neprihlásený Piatok, 26. mája 2017, dnes má meniny Dušan   DonaskaKvetov.sk - donáška kvetov v SR a zahraničí Pošli kvety
Na príjem signálov z vesmíru sa dajú použiť namiesto teleskopov mobily, navrhujú vedci

Značky: vesmírveda a výskum

DSL.sk, 16.2.2017
       


Dvojica astronómov z Harvardu a Tel-Avivskej univerzity navrhuje použiť na zachytávanie rádiových signálov z vesmíru namiesto drahých teleskopov bežné mobilné telefóny, smartfóny.

Smartfóny by sa konkrétne dali podľa ich návrhu použiť na zachytávanie zaujímavých krátkych signálov v rádiovom spektre známych ako FRB, Fast Radio Burst.

FRB sú signály zatiaľ neznámeho pôvodu, ktorých bolo doteraz zachytených menej ako dvadsať. Zaujímavé sú svojou krátkou dobou trvania maximálne niekoľko milisekúnd, pričom u doteraz zachytených pri predpokladanom pôvode mimo našej galaxie musí byť ich zdroj vzhľadom na pokles sily signálu so štvorcom vzdialenosti mimoriadne energický.

Zatiaľ ale nie je k dispozícii jednoznačné uspokojivé vysvetlenie pôvodu týchto signálov. Donedávna nebola známa ani lokalizácia zdroja žiadneho z týchto signálov, po opakovaných pozorovaniach signálu označeného FRB 121102 sa ale v minulom roku podarilo určiť miesto pôvodu tohto signálu. Je ním malá tzv. trpasličia galaxia v súhvezdí Povozník, ktorá sa nachádza vo vzdialenosti viac ako troch miliárd svetelných rokov od Zeme.

Pozorovanie na veľkých teleskopoch potrebných pre zachytávanie týchto signálov je nákladné, špeciálne keďže sú pozorované iba veľmi výnimočne a potrebné je tak dlhé pozorovanie.


Lokalizovaný zdroj signálu FRB 121102, kliknite pre zväčšenie (foto: Observatórium Gemini / AURA / NSF / NRC)



Podľa astronómov sú ale takéto signály na frekvenciách rádovo 1 GHz využívaných mobilmi dostatočne silné aby boli detekovateľné dnešnými smartfónmi. Teda iba v prípade, že ich zdroj sa nachádza v našej galaxii.

Jeden telefón nedokáže takýto signál odlíšiť od signálu z iných bežných pozemských zdrojov, FRB signály by mohli byť ale identifikované sieťou mnohých smartfónov. Po odoslaní informácií o zachytení kandidátov na FRB signály na centrálnu infraštruktúru by táto bola schopná odlíšiť, či išlo skutočne o FRB signál.

Dáta z viacerých smartfónov v rozličných lokalitách by zároveň umožnili určiť smer zdroja signálu, presnosť lokalizácie by bola len približne na úrovni uhlových minút.

Problémom by mohla byť aj nízka frekvencia týchto signálov zo zdrojov v našej galaxii. Ak sa takéto signály z jedného zdroja bežne neopakujú, podľa frekvencie doteraz zachytených signálov by sa takýto signál len z našej galaxie so silou potrebnou na detekovanie smartfónmi podľa odhadu vedcov vyskytol len raz za 30 až 1500 rokov. Ak sa takéto signály ale opakujú, boli by detekované výrazne častejšie.

Astronómovia ale zatiaľ svoj návrh nezrealizovali ani v podobe prototypu, v ich práci sa zaoberali len parametrami signálov a principiálnymi parametrami smartfónov.


