neprihlásený Utorok, 26. novembra 2024, dnes má meniny Kornel
Čínske mesto chce zabezpečiť nočné osvetlenie satelitom

Značky: Čínazaujímavosti

DSL.sk, 18.10.2018


Čínske mesto Chengdu s cca 11.5 miliónmi obyvateľov plánuje zabezpečiť svoje nočné osvetlenie pomocou satelitu.

Avizujú to noviny People's Daily Online.

Satelit má byť schopný odrazeným svetlom zo Slnka osvetliť oblasť s priemerom od 10 do 80 km, pričom osvetľovaná oblasť sa bude dať kontrolovať s presnosťou na desiatky metrov. Podľa Asia Times bude satelit odrážať svetlo reflexným povrchom na ramenách podobných aké sa používajú u satelitov pre solárne panely, pričom oblasť sa bude dať kontrolovať ich natáčaním.

Intenzita má dosahovať osemnásobok intenzity Mesiaca a má byť podľa People's Daily Online dostatočná na nahradenie pouličného osvetlenia.

Či mesto plánuje prestať používať pouličné osvetlenie respektíve vôbec aká je presne jeho miera zapojenia nie je jasné, keď noviny citujú len predstaviteľov zrejme zapojených spoločností a inštitútov.

Zároveň k dispozícii nie sú žiadne technické detaily a nie je jasné v akej výške má satelit letieť ani jeho ďalšie parametre. Na nízkej orbite napríklad okolo 400 km na akej je ISS trvá obeh celej Zeme len cca hodinu a pol, mesto by mohlo byť osvetlované len minúty z toho. Pre dlhšie súvislé osvetlenie by satelit musel byť na orbite výrazne nad 10 tisíc km, statickú pozíciu nad daným miestom na Zemi má pri obehu nad rovníkom až pri výške cca 35.8 tisíc km.

V každom prípade satelit má byť podľa novín vypustený v roku 2020.


      Zdieľaj na Twitteri



Najnovšie články:

Aj Xiaomi bude mať vlastný procesor pre smartfóny
NASA si objednala vypustenie helikoptéry na Titan, od SpaceX
Notebookov s novým Snapdragonom sa malo predať iba 720-tisíc
Ceny RAM by v 2025 mohli klesnúť, odhadujú analytici
Štátna zaručená konverzia dokumentov má zase výpadok
O2 zvyšuje ceny programov Radosť - aktualizácia 1
Raspberry Pi má nový model, Raspberry Pi Pico 2 W
Japonci uviedli ethernetový kábel s magnetickým konektorom
Starship by mohla za najbližšie štyri roky uskutočniť až 400 štartov
Protimonopolný úrad začal prešetrovať, prečo v SR nie sú skutoční virtuálni mobilní operátori


Diskusia:
                               
 

https://bit.ly/2Ev0V9e

akurat namiesto severokorejca to spravi cinan...
Odpovedať Známka: -1.4 Hodnotiť:
 

Kuričova žena po česky s tým skracovačom.
Odpovedať Známka: 3.8 Hodnotiť:
 

A bude to blikať ako čínska ledka s nekvalitným zdrojom. Ľudia budú mať z toho epilepticke záchvaty, nebudú môcť späť a začnú páchať samovraždy a masové vraždy .
Odpovedať Známka: 4.0 Hodnotiť:
 

nestačí somnabulom svit Mesiaca, odvčúl budú loziť v horiznontále, ťahaný smerom do hora v rozpore s gravitáciou po obvodovom murive každú noc s paprčami napriahnuté smerom do neba za jagavým Slnkom z Al fólie.



Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

Čínsky nekvalitný zdroj ? A vyrába niekto okrem číňanov nejaké zdroje ?
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Na Murgaske kazdy rok...
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Vyrobí majster a potom sa to prezentuje ako študentská práca? :D
Odpovedať Hodnotiť:
 

Existujú aj kvalitné čínske zdroje, ktoré neblikaju . Ale ked má človek zápchu vidí všetko negatívne a chce sa hádať pre slovíčka
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

PWM zdroje blikajú.
Nie za všetko môže zapcha, veľa komplikácií spôsobuje aj staroba. Najhoršie je keď ma človek zápchy a je starý.
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

