neprihlásený Streda, 24. apríla 2024, dnes má meniny Juraj
Na Európe nakoniec možno pristaneme, v spoločnej misii NASA a ESA

Značky: NASAESA

DSL.sk, 26.4.2017


Misia pristátia na Európe, mesiaci Jupitera, by sa aj po zrušení financovania tohto projektu v podaní NASA nakoniec predsa len v dohľadnej dobe mohla zrealizovať.

NASA v spolupráci s európskou vesmírnou agentúrou ESA teraz totiž zvažujú spoločný projekt Joint Europa Mission, upozornil New Scientist.

Európa, mesiac Jupitera o polomere 1561 km, sa považuje za jedno z najnádejnejších miest v slnečnej sústave okrem Zeme, kde by mohol existovať život.

Podľa doterajších zistení sa totiž na tomto mesiaci pod približne 25 kilometrov hrubým ľadovým povrchom nachádza oceán vody hlboký 100 km, položený na horninovom jadre mesiaca. V oceáne, ktorý tu existuje zrejme miliardy rokov, sa nachádzajú pravdepodobne potrebné prvky a potenciálne podmienky pre vznik života.

NASA plánuje Európu študovať pripravovanou sondou Clipper známou tiež ako EMFM, Europa Multiple-Flyby Mission. Tá bude obiehať síce Jupiter, uskutoční ale 45 preletov okolo Európy a jej hlavným cieľom bude študovať tento mesiac.


Ilustrácia aktuálne zrušeného pristávacieho modulu na Európe, kliknite pre zväčšenie (obrázok: NASA / JPL-Caltech)



Pôvodne mala misia obsahovať aj pristávací modul, ten bol nakoniec ale vyčlenený do samostatnej misie s cieľom hľadať na Európe život. Vo februári bol predstavený návrh misie, v marcovom návrhu nového rozpočtu ale nový americký prezident Donald Trump navrhol zrušiť rozpočet na tento projekt.

Nahradiť by ho mohol nový spoločný projekt Joint Europa Mission, pri ktorom by pristávací modul bol aktívny na mesiaci 35 dní a hľadal prípadné stopy života. Okrem toho sonda, ktorá modul k mesiacu prinesie, bude tento mesiac naďalej obiehať a analyzovať ho. Svoju misiu ukončí nárazom do mesiaca.

Podľa New Scientist sa počíta, že pristávací modul by kompletne vyvinula NASA.

Pokiaľ bude projekt schválený, letieť by mohol v polovici budúcej dekády. Misia by trvala ale až šesť a pol rokov, keď na dostanie sa k Jupiteru bude sonda potrebovať takmer päť rokov.


      Zdieľaj na Twitteri



Najnovšie články:

Po oprave zariadení v EÚ sa predĺži záruka a výrobcovia budú povinní opravovať aj po záruke
Japonská sonda nebola skonštruovaná aby prežila noc na Mesiaci, funguje aj po tretej
Železnice opäť aktualizujú systémy, v noci nebude fungovať internetový predaj lístkov
Vydaná Fedora 40
Samsung spustil výrobu takmer 300-vrstvovej flash pamäte
NASA opravila sondu Voyager 1, aktualizovala softvér aby nevyužíval poškodenú pamäť
Telekom má nové programy Swipe pre mladých, aj s neobmedzenými dátami
Dánsko chce vybudovať minimálne 6 GW veterných elektrární, v mori
Dnes pribudne ďalší vysielač digitálneho rádia
Skylink zvažuje sprístupnenie Live TV pre Linux s nižším rozlíšením


Diskusia:
                               
 

"Podľa New Scientist sa počíta, že pristávací modul by kompletne vyvinula NASA"

NASA vie vyrobiť pristávacie moduly
Rusko a Čína vie vyrábať rakety

začínam mať obavy, čo vie ESA okrem spolupráci a investícií do projektov iných spoločností?
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Odborníci ich priekazne mať nezačínajú.
Odpovedať Známka: -4.5 Hodnotiť:
 

