samozrejme solarne panely ktore by nemali byt v tieni, pretoze by tym padom dlho nefungoval.
Odpovedať Známka: 8.2 Hodnotiť:
 

Ak si predstavime Zem o priemere 1cm, tak Slnko sa nachádza vo vzdialenosti 235 metrov a má priemer 110cm, bod L2 sa nachádza 2,35metra za Zemou v tieni.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Len v polotieni. Zem nie je dosť veľká, aby tam zaclonila celé Slnko.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Po prvé nemusia stále dopĺňať palivo, keďže do takej vzdialenosti nesiaha zemská atmosféra. Je tuším iba 6 alebo 7 bodov v našej sústave, ktoré keď do neho umiestniš objekt, tak nebude padať k zemi, ale zároveň si bude udržiavať rovnakú vzdialenosť od zeme a tuším aj od slnka bez pomoci paliva. Z nejakého dôvodu ten teleskop chcú mať v jednom z nich.možno jeden z dôvodov môže byť, aby im nezavadzala zem pri snímaní. Teleskopy obiehajúce Zem ak chcú snímať s dobou expozície niekoľko hodín alebo dní, tak to musia snímať na niekoľko krát. Predpokladám že to musí byť ďaleko od zeme aj kvôli rušeniam zo zeme.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Do tejto vzdialenosti to dali zrejme kvoli stabilite a tiez z dovodu ze by tam predsa len malo byt priekazne menej bordelu ako je na zemskej orbite, kedze tento teleskop nie je boxovany v nejakom puzdre ako Hubblov teleskop. Predsa len do priemeru vyse siestich metrov by sa vedelo nieco malicke v pohode trafit, co by urcite tie zlatom potiahnute beryliove sestuholniky nenavratne poskodilo..
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

Šesťuholníčky! Čo nie je väčšie ako plachetnička, sa stupňuje priekazne ako klávesnička!
Odpovedať Známka: 0.9 Hodnotiť:
 

Je ich 5, z toho dva sú rozumne blízko, L_1 a L_2. Palivo stále treba, lebo tie body nie sú stabilné, a po čase by im odtiaľ nevyhnutne ušiel -- ale je jednoduchšie ho tam dať dosť na 10 rokov, než ho dopĺňať. Navyše výhoda je aj v tom, že Zem a Slnko sú potom stále prakticky tým istým smerom a teda jeden štít zatieni oba objekty.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Konecne pekny pohlad na problem. Nezabudajme na posobenie slnecneho vetra, ktory vytvara neustalu variabilnu silu smerom od Slnka na predmetny teleskop. Navyse na orbite medzi Zemou a Slnkom sa nachadzaju este 2 planety, ktore asi taktiez vedia prispiet k minoritnym zmenam v obeznej trajerktorii teleskopu.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Mňo, tak dajak. Z brucha by som hádal, že Jupiter pôsobí výraznejšie, než Merkúr s Venušou (síce je rádovo ďalej, ale je o tri rády hmotnejší). Všetko sa dá spočítať a aktívne korigovať.
Odpovedať Hodnotiť:
 

To nie je len o vzdialenosti (rovnako daleko su aj L4 a L5), ale presne o L2 bode, v ktorom bude jeho stit tienit aj Zem aj Slnko, kedze L2 orbita umoznuje satelitu nonstop ostat v jednej linii s obomi.

Pre jeho fungovanie je podstatna konstantna teplota zhruba -233 stupnov a minimum rusivej radiacie. To dosiahnu prave s pouzitim stitu a v bode L2.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Aky datovy balik treba zakupit aby clovek mohol posielat 2x 28.6 GB denne z dialky cca 1.5M km?
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

Tam žiaden človek nie je ;)
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

Ja žiaden? A kto to karuje?
Odpovedať Známka: 2.7 Hodnotiť:
 

Takieto bazmečiny sa ti kerujú ako nič !
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

Cize dostali tieto vehikle povolenie od meneckeho uradu pre autonomnu jazdu? Alebo toto prvenstvo stale patri Mercedesu?
Odpovedať Hodnotiť:
 

HAL
Odpovedať Hodnotiť:
 

Šak ten za 9.7 mld. usd s prenájmom modemu priekazne v cene.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Mňa by skôr zaujímalo či je táto plachetnica uhlíkovo neutrálna, lebo ak nie, mali by ju nasmerovať rovno do slnka.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Jasné že je! Svätá Gréta aj Svätý Bergoglio povedali že môžu, tak ju teda vypustili! Sväté Lajno sa nasralo, že ju neOSLOvili, tak z pomsty chcela anulovať závery Norimberského tribunálu, ale ani to jej nevyšlo, smola...
Odpovedať Hodnotiť:
 

massakhra zacne hned na silvestra
Odpovedať Hodnotiť:

Pridať komentár