Prvý exomesiac sme možno neobjavili, dáta nie sú podľa vedcov jednoznačné

Značky: vesmírveda a výskum

DSL.sk, 21.2.2019

Exomesiac nachádzajúci sa pri exoplanéte Kepler-1625b, ktorý naznačujú zmeny v intenzite jej hviezdy pri pozorovaní z Keplerovho aj Hubblovho teleskopu, by sa podľa aktuálne zverejnenej práce trojice astronómov René Heller, Kai Rodenbeck a Giovanni Bruno nemal na základe týchto pozorovaní zatiaľ považovať za potvrdený.

Zaznamenané dáta môžu mať aj iné vysvetlenia a pozorovania by mohla vysvetliť napríklad aj ďalšia zatiaľ neidentifikovaná veľká planéta v hviezdnej sústave Kepler-1625.

O možnom objavení prvého exomesiaca, teda mesiaca pri planéte mimo slnečnej sústavy, v sústave Kepler-1625 nachádzajúcej sa 8 tisíc svetelných rokov od Zeme tím vedcov na čele s Davidom Kippingom z Columbijskej univerzity prvýkrát informoval v roku 2017 na základe analýzy pozorovaní z Keplerovho teleskopu.

Keplerov teleskop hľadal planéty na základe zatieňovania ich hviezd preletom planéty pred hviezdou z pohľadu teleskopu, spôsobujúcim tak zníženie teleskopom nameranej intenzity žiarenia hviezdy. Vedci pri preletoch planéty označovanej Kepler-1625b pred jej hviezdou Kepler-1625 identifikovali komplexnejšiu zmenu intenzity, ktorá je konzistentná navyše s obehom mesiaca okolo tejto planéty.

Zmeny intenzity z hviezdy Kepler-1625 zaznamenané pri troch doterajších pozorovaniach preletu Kepler-1625b Keplerovým teleskopom, kliknite pre zväčšenie (graf: Columbijská univerzita / tím Davida Kippinga)

Pozorovania následne potvrdili aj pozorovaním z Hubblovho vesmírneho teleskopu, pri ktorom bol navyše začiatok preletu zaznamenaný o cca 74 minút skôr ako mal byť podľa modelu danej sústavy bez mesiaca.

Trojica astronómov teraz netvrdí, že signál nespôsobil mesiac, doterajšie pozorovanie a ich analýza to podľa nich ale presvedčivo nepotvrdzujú a môžu mať aj iné vysvetlenia. "Zatiaľ je naša pozícia, že prvý exomesiac ešte len musí byť objavený, keďže šanca na exomesiac pri Kepler-1625b nemôže byť posúdená použitými metódami a zatiaľ dostupnými dátami," uzatvárajú svoju prácu.




Najnovšie články:



Diskusia:

Exomesiac Od: Cpt. Obvious | Pridané: 21.2.2019 18:48 A čo endomesiac? Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:

Re: Exomesiac Od: ma rian | Pridané: 21.2.2019 19:49 nieco ako mordor, len zelene Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

ach jaj... Od reg.: ujo horar | Pridané: 21.2.2019 20:39 asi sa budem musiet trochu viac zamysliet a konecne skreslit ten warpovy motor, nech sa tam mozeme ist pozriet, co to tam vlastne ten Kepler videl... Odpovedať Známka: 7.8 Hodnotiť:

ultraradikalny ohladuplnizmus Od: syntaxterrorXX. X | Pridané: 21.2.2019 22:49 Vysvetľujúca doložka pre laickú verejnosť: Pointa je, že warpovy motor z principu priekazne nejde nakreslit uplne kompletny, takze jeho prevadzku oficialne nejde schvalit. Odpovedať Známka: 0.6 Hodnotiť:

Re: ultraradikalny ohladuplnizmus Od: Ettela | Pridané: 22.2.2019 7:06 trapne z principu priekazne Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:

Re: radikalny plnizmus Od reg.: ujo horar | Pridané: 22.2.2019 9:58 zatial mi to vychadza tak, ze nakreslit to ide, len tie rozmery su nejake divne... priemer motora je 45 km a dlzka 12m... kto toto bude skladat... Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

Re: radikalny plnizmus Od: 33jkl33 | Pridané: 23.2.2019 10:14 Pán stavbyvedúci máte naopak plány. To mal byť komín, nie studňa. :D Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

Re: ach jaj... Od: Tvadvisor | Pridané: 22.2.2019 1:31 ja idem na wrapový pohon vo fast foode Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:

Re: ach jaj... Od: dj_v | Pridané: 22.2.2019 7:06 tak to ti nezavidim ci uz si na jednej, alebo druhej strane pultu :D Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

Re: ach jaj... Od: Trebanie | Pridané: 22.2.2019 3:51 Skreslit je zase raz jeden z vychodniarskych novotvarov? Co to znamena? zrazit kreslenim (obdobne ako sprat)? Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:

Re: ach jaj... Od: sdsffs | Pridané: 22.2.2019 8:53 To máš ako západniarske novotvary, ako klobáse, kostole a pod. Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

Re: ach jaj... Od: karol1362 | Pridané: 27.2.2019 10:40 presvietit -> urobit kopiu papiera na kopirke Odpovedať Hodnotiť:

hogo-fogo Od: onem | Pridané: 21.2.2019 21:17 Nebudem teraz blizsie studovat problematiku lebo si myslim, ze tym obrazkom rozumiem spravne (nevidim taky prvykrat) - sive terciky su namerane hodnoty, zvisle ciarky cez nich su odchylky / tolerancie merania (neistoty). No a cez tie grafy by sa dali prelozit barzjake ciary (tie hrube cierne, mimo priamky az fialove). Ked sa 10 ludi pozrie na mrak alebo atramentovu skvrnu, uvidia v nich rozne veci (mozno az 10 roznych). Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:

Re: hogo-fogo Od: reg.: Houston | Pridané: 22.2.2019 8:52 Samozrejme, mozes cez to prelozit akukolvek ciaru, funkciu, cokolvek. Su na to algoritmy, ktore ti vratia aj hodnoty pre obycajnu parabolu z tychto dat. Akurat sa zrejme netrafi ani do jedneho bodu. Ale ked z tisicok pozorovani uz vies zakladny tvar, potom algoritmus vie, ze hviezda nesvieti konstantne ani ked nie je zakryta (casy -36 az -12). Mohol by ti tam nakreslit vlnovku ale ten "zub" v case 0 by bol stale neoddiskutovatelny a na tu vlnovku by kazdy kaslal, tak naco ju tam davat. Ked sa pozries pozornejsie, zistis, ze tam je aspon 10 (fialovych) ciar od 10 algoritmov alebo inych parametrov. Zaroven je vidiet, ze v hrubom sa zhoduju, teda prelet bol. Takze ked jeden vidi mrak ako nosorozca usmiateho a druhy ako nosorozca zamraceneho, su to sice dve rozne veci ale ked hladam nosorozca mam zhodu. Odpovedať Hodnotiť:

objekt ma priemer ~~1638++ km Od: LytaRyta~~Lysbeth | Pridané: 22.2.2019 0:12 ..to nie je m(M)esia.. Odpovedať Hodnotiť:

Pridať komentár