       
      Zdieľaj na Twitteri



Najnovšie články:

Americký prezident Trump má mať na jeho iPhone jedinú aplikáciu
Prvá slovenská televízia začne vysielať v 4K
Tesla Model 3 zrýchli na 60 mph za 5.6 sekúnd
IT sitkom o startupoch a zázračnej kompresii bude mať ďalšiu sériu
Celý Windows dokáže zhodiť jednoriadkový HTML kód vo webstránke
Podľa združenia operátorov je optika vzduchom od Telekomu porušením legislatívy
Telekom rozširuje optiku aj do malých dedín. Ťahá ju aj vzduchom
SSD disky budú mať nové funkcie, vyššiu rýchlosť a nižšiu spotrebu, vďaka NVMe 1.3
Po WannaCry vážna zraniteľnosť aj v Sambe, linuxovej implementácii SMB
Umelá inteligencia Google porazila v Go najlepšieho človeka aj v druhom zápase


Diskusia:
                               
 

ze nas to nenapadlo, proste pockaj kym nam zavolaju.
Odpovedať Známka: 8.9 Hodnotiť:
 

Len aby ich roaming nevyšiel príliš draho...
Odpovedať Známka: 9.0 Hodnotiť:
 

Mimozemšťania sú špecifický trh, preto budú platiť viac.
Odpovedať Známka: 9.5 Hodnotiť:
 

100 signalov tyzdenne...prijimame, prijimame 100 signalov tyzdenne
Odpovedať Známka: 2.4 Hodnotiť:
 

nie, toto ti nevyslo.
Odpovedať Známka: -0.3 Hodnotiť:
 

pozemstan povinne si pozri a vypocuj cele edukacne video http://dopice.sk/j9e
Odpovedať Hodnotiť:
 

to je velka pravda,,,a treba im sprisnit FUP, nech to do buducich milion rokov nezneuzivaju..
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

na tej fotke je zachyteny borgsky unicomplex!! :O
Odpovedať Známka: 6.9 Hodnotiť:
 

nebolo to unimatrix zero?
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

To je jedno. Aj tak je už zničený.
Odpovedať Hodnotiť:
 

...s druhou mocninou vzdialenosti.
Odpovedať Známka: 2.0 Hodnotiť:
 

Ako to je vlastne s tym poklesom signalu dajme tomu na 1m 1km?
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

Prvá žena na Mesiaci:
- Houston, máme problém!
- Čo?
- Ale nič, nechaj to tak.
- Čo sa stalo?
- Nič...
- Tak mi to povedz.
- Nie.

Odpovedať Známka: 7.8 Hodnotiť:
 

-Ešte si nahnevaná?
-NIEEEEEEE!
Odpovedať Známka: 8.0 Hodnotiť:
 

vzhľadom k času a vzdialenosti komparatívne k odhadu množstva civilizácii k našemu rámcu, by sme mali byť zahltený cudzím vysielaním už len z prvých pokusov keď takéto práve objavili v rámci našej galaxie.

naproti tomu je tu hluché pásmo bez jediného pípnutia.

ostáva dúfať, že za to môže šum medzi hviezdami, ktorý sme podcenili, alebo stratovosť či zakrivenie, ktoré takému šíreniu bráni.

k takej možnosti v rámci jednej galaxie som skeptik.
skor odhadujem pomer jednu civilizáciu k 5 až 15 galaxiám, a k tomu výrazne mimo časový rámec.

k prekonaniu rýchlosti svetla sa staviam ako k absolútnej nemožnosti.

každopádne, za 100.000 rokov už bude naša zóna v ktorej je zem neobývateľná.
Odpovedať Známka: -1.3 Hodnotiť:
 

Problem je skor v tom ze mnohi vedci predpokladaju ze inteligentny zivot sa nam bude podobat a dokonca bude na komunikaciu pouzivat radiove vlny co je dost malo pravdepodobne (a hlavne pri komunikacii na velke vzdialenosti je elektomagneticke ziarenie obmedzene rychlostou svetla takze tento sposob komunikaxie nema zmysel). Aj na nasej planete existuju 2 uplne odlisne formy zivota (rastliny a zivocichy) a tych foriem mozu byt miliardy to len my sme zatial obmedzeni nasim poznanim. Inteligenny zivot inde by naozaj mohol fungovat na uplne inom principe alebo zit v uplne inom casovom ramci.
Odpovedať Známka: 5.8 Hodnotiť:
 

