Systémy modulu Schiaparelli európskej vesmírnej agentúry ESA, ktorý sa v októbri snažil v rámci misie ExoMars pristáť na povrchu Marsu, si vysoko nad povrchom mysleli, že modul sa nachádza dokonca už pod povrchom planéty.
ESA o tom informuje vo svojej analýze telemetrických dát z modulu.
Ako sme informovali v októbri, pristávanie modulu skončilo neúspechom.
Modul využívajúci pomerne komplikovaný spôsob pristávania ale menej komplikovaný ako NASA pri pristávaní Curiosity prestal vysielať dáta približne 50 sekúnd pred plánovaným pristátím, odhodil padák a tepelný štít o niečo skôr ako mal a trysky spomaľujúce ho v poslednej fáze pristávania mal zapnuté len 3 sekundy namiesto plánovaných 30 sekúnd. Podľa prvých informácií ESA odhadovala, že modul padal voľným pádom z výšky 2 až 4 kilometre a do povrchu narazil v rýchlosti viac ako 300 km / h namiesto plánovaných cca 10 km / h.
Teraz ESA potvrdila, že podľa detailnejšej analýzy naozaj nastal tento scenár. Padák modulu sa otvoril podľa plánu vo výške 12 km nad povrchom pri rýchlosti 1730 km/h, predný tepelný štít bol odhodený podľa plánu vo výške 7.8 km.
Snímka miesta pristávania Schiaparelli z MRO HiRISE zachytávajúca časti havarovaného modulu, kliknite pre zväčšenie (foto: NASA / JPL-Caltech / University of Arizona), kliknite pre zväčšenie
Výškomer založený na Dopplerovom radare fungoval správne a dával správnu výšku. Chybné dáta prišli ale krátko po otvorení padáku z inerciálneho senzora merajúceho rýchlosť rotácie lode, ktorý sekundu dával nesprávne maximálnu možnú hodnotu.
Práve kvôli týmto dátam mal navigačný systém vyhodnotiť, že výška modulu nad povrchom je záporná a teda sa nachádza už pod povrchom. Systémy preto skôr odhodili padák, iba na krátko zapli brzdiace trysky a následne podľa plánu nechali modul padnúť voľným pádom. Namiesto plánovanej výšky 2 metre nad povrchom sa ale vtedy nachádzal vo výške až 3.7 km.
Ilustrácia pristávania modulu Schiaparelli, kliknite pre zväčšenie (obrázok: ESA / ATG medialab)
ESA takýto priebeh havárie potvrdila aj v simulácii reakcie riadiacich systémov na danú informáciu.
Prečo ale nesprávne informácie o rotácii lode spôsobili zlý výpočet výšky, keď loď mala údaje z funkčného výškomeru, ESA nevysvetľuje. V októbri predbežne šéf ESA pre planetárne misie Andrea Accomazzo avizoval, že haváriu s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobila chyba v softvéri respektíve problém pri spojení dát z viacerých senzorov. Toto vysvetlenie može byť stále potenciálne konzistentné aj s aktuálnymi informáciami.
Potvrdenie, že išlo o softvérovú chybu, zatiaľ ale chýba. Stanovisko ESA zisťujeme.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
div bug
Od: Koumak
|
Pridané:
24.11.2016 9:15
Asi to sposobila chyba vypoctu, ktoru obsahoval pouzity CPU, ale v novsej verzii uz bude chyba odstranena, dokonca pripadne ine objavene chyby bude mozne odstranit priebezne aktualizovanim mikrokodu za behu... ;)
|
|
Re: div bug
Od: partizann
|
Pridané:
24.11.2016 12:38
ale oni predsa potrebuju aby mohli aktualizovat mikrokod za padu a nie za behu :)
|
|
Re: div bug
Od: liberálny socializmus
|
Pridané:
24.11.2016 14:09
Slabo dotovali nespravny tím.
Študuj vedú.
Eu to zaplatí.
|
|
Re: div bug
Od reg.: čak noriz
|
Pridané:
25.11.2016 10:38
dufam, ze tam na marse, nikoho s tou vecou nezabili, bo len to nam chybalo, aby sem prisli emzaci vykonat pomstu za svojich bratov.
|
|
Re: div bug
Od: liberalny socializmus
|
Pridané:
25.11.2016 16:16
Keď budem veľký chcem robiť testovacieho pilota na marse pre NASA.
Dúfam že neznížia štandard, aby som sa dlho netrápil.
|
|
zeby klasicka chyba?
Od: Sloniik
|
Pridané:
24.11.2016 9:16
Zamenili prioritu jednotlivych pristrojov?
|
|
Re: zeby klasicka chyba?
