Spoločnosť SpaceX v noci na dnes úspešne pomocou svojej rakety Falcon 9 vyniesla na obežnú dráhu satelit TESS, Transiting Exoplanet Survey Satellite, ktorého úlohou bude hľadať nové planéty mimo slnečnej sústavy.
Štart z Mysu Canaveral na Floride sa uskutočnil v plánovanom čase 0:51 nášho času, o 1:53 satelit roztvoril svoje solárne panely.
NASA o tom informuje v tomto oznámení.
V najbližších týždňoch uskutoční pomocou svojich trysiek šesť manévrov, ktoré upravia jeho pretiahnutú orbitu okolo Zeme až do vzdialenosti Mesiaca. S jeho gravitačnou asistenciou prejde na finálnu orbitu s najmenším priblížením 108 tisíc km a najväčšou vzdialenosťou 375 tisíc km. Doba obehu bude 13.7 dní.
Po následnej kontrole a otestovaní prístrojov by mal byť uvedený do prevádzky o 60 dní.
TESS nahradí dosluhujúci Keplerov vesmírny teleskop a bude fungovať na rovnakom základnom princípe, detekcii zníženia intenzity hviezdy kvôli preletu planéty pred jej hviezdou z pohľadu zo Zeme. Podľa tvorcov TESS by mal objaviť minimálne 20 tisíc exoplanét.
Keplerov teleskop po pokazení zotrvačníka začal v 2014 misiu označovanú ako K2, pri ktorej sa teleskop stabilizuje aj tlakom fotónov zo Slnka a jeho presnosť je nižšia. Momentálne mu už ale dochádza palivo potrebné na natáčanie teleskopu na sledovanú časť oblohy aj natáčanie smerom na Zem pre potreby odosielania dát a v marci NASA odhadla jeho koniec do niekoľkých mesiacov, presné množstvo paliva nevie zmerať.
Keplerov teleskop objavil približne 4 500 kandidátov na exoplanéty, z ktorých 2 300 bolo už potvrdených. Ľudstvo v súčasnosti pozná celkovo približne 3 700 exoplanét.
Teleskop TESS, kliknite pre zväčšenie (foto: NASA)
Misia TESS bude ale odlišná ako misia Keplerovho teleskopu. Keplerov teleskop pozoroval dlhodobo len na veľmi malú časť oblohy a vďaka dlhodobému pozorovaniu videl aj opakované prelety planét. V prípade troch pozorovaní s rovnakým odstupom išlo o kandidáta s pomerne vysokou pravdepodobnosťou, čo bolo zároveň potrebné keďže Kepler pozoroval vzdialené hviezdy a planéty ťažšie overiteľné inými metódami. Objavoval totiž planéty vzdialené 300 až 3 000 svetelných rokov.
TESS bude naopak počas dvojročnej naplánovanej misie pozorovať postupne takmer celú oblohu, cca 85%. Zameraný bude na jasnejšie hviezdy a bude detekovať planéty vo vzdialenosti 30 až 300 svetelných rokov, ktoré sa ľahšie budú overovať dodatočnými pozorovaniami. Zároveň typicky nebude detekovať viac preletov jednej planéty.
Celkovo vedci očakávajú, že by teleskop mal počas základnej dvojročnej misie detekovať až 20 tisíc exoplanét. V prípade predĺženia misie sa dá očakávať objavenie ešte vyššieho počtu.
TESS má za týmto účelom štyri veľké fotoaparáty, z ktorých každý sníma veľkú časť oblohy až 24 stupňov x 24 stupňov. K tomu každý používa štyri CCD senzory s celkovým rozlíšením 16.8 megapixelov, citlivé na pásmo 600 až 1000 nm.
Každé dve minúty bude teleskop snímkovať 15 tisíc vybraných jasnejších hviezd kategórie trpaslíkov, spolu za celú misiu to bude 200 tisíc takýchto hviezd. Každých 30 minút bude snímkovať celý sektor 24 stupňov x 96 stupňov.
