neprihlásený Pondelok, 25. novembra 2024, dnes má meniny Katarína
Vedci zistili ako rýchlo spomaľuje otáčanie Zeme, veľmi zaujímavým spôsobom

Značky: veda a výskumzaujímavosti

DSL.sk, 8.12.2016


Tím vedcov z Kráľovského observatória v Greenwichi vypočítal a tento týždeň zverejnil presnú mieru spomaľovania otáčania Zeme za posledných približne 27 storočí.

Použil k tomu pritom mimoriadne zaujímavú metódu.

Rýchlosť otáčania Zeme sa dlhodobo spomaľuje. Jedným z dôležitých faktorov tohto procesu je vplyv gravitácie Mesiaca, ktorý by podľa meraní predĺžil jeden deň za storočie približne o 2.3 milisekundy. Reálna miera spomaľovania sa ale od tejto hodnoty odlišuje, keď na ňu vplývajú aj ďalšie faktory.

Vedci pomerne zaujímavo k zisteniu takejto malej miery použili relatívne k tejto miere spomaľovania a na dnešné pomery nepresné merania starých civilizácií.

Spomaľovanie otáčanie Zeme samozrejme znamená postupné predlžovanie reálneho dňa určeného polohou Slnka na oblohe. Ak je ale každý deň počítaný s dĺžkou presne 86 400 sekúnd, postupne prichádza k odchýlke takto meraného času a času, aký je v danom mieste na Zemi podľa reálnej polohy Slnka na oblohe. Kvôli tomuto spomaľovaniu a súčasnému rozdielu v dĺžke dňa sa v modernej ére niektoré roky predlžujú tzv. skokovými sekundami, aká bude pridaná aj na konci tohto roka.

Hoci miera spomaľovania je na prvý pohľad extrémne nízka, za takmer tri tisícky rokov sa jedná o takmer milión dlhších respektíve pohľadom smerom do minulosti kratších dní. Kumulácia predĺženia respektíve skrátenia všetkých týchto dní sa prejaví takýmto posunom času vo výraznej miere a to až na úrovni viacerých hodín.

Konkrétne napríklad za 2700 rokov a pri rovnomernej miere predlžovania dní na úrovni cca 2 ms za sto rokov sa priemerne jeden deň za toto obdobie predĺži o 27 ms, dní je 986.2 tisíc a spolu príde k posunu času o cca 26.6 tisíc sekúnd respektíve 7.4 hodín.


Zistené rozdiely v miestnom čase a pri počítaní času s dňom o presne 86 400 sekundách podľa roku, kliknite pre zväčšenie (graf: F. R. Stephenson a tím / Kráľovské observatórium v Greenwichi)



Vedci tak spracovali historické záznamy o astronomických úkazoch pozorovaných starými civilizáciami ako sú zatmenie Slnka a Mesiaca a zatieňovanie hviezd a planét Mesiacom. Presné časy týchto udalostí aj v minulosti je možné spätne veľmi presne vypočítať. Miestny čas pozorovaní týchto udalostí sa vzhľadom na spomínaný posun ale líši od času, aký by mal byť v danom mieste podľa vypočítaného času, a tento rozdiel je možné využiť na vypočítanie miery spomaľovania Zeme.

Vedci využili záznamy napríklad z Babylonu, starej Číny, Grécka a Arabskej ríše a to od obdobia 720 rokov pred našim letopočtom. Záznamy týchto civilizácií umožňujú určiť miestny čas týchto udalostí relatívne presne, napríklad v prípade Babylonu s presnosťou 4 minút.

Okrem toho vedci využili aj záznamy o pozorovaniach, ktoré nemali presný časový údaj. Napríklad informácia o pozorovaní úplného zatmenia Slnka, ktoré trvá relatívne krátko a je pozorovateľná z relatívneho úzkeho územia, spolu s informáciou o mieste pozorovania totiž tiež umožňuje vypočítať aktuálny miestny čas respektíve posun času.

Tieto dáta umožnili vedcom vypočítať mieru spomaľovania otáčania Zeme už od roku 720 pred našim letopočtom. V ére po vynáleze teleskopu, cca po roku 1600, poskytli ešte presnejšie údaje záznamy o pozorovaní zakrývaní hviezd a ostatných planét Mesiacom.