No, dokaze napriklad narazit do Marsu. To nestaci?
Odpovedať Hodnotiť:
 

hehe, Rusko a Cina vie vyrabat zastarane rakety co sa nevedia vratit a znova pouzit. Mozu sa ucit od Falcon, BlueOrigin, SaturnV... alebo skopirovat raketoplan. :-)
Odpovedať Známka: -6.9 Hodnotiť:
 

aký to mudrc. Je veľký rozdiel "pozrieť" sa 200km nad povrch Zeme a dostať náklad pár ku Saturnu.

p.s.: SaturnV sa nedal opakovane použiť
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

a "pozrieť" sa 200km nad povrch Janky?
Odpovedať Známka: 1.4 Hodnotiť:
 

myslel som *pod
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

No 200 km sa zdá málo ale de fakto všetky nosiče schopné nákladu 20 t do tých 200 km na LEO sú schopné poslať náklad k Saturnu, Jupiteru atd. BTW tým Saturnom V myslel zjavne nosnosť nie znovupouziteľnosť.
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

no tak moment, ZSSR malo raketoplán Buran. Aj keď to bola skoro verná kópia amerických raketoplánov.
Odpovedať Známka: 7.8 Hodnotiť:
 

Raketoplány bola slepá ulička. Mali byť viacnásobne použiteľné, reálne sa ale po každom lete u nich vykonávala dôkladná oprava, v skutočnosti generálka keď bol celý raketoplán prakticky znovu zložený, čo bolo drahé. Tiež sa pre ne vždy zakaždým vyrábali nové raketové nosiče. Samotný koncept pripevniť rakety k trupu "tlstého Boingu" je najväčší fail kozmonautiky v historii, v opačnom prípade by sa predsa použivali ďalej.

Naozaj viacnásobne použiteľné orbitálne dopravné prostriedky prídu až s novými motormi a budú to vojenské bojové lietadlá 6. generácie.
Odpovedať Známka: 7.5 Hodnotiť:
 

ESA je velmi vyznamna organizacia co sa tyka vesmirneho vyskumu a vyvoja, uz za hlbokeho sociku mala NASA(narozdiel od teba) pred nimi respekt.
https://goo.gl/dtHlg7
Odpovedať Známka: 8.0 Hodnotiť:
 

Published: March 17, 1985
Odpovedať Hodnotiť:
 

A take ze ariane si este nepocul? ESA ma rakety uz pekne dlho a pouziva ich uplne bezne na vynasanie satelitov na orbitu.
Odpovedať Známka: 8.8 Hodnotiť:
 

V podstate vie všetko dôležité, aj keď dosť draho. Pilotované lety síce vyzerajú kchůl, ale vedecký prínos je dnes mizerný a cena obrovská. Galileo je tiež technologicky značný skok dopredu od GPS, škoda tej ceny a meškania. A tiež sa ešte nepodarilo pristáť na Marse :-)
 
Na druhej strane si začínam myslieť, že Mars je zhruba najďalej, kam sa ešte živí biologickí ľudia dostanú. Umelá inteligencia sa vyvíja o mnoho rádov rýchlejšie, než naša schopnosť dopraviť krehkých a náročných ľudí do vzdialenejšíeho vesmíru. Možno že na Európu bude aj o 50 rokov ľahšie poslať autonómneho superinteligentného robota, ako tam dostať troch meatbagov a zaručiť, aby sa nepodusili a nepomrzli.
 
A ku iným hviezdam sa už pošle iba nejaký zbalený bootloader, buď čisto umelý život, alebo si tam ľudí vyklonuje.
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

ESA má rozbehnutých pomerne veľa projektov počnúc Arine 6, Bepi Colombo Exo Mars JUICE spolupracujú na ISS, JWST, Hubble, vyvíjajú súvisný modul pre loď Orion. Celkovo majú po USA a Číne (Rusko bohužiaľ spadlo na obdobie 2016-2025 iba 20 miliárd USD NASA má na rok vždy okolo 19 až 19.5 mld. USD) tretí najväčší rozpočet na kozmonautiku 5.5 mld USD. Určite si pamätáš na sondu Rosetta.
Odpovedať Hodnotiť:
 

ziadame kriticky clanok k SKcube
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

Priebeh misie SKcube je priekazne uplne bezporuchovy.
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

Na tuto otazku som vam uz odpovedal aspon 100x.

