Hoci sa v uplynulých dňoch vo viacerých slovenských médiách objavili informácie o potvrdenom postavení dráhy technológie Hyperloop na Slovensku, v skutočnosti sa o žiadnej výstavbe trate na Slovensku zatiaľ nerozhodlo.
Vyplýva to z informácií Dirka Ahlborna, CEO spoločnosti Hyperloop Transportation Technologies, pre server DSL.sk.
Hyperloop na Slovensku?
Hyperloop Transportation Technologies, HTT, podpísala s ministerstvom hospodárstva minulý týždeň nezáväzné memorandum o porozumení, v ktorom sa dohaduje zatiaľ len vypracovanie analýzy postavenia takejto dráhy na Slovensku. Informovali sme o tom v tomto článku.
HTT chce na Slovensku predbežne postaviť Hyperloop trať, podľa informácií Ahlborna pre DSL.sk platí ale stav dohodnutý v memorande. "Ďalšie kroky sú určiť a analyzovať kade by prípadná trať išla, určiť všetky detaily a tiež cenu. Toto je čo bolo dohodnuté," uviedol Ahlborn pre DSL.sk.
Až následne by sa malo vytvoriť verejno-súkromné partnerstvo na realizáciu projektu. HTT nemá vlastné zdroje a podľa skorších informácií Ahlborna z jesene zatiaľ ani žiadne zdroje nezískala od investorov. Podľa Ahlborna môže byť technológia HTT ale rýchlo návratová a financovaná súkromnými investormi a to údajne vďaka využívaniu alternatívnej energie, konkrétne solárnych fotovoltaických panelov. "S použitím alternatívnej energie môžeme získať späť počiatočné investície vo veľmi krátkom čase," tvrdí.
Bližšie detaily zisťujeme, rýchla návratnosť investície do tak náročnej technológie ako Hyperloop zabezpečená iba vďaka použitiu alternatívnych zdrojov energie pôsobí ale otázne. Okrem iného sa solárne fotovoltaické systémy len samé splácajú minimálne desať rokov a viac.
V každom prípade, samozrejme ale v závislosti na nákladoch pre štát, by projekt postavenia trasy Hyperloop na Slovensku ako v jednej z prvých krajín na svete bol mimoriadne zaujímavý. Futuristická technológia v súčasnosti vyvoláva ale množstvo otázok, okrem ceny aj otázky o spoľahlivosti a bezpečnosti.
Prvú trať chce HTT postaviť iba v Bratislave, pričom dúfa v jej dokončenie v roku 2020. Náklady sa majú pohybovať predbežne rádovo okolo 200 miliónov eur, dĺžku trate spoločnosť nezverejnila. V budúcnosti by sa v jej vízii mohla Bratislava prepojiť s Viedňou a Budapešťou, pričom do Viedne by sa malo prepravovať za 8 minút a do Budapešti za 10 minút.
Ahlborn sa vyjadril aj k otázke, prečo chce HTT trasu postaviť na Slovensku. "Slovensko má skvelé technické kapacity v špecifických oblastiach týkajúcich sa nášho projektu. Vláda sa zaujíma o inovácie a podporu podnikania," tvrdí.
Hyperloop Transportation Technologies nie je klasickou spoločnosťou a svoje ciele chce dosiahnuť spoluprácou s odbornou verejnosťou, pričom má "v tíme" viac ako 520 členov a niekoľko veľkých spoločností. Ahlborn ako príklady partnerov uvádza konštrukčnú spoločnosť Aecom a vynálezcu vákuovej pumpy, Oerlikon Leybold.
Čo je Hyperloop
Technológiu Hyperloop po viacerých neformálnych konceptoch prvýkrát formálnejšie navrhol realizovať a svoj návrh dal verejnosti na voľné použitie Elon Musk, zakladateľ napríklad Tesla Motors a SpaceX. So spoločnosťou HTT nemá Musk nič spoločné.
Hyperloop má prepravovať ľudí v kapsuliach v trubici s vnútorným priemerom len cca dva metre, pričom v trubiciach má byť mimoriadne riedky vzduch pre elimináciu odporu. Kapsule sa nebudú trubice dotýkať, položené budú na celkom 28 vysokotlakových vzduchových vankúšoch vo výške len približne 0.5 až 1.3 mm. K vytváraniu tlaku pri stredných rýchlostiach budú využívané stláčanie vzduchu v trubici pohybom a tiež stláčanie nasávaného vzduchu kompresorom prítomným v kapsule.
V jednej kapsuli malo byť pôvodne prepravovaných 28 ľudí.
Promo video Hyperloop Transportation Technologies (video: HTT)
Vysokú akceleráciu má zabezpečovať lineárny elektromotor s rotorom v kapsule a statorom v konštrukcii trubice, maximálnou rýchlosťou prepravy bude 1220 km/h.
Trubice majú byť postavené na podporných stĺpoch vo výške viacerých metrov, pričom stĺpy budú podľa pôvodného návrhu technológie vyžadované každých 30 metrov.
HTT nemá na svojom webe zverejnené ucelené detaily jej technológie, podľa Ahlborna je v súčasnosti technológia už v pomerne inom stave ako ju navrhol Musk a napríklad veľkosť kapsúl sa zväčšila. Bližšie detaily zisťujeme.
