K preletu prišlo ešte pri aprílovom ôsmom priblížení k Slnku. Presná veľkosť koróny ale nebola známa a prelet cez ňu vedci potvrdili až na základe vyhodnotenia meraní podmienok magnetického poľa a častíc. Kým za hranicou koróny častice tvoria solárny vietor a pohybujú sa vysokou rýchlosťou, v koróne sú gravitáciou a magnetickými silami viazané k Slnku a sú pomalšie.
Podľa týchto dát sonda podľa NASA prvýkrát vstúpila do atmosféry Slnka 28. apríla vo vzdialenosti približne 13 miliónov km od povrchu Slnka. Sonda sa pri aprílovom blízkom prelete pri Slnku dostala k povrchu Slnka najbližšie na 10.4 miliónov km.
Sonda počas preletu opakovane vstúpila a opustila korónu a jej polomer tak nie je všade rovnaký.
Video NASA informujúce o prelete korónou (video: NASA Goddard Space Flight Center / Joy Ng)
Sonda obieha Slnko po výrazne eliptickej orbite, v najbližšom bode sa približuje čoraz viac Slnku vďaka siedmim gravitačným asistenciám pomocou Venuše. Celkovo uskutoční 24 obehov a veľmi blízko bude pri posledných troch obletoch od decembra 2024 do júna 2025, minimálna vzdialenosť dosiahne len 6 miliónov kilometrov.
Prítomný ale riedky materiál v koróne má podľa NASA teplotu cca 2 milióny stupňov Celzia. Sondu tento materiál nemá ohroziť ale výrazne ju zahrieva intenzívne slnečné žiarenie, na ochranu proti ktorému používa špeciálny štít zložený z viacerých vrstiev. Základom štítu je uhlíková pena medzi dvomi vrstvami uhlíka, pričom štít je následne potiahnutý bielou keramickou vrstvou za účelom vyžarovania akumulovanej energie.
Misiou sondy je pomocou prístrojov na palube analyzovať magnetické pole, plazmu a presun energie v analyzovanom regióne Slnka, ktoré stoja pri zrode a akcelerujú slnečný vietor, prúd elektricky nabitých častíc. Tieto informácie nám umožnia lepšie pochopiť a prípadne predvídať slnečné počasie ovplyvňujúce aj Zem a najmä satelity okolo Zeme.
A tá jej elektronika ešte aj funguje? To je divné... Cca 150 miliónov km od Slnka máme problém pri erupciách až tu na Zemi nielen s elektronikou, ale aj vysokonapäťovými sústavami a tam si v niekoľko tisíc stupňovej teplote, neviem ako silnom žiarení elektronika sondy spojne funguje?
No dajte ešte zo dva vtipy...
Re: čary - mary
Od: čistič
|
Pridané:
15.12.2021 11:38
Ďakujem. Chcel som autorovi otvorene napísať, čo si o ňom myslím ale to by som vzápätí musel ísť na spoveď. A osprchovať sa. A na to už tento rok naozaj nemám čas.
Re: čary - mary
Od: EdgharUnreg
|
Pridané:
15.12.2021 12:23
perfektna doba toto, ked kazdy je odbornik v akejkolvek tematike. Uz len cakam kedy mi nejaky robos bude pomahat vo vyvoji a pomoze nam s par vypoctami, lebo podla neho budu urcite na chuja. Taku pomoc by som ocenil
Re: čary - mary
Od reg.: Kvík?
|
Pridané:
15.12.2021 14:37
Po prvé, zo strany Slnka má celkom masívny štít, aj proti IR/V/UV žiareniu, aj proti energetickým časticiam. Keby sa otočila na pár sekúnd bokom, je po nej.
Po druhé, teplota tam síce je v miliónoch K, ale hustota je mizerná (na naše pomery je to brutálne vákuum), takže tepelný prenos z okolia okrem Slnka je veľmi slabý. Naopak sonda vyžaruje svoje teplo do vesmíru. Dá sa to nastaviť tak, aby jej vnútorná teplota bola akurát.
A po tretie, keď končíš príspevok tým, že dajte ešte zo dva vtipy, nečuduj sa, čo sa ti ujde.
Re: čary - mary
Od reg.: MackoPu1
|
Pridané:
15.12.2021 19:10
"pričom štít je následne potiahnutý bielou keramickou vrstvou za účelom vyžarovania akumulovanej energie", tato veta to potvrdzuje. Ved kazdy skolak vie, ze cierne teleso vyzaruje lepsie ako biele.
Re: čary - mary
Od: Hroch_asdf
|
Pridané:
15.12.2021 20:05
Dalsi vtip o ludoch na Mesiaci. Nema prakticky ziadnu atmosferu. Slnko svieti na objekty, tie sa zahrievaju a jediny sposob ochladenia sa je radiacia. Ved to nemoze fungovat. Vsetci by zhoreli (aj bez pritomnosti kyslika).
A ak by sli na mesiac pocas mesacnej noci, zmrzli by na cencul (aj bez pritomnosti vody).
A kto veri v nejaky vesmir je uz uplny ...
2 milióny stupňov by sondu nemali ohroziť.. teplota topenia uhlíka je 3500 stupňov, tak neviem, neviem. Najodolnejší materiál v roku 2015 bol zložený z pomeru hafnia, dusíka a uhlíka. Ten sa roztopí až pri teplote vyššej ako 4100 stupňov Celzia. Aj keby bielou farbou (neviem, z čoho by tá biela farba ale mala byť vyrobená) odrazili 99,99% tepla, do 2 mil. je dostatočná rezerva na ugrilovanie.
Z textu článku mám pocit, že to čo zistili, si vedci len prajú zistiť, keďže zistenia majú z terciálnych výpočtov sekundárnych veličín.. asi to tak blízko slnka reálne ani nebolo, len aby im nestopli granty na výskum, tak niečo museli zverejniť..
! UTFG !
The Parker Solar Probe is the closest spacecraft to the Sun, and it is able to survive the extreme temperatures due to a thermal shield that is made of carbon-composite material, withstanding up to 2,500-degrees fahrenheit or 1,377-degrees celsius.
Advertisement
This shield cuts into the Sun’s heat similar to a racing car cutting into the air. A racing car cutting through the air makes it easier for the one behind it to accelerate as the wind resistance is lowered. Similarly, the thermal shield pushes the heat away, making a manageable temperature for the probe and its instruments.
neprihlásený 
