Americká vesmírna agentúra NASA v decembri vyniesla na Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS a zrejme v blízkej budúcnosti nainštaluje detektor malého vesmírneho odpadu SDS, Space Debris Sensor.
Cieľom detektora je presne zmerať s akým odpadom malých rozmerov prípadne mikroasteroidmi sa ISS zráža, charakterizovať odpad v tejto výške cca 400 km nad povrchom a overiť samotnú technológiu SDS. Tieto informácie pomôžu následne navrhnúť lepšie štíty pre ISS ale aj ďalšie vesmírne lode.
Na obežnej dráhe sa nachádza v súčasnosti obrovské množstvo odpadu z predchádzajúcich aktivít človeka, NASA odhaduje počet malých kúskov odpadu s veľkosťou do centimetra až na viac ako 100 miliónov.
Pre lode a austronautov vo vesmíre je ale vzhľadom na potenciálne veľké vzájomné rýchlosti nebezpečný aj takýto malý odpad. ISS napríklad na svojej orbite 400 km obieha Zem rýchlosťou až 7.67 km/s a prípadná zrážka s odpadom obiehajúcim opačným smerom je tak až pri relatívnej vzájomnej rýchlosti presahujúcej 15 km/s.
Podľa NASA nebezpečenstvo pre aktivity na orbite predstavujú už objekty o veľkosti 0.3 mm.
Ilustrácia detektora SDS na ISS, v strede hore, kliknite pre zväčšenie (obrázok: iGoal Animation / NASA)
V súčasnosti sa pomocou technológie zo Zeme detekuje odpad a celkovo objekty ohrozujúce potenciálne ISS o veľkosti väčšej ako 3 mm, pričom rozličné inštalované ochranné vrstvy a štíty by mali efektívne chrániť ISS pred objektami o veľkosti až do 1.5 cm. V prípade väčších detekovaných objektov na kolíznom kurze uskutočňuje ISS pomocou svojich trysiek manéver a mení výšku orbity, aby sa mu vyhla. Ak sa manéver pre neskorú detekciu nestíha, astronauti a kozmonauti nastúpia do pripojenej lode a v prípade vážneho poškodenia ISS sa môžu odpojiť a vrátiť na Zem.
Predstavenie detektora SDS (video: NASA)
Nový detektor s aktívnou detekčnou plochou cca meter štvorcový umožní presne detekovať odpad o veľkostiach 0.05 mm až 0.5 mm prípadne 1 mm. Skladá sa z troch vrstiev nachádzajúcich sa za sebou s odstupom 15 cm medzi prvou a druhou.
Prvá detekuje miesto a presný čas preletu akustickými senzormi detekujúcimi vlny vo vrstve z materiálu Kapton, ktorý odpad penetruje. Zároveň hustá sieť vodičov umožňuje po ich pretrhnutí objektom na základe zmeny odporu vypočítať veľkosť objektu. Druhá akustickými senzormi detekuje čas preletu, čo umožňuje spolu s časom preletu prvou vrstvou vypočítať rýchlosť. Tretia zadná platňa z Lexanu meria energiu dopadu, čo umožňuje spolu s ostatnými dátami vypočítať hmotnosť objektu a následne aj jeho hustotu.
Zistené informácie umožnia konštruovať lepšie štíty pre naše lode a otestujú technológiu detektora pre jej neskoršie použitie na vyšších orbitách.
Mna by zaujimalo viacej o tom Lexane.
Ja ho mam totiz tiez na balkonovej streiske. Zvlast by som si chcel porovnat zvolenu strukturu, farbu a ci si tiez priplatili za UV ochranu.
P.S. ja mam bledo hnedy.
mozno sa mylim, ale domnievam sa, ze aj 400km nad zemou este stale je nejaka atmosfera, ajked ultra riedka...a teda stale sa nejaky zvuk este moze sirit
..presne tak , akusticky senzor je vstavany priamo v narazovom senzore .. Ti co pisu dole si myslia , ze zvuk sa siri iba vzduchom ... mali by skusit prilozit ucho na kolajnicu ked prichadza vlak :) ptotom na chvilku pochopia hore uvedenu technologiou ;)
Re: Akustický?
Od reg.: Uhlik
|
Pridané:
3.1.2018 20:08
Ak by vo vesmíre nebolo nič počuť, tak by sme sa nemohli doma porozprávať, pretože aj Zem sa nachádza vo vesmíre ;) ... Problém so šírením zvuku je len vo vákuu.
najviac odpadu
Od: xtcxtc
|
Pridané:
3.1.2018 14:56
je po ruskych druziciach, ludske prava neriesia, nejaky odpad ich nezaujima, Cina tiez prispela drobnym odpadom ked rozbila jednu svoju druzicu. Nastastie Cina zacina byt zodpovedna k zivotnemu prostrediu narozdiel od Trumpa, ktory povolil tazbu ropy v mexickom zalive.
Riziko zrážky
Od reg.: cca01
|
Pridané:
3.1.2018 15:10
Vie niekto aké je reálne riziko zrážky, resp. pravdepodobnosť nejakej nebezpečnej havárie následkom zrážky? Meral to niekto? Alebo aspoň sa niekedy reálne stal nejaký incident?
Re: Riziko zrážky
Od reg.: Kvík?
|
Pridané:
3.1.2018 15:30
Reálne sa minimálne zrazilo Iridium 33 a Cosmos-2251. O žiadnej katastrofálnej zrážke s malým alebo prirodzeným telesom neviem, ale samozrejme sa to stať mohlo.
Minimalne v roku 1996 sa v plyvom gravitacnych faz a druhej sekundarnej absorpcnej sily zrazili v medzihviezdnom priestore IFG-26 zrazili satelity typu ART45 a jej sestra konstantej velkosti USG66.Doposial nik nevie preco sa tak stalo.
Tak ako to vlastne je?
Od: 33jkl33
|
Pridané:
3.1.2018 15:48
"ISS napríklad na svojej orbite 400 km obieha Zem rýchlosťou až 7.67 km/s a prípadná zrážka s odpadom obiehajúcim opačným smerom je tak až pri relatívnej vzájomnej rýchlosti presahujúcej 15 km/s."
Vážne je to tak? To ako keď sa zrazia dve autá. Každé ide 50kmh tak sila nárazu bude ako keby každé narazilo 100kmh do pevnej steny? :D
Re: Tak ako to vlastne je?
Od reg.: Beast!
|
Pridané:
3.1.2018 15:57
Energia celej zrážky bude daná súčtom tých rýchlostí...no tá energia sa zase rozdelí medzi tie dve telesá, ktoré sa zrazili. Otázne tu potom je, že ktoré z nich viac znesie.
Re: Tak ako to vlastne je?
Od: Cpx
|
Pridané:
3.1.2018 16:59
Ano scita sa to, kedze sa predpoklada ze ISS je tazsia ako odpad letiaci proti nej. Nieje tam crumple zona ako v aute. Ano ISS spomali, rovnako ako zem, jupiter, venusa atd ked sa vyuziju ako gravity boost. Vsetko je len o tom o kolko co a pri zanedbatelne malych hodnotach to proste berieme ako nemenne. Vid zrazka ISS s malym odpadom.
neprihlásený 