A vieš mi povedať aj to,že čo je medzi všetkými živími tvormi spoločné?Poviem ti tajomstvo!Je to elektrina,elektrická aktivita,mudrlant!Z toho treba vychádzať.A vždy je lepšie sa pokúšať zachytiť aspoň niečo z vesmíru,než nariekať.
Odpovedať Známka: -5.0 Hodnotiť:
 

aha, takze elektricky kabel je zivy? alebo krystalicka mriezka NaCl, kde su ionove vazby a cele to drzi vdaka "elektrike", tak ten krystal je tiez zivy? ten krystal aktivne nijako nevie, ze ma existovat vdaka "elektrine" a ma si ju udrziavat

musis vediet precizne formulovat svoje podmienky a v tomto pripade nie sme v matematike, takze je to veeeelmi tazke ak nie nemozne

napriek tomu vieme formulovat nejake 3-4 nutne principy, ktore MUSI nieco splnat, ak to mame nazvat "zive"
Odpovedať Známka: 6.4 Hodnotiť:
 

"bunkovost" - teda nieze by sa to muselo skladat z buniek, ale princip je ten, ze to musi byt izolovane ci semi-izolovane od vonkajsieho prostredia, aby sa to udrziavalo v termodynamickej NErovnovahe s okolim, pretoze inak co? pretoze inak by to okamzite zosrotovala entropia. napr. taka uz bunkova stena je totalny zazrak.

"sebaudrzaivanie, sebakontrola a sebaopravovanie" - na roznych urovniach a v roznymch meritkach organizmov/jedincov, v ramci istych moznosti a mechanizmov
Odpovedať Známka: 7.8 Hodnotiť:
 

ak sa totiz objekt sam a AKTIVNE neudrziava v termodynamickej NErovnovahe s okolim, nie je zivy ...

ziva ja napr. strom jablon (aj to len niekolko dekad), jablko uz nie je zive (z isteho pohladu aj neodtrhnute jablko nie je zive, ponivac jablko ma z hladiska biologie spefificky ucel: spadnut, najlepsie sa niekde skotulat, tam zhnit (vtaciky sa k semienkam tak lahko nedostanu, lebo semianka maju obal: to jablko) a semienka zapustit do zeme)

odtrhnute jablko je definitivne mrtva vec, ale v chladnicke a vcelku sa nam aj mesiac moze zdat, ze sa nezmenilo a je v pohode. v skutocnosti zmien je vela, iba prebiehaju pomaly, lebo svina entropia prenika dovnutra celeho jablka v chladnicke velmi pomaly
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Mna ked napadla myslienka na masovo dostupne lietanie, hrdinskou obranou doslo k uprednostneniu uvahy, ako zabezpecit, aby technologiu nevyuzivali kkti. Kvazi-anonymna diskusia sa ukazuje ako pomerne efektivne mozne riesenie.
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

a ked to jablko nastruhame a nechame pri izbovej teplote zopar hodin, tak znedne a za par dni si ani netrufam povedat co by z neho bolo ... silna jedovata svina oxidovadlo kyslik zacal uradovat a oxidovat (rozkladat) makromolekuly (zhnednutie) a uz sa to cele dostava do termodynamickej rovnovahy s okolim (to je neskor si tam najdu miestecko nejake plesne - tak to je druha vec, ale ani tie by tam neboli milion rokov ...)

aj ludskemu telu sa NEUSTALE deje to co nastruhanemu jablku z izbe, lenze chvalabuha mame automonitorovacie, autoregulacne a autoopravovacie schopnosti, aby sme sa tak udrzali aspon niekolko dekad ... aj ked wono rozdiel medzi telom 20 rocnej pipenky a 100 rocnej matuzalemky je znacny ze ano ...

nu co uz: PRACH SI A NA PRACH SA OBRATIS
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

