neprihlásený Sobota, 23. novembra 2024, dnes má meniny Klement
Intel Skylake má možno inverzný Hyper Threading a vysoký výkon jedného vlákna

Značky: IntelSkylake

DSL.sk, 17.8.2015


Nové procesory Intelu postavené na novej mikroarchitektúre jadra Skylake by mohli podporovať technológiu označovanú ako inverzný Hyper Threading.

Na takúto potenciálnu možnosť na základe výsledku benchmarku poukazuje Heise.de.

Intel síce už pred dvomi týždňami uviedol prvé dva Skylake procesory, zatiaľ ale nezverejnil technické informácie o ich architektúre a spraví tak až tento týždeň na konferencii pre vývojárov Intel Developer Forum, IDF.

Technológia Hyper Threading u Intel procesorov znamená schopnosť jedného fyzického jadra vykonávať naraz inštrukcie dvoch programových vlákien. Termínom inverzný Hyper Threading sa označuje potenciálna technológia, ktorá by naopak umožnila jedno vlákno inštrukcií rozkladať a vykonávať rýchlejšie na viacerých jadrách zároveň.

Takáto technológia by tak umožnila výrazne zvýšiť výkon aplikácií používajúcich iba jedno vlákno náročné na procesorový výkon.


Výsledky testu 470.lbm zo SPEC CPU2006, kliknite pre zväčšenie (graf: Heise.de)



K informácii, že by Skylake mohol podporovať takúto technológiu, prišiel Heise.de na základe výsledkov testu 470.lbm zo známeho benchmarku SPEC CPU2006. V ňom má totiž Core i7-6700K pri využívaní iba jedného vlákna výrazne vyšší výkon ako Haswell Core i7-4790K a tento výkon sa s pridávaním vlákien u i7-6700K už iba znižuje.

Podporu inverzného Hyper Threadingu naopak nenaznačujú rozličné aplikačné testy realizované hardvérovými servermi pri uvedení nových procesorov, napríklad Cinebench R15 a 3D Particle Movement, v ktorých i7-6700K nemal pri jednom vlákne výrazne vyšší výkon ako predchádzajúca generácia respektíve relatívne vysoký výkon oproti multivláknovému testu.

Prípadná technológia inverzného Hyper Threadingu by zrejme minimálne v prvých verziách bola ale efektívna len pri niektorých typoch kódu a jej neprejavenie sa v množstve dnešných aplikácií nemusí znamenať jej neprítomnosť.


      Zdieľaj na Twitteri



Najnovšie články:

Protimonopolný úrad začal prešetrovať, prečo v SR nie sú skutoční virtuálni mobilní operátori
Nový trailer filmu Minecraft
Linux v ďalšej verzii vyradí súborový systém Reiser
Odštartovaná výroba flash pamäte s 321 vrstvami
Apple má prvýkrát použiť vlastný 5G modem v iPhone v marci
Linux dostáva podporu veľkokapacitných pamäťových SDUC kariet
USA požadujú, aby Google predal Chrome a potenciálne aj Android
ISS zvýšila orbitu, aby sa vyhla troskám zo satelitu
Vzniknú fyzické zábavné tematické Minecraft parky
Qualcomm chystá Snapdragon CPU pre lacnejšie PC, majú začínať na 600 dolárov


Diskusia:
                               
 

myslite, ze by to podporovali a nechvalili sa s tym 2 roky dopredu?
Odpovedať Známka: 9.0 Hodnotiť:
 

asi to nebude uplne 100% funkcne, ale len na niektore casti vypoctov, napriklad celych cisel a nie s desatinnou ciarkou. a aj tam to bude urcite len v specialnych pripadoch a tak.

cize tu technologiu nasadili ale priemerny dopad je +- par percent. chvalit sa tym budu az ked to bude plne funkcne mozno
Odpovedať Známka: 6.9 Hodnotiť:
 

IMHO je to skor neodladeny automaticky OC dosky. Moze byt ze doska proste pri vytazovani jedneho jadra nasadila agresivny OC, pri vyuzivani viacerych ale zostala pri konzervativnejsom nastaveni.
Vykon jedneho threadu takto mohol byt dost vyssi.
Odpovedať Známka: -5.0 Hodnotiť:
 

Chcu byt tajomne chrumkavi, asi novy trend v marketingu
Odpovedať Známka: 9.0 Hodnotiť:
 

niektore veci sa nemusia zverejnit v domneni ze by tym konkurencia dobehla dany proces skor.

Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Nebojme sa priatelia, ved akykolvek prebytocny vykon vzdy spolahlivo pohlti nova windows fjucura.
Odpovedať Známka: 8.8 Hodnotiť:
 

Myslíš túto (tieto)?
http://dopice.sk/emj

Odpovedať Známka: -1.7 Hodnotiť:
 

konspiracny web...
Odpovedať Známka: -1.4 Hodnotiť:
 

ale pravdivy konspiracny... nie teoreticky ale pravdivy..
Odpovedať Známka: -10.0 Hodnotiť:
 

inak tá Cortana vyzerá celkom scary. :o
Odpovedať Známka: 6.4 Hodnotiť:
 

Najblbsi portal v cz sk.
Odpovedať Známka: 2.0 Hodnotiť:
 

Tie najnovsie MS fjucury su narocne hlavne na datove prenosy
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Toto znie ako marketingovy zvast: "Technológia Hyper Threading u Intel procesorov znamená schopnosť jedného fyzického jadra vykonávať naraz inštrukcie dvoch programových vlákien."
Niekto by si mohol mysliet ze jeden CPU ma zrazu magicky vykon 2 CPU...
Odpovedať Známka: -5.0 Hodnotiť:
 

ano ma. V idealnom pripade.
Odpovedať Známka: 6.9 Hodnotiť:
 

Nie ani nahodou. Zabudol si na context switching, synchronizaciu a a pridruzeny manazment. Iba v syntetickych testoch by sa to dalo dosiahnut alternovanim spracovania tych istych dat v dvoch vlaknach. Naco by si v realnom svete spracovaval tie iste data v pamati (vykonaval tie iste instrukcie) dvoma roznymi vlaknami?
Odpovedať Známka: 4.3 Hodnotiť:
 

Mozno to bude jak normalny HT, ktory v ziadnom pripade nezvysil vykon 2-nasobne (o 100%), ani 1,5-nasobne (o 50%), ale asi tak 1,2-nasobne (o 20%). Nikto nikde asi ani neocakaval, ze to zvysi vykon na 2-nasobok.

Takze jedno fyzicke jadro bez HT a s HT maju rozdiel vykonu v 2-vlaknovej aplikacii cca 20%.

Podobne % to moze byt pri inverzneom HT a jednom vlakne beziacom na jednom fyzickom jadre a na dvoch fyzickych jadrach. Teda rozdiel vykonu 20% teda 1,2-nasobok, ziadne 2-nasobky.
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

Teoreticky si viem predstavit framework, ktory by vedel masivne paralelizovat for/foreach konstrukty za urcitych podmienok (nezavislost na predchadzajucich vstupoch), ale aby bol vysledok n nasobny to by v podstate cely program musel pozostavat len z cyklickeho spracovania a, uprimne, nenapada ma ziadny realne pouzitelny use-case...
Odpovedať Hodnotiť:
 

OpenMP
Odpovedať Hodnotiť:
 

SQL joined update.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

zabudas na podstatnu vec, a to ze cpu maju 2 druhy vypocetnych jednotiek. Ak by si mal aplikaciu, ktora vyzaduje oba typy vypoctov a vedel bysi ju parallizovat, tak aj jedno jadro s HT by pocitalo 2 vlakna. Zato som pisal teoreticky 100% kludne, prakticky je to ako pise pjetro tak 20%. Kazdy kto ma i3/7 si to moze otestovat...
Odpovedať Hodnotiť:
 

Teoreticky ano, priznavam. Problem je, ze pri HT, druhe, neplnohodnotne jadro je schopne spracovavat instrukcie len vtedy, ked plnohodnotne jadro je z nejakeho dovodu suspendovane (caka na data odniekial, nastal cache miss, alebo zly branch prediction) z coho posledne 2 su invalidne stavy, ktore musia zopar taktov zopakovat, cize program sa nevykonava a vykon nie je 100% na tomto jadre...
Odpovedať Hodnotiť:
 

neexistuje ziadne ne/plnohodnotne jadro. To je jedno jadro s vypoctovymi jednotkami fero a jozo. Fero kladie skridle, jozo odkvapy. Ak sa to navrhne spravne, mozu obaja robit naraz, ale vela krat to nejde, lebo najskor musis dat skridlu a az potom odkvap :) Idealnejsie je, ked robia na dvoch strechach a tam mozu ozaj robit nezavisle (sucasne).
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

pojmom neplnohodnotne jadro asi myslel AMD FX CPU stavebne stroje, kde je zdielany scheduler a 256 bit FPU jednotka medzi dve "jadra", resp. to co z nich ostalo
Odpovedať Hodnotiť:
 

