neprihlásený Utorok, 23. apríla 2024, dnes má meniny Vojtech
Ako zo sci-fi, NASA ukázala víziu super teleskopu využívajúceho Slnko ako gravitačnú šošovku

Značky: NASAveda a výskum

DSL.sk, 16.3.2017


Americká vesmírna agentúra NASA predstavila na workshope o vízii planetárnej vedy v roku 2050 na začiatku mesiaca viacero odvážnych vízií v tejto oblasti a okrem iného ukázala koncept teleskopu využívajúci ohyb časopriestoru Slnkom.

Ako vyplýva zo všeobecnej Einsteinovej teórie relativity, gravitácia zakrivuje časopriestor a tým ohýba aj svetlo. Pri hmotnejších telesách je tento efekt nezanedbateľný a dá sa využiť podobne ako šošovky na zostrojenie teleskopu.

V súčasnosti už tento efekt využívame pri pozorovaní vesmíru, pričom efekt je pri týchto pozorovaniach vyvolaný celými vzdialenými galaxiami.

Vedci z NASA JPL, Jet Propulsion Laboratory, na workshope teraz prezentovali ideu využitia Slnka na tento účel. Táto myšlienka samozrejme nie je úplne nová, vedci ju teraz o niečo viac prepracovali a navrhli možný spôsob realizácie a harmonogramu. Ide zatiaľ ale len o stručný návrh, ktorý bude potrebovať detailnejšiu analýzu.

Aj u Slnka je síce efekt zakrivenia svetla nezanedbateľný, nie ale v miere pre praktické využitie vo vzdialenosti v akej sa od Slnka nachádzame. Ohnisko Slnka fungujúceho ako gravitačná šošovka je totiž až vo vzdialenosti cca 550 AU od Slnka, teda vo vzdialenosti 550-násobku vzdialenosti Zeme od Slnka.

Teleskop, ktorý by využíval tento efekt, by sa tak musel nachádzať až v tejto vzdialenosti. Ľudstvo doteraz dostalo objekt najďalej do vzdialenosti len 137 AU, ide o sondu Voyager 1 letiacu už 39 rokov.


Princíp navrhovaného super teleskopu, kliknite pre zväčšenie (obrázok: L. Alkalai a tím / NASA JPL)



Možnosti takéhoto teleskopu by ale boli veľmi výrazne lepšie ako súčasných alebo plánovaných teleskopov pre najbližšie obdobie. V súčasnosti nemáme teleskop schopný priamo zachytiť obraz akejkoľvek planéty mimo slnečnú sústavu a plánované teleskopy budú vedieť snímkovať exoplanéty maximálne s rozlíšením jedného alebo niekoľkých pixelov.

Navrhovaný teleskop by dokázal planéty veľkosti Zeme vo vzdialenosti cca 30 parsekov teda cca 98 svetelných rokov podľa vedcov zachytiť až s rozlíšením 1000 x 1000 pixelov. Podľa práce by takýto obraz nedokázal zachytiť priamo a jeho fungovanie by zrejme nebolo tak priamočiare ako u klasických teleskopov. Planéta takýchto parametrov by sa totiž v mieste jeho pozície premietala až na veľkosť 1 km x 1 km a metrový teleskop by naraz zachytával len jeden pixel z cieľového rozlíšenia 1000 x 1000 pixelov. Ako by sa takýto teleskop premiestňoval za účelom vytvorenia celej snímky nie je jasné.

Teleskop by zároveň zrejme nemohol v dostatočnej miere ovplyvňovať, čo pozoruje, keď z jeho pozície by mohol týmto mechanizmom pozorovať len malý výsek vesmíru.

Zostrojiť a dostať teleskop do takejto vzdialenosti podľa vedcov ale nie je nereálne a potenciálne by sa tak dalo spraviť za rádovo 50 rokov. Na potrebnú rýchlosť by sa mohol urýchliť buď gravitačným urýchlením Jupiterom alebo veľmi blízkym preletom okolo Slnka.

