Spoločnosť IBM dosiahla výrazný pokrok v hustote ukladania informácií metódou magnetizácie záznamového materiálu, keď experimentálne jeden bit informácie uložila len do jediného atómu.
Magnetický záznam informácie bol základnou technológiou prvých a samozrejme dodnes používaných úložných systémov, diskov a pások. U týchto technológií sa ale jeden bit ukladá zmagnetizovaním celej plôšky materiálu, u pevných diskov je v súčasnosti jeden bit podľa IBM uložený pomocou približne stotisíc atómov.
Budúcnosťou technológií úložných zariadení je ukladanie informácií do jednotlivých molekúl alebo atómov.
V minulosti už viaceré experimenty dokázali uložiť informáciu do jednotlivých atómov, išlo ale o iné metódy ako magnetizáciu. Napríklad minulý rok vedci z holandskej Univerzity v Delfte uchovávali informáciu pomocou umiestňovania jednotlivých atómov chlóru na platni medi.
IBM teraz dokázala uložiť informáciu do jednotlivých atómov, pričom tieto atómy fungujú ako malé magnety a informácia sa ukladá magnetizáciou. Jedna orientácia znamená uloženú nulu a druhá uloženú jednotku.
Ako záznamové médium boli použité atómy prvku Holmium s protónovým číslom 67. IBM nemá v súčasnosti k dispozícii ale spoľahlivú technológiu na rýchle ukladanie a prístup k takto uloženým dátam, uloženie a čítanie realizovala iba jednotlivo pomocou elektrického prúdu pomocou tzv. skenovacieho tunelovacieho mikroskopu.
Ilustrácia záznamu bitu do jedného atómu Holmia (video: IBM)
Zároveň aby boli atómy stabilné, boli vo vákuu a boli chladené kvapalným héliom.
Okrem samotného uloženia informácie do individuálnych atómov tiež IBM overila, že zaznamenávať dáta do jednotlivých viacerých atómov je možné spoľahlivo aj ak sú vo vzdialenosti len cca jeden nanometer. Prípadná pamäť vzniknutá umiestnením atómov s takouto hustotou by tak mala podľa IBM tisíckrát väčšiu hustotu uložených dát ako súčasné pevné disky.
Na základe zverejnených informácií išlo najmä o experiment a vzhľadom na potrebné podmienky a zariadenie pre ukladanie a čítanie informácií zatiaľ takýto spôsob ukladania dát nemá dostatočne blízko k použitiu v reálnych technológiách.
O niečo bližšie k praktickej aplikácii z technológií ukladania informácií do jednotlivých atómov a molekúl má technológia ukladania dát v podobe vyrábania molekúl DNA, pri ktorej bol minulý týždeň demonštrovaný nový rekord hustoty 215 PB na gram. Toto je ešte výrazne väčšia hustota ako avizuje teraz IBM a to napriek nadbytočnému opakovanému uloženiu tej istej informácie, pričom nižšia hustota pri magnetickom zázname IBM je zrejme spôsobená potrebným odstupom medzi atómami. Aj záznam dát v DNA je ale ešte vzdialený praktickému nasadeniu, keď súčasné technológie pre vytváranie a čítanie DNA sú na tieto účely neprakticky pomalé a drahé.
Re: ked to vsetko
Od: Shasho
|
Pridané:
9.3.2017 10:53
Žiaden človek nedokáže dať toľko porna na intern, ako dokáže dať len človek človeku. Ale žiaden iný človek nedokáže rozdať toľko zla, poníženia a urážok inému, je to dané len internetu.