A este okrem FPU a schedulera je L2 cache zdielana dvojicou jadier, t.j. je na cely modul ... aj to hovori o tom, ze na modul sa da pozerat v podstate ako na velmi silne jadro so zdvojenymi ALU a dalsimi zdvojenymi vecami, ktore v 70-80% pripadov vie spracovavat 2 vlakna a mat teda 1,7-1,8-nasobok vykonu ... ako opozitum jedneho fyzickeho jadra Intelu, kde je to cca 1,2-nasobk vykonu, lenze jedno fyzicke jadro Intelu nikdy nebolo myslene ako 2 fyzicke jadra a ani tam neni tolko kremika navyse aby to tak mohlo byt myslene ... Intel ma prtave L1, od ciac Nehalemu (po Core 2 Duo a Quad) aj strasne prtave L2 PRE KAZDE JADRO VZHAST (tusim 256 kiB, dovtedy boli v Core 2 Duo a Quad mamutie L2 od 2,3,4,6,12 MiB ale pre dvojicu jadier) no a mamutie kapacity sa od Nehalemu v 2009 presunuli do L3, lenze ta je pre cely procak, pre vsetky jadra zdielana, AMD take nic nema, nepouziva L3 pre cely procak
Odpovedať Hodnotiť:
 

AMD experimentovala s L3 uz pri K6-III a bolo im to relativne na nic. K7 ani K8 nemali L3, K10 (phenom) zas mal. Ako sa ale ukazalo pri athlonII (phenomII bez L3) bolo im to tam zas na nic - teda v desktope, opterony ju vyuzili. K11 ma L3 pre cely procak 8MB, takze tam sa mylis..

Inak ked pri K8 prisli s Hyper transportom (nahrada FSB) tak v podstate ramka bola L3 :) na tu dobu bol pristup do ramy mega rychly - oproti Pentium4.
Odpovedať Hodnotiť:
 

na to som zabudol, FX maju L3 (8 MB) aj phenomy maju L3 (4 ci 6 MB podlo toho ci X4 alebo X6) ... v zasade im je ale na nic kvoli mamutej L2 (2 MB na modul), rozdiel vykonu medzi athlon x4 a phenom x4 je ani nie 5% - to mohli dat super velku L2 (3 MB na modul) a L3 uplny vyhodit, usetrili by miesto pre 4 MB L3, co by bol mozno dalsi jeden modul, chyba krasy je ze vyroba L2 je narocnejsia ako L3

naproti tomu vykon svetkeho ci7/5/3 od nehalemu (teda od 2009) by bez L3 klesol na polovicu, ked nie viac
Odpovedať Hodnotiť:
 

core i bez L3 nemas, takze nemas to ako otestovat. Napriek tomu vela napovie, ze i3 ma 3MB, i5 ma 6MB a i7 ma 8MB. Vykon v 1 vlakne je prakticky totozny a v x vlaknach skaluje s poctom jadier => myslim si ze nemas pravdu.
Odpovedať Hodnotiť:
 

jo, ale tie 3 MB L3 cache v Ci3 nie je pre 4 jadra s HT ako pri Ci7 ... exsistuje nejaka hranica, az za krotou sa to prejavuje, takze pre jedno jadro/vlakno cca 1-2 MB L3 zrejme staci (viem ze L3 je spolocna pre vsetky jadra, len to proste rozpocitavam na jedno jadro/vlakno) ... mozno pri 512 kB ci 256 kB L3 na jadro/vlakno by sme si nieco vsimli a NULOVA L3 by cele Ci78/5/3 potopila na uroven celerov

nenukal som jak je to s L3 v pentiach a celeroch Ci7/5/3 based
Odpovedať Hodnotiť:
 

a chyba krasy je potom aj ze L1 je este narocnejsie vyrobit. MA to jednoduchy dovod - nizsie latencie = rychlejsia pamat. Najsamlepsie by bolo, keby mal pocitac 16GB L1 namiesto malo L1, trocha viac L2, trocha viac L3, RAM :) Ale to by si ani Bill Gates nemohol dovolit kupit ten procesor.
Odpovedať Hodnotiť:
 

sak teoria je jasna vec, fyzikalna realita ina, samozrejme kto by nechcel milion petabajtove storage, latencia radovo zlomok ns, asi desat miliard IOPS (asi ako L1), kontinualka par stoviek exabajtov/s, storage nonvolatilny, trvacnost ulozenych dat 10 000 rokov ....