Teoreticky by teleskop mohol podľa vedcov letieť už medzi 2020 až 2030 a po roku 2060 sa dostať do pozície umožňujúcej takéto pozorovania. Prezentovaná práca (PDF) je zatiaľ iba koncepčná a vyžaduje detailnejšiu analýzu.

Super teleskop nie je jediným zaujímavým konceptom, ktorý zaznel na workshope na začiatku mesiaca. Ako sme informovali v tomto článku, NASA tiež predostrela víziu ako teraformovať Mars pomocou vytvorenia jeho umelého magnetického štítu.


      Zdieľaj na Twitteri



Najnovšie články:

Samsung spustil výrobu takmer 300-vrstvovej flash pamäte
NASA opravila sondu Voyager 1, aktualizovala softvér aby nevyužíval poškodenú pamäť
Telekom má nové programy Swipe pre mladých, aj s neobmedzenými dátami
Dánsko chce vybudovať minimálne 6 GW veterných elektrární, v mori
Dnes pribudne ďalší vysielač digitálneho rádia


inzercia



Diskusia:
                               
 

nikto nepriblizi vesmir cloveku, tak ako len slnko cloveku.
Odpovedať Známka: 8.8 Hodnotiť:
 

je to dane iba nam ludom.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

dane sú naozaj iba pre ľudí ...
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

A čo taký Daňo za psa?
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

to volim vypiť jinn...
Odpovedať Známka: 7.5 Hodnotiť:
 

Ginn
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

kde pak ty džine hnízdo máš?
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Kto džinov vypúšťa, vie.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Jsem totiž Slim Ginn, profesor úrody, jeeee, ou jee.... Slim Ginn, kapitán na lodi Bé
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

a ja som muž ginu. Priginil som sa o svoju rannú opicu.
Odpovedať Hodnotiť:
 

iba clovek cloveku dokaze snko priblizit cloveku a nikto viac ako clovek slnku a cloveku
Kpt. Danko
Odpovedať Hodnotiť:
 

..*Profesor Indigó*,

profesor InGinnó
Odpovedať Hodnotiť:
 

nikto neublizi slnku tak ako len slnko dokaze ublizit slnku !
Odpovedať Známka: 6.8 Hodnotiť:
 

made my day :)
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Ked budu take dalekohadi vecina z nas uz bude hore penisami
Odpovedať Známka: 8.7 Hodnotiť:
 

Si to budeš môcť pozrieť osobne, lebo už nebudeš v tejto simulacii obmedzovany gravitáciou.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Omyl väčšina z nás sa dožije 100 rokov.

Takže si treba naťahať zásobu seriálov, aby sme sa nenudili.
Odpovedať Známka: 7.8 Hodnotiť:
 

a neni jedno pri com budes spat?
Odpovedať Známka: 7.8 Hodnotiť:
 

ja spim pri svojom psovi.... vo svojej posteli..
Odpovedať Hodnotiť:
 

si predstavujem dedinskeho buraka ktory verize pristatie na mesiaci bol fejk a z lietadiel rozprasuju chemtrails ako sa na to s radostou sklada z dani.

teda nie, na toto sa budu skladat americky buraci, tak to im dopraje.
Odpovedať Známka: -1.6 Hodnotiť:
 

a ja teba ako sa doma hadas so svinou, kto bude dnes spat pri stene... keby boli pred 50timi rokmi s vtedajsou technikou na mesiaci, tak s dnesnou technikou tam uz musi chodit MHD....
Odpovedať Známka: -4.3 Hodnotiť:
 

vtedy tam doleteli s kalkulackou. dnes neporovnatelne vykonnejsie pocitace vo vreckach sluzia luze na citanie konspiracnych dristov.
Odpovedať Známka: 4.1 Hodnotiť:
 

a potom si sa zobudil, a ruka v serbli .....
Odpovedať Známka: 0.7 Hodnotiť:
 