HTT tento rok začne stavať svoju cca 8-kilometrovú testovaciu dráhu, v Quay Valley v Kalifornii.
A si si istý , že vieš prečo skončil ALWEG skôr ako začal ? Ke´d tu hovorí o politickej podpore , keď strana , vláda a UV KSČ rozhodovali a plánovali keby a ako sa postaví materská škôlka v Hornom Dolnom .
Megazlodeji zo ZDERu zacitili prilezitost, ved jedine co im ide su tunely, myslia si, ze tunel a tubus je v podstate to iste. A oligarchovia Siroky a spol. s birmovanym chujkom hranatym budu vysmiati.
tak celkom by som chcel vidieť štúdiu realizovateľnosti na tento projekt, je dosť otázne koľko cestujúcich reálne cestuje medzi Viedňou a Blavou, na druhej strane ak by sa to prefinancovalo z peňazí EÚ ako samostatný rozvojový projekt, tak by to bolo zaujímavé
Vynikajúci postreh. Toaletný je však svojim primárnym určením na zachytenie neprikrášľovanej pravdy v celej jej úplnosti skutočne vhodný pre publikovanie kompletnej odbornej dokumentácie, nielen štúdie uskutočniteľnosti.
Pri dostatočnej viskozite je exemplárna vernosť zobrazenia nepolapiteľnosti jej podstaty postačujúca k nastúpeniu na k vnútornému osvieteniu smerujúcu cestu.
Voľba zodpovedajúceho kontextu odpovede bez dodatočných údajov o význame predneseného oznámenia naznačuje možný epitaf fúzneho reaktora, prechod k buhizmu, eventuálne vznik Möbiovho pásika či iným spôsobom prevratnú udalosť.
Všetko je reálne , len kde naberú platiacich cestujúcich je nereálne ! Viac ako 1000 ludí denne nenájdu. Už iba ten malý zbytok 14000 ...a staviame ! Lebo oni potrebujú denne 15000x40€ = 600000€ , aby sa im to rentovalo . 40€ ? Veď to môžem ísť do Viedne aj s Uberom !
Ty drbo, čo nie za 10 minút? O čom tu rozmýšľaš? Bratislava nemá dostatok cestujúcich ani na metro. Pri tom 40-50 km preparvné vzdialenosti vo veľkých mestách nie sú nič extra.
Ašte raz zopakujem , že na takú trať a výšku cestovného dnes Slovensko nemá a v najbližších 50 rokoch nebude mať gule.
Je to súkromná spoločnosť , tak tam nehrozia Ficovlaky zadara!
Ste hlúpy! Vôbec neuvažujete o možnosti nárastu cestujúcich. Keby sa prepojila Viedeň s BA a BP tak by o znamenalo enormný nárast cestujúcich v špičke. Rakúšan si kúpi byt v BA lebo je to podstatne lacnejšie ako v blízkom centre Viedne. A do roboty to má 30m. Blaváci si kúpia byty v BP, lebo sú lacnejšie a život je tam lepší než v BA. No a BP... to zatiaľ neviem prečo by to bolo výhodné pre nich.
V každom prípade môžeme rátať s nárastom cestujúcich a s rozvojom regiónov VE BA BP
Hlúpy si ty!
Prečo by si Viedenčan kupoval byt v Bratislave, ktorá nemá ani metro?! Aby sa 3/4 hodiny predieral v dopravnej zápche cestou na stanicu Hyperlupu?!
30 metrov do roboty by to mal, iba keby bol smetiarom – aj to bratislavským, nie viedenským!
Nic take tu nebude, treba sa zobudit sme na slovensku. Pripomeniem vam podobne projekty ako Krasnanskeho motor s vykonom 500koni a 1litrovou spotrebou (kde je teraz?) alebo "ziskavanie benzinu zo vzduchu" resp. podobny nezmysel ako tazba surovin na asteroidoch... To vsetko tu zaznelo a teraz je o tom ticho lebo je to nezmysel, rovnako ako tento hyperloop, no to mozno nie je nezmysel ale urcite to nebude na Slovensku.
Re: Diskusia k článku: O žiadnej výstavbe Hyperloop n
Od: Deer
|
Pridané:
16.3.2016 22:53
Rakusania v roku 2020 oznamia, ze ich strana je hotova, naklady 100 milionov eur. Slovaci v roku 2025 vyhlasia, ze jedna miliarda eur na dokoncenie do roku 2035 nepostaci a treba este jednu.
s tym ako to u nas funguje to nie je dobry napad. vsetci vieme ako sa kradne.. CTčko, kompa, dialnice, nemocnice to je jedno ale ked sa rozkradne aj toto tak o tom bude vediet cely svet. chudak Slovak sa ani vystahovat nemoze kvoli zlemu menu krajiny.
najskor Jaguar a teraz toto ? Slovensko zacina byt TOP krajina v EUROPE ktora si ide svoje a to este sme aj zalobu na kvoty podali. Zatial spokojnost :) Len tak dalej
na Slovensku
Od: meno nepoviem
|
Pridané:
16.3.2016 18:21
Určite je už vybraný hlavný dodávateľ stavby, ten čo zhrabne peniaze na výstavbu a nevyplatí subdodávateľov. S kým sa asi tak pozná? Ktorú stranu financuje? S hranolom, čo má správny smer?