cim rychlejsie storage (kontinualny ci nahodny pristup), tym mensia kapacita, to su tie nepriame umery o ktorych som tu pisal
Odpovedať Hodnotiť:
 

A načo by Ti to bolo?
Osobne po ničom takom netúžim...
Načo aj.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Prosím Ťa ako v slovenčine nazývaš Tvoje "scheduler"?
Ako nemáme slovo časovač?
Odpovedať Hodnotiť:
 

Lebo takí ľudia väčšinou nepoužívajú rozum a nevedia, nerozumejú, čo to znamená, tak to len papagájujú.

Ináč, nie je to časovač, ale plánovač.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Kazdy kto ma i3/7 si to moze otestovat, no na získanie relevantných výsledkov je pri paralelizácii nutný XEON + ECC RAM.
Odpovedať Hodnotiť:
 

??? nieje. Drbni si par testov idealne zvladajucich multithread a potom si v biose vypni HT a zopakuj. Nic zlozite.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Relevantný test je možné robiť iba paralelne( agile). "zopakuj potom" je Waterfall model. Paralelizmus ním principiálne nie je možné testovať.
Odpovedať Hodnotiť:
 

cize ty chces robit test motorou osobnych aut na kamionoch? ci ako tomu mam rozumiet? V com ti pomoze xeon pochopit rozdiel vykonu core i3 s/bez HT?
Odpovedať Hodnotiť:
 

motoroV
Odpovedať Hodnotiť:
 

pusti si cinebench s/bez HT v jednom vlakne budes mat rovnako, v x vlaknach bude rozdiel zodpovedajuci rozdielu vykonu s/bez HT. To je vsetko.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Po nedávnom zverejnení spôsobu možností využitia Windows Platform Binary Table Lenovom nie som ochotný akceptovať argumenty získané na Intel procesoroch bez aktivovaného vPRO a TXT.
Odpovedať Hodnotiť:
 

ked je dobre postavenie hviezd a slnka...
Odpovedať Hodnotiť:
 

take prezitkove technologie malo AMD uz davno...
Odpovedať Známka: 4.7 Hodnotiť:
 

no skoda ze za 15 rokov sa programatorom este nepodarilo spravit tak aby vyuzivali vsetky jadra v procesory.
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

To bude asi tym ze f(f(f(f(x)))) sa neda paralelizovat???
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

on mal zrejme na mysli, ze prakticke vyuitie viacero jadier je stale iba v teoretickej rovine, iked by uz davno mohlo byt realizovane. Ako priklad si predstav, ze v jednom momente jedno jadro riesi zobrazenie, dalsie frontovu aplikaciu, dalsie diskove zalezitosti,dalsie komunikacne zalezitosti a tasking, atd... proste vyuzitie vykonu distribuovane uz v ramci OS aj App s tym, ze load balancing pre jednotlive by siel tak, aby sa skutocne maximalizovalo vyuzitie vykonoveho potencialu. Aktualne to tak nebezi ani pod win a ani pod lin.
Najziarivejsim prikladom nevyuzitia potenciali viacero jadier su pakovace, napr. take Kerio pakuje zalohy na jednom jadre a ze to trva i den nikoho v Kerio netrapi...
Odpovedať Známka: -5.0 Hodnotiť:
 

Pokial viem, toto funguje uz roky v kazdom modernom OS.
Neviem co si myslel tym Keriom, ale bavme sa o serioznom SW.
7Zip vie vyuzit vsetky jadra, WinRAR tiez.
Problem je, ze vykon dnesnych CPU a periferii je taky velky, ze nie si schopny ich saturovat a v task manageri paralelizmus ani nezbadas (mzono +1-2% na inom CPU). Pripadne tak maly, ze sa saturovat nedaju (posles data disku a cakas desiatky ms na odozvu a CPU caka). Kazda moderna pocitacova hra vykonava jednotlive casti enginu multithreadovo. Skus si len tak zo srandy pozriet v ProcessExploreri kolko vlakien maju jednotlive app.
Odpovedať Známka: 6.7 Hodnotiť:
 

to, ze nejaky engine pre hry dokaze pracovat na viacero jadrach este neznamena, ze tak funguje vacsina sw. A ked zaradujes samostatnu utilitu ako je rar, alebo 7zip na uroven OS alebo rozsiahlejsich App (ako je aj Kerio), je mi ta luto. Jedna lastovicka totiz este leto nerobi. A len pre tvoju info cakat na periferie sa nemusi, na to su IRQ a DMA....
Odpovedať Známka: -6.0 Hodnotiť:
 

