Členské štáty Generálnej konferencie pre miery a váhy na svojom 26. stretnutí podľa očakávania rozhodli o zadefinovaní štyroch zo siedmich základných fyzikálnych jednotiek sústavy SI, International System of Units, novým spôsobom.
54 prítomných členských krajín hlasovalo jednohlasne a schválilo nové definície kilogramu, ampéru, kelvinu a mólu.
Ako sme informovali v tomto článku, najväčšou zmenou je predefinovanie kilogramu. Kým ampér, kelvin a mól boli doteraz zadefinované pomocou fyzikálnych vlastností, kilogram bol zadefinovaný ako posledná zo základných jednotiek len prototypom kilogramu zo zliatiny platiny a irídia uloženým vo Medzinárodnom úrade pre miery a váhy vo Francúzsku.
Prototyp má tvar valca s výškou 39.17 milimetrov a priemerom základne rovnako 39.17 mm a desiatky kópií umiestnených v rozličných krajinách. Okrem toho že takáto definícia je okrem iného problematická z praktického hľadiska, od vytvorenia prototypu sa zmenili rozdiely v hmotnosti v porovnaní s jeho kópiami umiestnenými v rozličných krajinách o 50 mikrogramov.
Nové definície sú postavené na pevnom zadefinovaní niektorých fyzikálnych konštánt, z hodnôt ktorých následne vyplýva definícia príslušných jednotiek.
Hlasovanie a oznámenie výsledkov hlasovania (video: BIPM)
V prípade kilogramu je nová definícia postavená na zvolení Planckovej konštanty, ktorá viaže frekvenciu fotónu a jeho energiu a jej číselná hodnota závisí aj na definícii kilogramu respektíve naopak. Takáto definícia tiež umožňuje presne merať hmotnosť bez potreby prístupu k prototypu alebo jeho kópii ako doteraz, napríklad pomocou tzv. Kibblových váh vyvažujúcich tiaž meraného telesa so silou vytváranou elektromagnetickým poľom.
Hodnota Planckovej konštanty bola samozrejme zvolená tak, aby kilogram podľa novej definície zodpovedal hmotnosti doterajšieho prototypu.
Podobne ampér bol zadefinovaný pevným zvolením elementárneho náboja, kelvin zvolením Boltzmannovej konštanty a mól zvolením Avogadrovej konštanty.
Nové definície vstúpia do platnosti 20. mája 2019.
Re: Dbdhjd
Od reg.: Pjetro de
|
Pridané:
19.11.2018 8:48
normalne, ked to chceme na urovni gymnazistu, tak podla znameho vzorca E=mc^2
mas 1 kg, zohrejes ho z 300K na 1000K a dodas mu/minies na to XZY joulov energie a to prepocitas do hmotnosti telesa a vyjde ti ze ma napr. 1,00000001 kg (ked to chces relativisticky)
nieco z buducnosti...
Od: FerinoX
|
Pridané:
18.11.2018 15:28
Hmotnost je neexistujuca velicina. Inak povedana aj RELATIVNA velicina. Ano, pod pojmom relativna velicina si mozete skor predstavit cas, ale to je nespravne.
Cas nie je relativny. Relativna je hmotnost. Podla toho je potrebne upravit aj niektore postulaty ako napr. ZZH a hlavne ZZE.
Re: nieco z buducnosti...
Od reg.: Pjetro de
|
Pridané:
18.11.2018 19:12
kuratenko hmotnost mozme uvazovat tiazovu a zatvrvacnu a oni sa rovnaju (lebo keby sa nerovnali, tak to pierko a kladivo by na Mesiaci nedopadli naraz)
dalej este relativisticku, lenze niektori radsej hovoria ze nenarasta relativisticka hmotnost, ale iba sa zvacsuje lorentzov faktor
hmotnost neexistuje a je relativna, zaujimave a preco potom napr. srandy ako hmotnost protonu ci elektronu sa radia medzi univerzalne konstanty
upravit je treba akurat tak tvoju gebulu
E <> mc2 mas sice pravdu (z isteho uhla pohladu) ale absolutne netusis preco a ako
zmena hmotnosti objektu
Od: onem
|
Pridané:
18.11.2018 22:17
Oni su dokonca schopni v mediach (napr. v televizii, dokonca v naucnej / dokumentarnej relacii) tvrdit, ze hmotnost telesa / objektu sa zmeni, ked sa dostane do ineho gravitacneho pola (na mesiaci ma (ci "bude mat") vozidlo inu hmotnost) alebo mu je udelovane zrychlenie / pretazenie (clovek xy pri hentakom pretazeni / zrychleni bude vazit 300 kilogramov).