Celková zistená miera spomaľovania otáčania Zeme je predlžovanie dňa o 1.78 milisekundy za sto rokov. Spomaľovanie pritom nemá konštantnú rýchlosť a miera osciluje okolo tejto hodnoty.

Prácu vedcov je možné nájsť na royalsocietypublishing.org.


      Zdieľaj na Twitteri



Najnovšie články:

Japonci uviedli ethernetový kábel s magnetickým konektorom
Starship by mohla za najbližšie štyri roky uskutočniť až 400 štartov
Protimonopolný úrad začal prešetrovať, prečo v SR nie sú skutoční virtuálni mobilní operátori
Nový trailer filmu Minecraft
Linux v ďalšej verzii vyradí súborový systém Reiser
Odštartovaná výroba flash pamäte s 321 vrstvami
Apple má prvýkrát použiť vlastný 5G modem v iPhone v marci
Linux dostáva podporu veľkokapacitných pamäťových SDUC kariet
USA požadujú, aby Google predal Chrome a potenciálne aj Android
ISS zvýšila orbitu, aby sa vyhla troskám zo satelitu


Diskusia:
                               
 

Takže aj s pomocou záznamov s presnosťou 4 minúty určili mieru spomalovania na úrovni milisekúnd.
No hlavne, že sa nám teraz bude lepšie spávať.
Odpovedať Známka: -2.1 Hodnotiť:
 

Tie 4 minúty je primerané porovnávať s X hodinami celkového posunu času.
Odpovedať Známka: 8.6 Hodnotiť:
 

rozumny chape, blbcovi nevysvetlis..
Odpovedať Známka: 1.4 Hodnotiť:
 

Nie len lepsie, ale hlavne dlhsie!
Odpovedať Známka: 9.3 Hodnotiť:
 

Aaaaa ešte 1sekundu si môžem poslať.
Odpovedať Známka: 6.9 Hodnotiť:
 

A ja ze preco som dnes vstal o 0,002ms skor
Odpovedať Známka: 8.9 Hodnotiť:
 

Teprve 23. února, v deset hodin pět minut dopoledne, kolem roku 1966, byla v pojizerské vesničce Liptákov ...
Odpovedať Známka: 8.2 Hodnotiť:
 

Hoci miera spomaľovania je na prvý pohľad extrémne nízka, za takmer tri tisícky rokov sa prejaví takýmto posunom času vo výraznej miere a to až na úrovni viacerých hodín.

...predlžovanie dňa o 1.78 milisekundy za sto rokov...

cize za 3000 rokov sa den predlzil o 53,4 milisekund. Tak este raz, ako to vedeli vypocitat?

Odpovedať Známka: -4.1 Hodnotiť:
 

Tých dní, ktoré sú dlhšie, máte za 2700+ rokov takmer milión. Posun času je samozrejme výsledkom kumulácie predĺženia všetkých týchto dní.
Odpovedať Známka: 9.2 Hodnotiť:
 

Všetko sedí, mali by sme zaviesť povinnú maturitu z matiky:

Medzi 720 p.n.l. a 2016 n.l. je 2736 rokov.

To je 2736*365 = 998 640 dní... Ak pripočítame nejaké prestupné roky a zaokrúhlime, tak máme milión dní.

Rozdiel je v dĺžke dňa to znamená rozdiel medzi dnešným dňom a dňom v roku 1916 je 1,78 milisekundy. teda pri 2736 rokoch to robí rozdiel 48,7 milisekundy.

O koľko sa ale posunul deň:
1 000 000 rokov * 48,7 / 2 (priemerná hodnota predĺženia) = 24 350 000 milisekúnd = 24 350 sekúnd = 406 minút = 6,7 hodín.