To, ze Kerio nevie paralelizovat kompresie nezanmena, ze OS ani ine aplikacie to nevedia tiez. Je to bezne uz na urovni OS (kazda aplikacia pouziva viacere vlakna aby zabezpecila reakciu na vstupy, casovace, vykreslovanie, spracovanu logiku, pristup k externym zdrojom, synchronizaciu s OS a inter-procesnu komunikaciu, casto jednotlive vizualne a nevizualne komponenty pracuju vo vlastnych vlaknach) takze sa nebavme o tom, ze ked to Kerio nerobi, tak nikto iny. Kerio moze byt rozsiahlejsia app ale ak programator nemal dost dobry argument na svoje jednovlaknove spracovanie, nie dakujem, Kerio produkty si nekupim.
To ze zavolas IRQ alebo DMA este neznamena, ze vlakno, ktore tak urobilo je volne na spracovanie. To by si na jednojadrovom procesore nespustil Windows pretoze po starte bezia tisicky vlakien (vsetky sluzby, api a interne performance countre) Ale co sa tu budem s tebou tu ja dohadovat, chod s ito nastudovat sam, ja som neni tvoj otec ani ucitel...
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

A len pre tvoju informaciu, engine bezi na viacerych jadrach preto, lebo to tak zabezpecil OS. Bez podpory OS si ani to tvoje Kerio neprdne.
Odpovedať Hodnotiť:
 

heh, chlapi, je rozdiel medzi hrami beziacimi na viacerych jadrach a nativnou multi-thread aplikaciou.
hry si vacsinou pustia nejaky ten proces/dva/styri a prikokotia ho na volne extra jadro. teda sa spravaju ako viacero single-thread aplikacii.

to je aj dovod, preco v hrach 60w i3-4xxx v pohode predbehne aj najlepsi 200 w amd, ale pri multithread aplikaciach je vysledok opacny... :)
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

To iste vies v napr. v linuxe (tam je to podstatne jednoduchsie) spravit ked posielas vystup z jedneho programu cez pipe do ineho, kazdy bezi v inom samostatnom procese (napr. aj ked je to pritiahnute za vlasy a takto sa to nerobi) tar | gz/bz2 a mas to hned kazde na inom CPU (ak nie su 100% saturovane).
A to co ty vravis mi je divne, kedze 200W AMD je nasjkor Vishera s 8 dedikovanymi CPU vs. i5/i7 s 4cpu/8thread, kde HT jadro nema nikdy realne dlhodobo udrzatelny narast vykonu 100%. Vies to podlozit nejakym benchmarkom (nie vlastnym najlepsie)...
Odpovedať Hodnotiť:
 

jasne, ak vyckas do nejakej deviatej vecera. lebo sipky :)

btw: presny dovod nevedia ani v roznych gaming benchmarks/reviews...
v principe nejakym sposobom ten ht mrte pomaha hram, z nejakeho divneho dovodu.
pripisuje sa to hlavne tomu, ze hry (aj napriek tomu, ze sa povazuju za multi-kulti) sa spravaju singlethreadovo, co masivne zvyhodnuje intelacku frakciu (kedze im st mrte ide).
ale co sposobuje masivny narast medzi dvojjadrovym pentiom/celerom a i3 s dvoma fyzickymi a dvoma ht jadrami?
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

hry su stale zatazene na vykon 1 jadra a preto ta tvoja ci3 podava podobne vysledky ako FX K11. To sa ma prave zmenit prichodom dx12, uvidime... Medzi i3 a pentiom nieje "masivny narast", pentium zacina byt na hry nevhodne, kedze nove hry pozaduju 4 jadra...
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Ak su hry zatazene na vykon jedneho jadra tak netusim co mi to zere vykon stale ked sa hram. Minimalne PhysX/Havoc ide v separe jadre a dobry engine je vzdy multi threadovy (rozumej, kaze OS aby ho spustil na vlastnom jadre). A ked hry maju minimalnu konfiguraciu 4jadro, tak na keru <|> im to je ked tvrdis ze su zatazene na vykon 1 jadra? Co pustaju na ostatnych jadrach, seti@home???
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