az mi je luto ze platim dane a odvody aby ludia ako ty boli zadarmo nauceni citat a pisat. vyhodene peniaze.
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

to hovori niekto, kto ani netusi rozdiel medzi i a y....
Odpovedať Známka: -2.7 Hodnotiť:
 

s i a y je to ako s ciernymi a bielimi ponozkami, ak ich budes prat dostatocne dlho spolu ostanu vsetky sive. zatial si to triedis, ale jedneho dna sa na to vykasles.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

on na take sprostosti nema cas, zaobera sa intergalaktickymi problemami :-D
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

i/y a y/i :D
Odpovedať Hodnotiť:
 

akoze, mudrujes a ani gramatiku neovladas...
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

to (gr und mudr) sa ale vobec nevylucuje o))
Odpovedať Hodnotiť:
 

preco nedat teleskop na obeznu drahu a nepouzit hviezdu vzdialenu 550 AU...???
Odpovedať Známka: -2.6 Hodnotiť:
 

obavam sa ze hviezda vzdialena 550 AU neexistuje.
najblizsia je 4 svetelne roky, ak neobjavili blizsiu.
1 svetelny rok je 63241.a AU
tiez mi toto napadlo, mozno by to dokonca cez tie 4 svetelne roky hodilo to 'ohnisko" alebo co niekam inam. skoda ze sa to neda pouzit pomocou Mesiacu, alebo podobne..
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Teoreticky by to asi šlo aj s Mesiacom, ale jeho zakrivenie bude výrazne menšie, ohnisková vzdialenosť príliš ďaleko. Možno pomocou nejakej hmotnej exoplanéty, ktorej ohnisková vzdialenosť by sa trafila akurát k nám? Šance na to sú ale asi mizivé.

Prípadne použiť sústavu šošoviek (planét?) na zmenšenie ohniskovej vzdialenosti, ale opäť takú konšteláciu asi neobjavíme.

Možno nejakú zrkadlovú konštrukciu, vo vzdialenosti 550 AU by zrejme stačilo vhodné zrkadlo, komplikované veci (snímač) by sme potom mohli mať aj tu.
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Kebyže vieme postaviť a dopraviť tam dostatočne veľké zrkadlo, už nepotrebujeme slnečnú gravitačnú šošovku ;-)
Odpovedať Hodnotiť:
 

Akú šošovku? Však v tej vzdialenosti bude Slnko iba smietko, ktoré bude treba hľadať mikroskopom. Tak aká šošovka???
Odpovedať Hodnotiť:
 

ak bude teleskop vo vzdialenosti 550 AU od Slnka, tak jednu hviezdu vo vzdialenosti 550 AU bude mať ;) ...
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

1) 550 AU (presnejsie 547 AU) su len nieco vyse 3 svetelne dni !!! mas by vobec predstavu o priemernej vzdialenost hviezd v galaxii?

2) nech je priemerna vzdialenost hviezd v galaxii 50 AU (absolutna sprostost) a teda v guli so stredom Zem a s polomerom 550 AU by ich bolo dost) ... nuz pretoze v zasade by si vedel velke hovno (resp. nieco ine okrem hovna by si videl veeeeeeeeelmi kratky cas), mozno uz odchylka 0,1 AU totalne odpise celu myslienku a jedno leto by bola Zem od tej hviezdy 549 AU a v zime 551 AU
Odpovedať Známka: 7.8 Hodnotiť:
 

Teba je tu škoda...
Odpovedať Známka: 5.7 Hodnotiť:
 

To on sa len nudil kým vymýšľa veci pre NASA tak sem zaskočil
Odpovedať Známka: 7.3 Hodnotiť:
 

A nocne taha v CERNe ?
Odpovedať Známka: 8.1 Hodnotiť:
 

Najnovsie zistenia americkych vedcov dokonca neodporuju ani objavu, ze pocas dokladania je mozne i tlacenie.
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

lebo taku nemame.
najblizsia hviezda je az 268269 (a nejake drobne) AU daleko
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