Mňa raz tak prehnalo, že bolo lacnejšie sa odsťahovať, ako nájsť niekoho kto by to
poupravoval
Odpovedať Známka: 7.8 Hodnotiť:
 

PWM zdroj ti vadí a televízor/monitor nie? Zaujímavé.
Odpovedať Hodnotiť:
 

A hvezdari nebudu mit co zrat.
Odpovedať Známka: 9.3 Hodnotiť:
 

a co taki vecerni mestski rozsvecovaci?
Odpovedať Známka: 8.8 Hodnotiť:
 

Nie, deti a teenageri budu i nadalej fajcit travu. O to blikajuce svetlo hrejive teplo isto neprideme.
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

Skôr mám pocit, že je to zatiaľ úplne nerealizovateľná blbosť. Aby to vôbec mohlo fungovať, musela by to byť geosynchrónna orbita, čiže 36000 km nad povrchom. V prípade, že by to bolo ideálne zrkadlo, by muselo mať plochu okolo 2 km^2...
Odpovedať Známka: 7.9 Hodnotiť:
 

To bude podobny fail jak s tym cinskym super autobusom co mal jazdit ponad auta. Len drahsi.

https://dopice.sk/m4I
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Alebo rusky elektromobi...
Odpovedať Známka: -1.1 Hodnotiť:
 

Ruský elektormobil je realita ! Na nejakom vidieckom Moskviči IŽ , ktorý skončil výrobu pred 30 rokmi !
To vieš , Krajina kde včera znamená zajtra !
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

rusi si elektromobily kupujú, vyrábajú i prerábajú, ale iná trieda sú ukrajinci - kúpia iMiEV a implantujú ho do staručkíhu záporožca! prípadne motor z leaf-a a previnú ho, lebo nemajú toľko batérií. a všetko to jazdí.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

asponze sa vzdy mozeme spolahnut na odbornikov na dsl.sk
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

mám pocit ... týmto keď na mňa niekto niečo začne ... viem že to nedopadne dobre a blbcovi nevysvetlis
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

Tak sa ani nepokúšam...
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ako si vyratal, ze by to muselo mat 2km^2?
Rusi uz tieto pokusy robili, Znamya 2 osvietila s 25 metrovou kruhovou plachtou kruh o priemere 7 km s intenzitou 5 splnov.
TJ CInania asi nebudu potrebovat viac, nez 100m priemer.
Jedine budu musiet zmenit zakrivenie, cim dalej pojdu, tym mensi rozptyl. Ale velkost plachty sa nemeni, pretoze vzdialenost je irelevantna. Uz na ZS sa uci, ze vzhladom na vzdialenost Slnko- Zem, mozeme slnecne luce povazovat za rovnobezne, tj par tisic km hore dole, stale sa bude od plachty odrazat to iste mnozstvo svetla. A kedze jedina strata bude v atmosfere, ak si nad nou, to uz je jedno. Ked osvietis odrazom taku istu plochu, bude tam ten isty jas.

Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Mno... ze "Uz na ZS sa uci, ze vzhladom na vzdialenost Slnko- Zem, mozeme slnecne luce povazovat za rovnobezne" by priekazne vysvetlovalo minimalne stav prechodu Intelu na 10nm vyrobny proces.
Odpovedať Známka: -2.5 Hodnotiť:
 

To vôbec nie je pravda. Ak máš zrkadlo, ktoré odráža Slnko, v ideálnom prípade bude intenzita rovnaká, ako keby si mal v tom smere rovno kúsok Slnka.

Aby si dosiahol 8-krát väčší osvit, ako je od Mesiaca, čiže 50000-krát slabšie, ako od Slnka, potrebuješ zrkadlo s veľkosťou 1/50000 jeho priestorovouhlového rozmeru, čiže zhruba 1/220 lineárneho uhlového rozmeru. Keď to preškáluješ na vzdialenosť 36000 km, je to polomer 764 m, čiže potrebná plocha je 1.83 km^2.
 
Ak by si nejak vedel celú zachytenú energiu odraziť na Zem, stačilo by samozrejme omnoho menej (50000-krát menej, ako plocha, ktorú chceš osvetliť). Znamya bola na nízkej orbite, tam by stačilo tiež len malé zrkadlo, lenže z nej sa nedá konštantne osvetľovať jeden bod na Zemi.
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

trochu si to s tymi priestor-uhlami prekombinoval.

