neprihlásený Piatok, 29. novembra 2024, dnes má meniny Vratko
Pri najbližšej hviezde k nám zrejme objavená planéta v obývateľnej zóne

Značky: vesmír

DSL.sk, 15.8.2016


Pri najbližšej hviezde k nám okrem Slnka, Proxime Centauri, vedci zrejme identifikovali planétu v tzv. obývateľnej zóne navyše podobnú Zemi.

Tvrdí to nemecký týždenník Der Spiegel, pričom vedci majú jej objav oficiálne oznámiť na konci mesiaca.

Planéta mala byť objavená v observatóriu European Southern Observatory nachádzajúcom sa v Čile. Ďalšie detaily nie sú k dispozícii, observatórium informáciu nekomentovalo.

Obývateľná zóna je zóna vzdialenosti obežnej dráhy planéty od hviezdy, na planétach v ktorej môže vzhľadom na intenzitu žiarenia hviezdy pri ďalších vhodných podmienkach existovať voda v kvapalnom skupenstve.

Zo slnečnej sústavy sa v závislosti na použitých parametroch v tejto zóne aktuálne nachádza buď len Zem alebo prípadne aj Mars, Venuša je už len na hrane tejto zóny a vzhľadom na vysokú teplotu na povrchu reálne nie je obývateľná.


Proxima Centauri, kliknite pre zväčšenie (foto: Hubblov teleskop / NASA / ESA)



Nová planéta by tak s výnimkou Marsu bola výrazne najbližšou známou planétou v obývateľnej zóne, doteraz najbližšia známa je od Zeme 12 svetelných rokov. Proxima Centauri nachádzajúca sa v trojhvezdí Alfa Centauri sa nachádza vo vzdialenosti 4.25 svetelných rokov.

Planéty sú podľa doterajších zistení v hviezdnych systémoch relatívne bežné a ľudstvo ich objavilo už viac ako 3200, najmä pomocou Keplerovho teleskopu. Z toho planét v obývateľnej zóne je známych niekoľko desiatok.


Porovnanie energie získavanej z ich hviezd u známych planét považovaných za najviac podobné Zemi, kliknite pre zväčšenie (graf: NASA)



Za planétu doteraz najviac podobnú Zemi je považovaná planéta Kepler-452b, ktorá je o 60% väčšia ako Zem, jej hviezda typu G2 má rovnakú povrchovú teplotu ako Slnko, je o 20% jasnejšia a o 10% väčšia, planéta je od svojej hviezdy o 5% ďalej ako Zem od Slnka a jej obehová doba je 385 pozemských dní. Podľa NASA získava zo svojej hviezdy takmer rovnako energie ako Zem zo Slnka.

Hviezda sústava tejto planéty je o 1.5 miliardu rokov staršia ako slnečná sústava a má 6 miliárd rokov, vzdialená je ale až 1 400 svetelných rokov od Zeme v súhvezdí Labuť.

Hviezda Proxima Centauri je naopak hviezdou typu červeného trpaslíka a je sedemkrát menšia ako Slnko.

V kontexte potenciálnej planéty v obývateľnej zóny pri Proxime Centauri je potrebné pripomenúť iniciatívu ruského miliardára Jurija Milnera, ktorý v apríli tohto roka ohlásil plán vyslať k Alfe Centauri flotilu nanolodí. Detailne sme o tom informovali v tomto článku. Či Milner v čase oznámenia plánu už vedel alebo mohol vedieť o objavení planéty v obývateľnej zóne nie je zatiaľ známe.


      Zdieľaj na Twitteri



Najnovšie články:

Facebook vybuduje vlastný podmorský kábel okolo celého sveta
Trh s humanoidnými robotmi má v najbližších rokoch výrazne rásť
Telekom má dnes 100 GB balík pre všetkých zákazníkov predplatených kariet
Priemerná cena smartfónov rastie a má ďalej rásť
NASA obnovila štandardnú komunikáciu so sondou Voyager 1
Austrália už schválila zákaz sociálnych sietí všetkým mladým do 16 rokov
Na Slovensko.sk sa nebude dať cez víkend platiť
Jedna stanica v DVB-T zmenila rozlíšenie na HD
Telekom pridal 5G sieť vo viacerých mestách a množstve obcí
Predaje smartfónov tento rok výrazne narastú


Diskusia:
                               
 

3200 planet a doteraz sme nevedeli, ze najblizsi sused nejaku ma? Riadny fail :)
Odpovedať Známka: -2.3 Hodnotiť:
 