Niekedy sa dokonca dostanu k hlaske, ze v beztiazovom stave (napr. na obeznej drahe pri rychlosti a smere kedy sa odstrediva sila s pritazlivou vynuluje, resp. ked proti zotrvacnosti nic nepuosobi (odpor)) teleso nic nevazi / nema hmotnost. Cloveka ktory take veci verejne rozprava a "pouca laikov" by som vzal do takeho stavu a udrel ho po hlave gramovym a potom kilogramovym objektom (pri podobnej rychlosti) nech pociti, ako tam oba objekty "nic nevazia".
Re: zmena hmotnosti objektu
Od reg.: Pjetro de
|
Pridané:
19.11.2018 8:58
no ... prave si to cele "troska" dokazil
v udreti po gebuli (tym istym sposobom a tou istou rychlostou) gramovym a kilovym predmetom predsa len budu nejake "nenapadne" rozdiely, kedze tu kineticku energiu ma absorbovat lebeňa udieraneho no a zotrvacna hmotnost kila a gramu su troska inde ... a je uuuuuuuuplne jedno ci obiehajuc na obeznej drahe Zeme alebo stojac v hrozivom gravitacnom poli Slnka
inak: to pustene pierko a kladivo na povrchu Mesiaca ked dopadli naraz, narobili na tom mesacnom piesocku uplne rovnaku sarapatu? resp. dopadli s rovnakou energiu? no asi nie ... ponivac kineticka energia pierka a kladiva bola 0,01s pred dopadom "troska" odlisna
Re: zmena hmotnosti objektu
Od: McUH
|
Pridané:
19.11.2018 13:43
Toto nie je dobrá analógia. Rovnako ako pierko aj menšie kladivko by urobilo menej šarapaty.
S pierkom sa rieši iný problém a klasická otázka znie - čo je ťažšie kilo peria (napr. vankúš) alebo kilo železa. Obe majú rovnakú hmotnosť a aj kinetickú energiu pri dopade, ale perie je deformovateľné pričom železo nie. Preto železo odovzdá energiu povrchu (deformuje ho) zatiaľ čo perie tú energiu z veľkej časti absorbuje (deformuje seba).
Re: zmena hmotnosti objektu
Od reg.: Pjetro de
|
Pridané:
19.11.2018 14:08
velky makovy prd sa zmeni a nie hmotnost sak o tom tu pisem preboha ... jak sa preboha moze hmotnost zmenit?
to jakoze ked na Zemi mam 85 kg a dementno-populisticky na Mesiaci 14 kg, tak tych 71 kg sa STRATILO ? AKOZE KDE ?
na obeznej drahe "v stave beztiaze" mam 0 kg, tam som sa stratil uz akoze uplne cely? vyparil som sa ked mam 0 kg? alebo som sa rozlozil na fotony ked mam 0 kg?
Re: zmena hmotnosti objektu
Od: McUH
|
Pridané:
19.11.2018 16:21
Problém je že mass aj weight sa zvyknú prekladať ako hmotnosť, a potom sa to pletie. SLEX pre hmotnosť uvádza "vlastnosť telesa daná gravitáciou" čo v zásade platí pre oba pojmy.
Možno experti na slovenčinu čo tu neustále detegujú by to vedeli rozsúdiť...
Re: zmena hmotnosti objektu
Od: Fako
|
Pridané:
20.11.2018 7:47
No veď to...