Slnko na Zem dava max.120000lux, Mesiac povedzme priemerne tvojich 0,25lux. Takze potrebujeme Zem osvietit 120000/,025*8=2lux. Cize maly rozdiel na vstupe (1/60000 Slnka), ale to aj tak hovorime o osvite cez atmosferu.

Na kruh na Zemi 80km potrebujeme dopravit svetelny tok(80000^2*3,14/4)*2=10,07 Glm

Takyto svetelny tok dokaze odrazit konvexne zrkadlo, ktore je osvetlene 120000lux, s plochou 10,07Glm/120000lux=83890m^2 a priemerom 326m.

Sukromne si myslim, ze ten 8x osvit ma byt pri priemere 10km, nie 80km, a dostavame sa na zrkadlo s priemerom 41m.
Odpovedať Hodnotiť:
 

zrkadlo bude v noci "za" Zemou, cize moze skoro idealne vyuzit svoju plochu a odrazat svetlo. Nikde nie je napisane, ze vykon bude/musi by konstantny. Ani netreba, lebo sumrak nieco vykompenzuje. Najvacsie osvietenie bude alebo v prostred trvania noci, alebo rozumnejsie v prvej casti noci, ked po uliciach pobehuje najviac cinanov. Podla toho ako nastavia polohu zrkadla voci Slnko-Zem.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Hej, lenže ti ušla podstatná vec, že tvar zrkadla nič neovplyvní, Slnko proste viac svetla nedá. Tvoj výpočet ráta s predpokladom, že Slnko je bodový zdroj. Potom by stačilo vziať celkový tok a naškálovať konvexné zrkadlo na zhruba 1/50000 plochy, ktorú chceš osvetliť. Lenže to nie je pravda, a tvarom zrkadla to nijak nevyriešiš.
Odpovedať Hodnotiť:
 

A ešte inak, volá sa to aj "zákon zachovania etendue", https://en.wikipedia.org/wiki/Etendue a úzko to súvisí s druhým termodynamickým zákonom. Keby to fungovalo tak jednoducho, dokázal by si napríklad sústavou zrkadiel ohriať teleso na vyššiu teplotu, ako má povrch Slnka, čo je priamym porušením 2TZ.
Odpovedať Hodnotiť:
 

co to pises? Cela optika, je potom zaloznena na fantazii? Denno denne sa aj v beznom zivote stretavas s koncentrovanim aj rozptylovanim svetelneho toku. Vsak chod von, zober si lupu a zaostri si na ruku.

Slnko nemusi dat "viac svetla" ako dava. Ani netreba kalkulovat s prekonanim jeho povrchovej teploty. 30tis km je zanedbatelna vzdialenost voci vzdialenosti Slnko-Zem. Svetlo na tejto vzdialenosti je prakticky rovnobezne. Mozes ho koncentorovat ako v kazdom jednom dalekohlade, alebo ho rozptylovat.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Co nie je pravda. TAkychmudrlantov milujem. Scitanie Ti ide, ale logicke uvazovanie vobec. Ze by ITckar z ekonomickej? Vrat sa k mojmu vysvetleniu, a povedz mi, co tam nesedi. Konkretne. Nerataj svoje blbosti, ale povedz, kde mam chybu.

Na zrkadlo na geostacionatnej drahe bude dopadat presne ta ista intenzita slnecneho ziarenia, ako na LEO. Ked je zrkadlo ten iste konstrukcie, odrazi sa teda presne tolko isto ako pri ruskom experimente. TJ ide len o to, co sa bude diat dalej. V oboch pripadoch budu straty od LEO po Zem rovnake. Na useku geostacionarna po LEO ziadne straty nebudu, kedze tam je skoro vakuum.
TJ jedine o co ide je rozptyl luca. AK Cinania z EO dokazu skoncentrovat svetlo tak, aby svietilo na rovnaku plochu, ako Rusi, tak vysledok bude ta ista intenzita. Cim je zdradlo dalej, tym je t osamozreme technicky narocnejsie na presnost zrkadla. Ale vobec ho nepotrebujes ho zvacsovat, jedine presnejsie vyrobit.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Miluješ, pretože máš o geometrickej fyzike stredoškolskú predstavu, ktorá ale nie je pravdivá; a navyše nerozumieš pojmu intenzity. Pokúsim sa to ešte raz vysvetliť, a budem dúfať, že nie márne. Tie "blbosti" sú práve odpoveďou ;-)

Intenzita bude dopadať tá istá, pretože sa vo vákuu vždy zachováva. Takisto sa zachováva integrálny tok, lenže ten tečie cez stále väčšiu plochu, takže hustota toku klesá so štvorcom vzdialenosti. To môžeme ignorovať, GEO je stále oveľa nižšie, než 1 AU.