Daj si facku
Odpovedať Známka: 6.4 Hodnotiť:
 

Zajtra odlietam.
Odpovedať Známka: 8.0 Hodnotiť:
 

Pomocou EMDrive motora je to cesta na 30rokov.
Takže najvyšší čas vyraziť.
Odpovedať Známka: 8.3 Hodnotiť:
 

To je co EMDrive? To ako keby som ja napisal mas cas s warp pohonom si tam hned.
Odpovedať Známka: -5.0 Hodnotiť:
 

EMDrive je kýbel s mikrovlnkou, ktorý dokáže údajne vyvinúť slabý ale trvalý ťah.
Inými slovami motor, ktorý nepotrebuje pevné palivo stačí mu elektrika.


Odpovedať Známka: 8.6 Hodnotiť:
 

Warp dokaze udajne deformovat cas. Emdrive je realny rovnako ako warp.
Odpovedať Známka: -8.8 Hodnotiť:
 

nie cas, ale zakrivovat casopriestor...
Odpovedať Známka: 8.5 Hodnotiť:
 

nie zakrivovat, ale využívať zakrivenia...
Odpovedať Známka: 2.5 Hodnotiť:
 

NASA cca rok dozadu vydala vyhlasenie, ze WARP je teoreticky relaziovatelny... https://youtu.be/zj5Jxux4uYk
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Praveze nie je nerealny. NASA urobila niekolko testov a skutocne tento motor vyvija tah. Zatial sa ale nevie presne na akom principe funguje. Otestovali ho aj vo vakuu.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Za hodku si tam po r99
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

S takymto pristupom sa na Kepler-452b nedostanes!
Odpovedať Známka: 8.6 Hodnotiť:
 

na wikipedii píšu:

Proxima Centauri patrí k najviac preskúmaným červeným trpaslíkom.

Dobrý vtip.


Odpovedať Známka: 2.9 Hodnotiť:
 

Na Wikipedii pisu vselico.
Odpovedať Známka: 2.0 Hodnotiť:
 

Aj mne to pride vtipne. Pamatam si a nebolo to velmi davno, ked vseobecne uznavana teoria bola ze je nepravdepodobne ze je niekde vo vesmire zivot lebo planety su raritna vec. Teraz vsade kam sa pozrieme je plna rit planet. Ani by som sa necudoval keby hubble zajtra potvrdil planetu X 120km za mesiacom...
Odpovedať Známka: 3.1 Hodnotiť:
 

Práve naopak! Strategicky vynikajúci postup, nakoľko už existuje množstvo plánov na lety do väčších vzdialeností, po odstránení jedinej podstatnej prekážky ktorých už stačí jednoducho postupovať podľa predchádzajúcich diskusií na dsl.
Odpovedať Známka: 5.4 Hodnotiť:
 

Práve naopak, vzhľadom na to, že len v mliečnej dráhe je cez 100 miliárd planét a v známom vesmíre je okolo 200 miliárd galaxií, je štatisticky takmer isté, že mimozemský život existuje a bude vznikať naďalej v rôznych častiach vesmíru.

Vesmír je ale obrovský a je dosť nepravdepodobné, že medzi všetkými tými galaxiami, hviezdami a planétami nás tí mimozemšťania našli (ak sa už vôbec stihli dostať zo svojej domovskej planéty) a v prípade, že nie je možné sa teleportovať ani vytvoriť červie diery v časopriestore, tak aj keby nás objavili, nestihli by ku nám pravdepodobne ešte doletieť, keďže život na zemi je ešte mladý a zo vzdialenejších častí vesmíru by ešte len videli formovanie zeme bez života, z bližších tak maximálne jednobunkové organizmy. Ľudí by videli, len ak sa nachádzali fakt "neďaleko" v rámci našej galaxie.
Odpovedať Známka: 2.9 Hodnotiť:
 

este tu je moznost, ze "zivot" na nasu planetu "niekto" doniesol a preto nas hladat nepotrebuje.
Osobne si myslim, ze vesmir je velky nielen rozmerovo ale aj casovo. Nie vsetky civilizacie musia nutne dospiet do stadia kedy vedia skumat vesmir dokonca prekonavat velke vzdialenosti a svoj vrchol nemusia nutne dosahovat v rovnakom case. Mam za to, ze ziadnu nestretneme, dokonca ziadna nikoho nikdy nestretne. Nieco ako ze sa objektivne neda stretnut Cleopatru, lebo zila pred 2000 rokmi.
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

