V Linuxe sa črtá zmena, snaží sa presadiť univerzálny formát balíčkov

Značky: Linuxnové technológie

DSL.sk, 15.6.2016

Vo vývoji respektíve distribúcii softvéru pre operačný systém Linux by mohlo prísť k blízkej budúcnosti k nezanedbateľným zmenám, keď v utorok bola ohlásená široká technická podpora pre nový univerzálny formát balíčkov snap.

Snap je formát navrhnutý tvorcom Ubuntu, spoločnosťou Canonical, ešte na konci roku 2014.

U doterajších štandardných formátov balíčkov pre rozličné distribúcie sa súbory z balíčkov pri inštalácii zapíšu do jedného spoločného hlavného súborového systému operačného systému. To môže potenciálne ale viesť k problémom pri prerušení inštalácie, páde alebo vzniknutých nekompatibilitách.

Primárne s cieľom zabezpečiť spoľahlivejšiu inštaláciu a aktualizovanie napríklad pre cloudové servery a neskôr mobilné zariadenia prišla Canonical s formátom snap. Tento systém nepoužíva balíčky rozbaľované do jedného súborového systému, ale izolované balíčky v samostatných obrazoch určených iba na čítanie.

Softvér sa aktualizuje atomicky stiahnutím nových verzií obrazov, aplikácie sú aj bezpečnostne izolované, celý systém je spoľahlivejší, transakčný, s konzistentným stavom, s jednoduchou možnosťou návratu k predchádzajúcim verziám a jednoduchou správou.

Aby boli snap balíčky čo najviac nezávislé na stave operačného systému a inštalovaných knižniciach a zároveň izolované, v balíčku sú pribalené všetky softvérom využívané knižnice. Snap balíček síce môže využívať iné balíčky typu tzv. frameworkov, tie sú ale podľa zverejnených informácií zamýšlané na sprístupnenie ako už z názvu vyplýva celých systematických frameworkov a nie jednotlivých knižníc samostatne.

Formát doteraz využívala len Canonical, ktorá ho podporuje aj v novej desktopovej verzii Ubuntu 16.04. Univerzálnosť formátu ho ale umožňuje podporovať aj na iných distribúciách a v utorok bola ohlásená technická podpora pre mnoho distribúcií.

Podľa oznámenia Canonical snap balíčky plne fungujú na Arch, Debian, Fedora, Kubuntu, Lubuntu, Ubuntu GNOME, Ubuntu Kylin, Ubuntu MATE, Ubuntu Unity a Xubuntu a aktuálne sa testujú na CentOS, Elementary, Gentoo, Mint, OpenSUSE, OpenWrt a RHEL.

Akú oficiálnu podporu má formát od tvorcov jednotlivých distribúcií a či bude aktívne podporovaný nie je ale jasné. V oznámení formát podporili vývojári Debianu, Archu a OpenWrt.

Formát snap má tiež podporu tvorcov softvéru, ktorým zjednoduší šírenie ich softvéru. V oznámení ho podporil tvorca LibreOffice, The Document Foundation, Mozilla, viacerí ďalší tvorcovia softvéru aj Linux Foundation.

Tvorcovia, ktorí vytvárajú vlastné binárne balíčky, museli doteraz vytvárať balíčky pre všetky relevantné distribúcie respektíve minimálne vo všetkých relevantných formátoch. Pri širokej podpore snap by im stačilo sprístupňovať jeden balíček.

Zároveň nový formát by mohol urýchliť aktualizovanie softvéru na nové verzie aj u softvérov, ktoré v súčasnosti zo zdrojových kódov balíčkujú jednotlivé distribúcie. Tie to často robia totiž s oneskorením, respektíve samozrejme nové verzie v existujúcich verziách distribúcií ani nesprístupňujú.

Takýto formát by navyše samozrejme tvorcom softvéru aj distribúcií ušetril množstvo roboty, keď v súčasnosti tvorcovia viacerých distribúcií robia paralelne množstvo rovnakej roboty.