"schopnost mnozit sa, tvorit svoje kopie (absolutne nas teraz netrapi jako)" - tu hadam nie je treba vysvetlovat, islo by ale iba o vytvaranie ontogenetickych kopii organizmu/jedinca ktore by po case nikam neviedlo

"schopnost mutovat" - schpnost mnozit sa nestaci, az mutacia zabezpeci schopnost prezit nielen prvemu jedincovi ci jeho desiatej presnej kopii, ale zabezpeci moznost prirodneho vyberu, vznik druhov a vyvoj (zivota) ako taky.

to vsetko su len NUTNE podmienky, ale zrejme nie su postacujuce, ponivac viem si predstavit plechoveho robota, ktory bude z materialnej povahy splnat uz prve dve podmienky a zvysne dve bude mat napragramovane, ze sa o to bude snazit (navod ako zostrojit svpju presnu kopiu by samozrejme mal a dala by sa zabezpecit aj mutacia ... t.j. ze by pri vyrabani noveho robota nieco nahodne zmenil ... je jasne ze v 99,999% pripadov by to viedlo k neschopnym robotom)
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

Nevykrúcaj!Nie si najmúdrejší..Debil,elektrina nie je živá,ale je to prenosové médium všetkých živých tvorov. Vieš mi dať príklad na živú bunku bez elektrickej aktivity?Si z jahody spadol? :)
Odpovedať Známka: -5.0 Hodnotiť:
 

ano, ale podmienka nemoze zniet "elektrina"
Odpovedať Hodnotiť:
 

a nie, nemas pravdu, elektrina nie je to, co je dolezite, pretoze co ked by sa to dalo dosiahnut aj nejako inak ako elektrinou... (osobne netusim ako)

z hladiska "elektriny" sa toho napr. v procesore deje ovela viacej ako v bunke
lenze vdaka "elektrine" dzri pokope KAZDA molekula a uz vobec nehovoriac o mezimolekulovych interakciach, takze z tohoto pohladu a z hladiska "elektriny" medzi atomami/molekulami deje toho strasne vela uz aj v jednej molekule DNA

EM interakcia vladne vsetkemu od mikrosveta atomov/molekul az po svet strednych meritok, az v makrosvete vladne gravitacia

ide o to, AKO sa ta elektrina vyuziva a CO sa tym dosahuje
Odpovedať Hodnotiť:
 

Hm,dobre vysvetlím ti to.K tomu,aby sme nadviazali kontakt s inými stvoreniami vo vesmíre musí byť z pohľadu hmoty,z ktorej sme poskladaní aspoň čiastočná kompatibilita medzi nami a nimi.Možná existencia alternatívnej reality nepostačuje...
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Hm."osobne netuším ako".Ale špekulovať neprestaneš :) Vieš,že mi niekoho pripomínaš? Okej,hľadajte si v univerze niečo celkom iné,než ste vy sami,ale potom nebuďte prekvapení z toho čo objavíte :) Hologram..
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

Nevykrúcaj!Nie si najmúdrejší..Debil,elektrina nie je živá,ale je to prenosové médium všetkých živých tvorov. Vieš mi dať príklad na živú bunku bez elektrickej aktivity?Si z jahody spadol? :)
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ciastocne mas pravdu, ale pokial sa nemylime, fyzikalne zakony platia vsade rovnako. Casovy ramec pre zivot pomerne uzko suvisi s priestorom (velkostou). V mikrosvete (v bunkach) sa vsetko deje velmi rychlo, ine tempo bytia srdca ma taka mys a ine tempo bytia srdca ma taky slon. Okrem toho na veskoti organizmu veeelmi zazeli nielen z casoveho ramca, ale aj preto co vlatne taky organizmus moze vlastne robit a cim vlastne moze byt: http://www.martinus.sk/?uItem=50933.