Keď sa pozeráš do zrkadla na satelite, vidíš obraz Slnka s rovnakou intenzitou, ako keby si sa doň pozeral priamo. Ak by Slnko bolo bodové, je to jedno. Lenže bodové nie je a ak chceš dosiahnuť rovnaký osvit, rovinné zrkadlo musí byť aspoň také veľké, aby si v ňom videl celé Slnko. Ak ti stačí 1/50000 osvitu, stačí zrkadlo, v ktorom uvidíš 1/50000 Slnka, čo pre GEO vychádza tak, ako som spočítal.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Je to to isté, ako keby si mal nad Zemou čiernu plachtu a v nej dieru. Ak chceš rovnaký osvit, musíš cez dieru "vidieť" celé Slnko, ak chceš nejaký zlomok, musí byť diera dosť veľká, aby v nej bolo vidieť práve taký zlomok Slnka.

Intenzita sa nedá nijak "koncentrovať". Čo sa zrkadlom dá spraviť, je zväčšiť celkový dopadajúci tok svetla. Ak sa postavíš do ohniska parabolického zrkadla a namieriš ho na Slnko, intenzita je stále tá istá, akurát prichádza nie iba zo smeru Slnka, ale zo všetkých možných smerov, takže výsledný osvit je obrovský. Problém je práve to, že na to treba veľkú plochu zrkadla.

Aj keď pre bodový zdroj to funguje práve tak, ako sa to učí na ZŠ, pre Slnko to už nie je aplikovateľné a nedá sa to oklamať tak jednoducho, ako si predstavuješ.
Odpovedať Hodnotiť:
 

akoze sa neda intenzita koncentrovat? Ked sa moze intenzita zmensovat so stvorcom vzdialenosti, moze sa aj optickou sustavou koncentrovat, teoreticky na hodnotu zdroja. Koncentracia/rozptylenie svetelneho toku, je zvacsovanie/zmensovanie intenzity osvetlenia.

Ked uz nic ine, fakt si myslis, ze su vsetci cinania jebnuti?
Odpovedať Hodnotiť:
 

tvoj priklad s plachtou je zly, a na tom to mas cele postavene. Za prve preto, ze diera nevie koncentrovat ani rozptylovat, len zatienovat.

"Ak chceš rovnaký osvit, musíš cez dieru vidieť celé Slnko" Lenze ta diera nemusi mat priemer Zeme, ale staci skutocne taka mala, ze vidis okom cele Slnko. Svetlo co dopada na antarktidu na intenzitu do tvojho oka, nehra rolu.

Keby si mal plachtu vo vyske 10km s dierou 100m, a ty si stal v strede osvetleneho disku, tak je to rovnaka intenzita ako keby ziadna plachta nebola. Keby si ale dokazal dat do tej diery 100 metrovu sosovku, tak ver, ze si prestenes mysliet, ze sa intenzita neda koncentrovat.
Keby si dal do tej diery rozptylku (rozptylna sosovka) tak prezijes, a zo svetla, aj ked nizsej intenzity sa potesia aj ludia mimo povodneho 100m osvetleneho disku. Hotovo. Ziadna veda. Zo zrkadlom, ktore by bolo za Zemou (nie v jej tieni) je to to iste.

Inak pozdravuju ta prevadzkovatelia koncentracnych termickych slnecnych elektrarni z Kalifornie.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Jednoducho nemáš ujasnené pojmy, a najskôr to bude tým, že si sa nikdy nenamáhal o tom zistiť niečo viac, ako sa učí na strednej škole, teda prípad dokonale rovnobežných lúčov. Intenzita je množstvo energie, za čas, z malého priestorového uhla cez malú plôšku. Tok je čisto množstvo energie za čas, bez závislosti od uhla.