No kedze tam hviezda nie je. Bude predstalen lahsie vyrobit teleskop a presunut ho na patricne miesto.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Teba tu je skoda.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Teba je tu volkswagen...
Odpovedať Známka: 8.0 Hodnotiť:
 

Wolkswagen...das software
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Este by sa to dalo spravit okolo Justina Biebera, ale obavam sa, ze o par rokov jeho hviezda zhasne :/
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Ako uz bolo spomenute tak nijaka hviezda v nasom okoli vo vzdialenosti 550AU neni a druha vec, ze keby aj bola, tak by musela mat rovnaku velkost a hmotnost naseho slnka aby ohnisko tej gravitacnej sosovky bolo vo vzdialensti 550AU, ak by mala inu velkost a hmotnost tak ohnisko bude pochitelne v inej vzdialenosti.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Lebo takej niet, najbližšia je okolo 1.3 pc, čiže asi 270000 AU. Neviem z hlavy, ako sa to škáluje, ale ani ak použiješ veľmi ťažkú hviezdu, nikdy nebude dostatočne blízko. Samozrejme, dá sa to robiť s celou galaxiou, ale zase tam je problém, že sa nevieš nijak relevantne pohnúť a zobrazovaný objekt bude ešte omnoho ďalej a teda aj zdanlivo menší.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Born to late to explore the earth, born to early to explore the galaxy. :-(
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

born just in time to browse dank memes
Odpovedať Známka: 6.8 Hodnotiť:
 

Streaming pcka ma tiez svoje caro
Odpovedať Známka: 8.3 Hodnotiť:
 

zaujimava predstava, ale silne pochybujem ze pouzitelna..
hold, 98 svetelnych rokov je 98 svetelnych rokov. informacia cestuje 98 rokov, 98 rokov naspat.
kym by sme co i len teoreticky odpovedali, to je ako poslat spravu v 1821 a dostat odpoved dnes.
ale pokial by bola exoplaneta vzdialena len 10-15 rokov, je to uz zaujimavejsie, ale aj tak.
zmeni sa vlada, zmeni sa financovanie, zmeni sa spolocnost (vojny, atd) a cely projekt je v prdeli.
mozno keby to ovladali ciste bezemocne roboty..
Odpovedať Známka: -10.0 Hodnotiť:
 

heeeeeeeeeeeeeee? tu nejde o vylet na planetu vzdialenu 98 ly, ale o pozorovanie planety vzdialenej 98 ly v takom rozliseni a datailoch, ake sa v pomyslenej spojitosti v planetou Zem nedaju nijako dosiahnut
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

tak potom OK, otazne je, ale naco to realne bude..
myslim to v kontexte toho, ze kolko usilia treba vyvolat na to aby sme taky snimok ziskali.
jasne, fanusikov to neuveritelne potesi, koho by nie.
ale cela ta zostava, plus kedze je su planety v pohybe, kolko sekund ak nei milisekund by bola tato usecka vhodan na fotografovanie, bez toho aby sa potom fotak musel posunut?
isteze, autor napadu nie je idiot a vie o moznych nastrahach, inak by to do eteru nepustil.
ale treba uznat, ze Zem s 1000x1000 vyzera uplne inak, ako na 4x4 pixeloch
http://dopice.sk/jhO
Odpovedať Hodnotiť:
 

hej, vynalozene usilie by bolo enormne
Odpovedať Hodnotiť:
 

Aby si k článku o exoplanétach nemusel mať umeleckú predstavu dákeho maliara :-).
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

na to iste, na co nam je cele pozorovanie vesmiru. vedomosti, vzdelanie a pripadna aplikacia ziskanych informacii do praxe tu, na zemi.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Vyuzitelnost kupnej sily zvadke* je vsak z komercneho hladiska pre sukromne podnikanie priekazne podla oficialnych informacii o pocte clenov pomerne vyrazne otazna.
*zdruzenie voyerov a dalsich kukacskych entuziastov
Odpovedať Známka: 2.0 Hodnotiť:
 

