neprihlásený Utorok, 23. apríla 2024, dnes má meniny Vojtech
Havarovaný modul na Marse si myslel, že je pod zemou. Nasledoval voľný pád

Značky: vesmírMarsESA

DSL.sk, 24.11.2016


Systémy modulu Schiaparelli európskej vesmírnej agentúry ESA, ktorý sa v októbri snažil v rámci misie ExoMars pristáť na povrchu Marsu, si vysoko nad povrchom mysleli, že modul sa nachádza dokonca už pod povrchom planéty.

ESA o tom informuje vo svojej analýze telemetrických dát z modulu.

Ako sme informovali v októbri, pristávanie modulu skončilo neúspechom.

Modul využívajúci pomerne komplikovaný spôsob pristávania ale menej komplikovaný ako NASA pri pristávaní Curiosity prestal vysielať dáta približne 50 sekúnd pred plánovaným pristátím, odhodil padák a tepelný štít o niečo skôr ako mal a trysky spomaľujúce ho v poslednej fáze pristávania mal zapnuté len 3 sekundy namiesto plánovaných 30 sekúnd. Podľa prvých informácií ESA odhadovala, že modul padal voľným pádom z výšky 2 až 4 kilometre a do povrchu narazil v rýchlosti viac ako 300 km / h namiesto plánovaných cca 10 km / h.

Teraz ESA potvrdila, že podľa detailnejšej analýzy naozaj nastal tento scenár. Padák modulu sa otvoril podľa plánu vo výške 12 km nad povrchom pri rýchlosti 1730 km/h, predný tepelný štít bol odhodený podľa plánu vo výške 7.8 km.


Snímka miesta pristávania Schiaparelli z MRO HiRISE zachytávajúca časti havarovaného modulu, kliknite pre zväčšenie (foto: NASA / JPL-Caltech / University of Arizona), kliknite pre zväčšenie



Výškomer založený na Dopplerovom radare fungoval správne a dával správnu výšku. Chybné dáta prišli ale krátko po otvorení padáku z inerciálneho senzora merajúceho rýchlosť rotácie lode, ktorý sekundu dával nesprávne maximálnu možnú hodnotu.

Práve kvôli týmto dátam mal navigačný systém vyhodnotiť, že výška modulu nad povrchom je záporná a teda sa nachádza už pod povrchom. Systémy preto skôr odhodili padák, iba na krátko zapli brzdiace trysky a následne podľa plánu nechali modul padnúť voľným pádom. Namiesto plánovanej výšky 2 metre nad povrchom sa ale vtedy nachádzal vo výške až 3.7 km.


Ilustrácia pristávania modulu Schiaparelli, kliknite pre zväčšenie (obrázok: ESA / ATG medialab)



ESA takýto priebeh havárie potvrdila aj v simulácii reakcie riadiacich systémov na danú informáciu.

Prečo ale nesprávne informácie o rotácii lode spôsobili zlý výpočet výšky, keď loď mala údaje z funkčného výškomeru, ESA nevysvetľuje. V októbri predbežne šéf ESA pre planetárne misie Andrea Accomazzo avizoval, že haváriu s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobila chyba v softvéri respektíve problém pri spojení dát z viacerých senzorov. Toto vysvetlenie može byť stále potenciálne konzistentné aj s aktuálnymi informáciami.

Potvrdenie, že išlo o softvérovú chybu, zatiaľ ale chýba. Stanovisko ESA zisťujeme.


      Zdieľaj na Twitteri



Najnovšie články:

Samsung spustil výrobu takmer 300-vrstvovej flash pamäte
NASA opravila sondu Voyager 1, aktualizovala softvér aby nevyužíval poškodenú pamäť
Telekom má nové programy Swipe pre mladých, aj s neobmedzenými dátami
Dánsko chce vybudovať minimálne 6 GW veterných elektrární, v mori
Dnes pribudne ďalší vysielač digitálneho rádia
Skylink zvažuje sprístupnenie Live TV pre Linux s nižším rozlíšením
Qualcomm uvedie nový CPU pre notebooky v stredu, bude mať aj nižšiu verziu
Android prešiel na lepší SW dekóder AV1, umožní prehrávať AV1 videá na viac smartfónoch
Odmena za ťažbu Bitcoinov klesla na polovicu
NASA otestuje nový vesmírny pohon v podobe solárnej plachty