Intenzita sa nijak koncentrovať nedá. Šošovka môže zvýšiť celkový osvit, ale nikdy nie intenzitu z jedného smeru. Iba sa integruje cez podstatne väčší priestorový uhol, takže prijatá energia (tok) zodpovedá ploche šošovky. Solárny článok môže fungovať dobre pri obrovskej hustote toku, ale na intenzite mu nezáleží, zaujíma ho iba osvit.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ani ďalej nemáš pravdu. Ak máš vo výške 10 km plachtu s dierou 100 m, jej uhlový priemer je 0.01 radiánu, čo je trochu viac, ako uhlový rozmer Slnka (0.093 rad), takže celé Slnko v nej budeš vidieť a hustota toku bude rovnaká (proste plachta zatemní iba oblohu). Ale ak je diera menšia, ako 93 m, už to neplatí. Ak by diera mala 1 mm, myslíš si, že 10 km za ňou to budeš mať ostrý osvetlený bod s priemerom 1 mm? Nie, budeš mať obrovskú, ale slabučko osvetlenú oblasť -- veľmi slabo exponovaný obraz celého Slnka. Keby si tam dal film, po dlhej dobe by sa naň krásne exponovalo Slnko.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Toto si dal uplne odveci reakciu. Nedas si povedat. Mas bordel v tom co je tok, intenzita, energia.
Kup si lupu, lebo detstvo si evidentne prezil v panelaku.
Odpovedať Hodnotiť:
 

No jo, škoda času, čo som s tebou stratil. Ale pokiaľ neplánuješ navrhovať nejaké životu nebezpečné optické systémy, pokojne si ži ďalej :-)
Odpovedať Hodnotiť:
 

si tvrdohlavy. Nereagoval si na moj priklad z lupou, len sem pleties cameru obscuru. Ignorujes realne vysledky rusov, ignorujes fyziku. Akurat si myslienkove uviazol v zakone zachovania etendue a v rozdiele medzi bodovym a plosnym zdrojom svetla.

Naposledy: NEZALEZI na geometrickom tvare prichadzajuceho svetla. Ak raz na nejaku plochu dopadne svetlo v nejakom vykone, tak tento sa da zrkadlom spravneho tvaru rozlozit na vacsiu, alebo koncentrovat na mensiu plochu. To ze sa tak neda dosiahnut vyssia teplota, ako je na povrchu Slnka je irelevantne. Ved doboha ani ty nemozes ignorovat existenciu newtonoveho dalekohladu.

O veci ktore ja projektujem sa neobavaj. Funguju a budu.
Odpovedať Hodnotiť:
 

OK, kontrolná otázka. Pozrieš sa cez Newtonov ďalekohľad do Slnka. Ako bude vyzerať v ohnisku intenzita (radiance, zář) a ako hustota sveletného toku (flux density)?
Odpovedať Hodnotiť:
 

A ozaj, výrok "Ak raz na nejaku plochu dopadne svetlo v nejakom vykone, tak tento sa da zrkadlom spravneho tvaru rozlozit na vacsiu, alebo koncentrovat na mensiu plochu." vôbec nie je pravdivý.

Skús skoncentrovať svetlo zo zamračenej oblohy (kde lúče prichádzajú z polovice priestoru zhruba rovnomerne). Môžeš mať zrkadlá a šošovky, aké len chceš, z toho nikdy žiadne zvýšenie hustoty toku nebude, práve preto, že svetlo prichádza z rôznych smerov.
Odpovedať Hodnotiť:
 

tu je zaklad tvojho nespravneho predpokladu. Proste uvazujes zrkadlo, ktore pokryva 1/50000 plochy Slnka a hotovo. A podla tvojej logiky, sa evidentne jedna o PLOCHE zrkadlo. Zredukoval si intenzitu na 8nasobok splnov a co dalej?
Tak nam prosim ta vysvetli, ako tymto zrkadlom osvietis PRAVE oblast s 80km priemerom na Zemi?