Na druhej strane formát snap má aj nevýhody. Balíčky pribaľujúce knižnice budú väčšie, pri ich aktualizácii má ale pomôcť podpora sťahovania iba rozdielových aktualizácií. Komplikovanejšie bude tiež opravenie bezpečnostných chýb v knižniciach, ktoré budú v balíčkoch pribaľované, keď namiesto opravenia chyby v jednej inštalovanej zdieľanej verzii knižnice budú musieť byť aktualizované všetky balíčky používajúce danú knižnicu.

Tak ako je formát snap balíčkov v súčasnosti navrhnutý je tak zrejme vhodný najmä na inštaláciu niekoľkých doplňujúcich softvérov a nie úplne každého sofvéru dnes typicky predinštalovaného v každej linuxovej distribúcii pre PC.




Najnovšie články:



Diskusia:

tar.gz Od: fero rajnoha | Pridané: 15.6.2016 12:14 akoze tar.gz ? :D Odpovedať Známka: -6.5 Hodnotiť:

Re: tar.gz Od: dusan2 | Pridané: 15.6.2016 12:54 Nie, akoze: mount -o loop subor adresar Odpovedať Známka: 7.5 Hodnotiť:

cemUxwAMkd Od: JimmiXS | Pridané: 7.8.2016 4:59 igv1lz http://www.FyLitCl7Pf7kjQdDUOLQOuaxTXbj5iNG.com Odpovedať Hodnotiť:

Balíčky pribaľujúce knižnice... Od reg.: K-NinetyNine | Pridané: 15.6.2016 12:15 To pribalovanie kniznic tam dost narobi neplechu a neumozni mu to ujat sa ako vsestranne riesenie. Na appky v mobilnych zariadeniach fajn, ale na plnohodnotnu pracu, ci uz na serveri alebo desktope, neviem neviem. Odpovedať Známka: 4.7 Hodnotiť:

Re: Balíčky pribaľujúce knižnice... Od: dnes má meniny Vít | Pridané: 15.6.2016 13:15 ja zase viem, viem. Neni to vobec dobry napad, akoze naco vznikol koncept zdielanej kniznice? Ak kinder-vyvojari nedokazu trosku rozumne programovat, tak nech si linkuju kniznice staticky. Odpovedať Známka: 0.9 Hodnotiť:

Re: Balíčky pribaľujúce knižnice... Od: PCnityeswgb | Pridané: 15.6.2016 13:28 Staticky linkovat nestaci... Neziskas tym nic naviac oproti snapom, ale stratis izolaciu a dalsie benefity snapov. A bude menej bordelu v zavislostiach. Odpovedať Známka: 1.7 Hodnotiť:

Re: Balíčky pribaľujúce knižnice... Od: jehova | Pridané: 15.6.2016 17:36 Ja Archu a Gentoo neverím sú to jašteri z pekla. Odpovedať Známka: -2.0 Hodnotiť:

Re: Balíčky pribaľujúce knižnice... Od: aasami | Pridané: 15.6.2016 19:32 tak ty potom nepatris na dsl.sk Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:

Re: Balíčky pribaľujúce knižnice... Od: yourass | Pridané: 16.6.2016 15:35 A ty nepatris medzi linuxákov inteligentnú časť ludstva lebo nechapeš vývoj linuxových distribucii. Odpovedať Hodnotiť:

sdgdfgdfg Od: adfsdfs | Pridané: 15.6.2016 12:37 Cize vo vysledku bude dll hell ala Windows :) Spolu so systemd, to bude len premalovany Win. Ale na druhej strane, lepsie nez monopol Windows10. Odpovedať Známka: -0.8 Hodnotiť:

Re: sdgdfgdfg Od: syntaxterrorX | Pridané: 15.6.2016 13:19 Ale na druhej strane moze bytjednym z mnohych moznych vrcholov neutichajucej snahy o standardizaciu predsa i presadenie blizsie ku kompostovisku vedla kadibudky, niekam medzi uhorky a ruzickovy karfiol, s jednoduchou možnosťou návratu k predchádzajúcim verziám. Odpovedať Známka: -4.4 Hodnotiť:

Re: sdgdfgdfg Od: Neviem- | Pridané: 15.6.2016 20:25 Na tom ružičkovom karfiole sa mi niečo nezdá ... Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

Re: sdgdfgdfg Od: syntaxterrorX | Pridané: 15.6.2016 20:42 Do kelu! Rozostupy sadeníc či riadkov? Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:

5znak Od: XMen | Pridané: 15.6.2016 12:42 Podla mna sa pre linux mal robit aj iny balickovaci system, kedy by vsetky aplikacie bezali v sandboxe (co bezia aj v snap-e) ale kniznice by sa nepribalovali. Namiesto toho by existoval system (ako repozitar), kde by boli zaregistrovane vsetky existujuce kniznice a vsetkych ich verzie a aplikacia by si dotiahla iba tie co potrebuje, pokial by v systeme neboli. Ak by boli tak by sa zdielali pre vsetky aplikacie. Usetrilo by sa vyrazne dost miesta. Bohuzial uz neviem ako sa to malo volat ale pisalo sa o tom tak pred rokom. Odpovedať Známka: 5.3 Hodnotiť:

Re: 5znak Od: quix_ | Pridané: 15.6.2016 12:47 bude existovat zoznam 'frameworkov' na ktorych podporu sa mozes spolahnut.neviem v akom stadiu to momentalne ale je.cize napr qt5.6 alebo tak noeco. nie frameworkov len qt a gtk ale ako skupina kniznic. Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:

Re: 5znak Od: XMen | Pridané: 15.6.2016 14:32 A nevies ako sa to malo volat? Mne to prislo ako dobry napad mat aplikaciu ktora potrebuje kniznicu1.1 a ked ju nema tak ju system stiahne do spolocneho uloziska a odtial poskytne aplikacii pri spusteni. Upgrade by bol velmi jednoduchy, lebo dalsiu verziu kniznice by stiahla prva aplikacia ktora by ju chcela a ostatne by ju po zmene zavislosti proste zacali pouzivat. Pravda je, ze ten repozitar kniznic by bol obrovsky a musel by udrziavat aj archaicke kusky kniznic (alebo by sa tie kniznice stahovali z nejakeho archivu manualne). Odpovedať Hodnotiť:

Re: 5znak Od: Twixie_ | Pridané: 15.6.2016 16:35 Veď presne toto robia súčasné repozitáre distribúcií, nie? Akurát tam si každá distribúcia drží vlastné verzie a tak nie sú medzi sebou kompatibilné. Toto by vlastne znamenalo vytvorenie jednej velkej distribúcie. Odpovedať Hodnotiť:

Re: 5znak Od: XMen | Pridané: 15.6.2016 17:18 Nie tak celkom. Ano riesia sice zavislosti ale problem je, ze nikde nemas zarucene ze repozitar obsahuje prave tebou pozadovanu kniznicu a v pozadovanej verzii. Navyse ak sa zisti nejaky bug v kniznici a ta sa nasledne upgradne, tak sa ti moze stat, ze ti appka prestane fungovat koli tejto zmene. To co ja mam na mysli malo fungovat tak, ze by si tam mal uplne vsetky verzie vsetkych kniznic a keby niekto robil appku instalovatelnu cez tento system, tak by sa mohol spolahnut na to, ze tam budu. Upgrade kniznice by neohrozil aplikaciu. V appke by tu kniznicu musel aktualizovat tvorca. Ale nepamatam si uz uplne presne ako to malo byt. Preto hladam ten nazov. Odpovedať Hodnotiť:

Re: 5znak Od: Anal Fabet | Pridané: 15.6.2016 16:44 Toto nie je mozne uz len z toho principu, ze ak sa ti zmeni bootstrap, tak ti je kniznica nanic. Predstav si, ze core SW je prekompilovany so starou verziou GLIBC, Position Independent Code, inou podporou instrukcnych sad alebo LLVM/CLANG a kniznica je GCC/G++. Si tam kde si bol lebo musis vytvorit repozitar vsetkych moznych permutacii kompilacnych moznosti kniznic. Najlepsie je prekompilovat si SW na tvojom stroji, tvojej architekture, s tvojim toolchainom, tvojimi ./configure options (Gentoo USE flags) a mas to iste. Na serveri to nie je taky problem, verim ze kompilovat KDE sa kadekomu nechce 3x za mesiac ale stale je moznost ist cestou pol/pol -> Sabayon install a kompilovat to, co chces mat up-to-date. Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

Re: 5znak Od: XMen | Pridané: 15.6.2016 17:21 Ako vravim nepamatam si presne ako to chceli riesit a preto to hladam. Pride mi to ako lepsi princip. Napr. LO balik ktory ma normalne cca 200MB na v snape 1G co je celkom dost miesta. Moze sa stat, ze sa niekolkonasobne zvacsia naroky applikacii. Pri predstave ze mas napr. 128GB SSD je to dost zla situacia a neskutocne mrhanie priestorom. Odpovedať Známka: 2.0 Hodnotiť:

Re: 5znak Od: quix_ | Pridané: 15.6.2016 21:06 chlapci ja by som markovi v tomto veril.okrem toho nezabudajte na zfs,ktore do celeho obrazku krasne zapada. a naozaj deti si mozu vypisovat co chcu ako sa hovori, ta povestna karavana ide dalej. ubuntu je v sucasnosti jediny komercne pouzitelny desktop a za nim este mozno debian a par kusov suse. Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:

Re: 5znak Od: linux-man | Pridané: 16.6.2016 5:44 ubuntu je jasnym dokazom, ze linux user by bol bez 'klikacieho windows' prostredia uplne strateny. systemd toho, ze uz ten chudak linuxak ani poriadne programovat nevie. a snap zase faktu, ze uz ani to rozmyslanie im nejde - jedine, co im treba, je kliknut na picovinu a nestarat sa co, ako a preco to robi. este mu treba Ingsoc - osobneho asistenta, ktory odosiela vsetko, co robia, aby predpokladal veci, co chcu robit a zrobil za nich. a potom bude linux pouzitelny :) lebo pohodlnost je pre neho dolezitejsia ako bezpecnost. Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:

Re: 5znak Od: pxd | Pridané: 16.6.2016 7:22 ľap drist,na kapustny list Odpovedať Hodnotiť:

Re: 5znak Od: milan.ko | Pridané: 16.6.2016 15:05 Pamatam si este casy, kedy zacat s linuxom znamenalo najprv vikendovy hackaton s nejakym linux guru a potom este dalsi cca mesiac fixovania kadecoho. Potom vznikol google a vsetci linux guru sa zmenili na generatory hlasky "UTFG" a tak bezny user, co chcel nieco skusit s linuxom sa dozvedel len "UTFG". Tak potom vzniklo Ubuntu, lebo niektory guru linuxak zistil, ze BFU to proste cez shell nedaju a ze predsa len existuju ludia, ktori nechcu dva dni kompilovat gentoo a dalsi tyzden rozbehavat koliesko na mysi (to je true story, navyse ten chalan uz ma teraz Macbook). Takze mozes si hovorit co chces, jednoducho vypoctova technika sa uz davno pouziva inak, ako si ty predstavujes a to, ze kazdy ma kompilovat svoje jadro na svoj hardver a ked upgradne tak proces opakovat je cisty nonsens. Uz len preto, ze ten, co rozbehavanie operacneho systemu nema ako hobby tak to robit nebude, aj keby bol power user. Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:

Re: 5znak Od: milan.ko | Pridané: 16.6.2016 15:06 Ja som vsetkymi desiatimi za to, aby ten, co si svoj system chce postavit from scratch, nech tak urobi. Ale nech svoju filozofiu nevnucuje celemu vesmiru. Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:

Re: 5znak Od: miggy | Pridané: 17.6.2016 9:56 Zaujalo ma to ohladom LibreOffice tak som to hladal, a bola to chybna informacia, tu je vysvetlenie: "Update 2: The original download included debug symbols and thus was quite big. The download now has 287MB. This post has all the details." Takze LibreOffice ako Snap bude mat 287 MB co je v pohode. Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

Re: 5znak Od: XMen | Pridané: 17.6.2016 12:57 No to by bolo super ale uvidime. Dost som sa nalakal ked som to videl. Odpovedať Hodnotiť:

Tutilok ti titulok Od: MaloSaKradne | Pridané: 15.6.2016 13:07 mne staci *.deb bohate... Odpovedať Známka: 6.5 Hodnotiť:

Pošli kvety Od: dnes má meniny Vít | Pridané: 15.6.2016 13:28 som prijemne prekvapeny, ze zatial tu v diskusii necitam oslavne ody na snapy. Podla mna ma linux dost oblasti, kde sa moze unifikovat, alebo aspon ako-tak standardizovat. Na windowsovy desktop a explorer este nic nema. Prve, co by som chcel vidiet standardizovane v lin. by bol system asociacie programov na pripony a content-typy (kazdy dtp-env ma svoj a v konzole neni nic), potom napr. rovnake kontext-menu na subory v kazdom file-manageri dokonca aj v posranom save-file dialogu... Potom nech riesia balicky. linux je z principu customizovatelny, co vsak neznamena, zeby tam nemohol byt nejaky vyssi standard, nielen posix, ktory by samozrejme umoznoval prisposobenie. Som dlhorocny linux uzivatel bez dual-bootu ale mozem povedat len, ze ma nasiera omnoho menej ako win. Odpovedať Známka: -7.5 Hodnotiť:

Re: Pošli kvety Od: sensei-san | Pridané: 15.6.2016 14:41 > Prve, co by som chcel vidiet standardizovane v lin. > by bol system asociacie programov na pripony A potom tie prípony schováme! Ha! Tak si to myslel? S takými nápadmi si ostaň na windowsoch. > a content-typy (kazdy dtp-env ma svoj https://portland.freedesktop.org/doc/xdg-mime.html Za málo. > a v konzole neni nic) Čo to má s konzolou?? Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:

Re: Pošli kvety Od: sensei-san | Pridané: 15.6.2016 14:43 Možno lepšie linky by boli: http://tinyurl.com/zc3v8ve http://tinyurl.com/jvxs8ev To je fuk. Existuje to, používa sa to, funguje to. Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:

Re: Pošli kvety Od: XMen | Pridané: 15.6.2016 14:57 Tak toto som nikdy neriesil na linuxe a dost sa divim, ze to niekto riesi. Ja ich mam hned vsetky asociovane. Jedine poradie aplikacii, ktore ich handluju, menim. Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:

Re: Pošli kvety Od: dnes má meniny Vít | Pridané: 15.6.2016 15:51 to je ale chytreeee, dal som si aj sam minus, aby ste sa neposrali z klikania vravim, ze pouzivam linux, windows nemam ani ako pre istotu. Ale vravim, ze v linuxe je aj nieco ine.. nic, nechce sa mi ani pisat vam Odpovedať Známka: -5.6 Hodnotiť:

Re: Pošli kvety Od: wswsws | Pridané: 15.6.2016 17:13 budes aj plakat? Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:

Re: Pošli kvety Od: nienie | Pridané: 15.6.2016 20:06 (dal som ti minus pretoze) ziadne taketo nechutne url skracovace sa tu predsa tolerovat nebudu Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:

..... Od: msx. | Pridané: 15.6.2016 13:29 Vidím to tak, že sa črtá doba pre portable aplikácie v Linuxe. Konečne, toto mi dlho chýbalo. Odpovedať Známka: 1.4 Hodnotiť:

16.04 Od: faef sdf sf sd | Pridané: 15.6.2016 18:15 16.04 je najhorsie-najnestabilnejsie LTS doteraz, hanba. Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:

Re: 16.04 Od: poldinko | Pridané: 15.6.2016 18:20 kedze este aj 12.04 aj 14.04 maju podporu nie je dovod prechdzat na 16.04 kym nebude 16.04.1 - kde sa vychyta vsetok bordel ale inak podla toho co som cital tak je to fakt skor ako beta, uvidime co stym spravia vyvojari Mintu Odpovedať Hodnotiť:

viac verzii Od: poldinko | Pridané: 15.6.2016 18:19 .snap system by mohol podporit bezproblemove fungovanie viacerých verzii tej istej aplikacie v systeme, jedna stabilna verzia a jedna tesovacia, pripadne plus nightly build ked testing bude padat vzdy je bezproblemovy fallback k stable a ked ani testing nebude mat este podporu najnovsej funkcionality ktoru potrebujem pouzijem nightly a to vsetko par kliknutiami, bez kompilovania a riesenia zavislosti na roznych verziach kniznic Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

Re: viac verzii Od: fefwef | Pridané: 15.6.2016 20:30 Viacere verzie balicku/app moyes mat aj teraz. V gentoo sa to vola tusim multislot. Odpovedať Hodnotiť:

systemd Od: dvsgfm | Pridané: 15.6.2016 18:25 Hlavne nech sa zbavia tej epidemii s nazvom systemd, ktora pohltila uz polku linuxu http://without-systemd.org/wiki/index.php Odpovedať Známka: 2.7 Hodnotiť:

Buntu Od: Lunix | Pridané: 15.6.2016 18:26 Ubuntu?Pche. Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:

pure marketing Od: m44 | Pridané: 15.6.2016 19:04 marketing dobry :) http://bit.ly/1XXmZvG Odpovedať Hodnotiť:

santamarja Od: pxd | Pridané: 15.6.2016 20:26 pre vecnych ochutnavacov novych distier je snap prinosom o) Odpovedať Hodnotiť:

ggggggggggggggggg Od: dfffffffffffff | Pridané: 16.6.2016 8:43 "Tvorcovia, ktorí vytvárajú vlastné binárne balíčky, museli doteraz vytvárať balíčky pre všetky relevantné distribúcie respektíve minimálne vo všetkých relevantných formátoch. Pri širokej podpore snap by im stačilo sprístupňovať jeden balíček." - asi najdolezitejsia informacia. Odpovedať Hodnotiť:

Re: ggggggggggggggggg Od: very noe | Pridané: 16.6.2016 8:56 "Komplikovanejšie bude tiež opravenie bezpečnostných chýb v knižniciach, ktoré budú v balíčkoch pribaľované, keď namiesto opravenia chyby v jednej inštalovanej zdieľanej verzii knižnice budú musieť byť aktualizované všetky balíčky používajúce danú knižnicu." z tohto mrazi... Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:

Re: ggggggggggggggggg Od: meheh | Pridané: 17.6.2016 22:18 njn, navrat k windowsu. kazda aplikacia ma svoje kniznice a tak ked jednu kniznicu pouziva viac aplikacii je v systeme aj 10 krat Odpovedať Hodnotiť:

Re: ggggggggggggggggg puf Od: syntaxterrorX | Pridané: 16.6.2016 8:59 Minimalne najrelevantnejsia. Odpovedať Hodnotiť:

Hm staci trochu porozmyslat Od: PbArCd | Pridané: 18.6.2016 1:34 Tie zdielane kniznice sa vymyslali ked boli male hDD a pomale linky, teraz je to uz ine. Mozno by pomohol nejaky register pre snap, kde kazdy balicek nahlasi do registra - do databazy ake kniznice pouziva - ak sa objavi bezpecnosta chyba v kniznici v jednom balicku a rovnaku kniznicu pouziva aj iny balik tak sa kniznica nahradi vo vsetkych balikoch, ktore ju pouzivaju. chce to hlavne programatorov - spekulantov v dobrom slova zmysle, ktory budu vymyslat - navrhovat - hlasovat - testovat - skusat - pocuvat uzivatelov, spravcov, firmy ktorej linux pouzivaju. Odpovedať Hodnotiť:

Pridať komentár