No tak tam daju pospajanu siet samostatnyh teleskopov na oblast napr. 1x1 km aby nam to na tych 30pc vedelo pekne zobrazit planetu az s priemerom Zeme. Sak nemusi byt kazdy pixel, v obraze moze byt aj velka vacsina dier.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

jeden pixel je na velky trt, bud by tam muselo byt zrkadlo 1x1 km, ale ako pisem mrte a mrte, stovky a stovky samostatnych teleskopov s malymi zrkadlami (meter-dva) v mriezke vyplnajucu oblast 1x1 km (ci aj vacsiu) a stalo by to 500 kvadriliard $

okrem ineho by ma zaujimalo, ze ak by sudruhovia nejakym zazracnym sposobom urychlili tuto mega-ultra-hyper-brutalnu zostavu teleskopov (alebo aj mensiu strukturu) napr. na 20-nasobok rychlosti vojažerov a pionierok, aby sa to tam dostalo v rozumnom case (a necakali sme 153 rokov), ako by to sudruhovia v 547 AU zabrzdili - nenapada ma absolutne nic, pretoze 547 AU su stale iba humná nasej hviezdy a nejaky silnuci tlak hviezdneho vetra inej hviezdy nie je mozne pouzit ... jedine nejaky motor s malym a velmi dlhym tahom, co by signifikantnu (a rozumnu) cast cesty (napr. celu druhu polovicu cesty) cely kolos spomaloval, cim sa ale zasa podstatne predlzi cas priletu a nebolo by to 153/20 = cca 8 rokov, ale napr. 15 rokov + 500 ton xenonu na palube ze ano
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

ono cesta vesmirom, hlavne na obeznej drahe nefunguje tak ako si to predstavujes.
dostat sa tam sondu je vcelku jednoduche (teda v porovnani s tym, co ty opisujes - ze polku cesty zrychlovat a spomalovat. to je tak dobre na medzihviezdne lety). odporucam kerbal space program, dobre demonstruje zaklady pohybu po obeznej drahe.

v skratke, postunies perihelium co najblizsie k slnku. az bude sonda v periheliu, posunies afelium na pozadovanu vzdialenost ~550 AU a uz len pockas par rokov (mozno desatroci), kym sa tam dostane, nasledne posunies perihelium na pozadovanu vzdialenost.
je to zdlhavy proces, ale setri palivo. letiet priamo smerom od slnka je kokotina, ktora ti hovno pomoze.
Odpovedať Známka: 4.3 Hodnotiť:
 

si si isty?
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ako vravíš, akurát ja som po slnečnej sústave lietal v Orbiteri.
Limit je najmä to palivo, mať ho neobmedzené netreba takto šaškovať s dráhami.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Práveže Pjetro má celkom pravdu a rozumie aj dôvodu. Dostať sa do vzdialenosti 550 AU nie je ťažké, problém je tam dostať sa rýchlo a potom ubrzdiť.

Spraviť powered flyby blízko k Slnku by sme vedeli aj dnes. Na zaokrúhlenie dráhy v 550 AU ti potom stačí zrýchliť o (30/sqrt(550)) = 1.28 km/s, čo takisto nie je ničím náročné. Lenže s minimálnou energiou tam poletíš 550^(3/2)/2 = 6450 rokov.
 
Ak chceš čas letu skresať na povedzme 20 rokov, treba sa hýbať s extra rýchlosťou vyše 120 km/s. Toto v medzihviezdnom priestore dnes ubrzdiť nedokážeme nijak, ani neverím, že najbližších 50 rokov.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

tak tak, vystrelit sa gravitacnym prakom hoci aj po 10-nasobnom obehu okolo Slnka na super-asymetrickej elipse, je jedna vec, ale celkovy cas letu je vec druha, pretoze pri finalnej vystrelenej drahe okamzite od perihelia by rychlost klesala az do konca cesty (keplerove zakony) a nepomohlo by ani startovacich 120 km/s v periheliu ... dalsi problem je ze v afeliu je sice rychlost minimalna, ale nie nulova a teda to neni ziadna stabilna pozicia a konstantna vzdialenost od Slnka