Odpovedať Hodnotiť:
 

ESA bude zodpovedna za tu poslednu fazu projektu - naraz sondy do mesiaca.
Odpovedať Známka: 8.1 Hodnotiť:
 

predposlednu.
posledna faza je znicenie Europy.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Veď netreba 2 Európy.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Lenze kym existuje zrkadlo, nemoze ani jedna.
Odpovedať Hodnotiť:
 

ESA bude zodpovedna len za platenie faktur dodavatelom.
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

bububu bu bubububububu
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Len pre info:
Prvé motorové čudo priamo pilotované človekom, ktoré dosiahlo hranicu vesmíru a bolo vo vesmíre bol práve prototyp stíhačky X-15, let 90. Niečo ako okrídlená raketa.
Odpovedať Hodnotiť:
 

"ktoré dosiahlo hranicu vesmíru"
ale len preto, lebo američania si ju posunuli o 1/5 nižšie.. naštuduj si pojem "Kármánova hranica"
Odpovedať Hodnotiť:
 

X15 mala lety nad 100km, takze hranicu vesmiru dosiahla. akurat nedosahovala orbitalne rychlosti.
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

takže z (minimálne) 200 letov boli až dva na hranici vesmíru, a aj to až po dvoch rokoch lietania ďalej, než len po hranicu... prečo mi to zaváňa tým typickým bitím sa do pŕs ako dokázali niečo, čo nemalo až taký veľký význam voči tomu aký sa tomu pripisuje
Odpovedať Hodnotiť:
 

toto pristatie sa uz stalo, videl som taky dokument europa report, ci som skocil v case?
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ts, ake trápne. Veď na Európe už húfne pristávajú aj Afričania, utekajúci pred vojnou v Sýrii.

NASA a ESA by si mali stanoviť vyššie ciele.
Odpovedať Známka: 2.0 Hodnotiť:
 

Prečo utekajú Afričania pred vojnou v Sýrii? Nesedí mi to geograficky.
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

vyhodene prachy..
zas
naco sa chcu drbat k saturnu.
stacilo by teoretizovat naco potrebuju dokaz.
na
co?
aj tak tam budu nejake ryby pod tym ladom.
len nejake ryby
tam
budu.
co z toho?
budeme robit rybie prsty alebo co?
LEN VAAAC RYBYCH PRSTOV?
:D








Odpovedať Známka: -5.0 Hodnotiť:
 

Objav jedinej mimozemskej baktérie by bol podstatne dôležitejší, než celé Slovensko aj s Facebookom a Googlom dohromady. A rozhodne to je lepšie využitie peňazí, ako to sypať lenivým francúzskym farmárom a nemeckým bankám...
Odpovedať Známka: 8.0 Hodnotiť:
 

Myslím si, že náš vesmír je navrhnutý tak, aby sa za žiadnych okolností neskontaktovali 2 životy. Teda od nejakej ďalšej živej existencie niekde vo vesmíre nás delia milióny rokov...
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ty si ocividne ina existencia ako ostatni, len neviem, ci sa kkt povazuje za zivu existenciu.
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

ja na tom nic dolezite nevidim.
aj tak sa casom pride na to ze zivot je uplne bezna vec vo vesmire a ze je uplne skoro vsade len niekto "potrebuje dokazy" stacilo by tuto cast preskocit a prijat fakt ale oni neeeeeeeeeeee a neeeeeeeeeee a neeeeeeee.
:D

..ze bakterie nie bakterie ale rybicky vselijake pekne farebne atd..
aj tak budu muset priznat ze vieteco nie bakterie ale mali zeleny..

pekne si vas vychovali a naprogramovali ze hned cakate bakterie..
ved musime postupovat od nejakych trapnych bakterii a cakat hned iba a len trapne bakterie
a nic viac necakate a to by vam aj stacilo ze
trapna bakteria je to s cim sa uspokojite lebo cakat viac to neeeeeeeeeeeee.
je to smutne ze len bakterie vsetci cakaju a nic viac nemozu ocakavat a ani neocakavaju.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Vesmirne bakterie chcu preto lebo potrebuju skumat nieco co prezije vo vesmire, ak by sa nieco z toho dalo pouzit pre ludske cestovanie vesmirom bol by to velmi vyznamny krok.
Odpovedať Hodnotiť:
 

...aký Saturn? čo si si šľahol, decové čikuli?

Odpovedať Hodnotiť:

Pridať komentár