A mozno sme my prva civilizacia, ktora pozdvihla oci k oblohe.
Je teoria, ze ku vzniku civilizacie nasho typu treba tazke prvky (tazsie ako zelezo), cize musime byt v case v bode, ked uz su tu hviezdy 4-5 generacie.
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

kedze "cas" je relativny, kludne mozu byt v niektorych castiach vesmiru hviezdy roznych generacii prave teraz v tejto sekunde. Niekde mozu byt planety kde je more a riasy tam robia kyslik, ale aj planety kde je uz po nukearnej vojne pustatina. Prave teraz v tejto sekudne. Vsetko je mozne, alebo aj nie, mozno sme jedina civilizacia v celom vesmire. Ale to sa nedozvieme, lebo nepotrva dlho a znicime sa. Co ak na tejto planete niesme "prva generacia" ? A ani posledna...
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

Pleties veci co spolu nesuvisia. Vek vesmiru je vsade rovnaky. Nie je mozne aby tuna bola 4. generacia hviezd a o 100mil ly dalej uz bola 17. generacia.

K druhemu bodu - je takme 100% iste, ze my sme prva technologicka civilizacia, ktora stavia auta, alebo odlieva kremikove cipy. Nikdo iny pred nami to nerobil. Keby ano, archeologicky vykopavky by to uz davno preukazali.
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Ale ak to tak je, aj keď to tak byť nemôže, tak je pravdivostná hodnota tvrdenia o tom, že to tak byť nemôže, rovnaká ako keby to tak v iných prípadoch nebolo možné tak isto.
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

Dobrá teoria ALE. Podla mojho nazoru, existovali možno tisice civilizacii ako my, ktore boli technicky vyspele ale klude sa mohlo stat, že proste sme vždy dospeli do bodu, kedy sme sa vybombardovali spat do doby kamennej. A to že archeologovia nevedia nič najsť nič nezmanena pretože za 100-200 mil rokov sa vedia hybat cele kontintenky a relief krajiny a to znamena, že tam kde je dnes ocean bola pevina. Preto nemozme potvrdiť že take veci nie su, ale su mozno niekde v hlbkach oceanov pripadne uplne stratene.
Ano sem tam sa objavi sprava že sa nasla vec stara, ktoru bolo udajne nemozne vyrobiť, ale tazko povedať.
Svojim sposobom, je to strasne fascinujuce
Odpovedať Hodnotiť:
 

Prosím vás deti, učte sa, lebo trepete strašné somariny.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Tak tu Cleopatru si donedavna mohol stretnut aj osobne http://dopice.sk/i5P :D ziadne ze iba pred 2000 rokmi :D :D
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

aa som zabudol, aj s alfom je pribuzna :D :D :D http://dopice.sk/i5Q
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Ked si zoberies, ako dlho uz existuje radio/tv, tak o nas mozu vediet pomerne daleko, kedze tieto signaly sa siria rychlostou blizkou rychlosti svetla...

http://dopice.sk/i5J
Odpovedať Hodnotiť:
 

V ponímaní iného typu života ako je na Zemi, je možno nejaká bunka(alebo čo...) vrchol vývoja. Takže nejaké elektromagnetické vlnenie odniekiaľ z riti s minimálnou energiou má určite niekde na saláme.

Náš typ života je tu len veľmi krátko. Čo ak inde sú oproti nám ešte niekde pred plienkami a nemá ten život ani najmenšiu šancu sa podobať hoc len v tom najmenšom na ten náš...?

Osobne si myslím, že vesmír je dostatočne priestranný na to, aby sa dva typy živých niečoho v nejak približnom časovom horizonte stretli, hoc len na obrovské vzdialenosti.
Tak tu som skeptik. Sme tu a teraz. Takí akí sme. Sami. Nič viac, nič menej...
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ludi musia na to najskor postupne pripravit. Postupne sa zacnu odhalovat. Najskor ti, co ziju medzi nami a potom prileti medzihviezdna flotila.
Odpovedať Známka: 2.5 Hodnotiť:
 

Kludne nech. Bolo by to zaujimavejšie ako Matovič a Trump dokopy
Odpovedať Známka: 4.3 Hodnotiť:
 

385 pozemských dní

boha jeho, dalsie danove prazdniny v nedohladne
Odpovedať Známka: 6.4 Hodnotiť:
 

doba kešu bratu
Odpovedať Hodnotiť:
 