Diskusia:
                               
 

Asi to sposobila chyba vypoctu, ktoru obsahoval pouzity CPU, ale v novsej verzii uz bude chyba odstranena, dokonca pripadne ine objavene chyby bude mozne odstranit priebezne aktualizovanim mikrokodu za behu... ;)
Odpovedať Známka: 3.0 Hodnotiť:
 

ale oni predsa potrebuju aby mohli aktualizovat mikrokod za padu a nie za behu :)
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Slabo dotovali nespravny tím.

Študuj vedú.
Eu to zaplatí.
Odpovedať Známka: 4.0 Hodnotiť:
 

dufam, ze tam na marse, nikoho s tou vecou nezabili, bo len to nam chybalo, aby sem prisli emzaci vykonat pomstu za svojich bratov.
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Keď budem veľký chcem robiť testovacieho pilota na marse pre NASA.
Dúfam že neznížia štandard, aby som sa dlho netrápil.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Zamenili prioritu jednotlivych pristrojov?
Odpovedať Známka: 7.0 Hodnotiť:
 

Netrep
Odpovedať Známka: -8.3 Hodnotiť:
 

A to mali z kazdeho druhu len po jednom senzore?
Odpovedať Známka: 8.2 Hodnotiť:
 

zrejme ano, pretoze kazdy senzor je vaha a kazdy gram vyniest najprv na orbitu a potom na mars stoji tazke prachy.
na druhu stranu, nepouzivaju senzory za euro z ciny cez ebay, ktore mozno pojdu, mozno nie a vystupmi si nikdy nie si isty.
Odpovedať Známka: -1.6 Hodnotiť:
 

Presne tak. Popri stitoch a padakoch vela priestoru na ine neostava.
Odpovedať Známka: 7.5 Hodnotiť:
 

To tam podla teba posielajú štíty a padáky a nič iné?
Žiadny senzor, nišť?
Tak misia bola úspešná teda.
Je to tam. Hotovo. Že?
Odpovedať Známka: -1.1 Hodnotiť:
 

Podla mna nemozu, nakolko z takeho rozpoctu ma nie je mozne nahajrovat.
Odpovedať Známka: 5.6 Hodnotiť:
 

táto dnešná mládež fašistická ...
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Nie, vsak v clanku mas ze mali minimalne dva senzory.
Cize problem bol SW ktory ked dostaval od dvoch senzoroch uplne rozdielne udaje nemal odhodit padak.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

a co mal spravit? riadit sa podla prveho senzoru? riadit sa podla druheho? spriemerovat to? alebo nerobit vobec nic?
Odpovedať Hodnotiť:
 

Pristat.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

rozhodne neodhadzovať padák..
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

vyzera to ale, ze mohli rovno pouzit senzor z ciny cez ebay. Vysledok by bol prinajhorsom rovnaky
Odpovedať Hodnotiť:
 

po vojne je kazdy general. ono momentalne je to tak, ze ak by aj ziadne senzory nenamontovali, tak by bol vysledok rovnaky.

http://dopice.sk/iEK toto auto kludne mohli vyrobit bez brzd, vysledok by bol rovnaky.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Skor je otazne preco vysku pocitali z akcelerometra, ked ju mali k dispozicii priamo z vyskometra.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Přijměte prosím omluvu za nepříjemnosti, které zavinila vadná elektronka z naší fabriky Katod Olomóc...
A hodně štěstí s tým Pertinaxom...
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Preco si Europania najivne myslia ze Amerika che byt druha vo vsetkych veducich odvetviach nasej krasnej galactickej sustave? CIA je vsade aj v softwaroch cudzich raketoplanov pristavajucich na Mars. Ved su to nasi najlepsi centralni inteligentni agenti s klucami od vsetkeho. Mozno uz existuje aj GIA ;-)
Odpovedať Známka: -3.9 Hodnotiť:
 

"Stanovisko ESA zisťujeme." Predsa nebudu odpovedat na otazky, ktore napisal Gabor Grendel... :)
Odpovedať Známka: 7.7 Hodnotiť:
 