Teleskop bude dáta odosielať na Zem vo fáze obehu s najväčším priblížením, rýchlosť odosielania dát v pásme Ka bude dosahovať 100 Mbps. Solárne panely budú produkovať 400 Wattov elektrickej energie.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
naco?
Od: lunado
|
Pridané:
19.4.2018 10:30
Naco hladat planety v dalekom vesmire, ked vidime asteroid, ktory nam moze spadnut na hlavu,len den vopred...
|
|
Re: naco?
Od reg.: mdl..
|
Pridané:
19.4.2018 10:39
naco si pisal tento koment, ked ta moze zrazit auto?
|
|
Re: naco?
Od reg.: Pjetro de
|
Pridané:
19.4.2018 11:31
a vidi ho iba sekundu vopred
|
|
Re: naco?
Od: sak ja ne?
|
Pridané:
19.4.2018 10:41
Pretože planéty nájdeš jednoducho, pomocou zatieňovania svojej hviezdy, ale šuter letiaci na našu planétu by si našiel len pomocou toho že na neho svieti trochu slniečko a potrebuješ mať sakra šťastie aby si ho uvidel
|
|
Re: naco?
Od: syntaxterrorX XX
|
Pridané:
19.4.2018 10:54
Možno planéty v rovine ekliptiky ktorých je Zem jednoducho, ale ak neni plochý celý vesmír, už to tak ružové priekazne nevyzerá.
|
|
Re: naco?
Od: in2desire
|
Pridané:
19.4.2018 15:15
to znamena ze nezaznamena vsetky , ale tie co zaznamena prekazatelne existuju ...
|
|
meta level
Od: syntaxterrorX XX
|
Pridané:
19.4.2018 17:36
Presne tak. Akurat ze antivirove zero false positives neovplyvnuje obranu, ale utok.
|
|
Re: naco?
Od: Preukazatel
|
Pridané:
19.4.2018 20:24
prekazatelne? myslel si asi preukazatelne, ale ani to nie je spisovne a spravne slovo. hovori sa PRIEKAZNE.
|
|
Re: naco?
Od: prdlajs
|
Pridané:
19.4.2018 23:04
Cize sa to ma robit len preto, lebo je to lahke, aj ked poznatky z toho absolutne nepouzitelne? Panko bude urcite logik.
|
|
Re: naco?
Od reg.: skylie13
|
Pridané:
19.4.2018 14:06
Sakra dobry komentar!
|
|
Re: naco?
Od: alter012
|
Pridané:
19.4.2018 17:20
Asi bol tak malý , že bol až bezvýznamný ? Ale ste si to tu pomýlili s bulvárom ? Zabudol ste napísať , že ste sa trasol ako sulc od strachu a vaša fena od strachu potratila ?
|
|
sfsafs
Od: Robo11111111
|
Pridané:
19.4.2018 12:24
Som za to aby isli velke prachy do objavovania vesmiru ale dodes som nepochopil naco je dobre objavovat exoplanety. Najblizsia je 4.25 sr daleko a aj to je pre nas na najblizsie storocie nedosiahnutelna vzdialenost.
|
|
Re: sfsafs
Od reg.: skylie13
|
Pridané:
19.4.2018 14:05
Suhlasim. Je to plytvanie zdrojmi a potencialom. Bohuziak v kapitalizme sa da predat vsetko.
|
|
Re: sfsafs
Od reg.: Kvík?
|
Pridané:
19.4.2018 22:12
Viem si presne predstaviť, ako v roku 1880 niekto tvrdil, že Jupiter je zbytočné skúmať, lebo je nedosiahnuteľne ďaleko... alebo že mikróby je zbytočné skúmať, lebo sú hrozne malé.
Skúmame preto, že sme zvedaví. Že niektorým z nás nestačí sa nažrať, vysrať a rozmnožiť. Mnohokrát aj zo zdanlivo nezmyselného výskumu vzídu obrovské možnosti. A mnohokrát nie, ale to sa dopredu s istotou nedá určiť. Ak by sme tam niekde objavili život, nedajbože inteligentný, bol by to bezpochyby najväčší objav histórie.
|
|
Chyba tu nieco
Od: Bolvua
|
Pridané:
19.4.2018 12:37
chyba mi tu video startu a smejuca sa tvar Iiilona Muska
|
|
senzor?
