Veľký Vesmírny teleskop Jamesa Webba, ktorý má nahradiť Hubblov teleskop a bude najväčším vesmírnym teleskopom, prešiel úspešne tepelným testom vo vákuu.
Pri tepelnom teste vo vákuu sa testuje, či vesmírne lode a zariadenia v podmienkach vákua bez udržiavania stabilnejších teplôt okolitou atmosférou zvládnu teploty akým budú vystavené.
Teleskop tento test podstúpil ešte rozdelený na dve časti, časť obsahujúca vlastný teleskop a vedecké prístroje ho podstúpila už minulý rok a časť obsahujúca loď s pohonom a ďalšími komponentami aktuálne vo veľkej vákuovej komore v Northrop Grumman. Vystavená bola pritom teplotám od -148 po +102 stupňov Celzia.
Vypustenie veľkého Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba bolo opakovane odložené, naposledy pred rokom okrem iného aj kvôli pádu nedostatočne inštalovaných spojok do teleskopu pri teste simulujúcom štart. Momentálne sa počíta so štartom v roku 2021.
Vesmírny teleskop Jamesa Webba v clean room NASA, kliknite pre zväčšenie (foto: NASA / Chris Gunn)
Teleskop Jamesa Webba má zrkadlo o priemere 6.5 metrov zostavené z osemnástich šesťuholníkových menších dielov o priemere 1.3 metra a bude najväčším vesmírnym teleskopom aký ľudstvo zatiaľ má. Zrkadlo a jeho jednotlivé diely musia byť pre správnu funkčnosť veľmi presne umiestnené, keď výchylka aj pri následných veľmi nízkych teplotách nemôže presiahnuť 38 nm.
Jednotlivé diely zrkadla majú len cca 40 kg a sú zhotovené z berýlia potiahnutého tenkou vrstvou zlata hrubou len tisíc atómov, pre jej schopnosť odrážať infračervené svetlo.
Úlohou Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba, spoločného projektu NASA, ESA a CSA, bude zachytávať žiarenie najmä v infračervenej oblasti ale tiež viditeľné svetlo. To umožní analyzovať svetlo najstarších galaxií a pomáhať študovať vznik a evolúciu galaxií, pričom teleskop bude mať výrazne lepšiu citlivosť a rozlíšenie ako súčasný Hubblov teleskop.
Predstavenie teleskopu (video: NASA)
Kým Hubblov vesmírny teleskop obieha Zem na orbite 559 km, nový teleskop sa bude nachádzať v tzv. Lagrangeovom bode L2 sústavy Slnka a Zeme. L2 sa nachádza na spojnici Slnka a Zeme za Zemou vo vzdialenosti 1.5 milióna km, kde vďaka pôsobiacim gravitačným silám môže teleskop obiehať Slnko spolu so Zemou a v statickej pozícii voči Zemi.
Teleskop pochopiteľne nebude vynesený s roztvoreným zrkadlom, jeho zloženie z viacerých dielov ho umožní zložiť a po vynesení následne rozložiť. Zaujímavým komponentom teleskopu je ochranný štít pred slnečným žiarením, za účelom zachovania teploty teleskopu pod 50 K. Takáto teplota je potrebná pre možnosť zachytávať infračervené žiarenie, inak by merania ovplyvnilo žiarenie vyžarované samotným teplejším teleskopom. Štít sa rovnako vynesie zložený a následne sa rozloží na veľkosť 18 m x 12.2 m.
No ono to je inac dost zaujimave s tym teleskopom ...
Ten stit chrani pred akymkolvek ziarenim aj napr zo Zeme a z Mesiaca.
Okolo L2 kruzi, inac by bol v tieni Zeme a nemohol by pouzivat slnecne kolektory na ziskavanie energie.
Celkom sa na to tesim, Hubble bol poprask, tak toto bude dufam tiez ... uz aby bol stastlivo hore.
Kebyže ide do nekonečna, pri sebe pre správnu funkčnosť veľmi presne umiestnené diely by boli leda za primárnym účelom priekazne najneoptimálnejšieho detekovania false positive.
Re: Lagrangeov bod
Od: onem
|
Pridané:
5.6.2019 19:12
V tom mieste zdanliva (uhlova) velkost Slnka mierne prevysuje velkost Zeme. Tam nechyba vela k tomu, aby to bolo presne 1:1 ako zatmenie Slnka Mesiacom pozorovane z povrchu Zeme (v sucastnosti, kedze Mesiac sa od Zeme vzdaluje (a svoj priemer nemeni Mesiac ani Slnko)).
Re: dnes má meniny Laura
Od: onem
|
Pridané:
5.6.2019 18:50
Predpokladam, ze merali teplotu testovaneho zariadenia (testovanych objektov) termoviziou - teda ak to este mozno nazvat "termoviziou" pri tak nizkych teplotach a teda aj frekvenciach. Vhodnejsie by bolo asi povedat (napisat) "detekovanim radiacie (vyzarovania) testovaneho(ych) objektu(ov)"
Ale nejde len o meranie ale aj o regulaciu - teplotu testovaneho zariadenia samozrejme tiez nemohli menit zmenou teploty vzduchu (akejkolvek tekutiny) ked v komore nieje medium ktore by prenasalo teplo. Zas zostava len radiacia.
Pre istotu ti to zhrniem: objekt bol vystaveny teplote XY = objekt (samotny) mal teplotu XY.
Neviem odkial redakcia DSL.sk cerpala ale toto moze byt zas dalsia z veci "stratenych v preklade" respektive nie velmi stastne prelozenych / napisanych v slovencine.
Re: ja len tak...
Od: Samo2
|
Pridané:
5.6.2019 21:50
Rozkladaný bude po ceste tam, resp. po navedení na preletovú dráhu. Inak to nieje možné, lebo pre dopravu tam potrebuje horný stupeň rakety a pokiaľ nieje oddelený nemože sa rozkladať.
priemer sestuholnika
Od: onem
|
Pridané:
5.6.2019 14:39
Aky je to sestuholnik o priemere 1.3 metra? Tipol by som ze pravidelny sestuholnik s vpisanou alebo opisanou kruznicou o priemere 1,3 metra (toto asi translator v redakcii DSL.sk nezvlada - nahradit desatinnu bodku desatinnou ciarkou)
ale po prve neviem ktora z tychto moznosti a po druhe nieje iste ci vuobec jedna z nich, mozno niekto vymyslel udavat "priemer sestuholnika" ako aritmeticky priemer vpisanej a opisanej...
Re: priemer sestuholnika
Od: onem
|
Pridané:
5.6.2019 18:39
Nahradit (dvoj)slovne spojenie "vpisana kruznica" vetou "od stredu jednej strany k stredu protilahlej strany" a oznacit to slovom "jednoducho" - tomu hovorim oxymoron!
Dobry den, ako zastupca JPL a NASA chcem vas, diskutujucich ako uznavanych odbornikov vo vsetkych oblastiach poziadat o navrhy a nazory ohladom teleskopu JWST.