Od: Vývin devín
|
Pridané:
24.11.2016 9:19
Netrep
|
|
Redundacia
Od: Iexploder
|
Pridané:
24.11.2016 9:28
A to mali z kazdeho druhu len po jednom senzore?
|
|
Re: Redundacia
Od reg.: K-NinetyNine
|
Pridané:
24.11.2016 9:37
zrejme ano, pretoze kazdy senzor je vaha a kazdy gram vyniest najprv na orbitu a potom na mars stoji tazke prachy.
na druhu stranu, nepouzivaju senzory za euro z ciny cez ebay, ktore mozno pojdu, mozno nie a vystupmi si nikdy nie si isty.
|
|
Re: Redundacia
Od: syntaxterrorA
|
Pridané:
24.11.2016 9:40
Presne tak. Popri stitoch a padakoch vela priestoru na ine neostava.
|
|
Re: Redundacia
Od: 65432122
|
Pridané:
24.11.2016 11:23
To tam podla teba posielajú štíty a padáky a nič iné?
Žiadny senzor, nišť?
Tak misia bola úspešná teda.
Je to tam. Hotovo. Že?
|
|
Re: Redundacia
Od: syntaxterrorA
|
Pridané:
24.11.2016 11:30
Podla mna nemozu, nakolko z takeho rozpoctu ma nie je mozne nahajrovat.
|
|
Re: Redundacia
Od: Mxxxxl
|
Pridané:
25.11.2016 17:38
táto dnešná mládež fašistická ...
|
|
Re: Redundacia
Od: gertrudo
|
Pridané:
24.11.2016 9:59
Nie, vsak v clanku mas ze mali minimalne dva senzory.
Cize problem bol SW ktory ked dostaval od dvoch senzoroch uplne rozdielne udaje nemal odhodit padak.
|
|
Re: Redundacia
Od reg.: K-NinetyNine
|
Pridané:
24.11.2016 22:15
a co mal spravit? riadit sa podla prveho senzoru? riadit sa podla druheho? spriemerovat to? alebo nerobit vobec nic?
|
|
Re: Redundacia
Od: syntaxterrorA
|
Pridané:
25.11.2016 4:36
Pristat.
|
|
Re: Redundacia
Od: waveee
|
Pridané:
25.11.2016 8:09
rozhodne neodhadzovať padák..
|
|
Re: Redundacia
Od: AlbHert
|
Pridané:
26.11.2016 1:29
vyzera to ale, ze mohli rovno pouzit senzor z ciny cez ebay. Vysledok by bol prinajhorsom rovnaky
|
|
Re: Redundacia
Od reg.: K-NinetyNine
|
Pridané:
26.11.2016 10:10
po vojne je kazdy general. ono momentalne je to tak, ze ak by aj ziadne senzory nenamontovali, tak by bol vysledok rovnaky.
http://dopice.sk/iEK toto auto kludne mohli vyrobit bez brzd, vysledok by bol rovnaky.
|
|
Re: Redundacia
Od: Sloniik
|
Pridané:
24.11.2016 12:04
Skor je otazne preco vysku pocitali z akcelerometra, ked ju mali k dispozicii priamo z vyskometra.
|
|
Tlačové vyhlásenie zodpovednej firmy...
Od: ficov kuklac
|
Pridané:
24.11.2016 9:34
Přijměte prosím omluvu za nepříjemnosti, které zavinila vadná elektronka z naší fabriky Katod Olomóc...
A hodně štěstí s tým Pertinaxom...
|
|
Mars je iba pre USA!
Od: ET american
|
Pridané:
24.11.2016 9:51
Preco si Europania najivne myslia ze Amerika che byt druha vo vsetkych veducich odvetviach nasej krasnej galactickej sustave? CIA je vsade aj v softwaroch cudzich raketoplanov pristavajucich na Mars. Ved su to nasi najlepsi centralni inteligentni agenti s klucami od vsetkeho. Mozno uz existuje aj GIA ;-)
|
|
Gabor
Od: Kristofko
|
Pridané:
24.11.2016 9:56
"Stanovisko ESA zisťujeme." Predsa nebudu odpovedat na otazky, ktore napisal Gabor Grendel... :)
|
|
kalibracia
Od: technolog
|
Pridané:
24.11.2016 10:25
Asi ten senzor bolo treba este nakalibrovat, tocit sondou hore dole :)
|
|
100011010110101
Od: MaoBK
|
Pridané:
24.11.2016 10:56
2 a 2 su styri?
|
|
Re: 100011010110101
Od: neiom
|
Pridané:
24.11.2016 11:27
deväť
|
|
zlava dna
Od: syntaxterrorA
|
Pridané:
24.11.2016 11:31
8.99
|
|
Re: zlava dna
Od: adasds
|
Pridané:
26.11.2016 7:57
-1/12
|
|
Také ľahké
Od: Jerichoo
|
Pridané:
26.11.2016 21:42
2 a 2 sú predsa 22
|
|
feeling OK
Od: zxcvbn
|
Pridané:
24.11.2016 11:08
Ten pocit, ked neosetris pretecenie premennej a koli tomu zlyha missia za stovky milionov dolarov.
|
|
Re: feeling OK
Od: prdlajs
|
Pridané:
24.11.2016 17:43
Pocit vynimocnosti.