Ak by bol "organizmus" nejake "mracno" velke miliardu km, jeho existencia by bola zrejme na pozemske meritka veeeeeeeeelmi dlha a "nemnozil" by sa kazdy rok. Lenze volne pohodene mracno prachu/plynu ci akychkolvek inych molekul/materialu nemoze byt zive a mat charakteristiky zivota, pretoze nesplna ani len nutne podmienky pre zivot.
Odpovedať Známka: 4.3 Hodnotiť:
 

Pjetro...bitia a bytia je rozdiel
Odpovedať Hodnotiť:
 

to mas recht
Odpovedať Hodnotiť:
 

Klasicky pripad laickeho pohladu. Fermoho paradoxu (kde vsetci ti ufonci su, ked je vesmir tak velky) to nedava ziadny novy vyznam ani to, ze pocet galaxii vo viditelnom vesmire odhadujeme dnes uz na 10-nasobok toho, co sme si mysleli pred par rokmi. Konkretne na 2 biliony miesto 200 miliard. Kedze kazda galaxia obsahuje desiatky miliard (aj stovky miliard) a najvacsie jednotky bilionov hviezd, pocet hviezd vo viditelnom vesmire sa zvysil radovo z 10^22 na 10^23, o nic viac o nic menej !!!

Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

Takze ziadne nove svetlo do drakeovej rovnicky (ci skor drakeovej teoretickej uvahy) to nevnieslo. Dalej napasovane len na nasu galaxiu niektore paramatre v rovnicke tipujeme s radovou presnostou, niektore s presnostou 2-3 rady a niektore nepozname ani s presnostou 7-8 radov, co po vynasobeni a uvedomeni si co vlastne nepozname vzhladom aj na cudzie galaxie po celom vesmire, dava odchylku aj 30 radov. Potom by inteligentny zivot bol bud pri 10^(-7) hviezdach v celom nasom viditelnom vesmire a teda na jednu jedinu inteligentnu civilizaciu by bolo treba 10^7 nasich viditelnych vesmirov, t.j. iba v jednom z 10^7 (10 milionov) vesmirov ako nas, sa vyvinie inteligentny zivot. Druhy extrem: inteligentny zivot je na 10^23 hviezdach v nasom viditelnom vesmire, teda pri KAZDEJ hviezde, t.j. uzasne miliardy inteligentnych civilizacii v KAZDEJ galaxii.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Takze naco nam je takyto odhad (ci skor uvaha)? Zatial na dve veci .... pretoze pocet intligentnych civilizacii v galaxii su bud cele miliardy, alebo zlomok miliardatina miliardatiny civilizacie v jednej galaxii. A na to netreba vlastne ani ziaden drakeov vzorcek ci odhad .... na to si staci akurat tak povzdychnut, ze vlastne nic nevieme ...

Casova disjunktnost vyskytu civilizacii je jasna ako facka a spolu s dalsich desiatkami pre a proti je vysvetlena tu:
http://www.martinus.sk/?uItem=48297
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

ta kniha je populárne vedecky slaboduchý vystrel do imbecility
Odpovedať Známka: -4.3 Hodnotiť:
 

a ty si čistý BLBec !
si snád väčší vedec než tí o ktorých sa tam píše??
si chumaj, vieš to??
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

a zasiahla ta velmi?
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

"každopádne, za 100.000 rokov už bude naša zóna v ktorej je zem neobývateľná. "

netrep, Slnko začne byť nestabilné až za miliardu rokov...dovtedy si tu budeme pekne žiť, ak sa medzitým nevyparíme v jadrových oblakoch
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

preštuduj si to viac.
Odpovedať Známka: -10.0 Hodnotiť:
 

tak osvetli co si tym myslel tymi 100 000 rokmi (nejaky cyklus?), pretoze v sucasnoti je ozaj prijimana vedecka paradigma, ze Slnko zacne byt NEVRATNE nestabilne za nejaku tu 1 miliardu rokov s tym ze do 2 miliard rokov (odteraz) bude zivot na Zemi prakticky nemozny ci prinajmesom extremne narocny pre termofily (niektore prezivaju pri teplotach aj nad 100C), za dalsiu miliardu rokov priemerna teplota na povrchu Zeme sa bude blizit Venusi a nie dnesnych prijemnych 20C a nakoniec biely trpaslik za z neho stane az za takmer 7 miliard rokov

pokial mas na mysli zmenu obeznej drahy Zeme, ano to nastava tiez (a je to chaoticky system), ale tam su casove meritka myslim tiez pomerne dlhsie jak 100 000 rokov
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