Od: Mxxl
|
Pridané:
19.4.2018 14:59
prečo CCD senzor? má nejakú výhodu oproti CMOS? Môj 10 ročný foťák má CCD senzor a keď to namierim k svetlu (či už umelému alebo nie) tak robí zvláštny fialový artefakt a v podstate nemôžem s tým natáčať video bez UV sklíčka a neviem čoho ešte
|
|
Re: senzor?
Od: _xxx
|
Pridané:
20.4.2018 0:42
treba napisat na dsl.sk@nasa.gov, urcite na to nemysleli a teraz sa budu strasne cudovat a hanbit.
|
|
Re: senzor?
Od: reg.: Houston
|
Pridané:
20.4.2018 9:25
To svetlo, na ktore mieris tym CCD fotakom, v akej je vzdialenosti? (poprosim zaokruhlit na cele LY).
|
|
Re: senzor?
Od: tra lala
|
Pridané:
21.4.2018 10:06
ccd snima naraz, cmos postupne po pixeloch. preto ma cmos roll problem, a vzdy deformuje obraz. cmos musi mat aj lepsiu korekciu farieb, pre specificky problem s jasom. ccd snimac je narocnejsi na vyrobu a pre urcite tazkosti a pomalost sa prestal pouzivat. naposledy sa v zakaznickom sektore pre video zaznam uspesne pouzil panasonicom v sd1 a sd9 3ccd kamerach. to bolo naposledy ked boli farby a kresba obrazu ine nez ako to vidime teraz cez cmos, take do modroseda, co sa elektronicky kompenzuje o sto sest.
|
|
2 roky
Od: party
|
Pridané:
19.4.2018 15:15
prečo len dva roky misia? potom vyprší paušál?
|
|
Re: 2 roky
Od: Mxxl
|
Pridané:
19.4.2018 15:40
väčšinou udávajú takýto čas.. samozrejme sa predpokladá že to bude dlhšie.. podľa mňa sú tie 2 roky, akože minimálna doba, že ak sa niečo pokazí v priebehu dvoch rokov, tak pošlú opravnú misiu aby to fungovalo, ak sa to pokazí po 2 rokoch, tak pravdepodobne už opravnú misiu nepošlú... Hubblov teleskop, mal tiež 2 ročnú misiu a tiež bol 15 rokov či koľko bez opravy a nakoniec kvôli veľkému úspechu mu tam išli opraviť uchytenie zrkadla
|
|
Re: 2 roky
Od: Miloso
|
Pridané:
19.4.2018 17:27
Po prvé - opravnú misiu v žiadnom prípade nepošlú (TESS
bude najbližšie k Zemi 100 000 km a najďalej 400 000 km od Zeme a aj keby bola "len" 400 km od Zeme, tak raketoplány už aj tak nelietajú a v súčastnosti tak neexistuje spôsob opráv sond na LEO, ohliadnuc od toho, že by to bola k**** drahá oprava)
P druhé - Je to plánovaný čas na splnenie jednoznačne zadanej misie, je predpoklad násobne dlhšej životnosti, tak ako u iných transplanetárnych sond a roverov.
|
|
Nechajte vedcov nech sa hrajú !
Od: alter012
|
Pridané:
19.4.2018 17:24
Či ich objavia 50 tisíc , alebo 100 tisíc je úplne jedno . Za 5 rokov bude lepší teleskop a objavia ich 200000 ! A skončí to ako s Marsom , v roku 2030-2040 sa ľudstvo zmôže iba na jednosmernú cestu 2 odsúdencov na smrť , bez možnosti návrátu! Mali by sme si uvedomiť niekedy aj realne možnosti ľudstva! A neveriť všetkým Muskovinám!
|
|
Re: Nechajte vedcov nech sa hrajú !
Od: man in shadow
|
Pridané:
19.4.2018 20:17
A ty si chuj.
|
|
Re: Nechajte vedcov nech sa hrajú !
Od: igorko00
|
Pridané:
20.4.2018 7:25
Priekazne nie je...
|