Este nic?
Odpovedať Hodnotiť:
 

https://goo.gl/qfXsYf
Odpovedať Hodnotiť:
 

Zrkadlom na GEO nikdy slnečným svetlom neosvietiš práve oblasť s 80 km priemerom, proste sa to nedá. Rovnako, ako sa to nedá ani šošovkou alebo ničím iným.
Odpovedať Hodnotiť:
 

prepac, mal som trpezlivost, ale uz nemam pre teba ine meno ako tvrdohlavy hlupak

https://goo.gl/bjuMc4

(V nórskom meste Rjukan bojujú proti zimnému šeru obrovskými zrkadlami)
Odpovedať Hodnotiť:
 

No jo, došli argumenty :-)
Dojdi niekedy na bratislavský matfyz, ja ti to pokojne vysvetlím aj s obrázkami alebo nejakým experimentálnym setupom.
Odpovedať Hodnotiť:
 

argumentov, vcitane realizacii som ti ponukol dost.

Ak su na matfyze vsetci ako ty, boh nas chran. Vlastne ten nejestvuje... tak sme v <>
Odpovedať Hodnotiť:
 

https://goo.gl/tDBYZe
Odpovedať Hodnotiť:
 

https://www.youtube.com/watch?v=KV0ASy7KE5I
Odpovedať Hodnotiť:
 

Joj, dieťa zlaté, zabudni všetko, čo som doteraz písal a znovu, na elementárnej úrovni.

Keď sa pozrieš ďalekohľadom do Slnka, nevidíš väčšiu intenzitu (tým myslím "radiance", dE/(dA*dt*d&#937;*cos &#952;). Na každú bunku sietnice dopadá taká istá intenzita, ako keď sa pozrieš do Slnka priamo. Akurát tých zasiahnutých buniek je omnoho viac, pretože ďalekohľad obraz zväčšuje. Preto si pri tom môžeš spáliť šošovku, ale nie sietnicu. Tok a energia budú veľké, pretože Slnko bude zaberať omnoho väčší priestorový uhol. To isté platí pre konkávne zrkadlo.

Pri konvexnom to platí tiež. Keď vidíš Slnko v konvexnom zrkadle (môžeš skúsiť na takom tom dopravnom, čo sa dáva na neprehľadné križovatky), intenzita je rovnaká, ale tok je malý -- kvôli geometrii zrkadla ho vidíš menšie, pod menším priestorovým uhlom, a teda príde menej energie. Keď tam pozrieš, na sietnici ti tiež ostane bodka, ale bude menšia, ako pri pohľade do Slnka.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Extrémny prípad je, keď dáš Slnko do jedného ohniska eliptického zrkadla a sám vojdeš do druhého. Vtedy v každom smere vidíš povrch Slnka, a teda prijatá energia je obrovská. Intenzita Slnka je 20 MW/(m^2*sr), tu je uhol 4pi, takže dokopy dostávaš 250 MW na každý m^2.

Keby si bol na povrchu Slnka, Slnko zaberá práve polovicu zo 4pi, teda dostávaš 125 MW/m^2. Kvôli závislosti od uhla je tok energie polovičný (62 MW/m^2). Vo vzdialenosti 1 AU Slnko zaberá 6.86e-5 steradiánu, po vynásobení dostávame známu slnečnú konštantu, 1.37 kW/m^2.

Ak si na Zemi a pozrieš sa z ohniska parabolického zrkadla na Slnko, môžeš si ho poriadne "zväčšiť", a dostať úmerne vyšší výkon, lebo na teba bude svietiť z mnohých rôznych smerov. Ale vždy si limitovaný tým, koľko steradiánov tvojho zorného poľa zrkadlo zaberá, krát 20 MW/(m^2*sr). Pre ďalekohľad platí to isté, ak doň pozeráš, Slnko vidíš pod veľkým priestorovým uhlom (a potom ho nevidíš vôbec, lebo oko na to nie je stavané).
Odpovedať Hodnotiť:
 

Príklad so šošovkou tiež nie je dobrý. Ak si medzi oko a Slnko dám lupu tak, aby okolo bolo v ohnisku, dosiahnem to, že zo všetkých smerov, kde vidím samotnú šošovku, prichádza taktiež aj ostré slnečné svetlo s 20 MW/(m^2sr) a mám po oku.

Ak mám dvakrát slabšiu šošovku (polovičnú dioptriu) s inak rovnakými rozmermi, ohnisko má dvakrát ďalej, takže ju vidím pod asi 4-krát menším priestorovým uhlom. Táto mi teda do oka pošle iba 4-krát menej svetla. A toto platí pre akúkoľvek optickú sústavu zrkadiel a šošoviek.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Preto pre čínsky príklad platí toto: chceme asi 2 luxy, teda 1/50000 slnečného osvitu. Zrkadlo, či už bude konvexné alebo konkávne, musí zaberať aspoň 1/50000 uhlovej plochy Slnka, teda 1.37e-9 steradiánu, čo sú pre GEO spomínané 2 km^2. V takom veľkom zrkadle plochom sa nám odráža práve 1/50000 Slnka a všetko je fajn.