Záver: Pri odchýlke merania okolo 4 minút vedci namerali časový posun 6,7 hodín z ktorého teda geometrickou radou vypočítali posunutie dĺžky dňa 1,87 milisekundy za jedno storočie.
Odpovedať Známka: 9.3 Hodnotiť:
 

edit: 1 000 000 dní, samozrejme
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

ale na prd maturita z matematiky.
sice mas vypocty pekne, aj slovne si to vysvetlil, ale ako sa nedavno vsade pisalo, citanie s porozumenim tiez nasim ziakom nejde.
nie zeby rozumeli tomu, ked sa o nich pisalo, ze nevedia citat s porozumenim, ale to uz je detail.
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

nazor cloveka "ale na prd maturita z matematiky"
no comment
Odpovedať Známka: -7.1 Hodnotiť:
 

sarkazmus nic nehovori?
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Toto je pekné a jednoduché vysvetlenie. Dobre sme sa tu niektorí nechali domotať. Možno by to chcelo pripomenúť, že spomaľovanie je kvadratická funkcia a toto je len lineárna aproximácia, takže v realite budú tie čísla trochu iné.

Zdá sa mi to alebo tu naobed ten graf nebol? Veď z neho to je všetko jasne vidieť.
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

(1.78 ms * 365 dni * 100 rokov) * 30 rokov ?
Ale to je len nejakych 32 minut ... to mi celkom nesedi ...
Odpovedať Známka: -4.3 Hodnotiť:
 

Nepočítal si prestupné roky.
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

nesedi, lebo ti vychadza kvadrat casu. Uprav si jednotky, hned sa vesmir narovna.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

nejde nahodou o kumulativnu hodnotu za vsetky dni spetne?
Den sa predlzil o 53,4 milisekundy. Avsak, za tritisic rokov vznikne odchylka v podobe niekolkych hodin. Tj. ak by sme ratali vzdy s konstantnou hodnotou, tak vypocitame, ze babyloncania museli mat to zatmenie slnka niekedy vecer, ale oni napisali, ze to bolo rano.... ci?
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

keďže zem bola inak otočená v čase zatmenia, ako keby bol deň konštantný, tak v Babylone napríklad zatmenie nemali mať vôbec, malo byť napríklad v Španielsku
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

Aj tak nerozumiem ze ak vedci zistili ze posun casu je 1,78 ms za 100 rokov tak za 3000 rokov je to 53,4 ms ako dospeli k tomu ze to bolo niekolko hodin?
Odpovedať Známka: -0.9 Hodnotiť:
 

Jedna moze byt iba strana, takze bezpochyby vylucovacim systemom.
Odpovedať Známka: 1.4 Hodnotiť:
 

posun casu za 100 rokov NIE je 1.78 ms.

posledny den storocia je o 1.78ms dlhsi ako prvy den storocia.

celkovy posun casu za prvy den storocia je 0 (kedze to je vychodiskovy den voci ktoremu sa pocita dlzka ostatnych dni), druhy den v storoci je dlhsi o nejakych 50ns (nanosekund). dalsi den je dlhsi o 100ns (celkovy posun je 50+100=150ns). treti den je dlhsi o 150ns (celkovy posun 50+100+150=300ns). stvrty den je dlhsi o 200ns (celkovy posun 50+100+150+300=500ns). a takto kumulujes posuny vsetkych dni po dobu 100 rokov, az sa dostanes k poslednemu dnu storocia, ktory je dlhsi o 1.78ms.

celkovy posun casu za storocie 365*100*1.78/2 ~= 32 sekund, to za predpokladu, ze rychlost spomalovania bola cely cas konstantna (co nie je). ak najprv dochadzalo k spomalovaniu rychlejsie a neskor, ku koncu storocia pomalsie, dostanes rovanky rozdiel v dlzke dna, ale casovy posun bude vacsi (kludne aj minutu). ak naopak dlho rychlost nespomalovala a len na konci storocia zrazu spomalila, casovy posun bude mensi.
Odpovedať Známka: 8.6 Hodnotiť:
 

Ale ani to nejako nevychádza. 32 sekúnd za 100 rokov robí za 3000 rokov len 16 minút. V článku sa píše o hodinách. Mám inú hypofýzu.