|
|
digmars
Od: trololoman
|
Pridané:
24.11.2016 11:28
Tak ale ked si myslela ze je pod zemou mala sa snazit vyskriabat nahor a zapalit motory nie?
|
|
Re: digmars
Od: xixo
|
Pridané:
24.11.2016 11:37
pod zemou nie.. pod marsom si mohla mysliet
|
|
Re: digmars
Od: Sloniik
|
Pridané:
24.11.2016 12:03
Pan inzinier, je rozdiel medzi Zem a zem. Nastuduj si to. Dokonca aj v anglictine mas napr. rare earths vo vyzname zriedkave zeminy/horniny.
|
|
Re: digmars
Od: xixo
|
Pridané:
24.11.2016 16:37
Zeby preto, ze pochadzaju vyhradne zo Zeme?
|
|
Re: digmars
Od: lockator
|
Pridané:
24.11.2016 13:22
No veď to bolo to zapálenie motorov na 3 sekundy.
|
|
toz pruser
Od: sdfgds
|
Pridané:
24.11.2016 12:29
v nespravny cas zahodit padak a nastartovat krtkovac....
|
|
uniknute zdrojaky
Od: trigger.*
|
Pridané:
24.11.2016 12:59
// pristavanie
while(vyska > 0)
pristavaj();
// uz sme na zemi, nerob nic a cakaj na instrukcie zo zeme
cakaj();
|
|
Re: uniknute zdrojaky
Od: zxcvbn
|
Pridané:
24.11.2016 13:29
Ak nepouzivas kucerave zatvorky okolo riadiacich struktur, tak si isto precitaj o chybe "goto fail".
|
|
Re: uniknute zdrojaky
Od: bcstano
|
Pridané:
24.11.2016 15:31
mali tam asi nieco ze vyska<1km tak odhod padak a vyska < 2 metre vypni trysky...no a v oboch pripadoch minusova hodnota vyhovuje :) asi to bude treba dat mierne zlozitejsie podmienky do vyhodnocovacich kriterii :)...ale inak blbe koli nedostatocne ostrenej podmienke v programe oddrbat robotu za miliony a o case ani nehovorim :/
|
|
Re: uniknute zdrojaky
Od: hd h
|
Pridané:
24.11.2016 16:04
Minusove hodnoty nevyhovuju. V momente keby prisli minusove hodnoty tak by odhodil padak a vypol trisky, takze by nasledoval volny pad, co sa vlastne aj stalo.
|
|
Re: uniknute zdrojaky
Od: syntaxterrorA
|
Pridané:
24.11.2016 16:23
Presne tak. Primarne vyhodenie dane hodnoty poskytujuceho senzor by v v takych podmienkach nebolo logicke.
|
|
Bfhfvd
Od: Hdhd
|
Pridané:
24.11.2016 16:01
Ako sa moze na marse nachadzat pod zemou? :) pod povrchom ked tak :)
|
|
Re: Bfhfvd
Od: Dilinko123
|
Pridané:
24.11.2016 16:27
Mozocek zapoj. Nie je len Zem ako nasa Zem, ale aj zem ako zemina - material/to co mas pod nohami priklad: hovno padlo na zem.
|
|
upgrade na windows 10
Od: kotko
|
Pridané:
24.11.2016 23:31
Mozno len zacal automaticky upgrade na windows 10 vo vyske 3.7 km.
|
|
Zla hodnota zo senzora?
Od: spacer33
|
Pridané:
25.11.2016 2:27
Novy program uz asi bude obsahovat kod na odhodenie senzora davajuceho zapornu hodnotu pred tepelnym stitom a padakom.
Posielam kvety na mars.
|
|
skola
Od: autobus
|
Pridané:
25.11.2016 8:32
prve co ta naucia v skole je osetrit vstup a ohranicit data. ked mas mat ciselny vstup neakceptuj charakter a naopak. rovnako asi vyška nemoze byt zaporna. to je predsa demencia.
|
|
Re: skola
Od: Lacog
|
Pridané:
25.11.2016 10:53
a môže byť hĺbka kladná?
|
|
Zly dizajn?
Od: anonymous9876
|
Pridané:
25.11.2016 9:03
Aj keby nastal problem so senzorom inercialnej sustavy, je to podla mna chyba dizajnu.
Preco kazde moderne lietadla maju zalohovane systemy minimalne duplicitne a riadiace az 3 nasobne? V tomto pripade by to mohlo zachranit misiu.
Je malo pravdepodobne ze sa pokazia 2 senzory v tom istom case. Preto v pripade 3 nezavislych senzorov sa vzdy da urcit ktory senzor dava chybne data a ich zamietnutie pre riadenie pristania.
(nemyslim si, ze klucove senzory pre riadenie pristatie vazia tolko, zeby to malo nejaky velky vplyv na samotnu cenu misie)
Taktiez ten suvis medzi inercialnym senzorom a vyskou je pre mna zahadou.
|
|
go home
Od: Emzaci
|
Pridané:
25.11.2016 12:37
Nieje to jasne. Martania nechceli dalsi bordel zo Zeme.
|