Intel ma zhruba 60-70-80% naskok vo vykone na jedno vlakno. A tam je pes zakopany...
Odpovedať Hodnotiť:
 

Sup sup na https://www.cpubenchmark.net/cpu_list.php

1) Zorad si CPU podla ceny, najdi si Visheru (AMD FX-9590 Eight-Core) v jej cenovej kategorii ($230) ponuka Intel so svojimi Core i5 so skore max. 7500 bodov (vs 10300 pre Visheru)
2) Zorad si podla skore, pri rovnakom skore ponuka Intel Intel Core i7-6700K @ 4.00GHz za $443 alebo Intel Core i7-4770K @ 3.50GHz za $399 vs. uz spominanych $230 za Visheru.

Dakujem, neprosim...
Odpovedať Známka: 2.0 Hodnotiť:
 

220W FX neber ako "normalny" procesor, to je zufala snaha konkurovat i7. Nikto normalny si to nekupi, lebo hociktory 8350/70 taktnes na tolko, ak si ochotny akceptovat spotrebu. Ak niesi, 4790K je o 100€ drahsi, ale to zas pri AMD das do chladica... Takze neplet sem nadsenecke special eddition kusy. Povodne ani nemali byt vo volnom predaji (marketing zapracoval :) )
Odpovedať Hodnotiť:
 

Viac menej všetky herné enginy s výnimkou Frostbyte od Dice, ktorý minimálne dve jadra vyžaduje sú viac menej singlethread. To že má hra x vlákien neznamena že bežia paralelne. Efektívne paralelne programovat snáď 1% programatorov - vôbec to nie je ľahké. Aj keď za poslednú dobu sa to celkom zlepšilo ešte stále majú pred sebou enginy kus cesty aby CPU vyuzivali naozaj efektívne.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Hry dnes pouzivaju aj desiatku vlakien naraz. Problem je ale ze potrebny vykon pre jednotlive vlakna je velmi nerovnomerne rozdeleny. Cele to totiz brzdi jedno renderovacie vlakno ktore berie 100% z jedneho jadra. Potom je tu este fyzika ktora je tiez jedna z vypoctovo narocnejsich uloh. Takze tu mame dve potencionalne vlakna ktore dokazu vytazit CPU na 100%. Hry si casto daju samostatne vlakna pre zvuk, sietovu aktivitu a podobne. Ale vsetky tieto ulohy su uz ale vypoctovo nenarocne a dohromady vytazia tak jedno dalsie jadro.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Deti ja vidím už iba jedno riešenie.
Vytiahnuť si drevené hračky...
Odpovedať Hodnotiť:
 

naviac nvidia naschval przni cpu physx, lebo by sa prislo na to, ze tu ich gpu verziu nikto nepotrebuje :) peniaze za ageia by boli zbytocne vyhodene ;)
Odpovedať Hodnotiť:
 

Viac menej všetky herné enginy s výnimkou Frostbyte od Dice, ktorý minimálne dve jadra vyžaduje sú viac menej singlethread. To že má hra x vlákien neznamena že bežia paralelne. Efektívne paralelne programovat snáď 1% programatorov - vôbec to nie je ľahké. Aj keď za poslednú dobu sa to celkom zlepšilo ešte stále majú pred sebou enginy kus cesty aby CPU vyuzivali naozaj efektívne.
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

Viac menej všetky herné enginy s výnimkou Frostbyte od Dice, ktorý minimálne dve jadra vyžaduje sú viac menej singlethread. To že má hra x vlákien neznamena že bežia paralelne. Efektívne paralelne programovat snáď 1% programatorov - vôbec to nie je ľahké. Aj keď za poslednú dobu sa to celkom zlepšilo ešte stále majú pred sebou enginy kus cesty aby CPU vyuzivali naozaj efektívne.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Viac menej všetky herné enginy s výnimkou Frostbyte od Dice, ktorý minimálne dve jadra vyžaduje sú viac menej singlethread. To že má hra x vlákien neznamena že bežia paralelne. Efektívne paralelne programovat snáď 1% programatorov - vôbec to nie je ľahké. Aj keď za poslednú dobu sa to celkom zlepšilo ešte stále majú pred sebou enginy kus cesty aby CPU vyuzivali naozaj efektívne.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Ty si nejaky popleteny tusim. HT nema realne 100% narast vykonu oproti realnemu jadru a AMD ma vseobecne za tu situ cenu vyssiu frekvenciu jadra. Ale ty tvrdis, ze ked si kupim AMD Vishera tak budem mat nizsie skore v benchmarku ako s i3?