Pes bude možno v tom, že sekunda v zmysle tohto výpočtu je 1/86400 dňa. A deň je zo dňa na deň dlhší.Čiže takto nejako:

n0=86400 - starých dobrých babylonských sekúnd
n1=n0+dT0
ni=n(i-1)+dT(i-1)
.
.
n milión = n(milión-1)+dT(milión-1)

Trebalo by urobiť súčet radu a od neho odpočítať milión starých dobrých babylonských dní, potom sa uvidí. Večer sa skúsim s tým pobaviť.
Odpovedať Známka: -1.7 Hodnotiť:
 

Sekunda je proste sekunda, štandardizovaná raz a navždy "the duration of 9 192 631 770 periods of the radiation corresponding to the transition between the two hyperfine levels of the ground state of the cesium 133 atom". Jedine že by sa menilo toto, ale to sa veľmi nepredpokladá.
Odpovedať Známka: 4.3 Hodnotiť:
 

sekunda bola najprv definovana ako 1/86400 otocenia Zeme okolo svojej osi. Az neskor sa prislo na to, ze Zem sa neotaca vzdy rovnako rychlo a preto bolo potrebne sekundu zadefinovat nejako inac, co sa nemeni. A vtedy sa to zadefinovalo na zaklade oscilacie Cezia.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

No ved to, ze uz ani ta sekunda nie je to, co byvala! :-D
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

32 sekúnd za prvých 100 rokov (medzi 2000p.n.l. a 1900p.n.l.) . Za druhých sto rokov to bude 2x32 sekúnd, lebo už to je neskôr o 32 sekúnd a pribudne ďalších 32 sekúnd.
Odpovedať Známka: 8.2 Hodnotiť:
 

no, lenze druhe storocie to bude kumulovane este aj z toho prveho. a tretie storocie uz je kumulovane z druheho aj prveho.
zo storociami opakujes rovnaku chybu, ako si robil s dnami, ktoru som hore vysvetlil.

by som ti to aj vypocital presne, ale kedze ma za to nikto neplati, tak prenecham stafetu niekomu dalsiemu.

a nie, sekunda v ramci vypoctu (aj mimo neho) je sekunda. teda "čas trvania 9 192 631 770 periód elektromagnetického žiarenia, ktoré zodpovedá prechodu medzi dvoma hladinami veľmi jemnej štruktúry základného stavu atómu cézia pri teplote 0 kelvinov"
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

*so storociami
s kym, s cim. z koho, z coho.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Síce som to nebol ja, kto robil chybu s dňami ale áno, k chybe so storočiami sa hrdo hlásim. :)
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Vie niekto vypočítať v ktorom roku sa úplne zastaví?
Odpovedať Známka: 8.7 Hodnotiť:
 

To by musela byt velmi nahodna katastrofa, aby rotacia zeme bola "uplne zhodna" s dobou obehu okolo Slnka tak, aby svietilo slnko vzdy na rovnaku oblast Zeme.
Odpovedať Známka: -4.0 Hodnotiť:
 

Asi presne taka ako s rotaciou Mesiaca okolo Zeme, co z dostupnych dat postupnosti matematicky garantuje uplnu istotu.
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

Vyslo mi to 4,6 miliardy rokov. 86400 / 0,05 * 2700
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Aha sorry, za tento cas sa len predlzi den na dvojnasobok. Takze asi nikdy :D Keby sa Zem zrazila s nejakym vacsim telesom, tak obvykle to sposobi zrychlenie rotacie, nie spomalenie
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

HA! A predsa sa toci!!
:D
Odpovedať Známka: 9.0 Hodnotiť:
 

a dal som si like, mozes aj Ty.
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

Po borovičke sa predsa musí točiť :D
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

Napadla niekoho geometricka posupnost? To je vlastne jedno, hlavne ze sa diskutuje...
Odpovedať Známka: 6.2 Hodnotiť:
 

Keby ma napadla geometricka postupnost, tak by som na nu podal trestne oznamenie.
Odpovedať Známka: 8.5 Hodnotiť:
 

a vysudil by si 30 denne odskodne. za prvy den 10 centov a za kazdy dalsi den dvojnasobok odskodneho za predchadzajuci den.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Ako sa stat milionarom za 30 dni...achjo, matematika je krasna veda!
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

toto ma zaujma!
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

napadlo vas niekoho,ze coby bolo keby sa zacala otacat do opacnej strany.a vobec do ktorej sa otaca.
Odpovedať Známka: 4.5 Hodnotiť:
 