Nasa hviezda rastie o percento za obdobie N o ktore sa zohreje. 200 000 r. od teraz preziju iba velmi odole bakterie, 100 000 r. bude pre vyssie organ. neznesitelna teplota. 1% staci na neobyvatelnost Zeme.
Zeme je pri vnutornom okraji tejto zony.

Nekoresponduje, doba pred tym cca 2 mlr, mozno doslo k posunu obeznej drahy, inak tu zivot nemohol byt.

Nezodpovedaju pravidelne doby ladove, sme na koncni tej poslednej, prirodzeny stav je absencia polarnych ciapok.

Meriame hviezdu zle ? Nikto nevie. Ma fazy nafukovania? Ina rovnaka hviezda ktoru pozorujeme,ma rovnaky vek, sa pohybuje velmi rychlo, zanechava velky ohon plynu, a teoreticky je uz na konci zivota.

nezvycajne je aj zemske jadro, malo by byt chladnejsie, mozno obsahuje radioaktivne prvky, preto je tak zerave, tych podivnosti je viac.
Odpovedať Známka: -2.0 Hodnotiť:
 

rozlisuj pojmy: zivot ako taky a ako ho pozname zo Zeme (spolu so zanikom a vyvovjom inych (mikrobialnych) druhov adaptovanych na nove prostredie) a clovek/vyssie stavovce ...

zivot na Zemi existuje 3,7 miliardy rokov !!! a to bez prestavky !!! ano mal sice uz 5-6 krat na mále (5-6 velkych hromadnych vymierani a asi zo dva tucty mensich vymierani), ale zivot tu uz od tej doby je a podmienky prenho budu este dalsie cca 2 miliardy rokov a nie ziadnych kratkych 200 000 rokov

samozrejme podmienky pre cloveka a vyssie stavovce tu boli a budu ovelaaaaaa kratsie, pretoze zlozitejsie zivocichy nie su jednoducho zavisle od prostredia (kde su alebo nie su take a onake latky/molekuly), ale aj od potravinoveho retazca

takze rozlisuj pojmy: planeta vhodna pre zivot (ako taky) a vhodna pre ludi
Odpovedať Známka: 2.0 Hodnotiť:
 

Dodám, aké je nepravdepodobné že po tak dlhú dobu je a mal možnosť sa vyvinúť život do súčasnej podoby (vesmír nadobudol širšie vedomie, my sme vesmír) na Zemi.

Je to doslova aj z matematického-pragmatického hľadiska zázrak.

Nehovoriac o fakte, "viem že som, mám vedomie", sme vesmír ktorý vie že existuje, a keď zomrieme, ja tá časť vedomia, existovať prestane, čo je veľmi ťažko prijateľná a nepochopiteľná skutočnosť (prečo viem že som keď nebudem, a čo to pre mňa znamená).

Fyzika, matematika, pozorovanie na to nemá žiadnu odpoveď. Možno veci nie sú také ako sa zdajú.


Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

Uz len konecne vymysliet tie baterky, na ktorych vydrzia mobily onych 30 az 150 rokov.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

nic co by mali atomovy reaktor nevyriesil
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

*maly:D
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

najlešie miesto na pozorovanie, je predsa okno s výhľadom na ludi na ulici.Len tak sa dám do okna a sledujem ča sa deje. Ako v tej pesničke ..... Cez Okno :DDD

Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

Ty si iny sefko
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

šak já ich prijímam stále a každý deň....
na displeji mám často tú prijímajúcu parabolku od GPS :-)
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

Pridať komentár