Teraz povedzme, že máme správne parabolicky konkávne zrkadlo s priemerom 40 m a čínske mesto bude presne v jeho ohnisku. Číňan ale teraz v zrkadle nevidí celé Slnko, ale iba jeho malú časť, presne takú veľkú, ako je fyzická veľkosť zrkadla (ak sú lúče medzi zrkadlom a Slnkom rovnobežné, musí to platiť), teda kruh s priemerom 40 m. Tento kruh ale zďaleka nedáva toľko energie, ako celé Slnko!

Naopak lúče z iných častí Slnka síce môžu zasiahnuť konkávne zrkadlo, ale nebudú mať správny smer (rovnobežný s optickou osou), takže po odraze neprejdú ohniskom a Číňan ich neuvidí, zato osvetlia inú časť Zeme alebo sa odrazia úplne preč.
Odpovedať Hodnotiť:
 

A pri spravnom natoceni zrkadiel z toho vznikne lupa a budu nas palit ako mravcov.
Odpovedať Známka: 9.4 Hodnotiť:
 

len s tym rozdielom, ze to bude v noci...
Odpovedať Známka: 8.2 Hodnotiť:
 

Spomínam si, že to dávno plánovali Rusi. Vraj to malo byť na osvetlenie v prípade nejakej katastrofy a pod...
Určite niekto s tunajšieho osadenstva to prepočíta aké veľké zrkadlo je potrebné pre družicu na geostacionárnej dráhe a presnosť zamierenia... prípadne iné problémy s tým spojené. A rovno môžeme urobiť aj ekonomickú analýzu či sa to vyplatí alebo sa to vyplatí len nejakým súdruhom.
Odpovedať Známka: 8.8 Hodnotiť:
 

Hlavne som zvedavy ako im to osvetlenie bude fungovat ked bude zamracene :D
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

To viem presne - mizerne ;-)
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

boze, ved to je jasne, vtedy predsa satelit klesne pod oblaky..
Odpovedať Známka: 9.3 Hodnotiť:
 

to by nepresli slnecne luce nanho aby mohol odrazat svetlo. Ale mohol by vysunut sklenene trubicky cez oblaky ktore by boli naplnene svetlom.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Nestaci dat do oblakov tie plastove flase plnene vodou, ci cim? Urcite ste videli tie propagacne videa na nejake "revolucne" svetlo v Afrike :D
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

ked je mesiac v splne, tak dava svetlo aj cez mraky, a toto ma byt 8x jasnejsie
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

Si trebalo nastudovat, ci firmament podporuje vrstvy, lebo podla zatmeni, ked je tam raz satelit, zamracene byt uz priekazne nema kde.
Odpovedať Známka: 2.7 Hodnotiť:
 

v cine maju "zamracene" na mnohych miestach aj vtedy, ked na oblohe nemaju zrovna ziadne oblaky.
Odpovedať Známka: 1.4 Hodnotiť:
 

Pre prácu čínskych detí nič nemožné.
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Ale ved uz ten satelit mohli rovno navrhnut, aby cez den vrhal tien a aj klimatizaciu by hned priekazne vyriesili.
Odpovedať Známka: 3.6 Hodnotiť:
 

Priekazne myslíš zatmenie slnka?
Odpovedať Známka: 4.0 Hodnotiť:
 

Jasneze nie. To by sa prehrieval. Len namiesto svetla by vtedy odrazal priekazne vhodny tien.
Odpovedať Známka: 3.7 Hodnotiť:
 

To by tam museli vystrelit tvoju mamu.
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