Doprava.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

To je vec pohľadu. Či z glóbusu, alebo na glóbus.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

... a ked sa z globusu pozeras do zeme alebo do neba?
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Áno, alebo smerom ku osi otáčania zeme, alebo smerom od nej.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Keďže vo vesmíre neexistuje hore, alebo dole, tak je veľmi ťažké špecifikovať presnú odpoveď :D
Odpovedať Známka: 7.5 Hodnotiť:
 

Esteze je vo vesmire jasne, co je vonku a co dnuka... ;-)
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Keď si ľahneš na chrbát nohami na juh a pozrieš sa napravo (na západ) a potom naľavo (na východ), tvoja hlava sa pri tom pootočí v smere rotácie Zeme.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

A keď si ľahneš na brucho nohami na západ a pozrieš sa napravo (na juh) a potom naľavo (na sever), tak tiež, nakoľko pri ležaní sa hlava jednoducho furt točí v smere rotácie Zeme.
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

predsa opačne ako Venuša
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Už začínam rozumieť, prečo trvalo egypťanom tak dlho postaviť tie pyramídy, keď mali o viac ako 5 hodín kratší deň než my.
Odpovedať Známka: 2.3 Hodnotiť:
 

O akych 5 hodin kratsi den ? Definicia jasne hovori ze den bol kratsi len o nejakych 50 milisekund (1.78 * 27 storoci). Akurat spocitanie vsetkych tychto dni spravilo cca 6,7 hodiny.
Odpovedať Známka: 8.2 Hodnotiť:
 

Tak zrovna doc. Vozáb řešil například otázku, kdy vlastně Cimrman do Liptákova
přišel, měřením rozpadu radioaktivního uhlíku v organické nečistotě na podrážkách
Cimrmanových bot. Zjistil, že – pokud Cimrman vůbec v těchto botách do Liptákova přišel – se tak stalo na podzim roku 1906 plus minus 200 let.
Odpovedať Známka: 6.9 Hodnotiť:
 

Skúste niekto vypočítať, či s tým spomaľovaním zeme sedí aj porovnanie podľa atómových hodín na GPS družici. Dňa 6.1.1980 sa čas na zemi a v družici presne zladil, ale dnes vďaka spomaľovaniu zeme je tam odchýlka asi 16 sekúnd.
Odpovedať Známka: 2.0 Hodnotiť:
 

Neviem, vypocet je zaujimavy ale to spocitavanie je naco dobre? Aby som vedel ze pred 2700rokmi nemali teraz 18:23 ale 23:23?
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

Na to, aby ich nikto nemohol obvinit, ze len tak pre*ebali vyskumne granty.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Aby si si konečne dobre nastavil hodinky a nemeškal z krčmy domov ako každý boží deň ty papľuh
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Keby sa Zem dodnes otáčala tak rýchlo ako za čias Babylonu, bola by v tejto chvíli pootočená o 90° viac na východ (pí/2 rad, viď pravú stranu grafu). Udalosti vo vesmíre by sme potom videli z inej perspektívy (asi tak ako to vidia z Novosibirska).
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

ako by sa to dalo zdanit....
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

Ako nič...
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

Chvalabohu ,že u nás tu na dsl.sk neprekvitá ,ani sa zatiaľ nesnaží infiltrovať naše rady, spoločnosť plochej zeme i.e.FlatEarthSociety. Vďaka bohu. :))
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ked pojdeme ovela dalej do minulosti, napr. do doby dinosourov pred 200 milionmi rokov, potom nam vyjde, ze den mal vtedy 25 hodin. Pravdaze, za predpokladu, ze spomalovamie bolo stale 1.87ms za 100 rokov. A rok trval len 350dni
Odpovedať Hodnotiť:
 

Blbost, musel byt kratsi, takze den bol len 23 hodin a rok mal 381 dni
Odpovedať Hodnotiť:
 

nerobte v tom dinosaurom bordel, ako keby nestačilo, že vyhynuli!
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

Pridať komentár