Davaj dokaz!!!
Odpovedať Známka: -5.0 Hodnotiť:
 

frekvencia jadra s vykonom suvisi asi tak ako pocet trnov jezka s frekvenciou mavania kridiel kolibrika.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Dakujem za info. Tymto padom sa uz nemame o com rozpravat...
Gratulujem ti k dosiahnutemu vzdelaniu a zelam ti vela uspechov pri hladani zamestnania v inom obore ako IT.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Hodnotenie a porovnávanie čisto procesorového výkonu( vrátane HT) má v tomto kontexte význam len pre hodnoty získané cez uncore(XEON, Opteron).
Odpovedať Hodnotiť:
 

nie, nema, a nikto to ani netvrdi.
a nie, frekvencia != vykon.

s amd budes mat nizsie fps v hrach. lebo hry potrebuju single-thread (aj ked viac instancii) a ten ma omnoho vyssi i3.

procesor ti nebude stihat krok s novymi grafikami a bude ich brzdit.

no nic, idem ja do baru...

cya vecer.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Zvyčajne s rastúcou frekvenciou u tej iste výpočtovej súčiastky narastie aj jej výpočtový výkon.
Inak paradoxne zahrievaním je možné dosiahnuť u polovodičov vyššie frekvencie.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Paci sa mi ako diskutujuci na DSL vedia uplne o vsetkom, hlavne ako je tazko riesit synchronizaciu, nespocetne vela deadlockov v operacnom systeme.

Pride diskutujuci z DSL a vsetko vyriesi. Uz sa to podoba na clanky redakcie SME, ze oni predsa vsetko vedia.

Odomna mas Turingovu cenu (Nobelova cena sa nedava za informatiku).

Peniaze si odpracuj.

Odpovedať Známka: 8.3 Hodnotiť:
 

Java 8: closures
T-SQL: common table expression
Odpovedať Hodnotiť:
 

Pokial viem, CTE su viac menej rekurzia a kazda iteracia je zavisla na vystupe samej seba, navyse CTE spracuva data z DB (ak nerobis srandy ako faktorial len s in-memory premennymi a table variables), kedy sa v kazdej iteracii caka na HDD, cize vytazit vsetky CPU na 100% bude asi tazke, jedine mozno z RAMdisku. Toto nebol dobry priklad...
Odpovedať Hodnotiť:
 

daj si ratat H265 video a sleduj zatazenie jednotlivych jadier cpu, budes prekvapeny...
Odpovedať Hodnotiť:
 

Prečo nie? Stačí počas celého vývoja brať do úvahy možnosť rekurzie s využitím existujúceho preemptívneho multitaskingu( vrátane jeho limitov) hw úrovne.
Odpovedať Hodnotiť:
 

T-SQL je setovy jazyk, pouzitie for/loop a rekurzie je vo vacsine pripadov neefektivne a malo kde aplikovatelne. Nato vznikli dedikovane funkcie (ako running totals OVER () a pod.)
Odpovedať Hodnotiť:
 

Súhlasím.
Moja záľuba v používaní for/loop a rekurzií primárne na vytváranie dynamických niekoľko kb-ových jednopríkazových SQL batchov( poťažmo ešte ponechanie spustenia ich behu na procesore podľa jeho priorít a vyťaženia) však privádza na pokraj zúfalstva adminov a najmä konzultantov a auditorov kódu, ktorý sa snažia zdôvodniť svoju nepostrádateľnosť, namiesto robenia spoločensky prospešnej činnosti.
Odpovedať Hodnotiť:
 

"neprejavenie sa v množstve dnešných aplikácií nemusí znamenať jej neprítomnosť.
Nem rozumiem...
Odpovedať Hodnotiť:
 

Čo takto?
Hodnotenie indikuje iba limity na hodnotenie zvolených kvalitatívnych atribútov aktuálne dostupné hodnotiteľom. Možný potenciál hodnoteného "produktu"je mimo škály týchto hodnotiacich rozsahov.
Odpovedať Hodnotiť:

Pridať komentár