lenze my chceme cca kruhovu obeznu drahu, t.j. byt od Slnka furt tych 547 AU, nie super-pretiahnutu elipsu co sluzila na to, aby sme sa tam v afeliu dostali

t.j. je potrebne sa tam velmi rychlo dostat (10-20 rokov) a zabrzdit tam a nechat si len tu minimalnu potrebnu rychlost na obiehanie Slnka po cca kruhovej drahe v mamutej vzdialenosti 547 AU



Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

a co keby sme dali velku lupu aby posobila na severny pol marsu tak ze bude vyvijat velke teplo na teraformovanie marsu? Hm? To nikoho nenapadlo este co?
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

alebo ho pritiahnut lanom o par milionov km blizsie k Slnku -to tez este nikoho nenapadlo
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

mna to napadlo
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Toto je zbytočnosť. Radšej nech to úsilie venujú iným projektom.
Odpovedať Známka: -5.0 Hodnotiť:
 

njj, napr.verím, že raz bude nejaká spaceshipka, na svojom pravidelnom 16-hodinovom lete k zemské Kolonii na Marse (abo 12-dnové ceste na space-station UAC, na Ió, pri Jupiteri) nazvaná napr. aj *Podkletnov..

nj, Eugene Podkletnov

(..jen sa treba na ten jeho pokus, prácu, ješte raz, a poriadne pozret.. )

(a to ani nevraviac o /> TR-3B, tích 3-uholníkoch s svietiacimi bodmi v ich rohoch..
tož, Skunk Works, GroomLake, Tonopah Test Site..
DreamLand..)
Odpovedať Hodnotiť:
 

Pocuvaj sem. Asi to co pises je mudre ale pamataj nikto nesplieta cloveku tak ako len clovek cloveku. Skus viac pre nas ludi pisat. Nie kazdy to vie desifrovat.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Heh, nejaký ruský cvok niečo tvrdí, nikdy sa to nikomu nepodarilo replikovať a sám sa do toho tiež nejak nehrnul. To bude asi nejaký miestny Dick Kvetňanský :D
Odpovedať Hodnotiť:
 

..ale vraj mal už aj zostavenú tú sústavu, apparaturu, na ktorej mu tej jav aj fungoval.. (prejavil sa
tak nvm

btw.proc cvok, dle dostupních materiálov, textov a pic., mi nepríde vůbec jako blb,
je omoc víc lidí, na ktorích to víc sedne, kt. nadávat priam treba..
(naopak, u lidí, co se o neco aspon snažia, mi to príde jako ..nepravost, nespravoedlivé.. )
Odpovedať Hodnotiť:
 

*Vraj* mal a *jemu* fungoval. Fyzika nie je okultná ani mystická. Až to bude *dokázateľne* mať a bude to fungovať *každému*, potom to bude možno objav. Dovtedy ho mám za blázna alebo podvodníka, špeciálne ak to za dvadsať či koľko rokov nikto ďalší nepozoroval :-)
Odpovedať Hodnotiť:
 

Na tú vzdialenosť nebude naše Slnko ani vidieť!!!
Odpovedať Hodnotiť:
 

Nato aby sme cestovali takéto veľké vzdielenosti potrebuju ludia efektivnejší sposob ako cestovať vesmírom...Dajme tomu že sa chceme niekam dostať no cesta bude trvať 100rokov a už ked budeme skoro tam bude kdispozicii nová technologia ktorá to zvládne za 1 rok.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Aby sa to tvoje(násobne vyššia rýchlosť) nejako čiastočne naplnilo, na to budeme musieť opustiť súčasné uvažovanie.

Podľa súčasného stavu vedomostí si myslia, že to nebude možné nejak tak, ako si to napísal.
Odpovedať Hodnotiť:

Pridať komentár