Svetelny smog nabera uplne iny level ...
Totalna sprostost ... ked bude zamracene, tak potom co?
Nech to daju do libracneho bodu a mozu takto osvetlovat celu odvratenu pologulu ...
Odpovedať Známka: 2.0 Hodnotiť:
 

presne to mi napadlo, s tým smogom. keďže to bude odrážať priamo slnečné žiarenie, tak z toho možno blbnúť aj rastliny, keďže nikdy nebudú mať tmu iba také šero. nehovoriac o iných tvoroch. pointa osvetlenia ulíc je v tom, že ostatné - hlavné súkromné priestory - majú v noci aspoň akú takú tmu. ako experiment, či to dokážeme, je to pohode, ale na také to denné alebo vlastné nočné žuvanie nič moc.
Odpovedať Známka: 8.9 Hodnotiť:
 

na zrkadlo namaľujú šablónu, aby boli osvetlené len ulice
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Kua rychlo treba podat patent na nejaku e-ink plachtu odrazajucu slnecne ziarenie. To by si mohol kazdy potom vypnut u seba nocne osvetlenie. Len by mu tam dali nejaky ten pixel
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Uz nikdy nebude noc.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Neviem, kedy v Cine spia, ale mne keby niekto svietil celu noc do okna, tak mu ublizim.
A chyba mi tu odborne vyjadrenie, ako je takyto projekt realizovatelny v pripade plochej Zeme.
Odpovedať Známka: 8.1 Hodnotiť:
 

1. nemusis nikomu ublizovat, staci zastriet rolety, zaluzie...
2. v pripade plochej zeme, je to teoreticky mozne pomocou velkeho silneho dronu ktory sa solarne automaticky nabija a leti velmi vysoko. Ale aj tak z tohto projektu nic nebude, lebo je to len vesmirna propaganda a o 5 rokov zabudnete ze takyto clanok existoval a nikdy sa nebude realizovat. Tak ako so vsetkym.
Odpovedať Známka: 4.3 Hodnotiť:
 

diskusie na dsl.sk nezabúdajú
Odpovedať Známka: 8.3 Hodnotiť:
 

no pamatam si mnoho clankov o tom ake revolucne technologie s vydrzou baterii maju prist. Nikde nic.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Keby si bol v Číne, tak by ti pravdepodobne ublížili za takýto pochybovačný komentár. Minimálne degradáciou sociálneho statusu.
Odpovedať Známka: 1.4 Hodnotiť:
 

Asi si este nikdy nebol za polarnym kruhom, ze? Alebo to mas z toho, ze ti niekto ublizil?
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

Prehodnocujem svoje rozhorcenie. Za polarnym kruhom som nebola; na Islande hrube zavesy fungovali.
A nevylucujem, ze to mam z nejakej traumy, lebo som citliva na nespravodlivost, obzvlast, ked sa deje mne.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Ema D. si to ty ? &#128514;&#128514;&#128514;
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ako sa teraz budu obcania stazovat na lamparni?
Odpovedať Známka: 8.0 Hodnotiť:
 

V Číne sa nesťažuje.
Odpovedať Známka: 9.0 Hodnotiť:
 

To je hlúposť. V noci predsa slnko nesvieti.
Odpovedať Známka: 9.1 Hodnotiť:
 

Pozdravujem cocika do Chengdu
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

presne to iste mi napadlo :)
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

V 2020 mala byt zakldna na Mesiaci a prva noha na Marse.

A nova dialnica do Kosic.

Nuz... radujte sa vesmirny ludia. Budete mat nove rendre.

Novy cinsky film v koprodukciu s hollywoodom.
NASA uz chysta kulisy nebojte nic.
Odpovedať Známka: 1.1 Hodnotiť:
 

Z tychto 3 projektov by sa este dala stihnut zakladna na mesiaci a 1. clovek na marse. Dialnica do Kosic je daleko razsie realizovatelny projekt.
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

a co tak zabalit mesiac do folie.
bude to lepsie ako spln.
dokonca staci jedna polovica.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Len kde zoberies na Mesiaci tolko svistov..
Odpovedať Hodnotiť:
 

Chlapi, kto z vas vedel, ze take mesto existuje?
Ten nazov mesta citam 1. krat.

A pritom by som hned dal 20+ US miest s >1M obyvatelmi.
Smutne, hanbim sa -/

Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

V čínskom poňatí asi 1M nie je mesto
Ako u nás mesta ktoré majú 15k obyvateľov
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

čínske oblaky asi putujú iba cez deň, v noci je plech.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Ten pocit ked mestecko v cine ma 2x viac obyvatelov ako cele slovensko...
Odpovedať Hodnotiť:

Pridať komentár