Americká vesmírna agentúra NASA vo štvrtok večer ukončila všetky pozorovania na Spitzerovom vesmírnom teleskope, uviedla ho do tzv. bezpečného módu a tým ukončila jeho činnosť.
NASA o tom informuje v tomto oznámení. K vypnutiu podľa dostupných informácií prišlo, keďže so zväčšujúcou sa vzdialenosťou teleskopu od Zeme bolo čoraz ťažšie ho využívať.
Spitzerov vesmírny teleskop bol jedným zo štyroch veľkých vesmírnych teleskopov, ktoré vypustila NASA na prelome tisícročí.
Spitzerov teleskop zachytával infračervené žiarenie a v čase vypustenia bol najcitlivejším teleskopom na túto časť spektra. Aby nebol rušený infračerveným žiarením zo Zeme, neobieha našu planétu ale Slnko po podobnej trajektórii ako Zem. Teleskop obieha Slnko za Zemou, jedna orbita je o niečo dlhšia ako rok a postupne sa od Zeme vzďaľuje, momentálne sa nachádza podľa dostupných informácií už vo vzdialenosti 265 miliónov km.
Pre viaceré svoje inštrumenty potreboval Spitzer kvapalné hélium na schladenie na nízke teploty, to ale po vypustení teleskopu v roku 2003 došlo už na konci roku 2009 a tým skončila hlavná misia s vypnutím IRS, Infrared Spectrograph, a MIPS, Multiband Imaging Photometer for Spitzer.
Prezentácia projektu Spitzerovho vesmírneho teleskopu (video: NASA)
Pomocou IRAC, Infrared Array Camera, ale teleskop ďalej uskutočňoval pozorovania na dvoch zo štyroch kanálov vlnových dĺžok tohto prístroja.
Spitzer bol použitý okrem iného na snímkovanie najvzdialenejšej známej galaxie, jeho najznámejším výsledkom je ale detekovanie siedmich planét veľkosti Zeme v jednej hviezdnej sústave TRAPPIST-1. Pozorovaniu tejto sústavy venoval v posledných rokoch teleskop viac ako tisíc hodín.
Prezentácia zistení o sústave TRAPPIST-1 (video: NASA)
Po prehodnotení plánov v roku 2016 plánovala NASA ukončiť funkčnosť teleskopu v roku 2018, kedy ho mal nahradiť Vesmírny teleskop Jamesa Webba. Keďže tento nakoniec nebol vypustený, misia Spitzerovho teleskopu pokračovala. Vypustenie Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba je po viacerých odkladoch momentálne aspoň zatiaľ naplánované na budúci rok.
V kontexte obdobných oznámení to takmer pôsobí, že náklady na pozorovanie vesmíru zariadeniami, neposkytujúcimi dostatočne vierohodne podklady sťažností na povrchovú úpravu satelitov Starlink-u, umožňujú z pohľadu shortovania priekazne efektívnejšie investovanie.