Podľa prvotných informácií americkej vesmírnej agentúry NASA sú všetky tri lode letiace k Marsu v rámci misie InSight, ktoré odštartovali v sobotu, v poriadku a NASA s nimi nadviazala komunikáciu respektíve úspešne prijala signály.
V rámci misie InSight v sobotu o 13:05 nášho času, v prvý naplánovaný termín, raketa Atlas V úspešne vyniesla zo základne amerického letectva Vandenberg v Kalifornii na trajektóriu k Marsu samotnú sondu InSight a dva sprievodné satelity MarCO, Mars Cube One, formátu nanosatelitov približne rozmerov 3 x 2 CubeSat kociek.
InSight sa po dvoch zážihoch druhého stupňa rakety Centaur oddelila 93 minút po štarte, mikrosatelity krátko po tom.
Prvý rádiový kontakt so samotnou InSight uskutočnila NASA úspešne o 14:41. Nanosatelity MarCO, ktoré najskôr museli roztvoriť svoje dva solárne panely o veľkosti 30 cm x 30 cm, zaslali svoj signál úspešne o 21:15 a 22:58.
Video zo štartu misie InSight (video: NASA / JPL-CalTech)
Loď teraz čaká takmer sedemmesačná cesta k Marsu o dĺžke cca 300 miliónov míľ, v prepočte cca 483 miliónov km. Čas pristátia bol naplánovaný vopred a malo by k nemu prísť 26. novembra tohto roka okolo 21:00.
Podobne ako posledné robotické vozidlo Curiosity a ďalšie Mars 2020 bude InSight brzdiť pri pristávaní najskôr tepelným štítom, následne padákom a nakoniec pomocou trysiek. Na rozdiel od robotických vozidiel nepríde ešte ku spúšťaniu na lanách, InSight už priamo s tryskami pristane.
Predstavenie InSight, prípravy na štart, pristávania a činnosti na Marse (video: NASA)
Cieľom misie InSight, Interior Exploration using Seismic Investigations, Geodesy and Heat Transport, bude geofyzikálny výskum Marsu, zistenie typu a veľkosti jadra, kôry, jeho seizmickej aktivity a ďalších geofyzikálnych vlastností.
InSight, ktorú sme predstavili v tomto článku, bude po pristátí umiestnená stacionárne na pozícii, pričom robotické rameno umiestni do jej blízkosti seizmometer SEIS a sondu HP3. Tá sa zavŕta približne tri až päť metrov pod povrch a bude analyzovať prúdenie tepla telom planéty. Prístroj RISE bude presne merať Dopplerov jav, posun frekvencií pri komunikácii so Zemou, a na jeho základe určovať aj minimálne pohyby a výkyvy planéty umožňujúce pomôcť pri odvodzovaní jej internej štruktúry.
Misia sondy je naplánovaná na dva roky, do 24. novembra 2020.
Nanosatelity MarCO sú prvými nanosatelitmi, ktoré letia do hlbokého vesmíru. Jednak ich NASA využíva na testovanie viacerých technológií za účelom praktického využívania lacnejších malých nanosatelitov aj pri misiách za hranicami Zeme, zároveň ale plnia aj praktickú úlohu.
InSight a jej ilustrácia po rozložení, kliknite pre zväčšenie (foto: NASA)
Satelity nesmerujú na obežnú dráhu Marsu, v prípade úspechu misie budú prelietavať pri Marse vo vzdialenosti cca 3 500 km presne v čase pristávania InSight. Počas pristávania by mali byť schopné prijímať informácie vysielané zo sondy a v reálnom čase ich odosielať na Zem.
Vysvetlenie účelu MarCO (foto: NASA)
Dva satelity NASA použila kvôli redundancii, ak by prípadne prišlo k pokazeniu jedného. Misia sa na ne ale nespolieha, dáta z pristávania bude zachytávať aj družica Marsu MRO. Tá ich ale nebude schopná zároveň odosielať na Zem a poslané budú na Zem až po viac ako hodine. Samozrejme ani dáta z MarCO neprídu na Zem presne v čase pristávania, kvôli vzdialenosti Marsu od Zeme bude signál v deň pristávania letieť na Zem 8.7 minút.