Tiaž je prejav hmotnosti v gravitačnom poli a zotrvačnosť je prejav hmotnosti pri zmene rýchlosti (tam, kde ide o hybnosť - môže to byť aj v beztiažovom stave).
Re: zmena hmotnosti objektu
Od: LytaRyta
|
Pridané:
19.11.2018 19:17
tak novinári to kus pletú,
(sa nezaoberajú do hlbky len 1 (dvoma) obormi, oblastami, x, nespočet "obormi", (častokrát ich novinárčina ide v štýle, "čo článok - to iná oblast", a potom to aj tak vyzerá..
Re: zmena hmotnosti objektu
Od: slecna.l
|
Pridané:
20.11.2018 10:52
To je jedno, kolkymi oblastami sa zaoberaju - ked o niecom pisu, mali by tomu aspon principialne rozumiet a obsiahnut beznu terminologiu. (Ako sa to nerobi: Tomas Prokopcak s filozofickymi uvahami o fyzike.)
Myslim, ze tu je admin vacsinou v obraze, akurat mu niekedy ujde stylizacia doslovneho prekladu.
"..V prípade kilogramu je nová definícia postavená na zvolení Planckovej konštanty, ktorá viaže frekvenciu fotónu a jeho energiu a jej číselná hodnota závisí aj na definícii kilogramu respektíve naopak..." - to je taká
Ani nie. Predtym bol kilogram zadefinovany na zaklade itemu kdesi v Parizi a Planckova konstanta na zaklade kilogramu. Cim presnejsie si dokazal odvazit ten valec, tym presnejsiu si dokazal vypocitat hodnotu Planckovej konstanty.
Po novom proste planckova konstanta je zadefinovana ako exaktne cislo. Teraz cim presnejsie odvazis ten kuzel v Parizi, tym presnejsie zistis, o kolko sa jeho hmotnost odchyluje od kilogramu.
Podobne to niekedy bolo s metrom, ked rychlost svetla bola deefinovana na zaklade jedneho metra a meter bol tusim tiez na zaklade nejakeho realneho objektu. Teraz je meter definovany na zaklade rychlosti svetla, ktorej sa udelilo konkretne, fixne cislo. Inak povedane, predtym si zmeral meter a na zaklade toho vypocital rychlost svetla. Teraz zmeras rychlost svetla a na zaklade toho vypocitas, aky dlhy je meter.
kua preco nemozme mat vlastne miery? napriklad jeden janosik = 39 ostiepkov, jeden ostiepok = 172,471789 bryndziakov ale musime sa zase prisposobvat francuzom? keby som vyhral volby tak hned zavediem nove miery lebo to je to co slovensko najviac trapi.
Ako sa meris gracitacne zrychlenie pre Kibblovu vahu
Od: mgr
|
Pridané:
19.11.2018 9:55
Definiciu kg cez Planckovu konstantu chapem, ale nechapem, ako chcu pouzit Kibblovu vahu na vytvorenie telesa s hmotnostou 1kg pofdla tejto novej definicie.
Kibblova vaha, ak to spravne chapem, porovnava magneticku silu s tiazou telesa, a tato tiaz zavisi od gravitacneho zrychlenia.
Zaujimao by ma, are su prakticky pouzitelne metody na stanovenie gravitacneho zrychlenia v mieste, kde je postavena Kibblova vaha, ktore by nevychadzali zo znamej hmotnosti telesa. Alebo iak, ako sa da Kibblova vaha nakalibrovat bez toho, aby som mal teleso o znamej hmotnosti ?
Lebo inak mi to zatial pripada ako definicia kilogramu kilogramom.
Re: Ako sa meris gracitacne zrychlenie pre Kibblovu vahu
Od: mgr
|
Pridané:
19.11.2018 12:28
Tak uz viem ako, pouziva sa absolutny gravimeter, ktory meria zrychlenie voleho padu vo vakuu, co je metoda od hmotnosti nezavisla. Meria sa laserovym iterferometrom (draha) a atomovymi hodinami (cas).
neprihlásený 