4 svetelne roky nie je az tak daleko, skoda, ze aj keby sme vedeli ist rychlostou svetla tak nam to zrychlenie rozjebe gebule na molekuli... Ktovie co tam vsetko je a ako to tam vyzera. Bohuzial ja sa to uz asi nedozviem.
Odpovedať Známka: 2.7 Hodnotiť:
 

Nenapadlo ta ze postupne zrychlovanie sa da využiť ako umela gravitácia? a ludom na lodi by cas ubehol ovela rychlejsie? prenich to nebude ani nie 4 roky prenas ovela dlchsie a brzenim jednoducho otocia lod a slapnu naplyn a zae maju umelu gravitaciu
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

Tak opravím sa :D z postupným zrychlovanim na hranicu rýchlosti svetla zo záťažou 1G na zemi uplynie 12 rokou no na lodi len 7.4 roky.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

tak budu pocas bdenia zrychlovat 1.3G a pocas spanku este rychlejsie, ziadne flakanie.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Nechcel by som vidiet ich kostry, keby nan nich niekolko rokov posobilo 1.3G alebo este viac, ked spia. Potom by iste vyzerali ako mimozemstania. :)
Odpovedať Hodnotiť:
 

Nieje az tak daleko? to je take usmevne tvrdenie :-)
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

typci iba zabudli, ze zapli No Mans Sky na hlavnej masine a podali zly report.
Odpovedať Známka: 7.5 Hodnotiť:
 

Voyager 1 je 0.002 svetelnych rokov daleko... hmm, HD fotiek zivota z tej planety sa ja uz asi nedozijem :(
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

http://dopice.sk/i3g (zdroj: uzToJede)
Odpovedať Známka: 8.3 Hodnotiť:
 

pravdepodobne nie, ale nevrav hop.... lebo pokrok ide exponencialne(z dlhodobeho hladiska) a v podstate skokovo
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

uz sme v podstate aj naspat :D
Odpovedať Známka: 8.3 Hodnotiť:
 

veci sa maju tak, ze vzdialenosti su nepredstavitelne velke. Voyager je tu kusok, asi 37 minut svetelnou rychlostou. ProximaC je 4 roky... milkyway ma priemer 150 000 rokov. Znamy vesmir 15 miliard..
Odpovedať Známka: 2.0 Hodnotiť:
 

Nie 37 minút, ale asi 17 hodín. Aj tak celkom nič moc... :-)
Odpovedať Hodnotiť:
 

37:34:57 hh:mm:ss - som to doyebal, 37 hodin, nie minut..
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

a druhy je 31:51:13
Odpovedať Hodnotiť:
 

Znamy vesmir nema 15 miliard svetelnych rokov. Mylis si vek s rozmerom. Vesmir ma vek 13,7 miliard rokov, ale priemer viditelneho vesmiru je nieco cez 92 miliard svetelnych rokov. A to je len viditelny vesmir - ten, ktory mozeme skumat zo Zeme. Teda teoreticky. Samotny vesmir je daleko, daleko väcsi, ba podla väcsiny teorii nekonecny.
Odpovedať Známka: 5.6 Hodnotiť:
 

Presne ako vravís, je dokonca taky velky, ze aj ked existuju možno tisice civilizacii, moze sa stat že sa ziadna nestretne.
Je to nepredstavitelny rozmer. Niečo ako vratky DPH či ine kauzy za miliardy. Proste ludia ked si nevedia niečo predstaviť zvacsa na to seru a beru veci ako su, pritom vesmir je nekonecne fascinujuci.
Ako povedal klasik, viem že nič neviem
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Nie nekonečný ale bezhraničný - to je dosť rozdiel
Odpovedať Hodnotiť:
 

Londo Molari s Virom sa uz na nás tešia.

Odpovedať Známka: 7.3 Hodnotiť:
 

Tiež ma to napadlo :-))).
Odpovedať Známka: 1.4 Hodnotiť:
 

navstevu Centauri Prime by som prijal, Londo vie ako sa spravne zabavit :)
Odpovedať Hodnotiť:
 

nikto?
Odpovedať Hodnotiť:
 

dvaja
Odpovedať Hodnotiť:
 

a?
Odpovedať Hodnotiť:
 

kliknite pre zvacsenie, klikol som a ta proxima centauri sa vobec nezvacsila.

redakcia dsl.sk prosim opravte si to.

dakujem
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Zaujimave, ja som klikol a alfa centauri sa este zmensila!
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Okamžite to treba zakázať! Hovnivály i veštkyne sú dezorientované, nehovoriac už ani o trhových analytikoch!
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:

Pridať komentár