Asi ten senzor bolo treba este nakalibrovat, tocit sondou hore dole :)
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

2 a 2 su styri?
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

deväť
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

8.99
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

-1/12
Odpovedať Hodnotiť:
 

2 a 2 sú predsa 22
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ten pocit, ked neosetris pretecenie premennej a koli tomu zlyha missia za stovky milionov dolarov.
Odpovedať Známka: 9.2 Hodnotiť:
 

Pocit vynimocnosti.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Tak ale ked si myslela ze je pod zemou mala sa snazit vyskriabat nahor a zapalit motory nie?
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

pod zemou nie.. pod marsom si mohla mysliet
Odpovedať Známka: 1.6 Hodnotiť:
 

Pan inzinier, je rozdiel medzi Zem a zem. Nastuduj si to. Dokonca aj v anglictine mas napr. rare earths vo vyzname zriedkave zeminy/horniny.
Odpovedať Známka: 4.4 Hodnotiť:
 

Zeby preto, ze pochadzaju vyhradne zo Zeme?
Odpovedať Známka: 2.0 Hodnotiť:
 

No veď to bolo to zapálenie motorov na 3 sekundy.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

v nespravny cas zahodit padak a nastartovat krtkovac....
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

// pristavanie
while(vyska > 0)
pristavaj();

// uz sme na zemi, nerob nic a cakaj na instrukcie zo zeme
cakaj();
Odpovedať Známka: -2.7 Hodnotiť:
 

Ak nepouzivas kucerave zatvorky okolo riadiacich struktur, tak si isto precitaj o chybe "goto fail".
Odpovedať Známka: 8.5 Hodnotiť:
 

mali tam asi nieco ze vyska<1km tak odhod padak a vyska < 2 metre vypni trysky...no a v oboch pripadoch minusova hodnota vyhovuje :) asi to bude treba dat mierne zlozitejsie podmienky do vyhodnocovacich kriterii :)...ale inak blbe koli nedostatocne ostrenej podmienke v programe oddrbat robotu za miliony a o case ani nehovorim :/
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Minusove hodnoty nevyhovuju. V momente keby prisli minusove hodnoty tak by odhodil padak a vypol trisky, takze by nasledoval volny pad, co sa vlastne aj stalo.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Presne tak. Primarne vyhodenie dane hodnoty poskytujuceho senzor by v v takych podmienkach nebolo logicke.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ako sa moze na marse nachadzat pod zemou? :) pod povrchom ked tak :)
Odpovedať Známka: -5.0 Hodnotiť:
 

Mozocek zapoj. Nie je len Zem ako nasa Zem, ale aj zem ako zemina - material/to co mas pod nohami priklad: hovno padlo na zem.
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

Mozno len zacal automaticky upgrade na windows 10 vo vyske 3.7 km.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Novy program uz asi bude obsahovat kod na odhodenie senzora davajuceho zapornu hodnotu pred tepelnym stitom a padakom.
Posielam kvety na mars.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

prve co ta naucia v skole je osetrit vstup a ohranicit data. ked mas mat ciselny vstup neakceptuj charakter a naopak. rovnako asi vyška nemoze byt zaporna. to je predsa demencia.
Odpovedať Hodnotiť:
 

a môže byť hĺbka kladná?
Odpovedať Hodnotiť:
 

Aj keby nastal problem so senzorom inercialnej sustavy, je to podla mna chyba dizajnu.
Preco kazde moderne lietadla maju zalohovane systemy minimalne duplicitne a riadiace az 3 nasobne? V tomto pripade by to mohlo zachranit misiu.
Je malo pravdepodobne ze sa pokazia 2 senzory v tom istom case. Preto v pripade 3 nezavislych senzorov sa vzdy da urcit ktory senzor dava chybne data a ich zamietnutie pre riadenie pristania.
(nemyslim si, ze klucove senzory pre riadenie pristatie vazia tolko, zeby to malo nejaky velky vplyv na samotnu cenu misie)

Taktiez ten suvis medzi inercialnym senzorom a vyskou je pre mna zahadou.

Odpovedať Hodnotiť:
 

Nieje to jasne. Martania nechceli dalsi bordel zo Zeme.
Odpovedať Hodnotiť:

Pridať komentár